Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-87-2011.pdf
PDF · 120.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, v právnej veci žalobcu: I. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., B. č. XX, proti žalovanému: I. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., B. č. XXX, K., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ľudová č. 14, v konaní o vrátenie daru takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý n a h r a d i ť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 1.489,21 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.7.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ odporcovi daroval darovacou zmluvou zo dňa 6.9.2006, a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, Správy katastra R., okres R. IV, obec R. - G., kat. úz. G., ako rodinný dom, súp. č. 190, postavený na parc. č. XXX/X, v podiele 1/3 k celku, zastavené plochy a nádvoria, parc. registra „C" č. XXX/X o výmere 800 m2 v podiele 1/3 k celku a zaplatiť navrhovateľovi peňažnú náhradu zodpovedajúcu hodnote spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 na rodinnom dome, zapísanom na LV č. XXX, Správy katastra R., okres R. IV, obec R. - G., kat. úz. G., ako rodinný dom, súp. č. 190, postavený na parc. č. XXX/X a peňažnú náhradu zodpovedajúcu hodnote spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/3 na nehnuteľnosti - zast. plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX Správy katastra R., okres R. IV, obec R. - G., kat. úz. G., parc. registra „C" č. XXX/X o výmere 800 m2.
Žalobu odôvodnil tým, že po rozvode jeho manželstva s matkou žalovaného, uzavrel žalobca a jeho bývalá manželka so žalovaným, ich synom dňa 6.9.2006 darovaciu zmluvu, na základe ktorej previedli vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného. Súčasťou zmluvy bola podľa čl. VI. dohoda zmluvných strán o zriadení vecného bremena na prevádzaných nehnuteľnostiach v prospech darcov, spočívajúceho v práve doživotného a bezplatného užívania nehnuteľností bez obmedzenia. Návrh na podanie vkladu do katastra nehnuteľností mal podľa zmluvy zabezpečiť žalovaný. Po uzavretí darovacej zmluvy však žalovaný podal len návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bez návrhu na vklad vecného bremena i napriek tomu, že sa na tom v darovacej zmluve so žalobcom dohodol. Po tom, čo sa o tejto skutočnosti žalobca dozvedel, podal návrh na vklad vecného bremena do katastra sám. Správa katastra však odmietla vklad vecného bremena povoliť, nakoľko uplynula lehota podľa § 36b ods. 1 písm. b) vyhl. č. 79/1996.
Žalobca má na darovaných nehnuteľnostiach trvalý pobyt a trvalo tam žije. Darovaciu zmluvu uzavrel so žalovaným len za podmienky, že bude môcť uvedené nehnuteľnosti ďalej užívať a bude mať až do konca života kde bývať, nakoľko na bývanie nemá inú možnosť.
V súčasnosti sa žalovaný snaží uvedené nehnuteľnosti predať a keďže vecné bremeno v prospech žalobcu nebolo v katastri zapísané, priamo tým ohrozuje žalobcu a jeho bytovú potrebu, nakoľko predajom nehnuteľnosti by žalobca prišiel o strechu nad hlavou. Žalovaný sa absolútne nezaujíma o potreby žalobcu, ani o to, kde bude v prípade predaja nehnuteľnosti bývať, pričom žalobca sa o predmetné nehnuteľnosti stará, udržuje tak dom ako aj pozemok v dobrom stave. Svojim konaním žalovaný voči žalobcovi hrubo porušuje dobré mravy, nakoľko k žalobcovi ako svojmu otcovi sa správa bezohľadne, bez jeho vedomia nepodal návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností a snaží sa, aj proti vôli žalobcu predmetné nehnuteľnosti predať, čím reálne hrozí, že žalobca nebude mať kde bývať.
Nakoľko nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX - dom súp. č. 190, postavený na parc. č. XXX/X bol predtým v BSM žalobcu a matky žalovaného, žalobca sa domáha (s prihliadnutím na ust. § 149 ods. 4 OZ), vrátenia podielu o veľkosti ˝ k celku. Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X, o výmere 800 m2, bola pred darovaním výlučným vlastníctvom žalobcu, preto sa žalobca domáha vrátenia tejto nehnuteľnosti v podiele 1/1.
Časom došlo k zmene v evidencii uvedených nehnuteľností a obe nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, pričom žalovaný vlastní uvedené nehnuteľnosti len v podiele 1/3, zvyšný podiel daroval svojim dvom súrodencom, každému podiel o veľkosti 1/3. Preto žalobca žiada vrátenie časti daru, ktorého je žalovaný ešte vlastníkom a vo zvyšku žiada od žalovaného peňažnú náhradu za časť, ktorou už žalovaný nedisponuje.
Žalobca zároveň žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému do skončenia konania o vrátenie daru, nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX Správy katastra R., okres. R. IV, obec R. - G., kat. úz. G., ako rodinný dom, súp. č. 190, postavený na parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 800 m2, parc. registra „C".
Okresný súd Košice II uznesením č. k. 17C 87/2011-17 zo dňa 29.7.2011 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd uznesením č. k. 2Co 258/2011-31 zo dňa 28.9.2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu dňa 10.8.2011 uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu na začatie konania sú nepravdivé. Všetky náležitosti súvisiace s prepisom nehnuteľností na príslušnej Správe katastra zabezpečovala p. R. X. - spoludarkyňa žalobcu. K zápisu vkladu vecného bremena nedošlo konaním, resp. nečinnosťou žalovaného, ale nedopatrením p. R. X., ktorá hradila všetky správne poplatky spojené s prevodom nehnuteľností a po zistení, že za návrh na vklad vecného bremena je potrebné uhradiť navyše sumu 2.000,- Sk, vzhľadom na finančnú tieseň od tohto zápisu upustila. K nezapísaniu vecného bremena teda nedošlo zo subjektívnych dôvodov - správania sa žalovaného. Tomu, že zo strany p. R. X. nešlo o žiaden úmysel svedčí aj fakt, že rovnako ako žalobca, aj ona mala byť v zmysle darovacej zmluvy oprávnenou osobou z vecného bremena - doživotného bezplatného užívania nehnuteľností. V čl. IV darovacej zmluvy je uvedené, že „návrh na podanie vkladu vlastníckeho práva zabezpečí na svoje náklady obdarovaný". Zo zmluvy však nevyplýva povinnosť obdarovaného zabezpečiť aj vklad vecného bremena. Ide o samostatné konanie a zvlášť spoplatňovaný úkon správy katastra, ktorý mohol zabezpečiť aj žalobca, žalovaný takúto povinnosť nemal. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu.
Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že bytová otázka žalobcu nie je súčasným vlastníkom predmetných nehnuteľností ľahostajná, prejavili vôľu a ochotu zabezpečiť žalobcovi bytovú náhradu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa o predmetné nehnuteľnosti stará a udržuje v dobrom stave žalovaný uviedol, že žalobca je invalidným dôchodcom, po mozgovej príhode, ktorý naviac pravidelne požíva alkoholické nápoje. Nehnuteľnosti, ktoré sám užíva neudržiava, nestará sa o ne a nehnuteľnosti strácajú z tohto dôvodu na hodnote. V prípade domu ide o dvojposchodovú rodinnú stavbu, z ktorej žalobca užíva len nepatrnú časť (jednu izbu, kuchyňu a toaletu). Bývalá manželka žalobcu (spoludarkyňa) bola pre
neznesiteľné správanie sa žalobcu z ich spoločne postaveného domu nútená sa odsťahovať s tromi deťmi a žiť v podstatne skromnejších podmienkach v Jaklovciach. Užívanie veľkého domu žalobcom je nehospodárne, dlhšie neudržateľné a pre vlastníkov nič neriešiace. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané bezohľadné správanie sa žalovaného, žalovaný uviedol, že so žalobcom nemá v podstate žiaden vzťah. Od roku 2003, kedy spolu so súrodencami a matkou odišli od žalobcu sa vídali len sporadicky. Počas spoločného bývania žalobca neustále uprednostňoval mladšieho syna a k žalovanému sa správal druhorado a nespravodlivo. Dôvodom vzájomného nenavštevovania sa je fakt, že normálne správanie a komunikácia zo strany žalobcu neexistuje a vychádzať s ním ako s otcom je pre žalovaného ako aj jeho súrodencov nemožné. Žalovaný napokon uviedol, že je pravdou, že sa snaží uvedené nehnuteľnosti predať, nie však za cenu straty strechy nad hlavou žalobcu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca a jeho bývalá manželka boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedeného Správou katastra R., kat. úz. G. - rodinného domu, postaveného parc. č. XXX/X a na LV č. XXX, kat. úz. G., pozemku parc. registra „C" č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 800 m2.
Po rozvode manželstva rodičia žalovaného Darovacou zmluvou zo dňa 6.9.2006, previedli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného.
Dňa 6.9.2006 podpísali účastníci darovacej zmluvy Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra a navrhli, aby Katastrálny úrad, Správa katastra R., rozhodol o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra.
Rozhodnutím Správy katastra R. č. k. V 9042/2006 zo dňa 21.9.2007, právoplatným dňa 21.9.2007, bol povolený vklad darovacej zmluvy k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia Správa katastra uviedla, že podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak súd podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie o zriadení vecného bremena je obsahom zmluvy, ale nie je obsahom návrhu na vklad, rozhodla správa katastra o návrhu na vklad osobitným rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie bolo doručované účastníkom darovacej zmluvy.
V roku 2010 žalovaný darovacou zmluvou previedol časť nehnuteľnosti na svojich dvoch súrodencov, na každého z nich po 1/3. Vklad darovacej zmluvy bol povolený rozhodnutím Správy katastra zo dňa 15.12.2010, V-9917/2010.
Vlastníci predmetných nehnuteľností (žalovaný a jeho súrodenci) dňa 12.7.2011 podpísali Čestné vyhlásenie, v zmysle ktorého potvrdili svoj zámer pri predaji nehnuteľnosti nasledovne: do kúpnej ceny za predaj nehnuteľností bude potrebné započítať náklady spojené s vysporiadaním parciel typu „E" č. 189/1, 190/2 a 191/2. So zvyšnou časťou kúpnej ceny sa zaväzujú naložiť nasledovne: a) 1/5 zvyšnej časti kúpnej ceny bude vyplatená do rúk ich otca - I. X. a to okamžite po podpise kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti alebo b) najneskôr do 30 dní po podpise kúpnej zmluvy sa predaj nehnuteľnosti a po vyplatení kúpnej ceny kúpia v meste R. 1-izbový byt, pričom výlučným vlastníkom bytu bude ich otec I. X. a to aj za predpokladu, že kúpna cena 1-izbového bytu bude vyššia ako 1/5 zvyšnej časti kúpnej ceny.
Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že vyrastal v G., žije tam už 50 rokov, pozemok bol v jeho vlastníctve, urobil tam veľa vecí, staral sa o rodinný dom. S bývalou manželkou, ktorá odišla do K., nežije v spoločnej domácnosti už 15 rokov. Na základe darovacej zmluvy mal v rodinnom dome právo doživotného bývania, z katastrálneho úradu mu však prišlo oznámenie, že jeho návrh je zamietnutý a rodinný dom je zapísaný na deti. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi
uviedol, že žalovaný, resp. deti k nemu nechodia, v lete boli po 15 rokoch na marhule, inak ho za ten čas nenavštívili. Do K. veľmi nechodil, kúpil si auto a za deťmi chodil každú nepárnu sobotu, deti s ním však nechceli nikam ísť, keď ich navštívil v škole, nerozprávali s ním. Prečo sa s ním deti nechceli stretávať nevedel uviesť.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že jeho rodičia sa po rozvode manželstva dohodli, že rodinný dom (v ich BSM) prepíšu na neho, nakoľko jeho súrodenci ešte neboli plnoletí s tým, že po dosiahnutí ich plnoletosti im daruje časť nehnuteľnosti tak, aby každý z nich mal po 1/3. Vklad vlastníckeho práva do katastra vybavovala jeho matka. Pokiaľ ide o predaj predmetného domu žalovaný uviedol, že predať dom chcel spočiatku jeho brat. Keď odišli od žalobcu bývali u babky. Po smrti dedkovho brata, vyplatili dedičom peniaze za jeho dom, mama si zobrala pôžičku na opravu domu a ďalšiu pôžičku na opravu strechy. V predmetnom dome v K. bývajú už 10 rokov, preto chceli predať dom v G. a z kúpnej ceny splatiť pôžičky. Uviedol, že nemá pocit, žeby sa správal k žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi, nie je pravda, že žalobcu prvýkrát navštívili po 15 rokoch, boli za ním aj minulé leto a tiež ho navštívili, keď bol v nemocnici. Jeho rodičia sa rozviedli z dôvodu, že žalobca pil, bol agresívny a bil mamu. On na jeho súrodenci nemali k žalobcovi žiaden vzťah, keď sa napr. opil povedal im, aby si sadli na schody, nemohli ísť spať, keď bol žalovaný chorý, nemohol kašľať, pretože to žalobcu vyrušovalo, bál sa nastúpiť k otcovi do auta, že ho už nevráti mame. Stretávať sa s otcom im nikto nezakázal, nebránila im ani matka.
Svedkyňa R. X., matka žalovaného vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že od roku 1997 je s deťmi sama, z rodinného domu (v G.) musela odísť, pretože žalobca bol agresívny alkoholik a nedalo sa s ním žiť. So žalobcom sa rozviedli v roku 2003 na návrh žalobcu. Keďže postavili rodinný dom v G. a ona tam nebývala, chcela vysporiadať svoje majetkové veci, žalobcovi navrhla, aby ju z rodinného domu vyplatil, čo žalobca odmietol s tým, že nemá peniaze. Podala preto návrh na vyporiadanie BSM, žiadala, aby ju žalobca vyplatil jednou polovicou z hodnoty domu, čo opäť odmietol, následne chcela vyplatiť žalobcu ona, s čím tiež nesúhlasil. V priebehu konania o vyporiadanie BSM žalobca navrhol dať dom deťom, s čím ona súhlasila. Darovacia zmluva bola vypracovaná na obecnom úrade v G.. Keďže dve mladšie deti neboli ešte plnoleté, prepísali dom na žalovaného s tým, že po dovŕšení ich plnoletosti žalovaný prepíše na súrodencov po 1/3 z nehnuteľnosti. Na jeseň 2010 žalovaný daroval po 1/3 z domu svojmu bratovi a sestre. Prevod nehnuteľnosti na žalovaného vybavovala ona, zaplatila kolok, osvedčenie podpisov a osobne podala návrh na kataster. Katastrálne konanie bolo prerušené z dôvodu stavebného úveru, ktorý následne so žalobcom v zostatku 40.000,- Sk na polovicu vyplatili. Katastrálny úrad povolil vklad s tým, že bolo treba zaplatiť aj za vklad vecného bremena a keďže nemala peniaze súhlasila, aby vklad bol povolený bez zápisu vecného bremena. Pokiaľ ide o predaj predmetného domu uviedla, že tento chceli predať nakoľko keď boli deti na návšteve u žalobcu videli, že dom chátra, žalobca sa oň nestará. Zároveň chceli žalobcovi po predaji domu dať buď peniaze alebo kúpiť byt v meste, o čom žalovaný a jeho súrodenci spísali čestné vyhlásenie. Žalobca sa domu nechce vzdať, je však z finančnej stránky ťažké tento dom udržiavať.
Svedkyňa N. X., matka žalobcu vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že keď malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva šiel žalobca, jeho bývalá manželka a žalovaný na obecný úrad, kde podpísali darovaciu zmluvu, podľa ktorej mal žalobca právo doživotného bývania v rodinnom dome. Po dovŕšení plnoletosti súrodencov žalovaného, daroval žalovaný časť nehnuteľnosti aj im. Uviedla, že keď sa dozvedela, že nebolo zapísané právo vecného bremena v katastri, šla na katastrálny úrad, avšak nemohla už zaplatiť poplatok za návrh na vklad vecného bremena, nakoľko už uplynuli 3 roky. O predaji predmetného rodinného domu sa dozvedela od žien zo Šebastoviec a tiež z internetu.
Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa 6.9.2006, bez návrhu na vklad vecného bremena podpísal aj žalobca, a tiež na rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 21.9.2007, ktoré bolo doručované aj žalobcovi, a mal za to, že žalobca sa musel dozvedieť o tom, že nebol povolený aj vklad vecného bremena. V ďalšom zotrval na svojich vyjadreniach, zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a trval na tom, že zo strany žalovaného nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 628 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ"), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa ust. § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, nachádzajúcej sa v kat. úz. G. a to rodinného domu postaveného na pozemku parc. č. XXX/X v podiele 1/3 k celku a a pozemku parc. registra „C" č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 800 m2 v podiele 1/3 k celku. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudol žalovaný pôvodne v celosti na základe Darovacej zmluvy zo dňa 6.9.2006 od svojich rodičov. V čl. V zmluvy jej účastníci zakotvili právo darcu domáhať sa vrátenia daru, ak by sa obdarovaný správal k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že by tým hrubo porušoval dobré mravy. V čl. VI zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena na nehnuteľnosti, podľa ktorého darcovia majú právo doživotného a bezplatného užívania nehnuteľnosti a to bez obmedzenia.
Účastníci darovacej zmluvy podpísali dňa 6.9.2006 Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra a to k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. G., rodinný dom, súp. č. 190 na ul. B. č. 31, postavený na parc. registra „C" č. XXX/X a parc. registra „C" č. XXX/X zapísanú na LV č. XXX, kat. úz G.. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol Správou katastra R. povolený dňa 21.9.2007. Rozhodnutie o povolení vkladu bolo doručené účastníkom darovacej zmluvy.
Žalovaný v roku 2010 časť nehnuteľnosti daroval svojim súrodencom, každému v podiele po 1/3. Vklad darovacej zmluvy bol povolený rozhodnutím správy katastra pod č. V-9917/2010 zo dňa 15.12.2010. Uvedené vyplynulo z LV č. XXX.
V konaní sa žalobca domáhal vrátenia daru - časti nehnuteľnosti, ktorej je žalovaný spoluvlastníkom a zároveň peňažnej náhrady za časť nehnuteľnosti, ktorou už žalovaný nedisponuje z dôvodu, že žalovaný svojím konaním a to tým, že nerešpektoval dohodu a nedal zapísať právo vecného bremena - doživotného bývania žalobcu v rodinnom dome do katastra nehnuteľností, chce predmetnú nehnuteľnosť predať a absolútne sa nezaujíma o potreby žalobcu ani o to, kde bude žalobca po predaji domu bývať, hrubo porušuje dobré mravy.
Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a životných jubileí (R 31/1999). Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu a členom jeho rodiny. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce súkromné práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.
Právo darcu na vrátenie daru sa však premlčuje ako každé iné majetkové právo. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t. j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ust. § 630 OZ.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, zaoberal sa súd i touto námietkou.
V danom prípade po vykonanom dokazovaní nebolo preukázané, že žalovaný by sa k žalobcovi správal v rozpore s dobrými mravmi, resp. hrubo voči nemu porušoval dobré mravy, a to aj vzhľadom na výpoveď žalovaného a svedkyne - matky žalovaného, o dôvodoch, ktoré viedli k rozvodu manželstva svedkyne a žalobcu a vzťahu medzi žalobcom a žalovaným svedčiace aj proti žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaný mieni predmetnú nehnuteľnosť predať, nepovažuje súd za konanie hrubo porušujúce dobré mravy. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (ust. § 123 OZ). Naviac žalovaný (aj ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti) má záujem a ochotu vyriešiť bytovú otázku žalobcu a to buď vyplatením časti kúpnej ceny žalobcovi alebo zabezpečením bytovej náhrady a to jednoizbového bytu.
Pokiaľ sa žalobca domáhal vrátenia daru aj z dôvodu, že žalovaný mal nerešpektovať dohodu zakotvenú v darovacej zmluve a nedal zapísať vecné bremeno do katastra nehnuteľností mal súd za to, že žalovanému z darovacej zmluvy táto povinnosť nevyplynula, keďže podľa čl. V zmluvy mal žalovaný, ako obdarovaný zabezpečiť na svoje náklady návrh na podanie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a znášať s tým spojené náklady. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, prílohou ktorého bola aj darovacia zmluva, podpísal dňa 6.9.2006 aj žalobca, teda musel mať vedomosť o tom, že v návrhu na vklad účastníci darovacej zmluvy navrhli, aby katastrálny úrad rozhodol o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. G., rodinný dom súp. č. 190 na ul. B. č. 31, postavený na parc. registra „C" č. XXX/X a prc. registra „C" č. XXX/X, zapísanú na LV č. XXX, kat. úz. G., nie aj o vklade práva z vecného bremena.
Podľa ust. § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v čase rozhodnutia Správy katastra R. o povolení vkladu darovacej zmluvy k nehnuteľnostiam, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Ustanovenie o zriadení vecného bremena je síce obsahom darovacej zmluvy, ale keďže nebolo obsahom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, Správa katastra R. nemohla rozhodnúť o jeho zápise do katastra. O tejto skutočnosti mal mať teda žalobca vedomosť jednak z návrhu na povolenie vkladu (zo
dňa 6.9.2006), najneskôr však z rozhodnutia Správy katastra R. zo dňa 21.9.2007, právoplatného dňa 21.9.2007, ktorým bol povolený vklad darovacej zmluvy k nehnuteľnostiam do katastra.
Žalobca podal návrh na začatie konania dňa 12.7.2011, teda po uplynutí 3-oj ročnej premlčacej doby, ktorá márne uplynula najneskôr dňa 21.9.2010.
Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu.
Na základe vykonaného dokazovania, vyššie uvedených skutočností a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko medzi účastníkmi bola platne uzavretá darovacia zmluva a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného voči žalobcovi, čím mu nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi dar, resp. jeho peňažný ekvivalent podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, a pokiaľ ide o dôvod na vrátenie daru pre nezapísanie práva z vecného bremena do katastra, ak by to súd posudzoval ako hrubé porušenie dobrých mravov mal súd za to, že žalobcovi márne uplynula premlčacia doba na uplatnenie nároku a preto rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspešnosti a zaviazal neúspešného žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia.
Predmetom právnej služby bolo zastupovanie žalovaného v konaní o dvoch uplatnených nárokov: 1. vrátenie daru - nehnuteľnosti a 2. zaplatenie finančnej náhrady za časť nehnuteľnosti (1/6 rodinného domu a 2/3 zast. plochy a nádvoria). Právny zástupca žalovaného predložil súdu spolu s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, podľa ktorej požadovaná kúpna cena záujemcom za prevod vlastníctva nehnuteľností je 188.000 eur, 1/6 z finančnej náhrady požadovanej žalobcom je tak 31.333 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade zaplatenia finančnej náhrady je 469,74 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny v prípade vrátenia daru je (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky) v roku 2011 vo výške 57 eur, t. j. 1/3 (podľa ust. § 13 ods. 3, 4 vyhlášky) = 19 eur a v roku 2012 vo výške 58,69 eur, t. j. 1/3 = 19,56 eur.
Základná sadzba za jeden úkon právnej služby v zmysle ust. § 13 ods. 3, 4 vyhl. je za rok 2011 vo výške 488,74 eur (469,74 eur + 19 eur) a za rok 2012 vo výške 489,30 eur (469,74 eur + 19,56 eur).
Trovy konania tak činia 1.489,23 eur a to podľa ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 3, 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej pomoci á 488,74 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 4.8.2011, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 4.8.2011) a 1 úkon právnej služby á 489,30 eur (účasť na pojednávaní dňa 13.2.2011) + 2x režijný paušál á 7,41 eur a 1x režijný paušál á 7,63 eur.
Vzhľadom na to, že právny zástupca si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 1.466,21 eur, priznal mu súd ním uplatnenú výšku trov právneho zastúpenia (keď 1/3 zo sumy 57 uviedol vo výške 18,99 eur, nie 19 eur).
Podľa ust. § 149 ods. O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.