Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-193-2011.pdf
PDF · 76.69 KB
Case nature
Subarea
4CoE/193/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 37, proti povinnému Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu X. M., U. X, o vymoženie 597,49 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad v Košiciach, U. XX, pod sp.zn. EX 460/06, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 1.6.2011, č.k. 48Er 1110/2006-12, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy doterajšieho exekučného konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa :
1/ v y h o v e l žiadosti oprávneného o zmenu exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom v Košiciach, U. XX a vykonaním exekúcie vedenej pôvodne pod sp.zn. EX 460/06 a na súde pod sp.zn. 48Er/1110/2006 p o v e r i l exekútora JUDr. E. M., so sídlom v Bratislave, K. XX, ktorému sa táto exekučná vec postupuje na ďalšie konanie.
2/ povinného z a v i a z a l nahradiť trovy doterajšieho exekučného konania v sume 45,32 eura súdnemu exekútorovi JUDr. C.. M. U., so sídlom v Košiciach, U. XX, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia
Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podaním doručeným súdu dňa 22.11.2010 požiadal o zmenu súdneho exekútora a to namiesto JUDr. C.. M. U., aby ďalším vedením exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. E. M., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60.
Vychádzajúc z ust. § 44 ods. 7, 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) tejto žiadosti vyhovel.
O trovách rozhodol podľa aust. § 196, § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinného zaviazal uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy doterajšieho konania.
Trovy vyčíslil podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktoré pozostávajú z odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 cit. vyhl. vo výške 13,28 eura za úkony „prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho zaevidovanie v trvaní 30 min.“, a za úkon „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - mzda, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu v trvaní 40 min.“, k tomu DPH z uvedenej sumy vo výške 2,52 eura a paušálnej odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 cit. vyhl. vo výške 13,28 eura za 4 úkony a DPH z tejto sumy vo výške 2,52 eura a napokon z náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhl. vo výške 7,95 eura za poštovné a 5,77 eura za použitie motorového vozidla na služobnú cestu dňa 16.8.2006. Súdnemu exekútorovi nepriznal ním vyčíslenú „hodinovú“ odmenu za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, lebo odmena za tento úkon bola mu priznaná už v rámci paušálnej odmeny a v opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny a nepriznal mu ani ním vyčíslenú paušálnu odmenu 2 x 3,32 eura za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ale len 1 x 3,32 eura, lebo z ust. § 15 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 288/1995 Z.z. nevyplýva, že táto odmena patrí za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Ing. M. U. a to proti výroku o trovách exekúcie. Považoval napadnutý výrok za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že správne mal súd postupovať tak, že mal vo výrokovej časti rozhodnutia určiť výšku trov exekúcie pôvodného exekútora, nakoľko v tomto štádiu nie sú splnené podmienky na to, aby súd určil, kto je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Navrhol, preto, aby odvolací súd určil, že má právo na náhradu trov exekúcie vo výške 45,32 eura.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách doterajšieho exekučného konania aj s konaním, ktoré tomuto výroku predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné.
Uznesenie nebolo napadnuté vo výroku, ktorým bolo žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovené, v tomto výroku teda nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto v tejto časti nebolo ani v odvolacom konaní preskúmavané.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie bolo začaté dňa 7.4.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa § 240 ods. 1 konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že pri zmene exekútora na návrh oprávneného, sa trovy exekúcie pôvodného exekútora vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Toto zákonné ustanovenie teda neukladá súdu, aby pri zmene exekútora rozhodol aj o náhrade trov exekúcie pôvodného exekútora, stanovuje iba spôsob určenia výšky trov exekúcie pôvodného exekútora a to tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Ak súd prvého stupňa v napadnutom uznesení rozhodol aj o tom, kto bude hradiť trovy exekúcie doterajšieho exekútora a to tak, že povinnosť na ich náhradu uložil povinnému, jeho postup nebol v súlade s citovaným ustanovením § 44 ods. 7,8 Exekučného poriadku v znení, ktoré bolo potrebné na vec aplikovať.
Nakoľko v posudzovanom prípade k zastaveniu exekúcie nedošlo, táto pokračuje ďalej, a využitie práva oprávneným navrhnúť (aj bez uvedenia dôvodu) zmenu exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku) nemožno posudzovať ako jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie, nie je možné posúdiť, či v konečnom dôsledku k zastaveniu exekúcie vôbec dôjde, nie je možné rozhodnúť ešte o náhrade trov exekúcie, ale iba o výške trov doterajšej exekúcie.
Trovy exekúcie doterajšieho súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala súd prvého stupňa správne posúdil podľa § 44 ods. 7,8 Exekučného poriadku a § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, nesprávne však vyčíslil ich výšku.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súdnej praxi je už v súčasnosti zastávaný názor, že z logického a gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov, že rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a bez relevancie je ich početnosť.
Súd prvého stupňa nevenoval náležitú pozornosť časovému hľadisku jednotlivých úkonov a hľadisku účelnosti trov a tiež nevenoval pozornosť ani posúdeniu, či úkony uvádzané exekútorom sú úkonmi exekučnej činnosti, teda či bezprostredne smerujú k vykonaniu exekúcie.
Za exekučnú činnosť je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu núteného výkonu súdnych, prípadne iných rozhodnutí v prospech oprávneného. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale bezprostredne nesmeruje k nútenému výkonu rozhodnutia.
V zmysle uvedeného nemožno považovať za účelný úkon exekučnej činnosti „prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho zaevidovanie v trvaní 30 min.“, lebo tu ide len o bežnú činnosť exekútora.
Javí sa tiež, že súd prvého stupňa nedôsledne na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 15 vyhlášky, v ktorom sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (znenie účinné do 30.04.2008) a odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.
Prvostupňový súd na jednej strane správne uzavrel, že úkon exekučnej činnosti doručenie upovedomenia o začatí exekúcie je odmeňovaný paušálnou sumou, a preto je neprípustné tento úkon exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska, t.j. tým spôsobom, že sa tento úkon inak označí - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie) a to z dôvodu duplicity. Úkon exekučnej činnosti doručenie upovedomenia o začatí exekúcie totiž nesporne v sebe zahŕňa aj samotné vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie. Na druhej strane však pri určení odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. za úkon „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - mzda, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu“ dôsledne z uvedeného svojho správneho záveru nevychádzalo.
Podľa ust. § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí odmena aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Výšku hotových výdavkov musí exekútor preukázať právne relevantnými listinnými dôkazmi.
Na základe vyššie uvedeného až v závislosti od výsledku exekučného konania, teda či v exekučnom konaní dôjde k vymoženiu uplatnenej pohľadávky oprávneného, prípadne či exekučné konanie bude zastavené (a z akého dôvodu) bude môcť súd prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov exekúcie pôvodného exekútora a posúdiť, či ďalšie trovy exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti so zmenou súdneho exekútora na návrh oprávneného, boli účelné trovy vo vzťahu k povinnému.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa s prihliadnutím na závery odvolacieho súdu o doterajších právach exekúcie rozhodnúť opätovne, ale iba o výške trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, ktorú je potrebné určiť dôsledne v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.