Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/11/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu Telefónica Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X. H. XXXX/XX, XXX XX P., zast. opatrovníčkou C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 456,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 137,70 eur eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 23,22 eur od 31.12.2008 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 77,96 eur od 10.02.2009 do zaplatenia, 10 % ročne zo sumy 9,70 eur od 28.02.2009 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 26,82 eur od 26,82 eur do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty vo výške 319,22 eur s príslušenstvom žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 30.12.2011 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 456,92 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu a následnej zmluvnej pokuty.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení zo dňa 19.12.2007 bola aktiváciou SIM karty medzi nimi uzatvorená zmluva o pripojení. Na základe dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 19.12.2007 nadobudla žalovaná od žalobcu telekomunikačné zariadenia za zvýhodnených podmienok a zaviazala sa na využívanie dohodnutých mesačných programov po dobu 24 mesiacov. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy riadne a včas a z titulu neuhradenia jednotlivých faktúr vznikla žalobcovi pohľadávka vo výške 137,70 eur. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosti, v súlade s dodatkom k zmluve žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 319,22 eur, ktorá bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných podmienok. Žalovaná napriek výzve na úhradu splatných záväzkov tieto neuhradila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

V priebehu konania súd zistil, že súd rozsudkom Okresného súdu Humenné, č.k. -33 zo dňa 30.11.2009 obmedzil spôsobilosť k právnym úkonom, a to v spôsobilosti vybavovať dôchodok, poberať dôchodok, nakladať s finančnými prostriedkami nad 10 a v spôsobilosti uzatvárať zmluvy o pôžičke, resp. o úvere s bankovými a nebankovými subjektmi. Zároveň v rozsahu týchto obmedzených práv ustanovil žalovanej opatrovníčku.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania. Taktiež sa nedostavila opatrovníčka žalovanej, u ktorej je doručenie predvolania vykázané dňom 17.01.2012 a ktorá súhlasila, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Preto súd rozhodol v súlade s ust -

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o pripojení, dodatkom k tejto zmluvám, faktúrami, odstúpením od zmluvy, upomienkami, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -33, vyjadrením žalobcu, vyjadrením opatrovníčky žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 19.12.2007 na základe žiadosti o uzavretie zmluvy žalobca aktivoval žalovanej SIM kartu a pridelil jej účastnícke telefónne číslo XXXX XXXXXXX. Podľa dodatku k zmluve o pripojení z toho istého dňa žalovaná nadobudla od žalobcu mobilný telefón zn. Nokia 2630 black + ZL Slovensko s tým, že sa žalovaná zaviazala využívať dohodnuté mesačné programy žalobcu po dobu 24 mesiacov a uhrádzať za nich poplatky. V prípade porušenia zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 319,22 eur. Žalovaná porušila podmienky zmluvy a to tým, že neuhradila riadne a včas vyfakturované poplatky za poskytnuté služby a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2008, splatnou dňa 30.12.2008 na sumu 23,22 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.01.2009, splatnou dňa 09.02.2009 na sumu 77,96 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.02.2009, splatnou dňa 27.02.2009 na sumu 9,70 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2009, splatnou dňa 30.03.2009 na sumu 26,82 eur. Keďže žalovaná zmluvné podmienky neplnila, žalobca vyfakturoval žalovanej aj dohodnutú zmluvnú pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2009 splatnou dňa 11.04.2009 na sumu 319,22 eur. Listom zo dňa 26.02.2009 žalobca odstúpil od uvedenej zmluvy o pripojení a to ku dňu 28.03.2009 z dôvodu, že napriek viacerým výzvam žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Upomienkou zo dňa 04.03.2009 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.02.2012 ( podacia pečiatka poštového úradu je zo dňa 13.02.2012 ) uviedol, že žalovaná si v rámci uzavretia Dodatku k Zmluve zakúpila u žalobcu mobilný telefón Nokia 2630 len za 0,03 eur, pričom štandardná cena mobilného telefónu ä bez viazanosti ) bola 119,17 eur. Zároveň v zmysle Dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade 24 mesačnej viazanosti žalovanej, bude žalobca účtovať žalovanej len 0,03 eur za každý druhý mesačný poplatok za mesačný program po dobu 12 mesiacov a rovnako 0,03 eur za každú druhú minútu po prevolaní mesačného programu po dobu 24 mesiacov. Teda ak by žalovaná využil v rámci tejto akcie takto poskytnuté paušály za cenu 0,03 eur, žalobcovi by vznikla v prípade nedodržania 24 mesačnej viazanosti zo strany žalovanej škoda vo výške 83,45 eur. Ku každému paušálu sa žalobca zaviazal v prípade 24 mesačnej viazanosti žalovanej účtovať k jej v zmluve dohodnutému mesačnému paušálu zľavu, a to po dobu 24 mesiacov. U žalovanej mesačná zľava pri Paušále Pre mňa 70 činila 139,90 Sk a aritmetickým priemerom zložiek benefitu je výsledný benefit vo výške 119,46 eur. Posledným benefitom bola zvýhodnená cena od 71 minúty, za ktoré sa účtuje suma za každú druhú minútu 1sk/min, namiesto 6,50 Sk/min, na základe čoho má zákazník s uzatvorenou zmluvou o pripojení lacnejšie volania od 71 minúty za každú druhú minútu o 5,50 Sk/min po dobu 24 mesiacov oproti zákazníkovi bez viazanosti.

Súčtom všetkých častí zmluvnej pokuty ( 119,14 eur + 83,45 eur + 119,46 eur ) je suma 322,05 eur, čo je viac ako zmluvná pokuta vo výške 319,22 eur, na ktorej sa žalobca so žalovanou v Dodatku k Zmluve dohodol.

Opatrovníčka žalovanej vo svojom vyjadrení uviedla, žalovaná má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Ďalej uviedla, že nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva, nakoľko žiaden operátor

neposkytuje služby bez ich obmedzenia, ak zákazník nezaplatil faktúra 4 až 5 mesiacov a následne nezaplatené sumy úžernícky úročí. Žalovaná je už 2 roky umiestnená v domove dôchodcov, nakoľko si to vyžadoval je zdravotný stav ( trpí psychiatrickými chorobami ). Taktiež uviedla, že žalovaná spôsobila oveľa viac dlžôb, pričom ona spoločne s bratom ich uhradilo do výšky ich úspor. Žalovaná je nemajetná a pri preberaní opatrovníctva sa ako opatrovníčka nezaviazala prevziať aj jej dlžoby a ani v budúcnosti tak nemieni urobiť. Účet žalovanej je zaťažený exekúciou a po odpočítaní jej životných nákladov bude exekúcia trvať ešte niekoľko rokov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.

Podľa ustanovenia , o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Na základe predložených listinných dôkazov súd má dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení a následne aj k uzatvoreniu dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej mobilný telefón za zvýhodnených podmienok a žalovaná sa zaviazala na využívanie dohodnutých mesačných programov po dobu 24 mesiacov. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že neuhradila žalobcom vyfakturované poskytnuté služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr spolu vo výške 137,70 eur, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

Je potrebné uviesť, že zmluva bola uzatvorená dňa 19.12.2007 a žalovanej bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony rozsudkom zo dňa 30.11.2009, č.k. -33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2009, teda v čase uzatvorenia zmluvy žalovaná mala spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu, bola si tak vedomá následkov nedodržania a porušenia zmluvných podmienok.

Podľa ustanovenia , ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia , zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1. 4. 2004, súd posúdil zmluvu o pripojení, dodatok k tejto zmluve a podmienky, za akých boli dojednané, aj podľa tejto smernice.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne pochybnosti nie sú. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv o pripojení, ktoré patria k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Z hľadiska času, dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Hoci žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy podľa ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

V danom prípade paušálny mesačný poplatok za užívanie programu Pre mňa 70 predstavoval sumu 13,94 eur, vrátane 19% DPH, pričom zmluvná pokuta 319,22 eur vo vzťahu k mesačnému poplatku predstavovala 23-násobok. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so

žalobcom 24 mesiacov a teda 24 mesiacov platiť dohodnutý paušálny mesačný poplatok. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody nie je dotknutý.

Žalovaná porušila zmluvu rok od uzavretia zmluvy a teda sa môže javiť, že v jej prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú na mieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv ja však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter ( C-240/98 ) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa , , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Z neplatnej zmluvnej podmienky, ktorá bola dojednaná v Dodatku k zmluve v bode II. čl. 3 teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa ustanovenia veta prvá dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením nariadenia vlády č.

O trovách súd rozhodol súd podľa ; podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko mal žalobca len čiastočný úspech, žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto súd podľa ; rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.