Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8C-174-2011.pdf
PDF · 90.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/174/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO. 35 787 783, v konaní zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporkyni: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, Q. O., o zaplatenie 2.187,94 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 524,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 217,20 EUR od 1.3.2010 až do zaplatenia a zo sumy 307,61 EUR od 1.2.2010 až do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.6.2011 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 2.187,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 609,21 EUR od 1.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.460,88 EUR od 1.2.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe žiadosti odporkyne - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.3.2008 jej poskytol úver vo výške 796,32 EUR na nákup spotrebného tovaru, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť 24 mesačnými splátkami po 48,26 EUR. Zároveň jej poskytol revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca, z ktorého odporkyňa ku dňu 5.12.2008 vyčerpala sumu 1.437,30 EUR. Tento úver sa odporkyňa zaviazala splatiť formou mesačných splátok vo výške 5 % tohto rámca, t.j. vo
výške 52,- EUR mesačne. Dňa 28.2.2010 sa stal splatným dlh odporkyne vo výške 672,20 EUR a dňa 31.1.2010 dlh vo výške 1.515,71 EUR. Zároveň si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z dlžnej sumy a náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 11.1.2010, čiastočným odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 21.12.2009, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.3.2008, potvrdeniami zo dňa 26.9.2011, výpismi z účtu, špecifikáciou pohľadávky, sadzobníkom poplatkov a ostatnými ku spisu pripojenými listinami a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Odporkyňa ako spotrebiteľ uzavrela s navrhovateľom dňa 18.3.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 23.990,- Sk (796,32 EUR), ktorý sa odporkyňa zaviazala uhradiť mesačnými splátkami vo výške 1.454,- Sk (48,26 EUR) a to v období 24 mesiacov. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola vyčíslená v hodnote 46,68 % a ročná úroková sadzba vo výške 39 %. Odporkyni bola zároveň podľa tvrdenia navrhovateľa poskytnutá úverová karta s úverovým rámcom 20.000,- Sk (663,87 EUR), z ktorej sumy odporkyňa ku dňu 5.12.2008 vyčerpala sumu 1.437,30 EUR. Podľa potvrdení o prijatých splátkach odporkyňa titulom spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru zaplatila navrhovateľovi sumu 579,12 EUR a titulom úverovej karty sumu 356,26 EUR.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.187,91 EUR titulom neuhradenej istiny spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru a revolvingového úveru, príslušenstva pohľadávky ako i zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania.
Odporkyňa v priebehu konania na pojednávaní dňa 3.10.2011 uviedla, že jej bol zo strany navrhovateľa poskytnutý úver na kúpu televízora i úverová karta s úverovým limitom 20.000,- Sk. Taktiež uviedla, že splátky pre navrhovateľa jej asi rok strháva zamestnávateľ zo mzdy. O tejto skutočnosti však súdu žiaden dôkaz nepredložila.
Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 2 OZ zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 43 ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ďalej len „návrh“, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku ktorých ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v zmysle uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere navrhovateľ poskytol odporkyni úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 796,32 EUR (23.990,- Sk). Na vyrovnanie tohto dlhu mala odporkyňa zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 48,26 EUR celkove sumu 1.158,33 EUR. Medzi účastníkmi konania bola dohodnutá úroková sadzba 39 %. Hoci maximálna výška úrokov pri úveroch (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, pretože inak je takýto úkon neplatný. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti.
Dobré mravy v právnych vzťahoch sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Podľa názoru súdu úroky z úveru dohodnuté medzi účastníkmi vo výške 39 % ročne treba považovať za takú výšku úroku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takáto úroková miera zjavne presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia tejto zmluvy. Priemerná úroková sadzba na takýto druh spotrebiteľského úveru poskytnutý komerčnými bankami bol v čase uzavretia zmluvy vo výške 14,90 % (štatistický údaj z internetovej stránky NBS). Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na kúpu spotrebného tovaru vo výške 23.990,- Sk (796,32 EUR) považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, následkom čoho posudzoval nárok navrhovateľa aplikujúc § 457 OZ.
Pokiaľ ide o poskytnutie úverovej karty s úverovým limitom 20.000,- Sk, t.j. uplatnenie nároku navrhovateľa titulom revolvingového úveru upraveného v zmluve o uzavretí spotrebiteľského úveru v časti C) Úverová karta, kde bola upravená žiadosť dlžníka, aby ho navrhovateľ zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydal úverovú kartu na jeho meno, súd sa v prvom rade zameral na zistenie, či medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. V tomto kontexte súd konštatuje, že žiadosť dlžníka (o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca v sume 20.000,- Sk a vydania úverovej karty tak ako to vyplýva z časti C) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru) sama osebe ešte nie je uzavretím zmluvy, túto žiadosť možno považovať za návrh na uzavretie zmluvy neurčitého obsahu, keďže z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere časti C) nie je zrejmé, aký obsah mala mať uzavretá zmluva o revolvingovom úvere ani to, či bola odporkyňa ako
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy informovaná o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných v čase, keď bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená. Podľa názoru súdu preto k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi nedošlo. Okrem toho, súd považoval zapracovanie zmluvy o revolvingovom úvere do formulárovej podoby zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru za úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Preto, keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy titulom poskytnutia úverovej karty s úverovým rámcom súd posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý bol poskytnutý ako plnenie bez právneho dôvodu.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, keď navrhovateľ poskytol odporkyni titulom spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru sumu 796,32 EUR a podľa predloženého potvrdenia odporkyňa doposiaľ zaplatila navrhovateľovi titulom tohto úveru sumu 579,12 EUR, súd konštatujúc absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu vychádzajúc z ustanovenia § 457 OZ zaviazal odporkyňu na doplatenie zvyšku sumy poskytnutého úveru vo výške 217,20 EUR (796,32 - 579,12). Zároveň súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy rozdielu medzi sumou poskytnutého plnenia bez právneho dôvodu vo výške 20.000,- Sk (663,87 EUR), ktorá suma jej bola zo strany navrhovateľa poskytnutá ako úverový rámec na úverovej karte a poskytnutie tejto sumy odporkyňa nepoprela a sumou, ktorú odporkyňa navrhovateľovi v zmysle potvrdenia zo dňa 26.9.2009 vrátila, t.j. sumou 356,26 EUR, čo predstavuje sumu vo výške 307,61 EUR.
Poskytnutie vyššej sumy titulom úverového rámca navrhovateľ súdu nepreukázal. Predložené potvrdenie zo dňa 26.9.2011 o sume financovanej na klienta súd nepovažoval za dôkaz, ktorý poskytnutie tohto plnenia odporkyni hodnoverne preukazuje. Predložené potvrdenie nie je listinným dôkazom, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva v ktorý deň, v akej výške, akou inštitúciou bola na konkrétny účet odporkyne poukázaná finančná hotovosť zo strany navrhovateľa. Odporkyňu súd taktiež zaviazal zaplatiť navrhovateľov úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z judikovaných súm tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže uplatnený úrok z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti uplatnený nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala v konaní úspech v rozsahu 76 %, náhradu trov konania nepriznal, keďže jej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.