Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/746/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci navrhovateľa: H. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., okres Z., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Daňovým, Nám. Martina Benku 15, 811 07 Bratislava proti odporcovi S. X. F.: M. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, v 2. rade: O. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. Z. XX, XXX XX N., v 3. rade: O. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako odporca v 2. rade, obaja zastúpení AK Mojžiš a partneri, s.r.o., Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním, rozhodol

rozhodol:

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcom v 1., 2. a 3. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobným návrhom podaným dňa 13.10.2006 sa domáhal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu proti odporcovi v 1. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G.o, okres Senec, zapísanej na LV č. X - druh pozemku zastavané plochy vo výmere 433 m2 a stavbe na parc.č. XXX/X, vydaného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Senec s odôvodnením, že spolu s družkou O. S., rodenou M., nar. XX.XX.XXXX uzavreli s odporcom v 1. rade kúpno-predajnú zmluvu, ktorou im odporca v 1. rade predal do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť (dom s príslušenstvom a záhradou), nachádzajúcom sa v k.ú. G., súčasťou nehnuteľnosti boli obytný dom s príslušenstvom, oplotenie, drobná stavba, garáž, vonkajšie úpravy a pozemok. Kúpna cena bola dohodnutá na 360.000,-Kčs a bola uhradená v dvoch splátkach

- preddavok vo výške 150.000,-Kčs dňa 29.08.1992 a dňa 31.12.1992 zvyšok vo výške 210.000,-Kčs. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe preukazuje navrhovateľ tým, že bez rozhodnutia súdu je jeho vlastnícke právo k predmetu sporu spochybnené, nakoľko v katastri nehnuteľností je ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti stále zapísaný odporca v 1. rade a v uplynulom týždni navštívili navrhovateľa jemu neznáme osoby, ktoré argumentovali tým, že nie je vlastník nehnuteľnosti a žiadali, aby túto nehnuteľnosť vypratal. Uviedol, že v roku 2003 požiadal navrhovateľ o výpis z katastra nehnuteľností a zistil, že odporca v . rade spolu s manželkou sú vedení ako vlastníci tejto nehnuteľnosti. Uviedol, že kúpno-predajná zmluva zo dňa 16.09.1992 výslovne neuvádza, kto vykoná registráciu na Štátnom notárstve v Bratislave, ale navrhovatelia sa ako kupujúci spoľahli, že tak urobí predávajúci a tak celých 11 rokov, počas ktorých nehnuteľnosť užívali a investovali do nej, boli v dobrej viere, že prevod sa uskutočnil a oni sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Odporca v 1. rade sa totiž zaviazal po uzatvorení kúpno-predajnej zmluvy zabezpečiť právnu účinnosť zmluvy zavkladovaním do Katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že uplynutím desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudli navrhovatelia vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti vydržaním.

Dňa 17.10.2006 navrhol navrhovateľ pripustiť pristúpenie ďalších účastníkov - A. O. a O., rod. T., bytom U. XX, N. (príp. M.. A. XX, N.) do konania na strane odporcov, nakoľko podľa výpisu z KN zistil, že sú ako

vlastníci dotknutej nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností. Súčasne navrhol nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal s dotknutou nehnuteľnosťou odporcom v1 - 3. rade nakladať a túto prevádzať na ďalšie osoby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníctva.

V tom čase vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. -28 zo dňa 30.10.2006 pripustil pristúpenie odporcov v 2. a 3. rade do konania na strane odporcu.

Dňa 27.11.2006 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu oznámil súdu ku konaniu, že tri dni po podaní žaloby na súd sa dozvedel, že odporca v 1. rade predal dotknutú nehnuteľnosť odporcom v 2. a 3. rade, ktorí ho po povolení vkladu do katastra násilným a mafiánskym spôsobom vysťahovali aj s dvoma deťmi na ulicu.

Okresný súd Bratislava II rozhodnutím zo dňa 31.01.2007 návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a zakázal odporcom v 1., 2. a 3. rade nakladať s dotknutou nehnuteľnosťou, vrátane prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, asanačných a stavebných úprav až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2007.

Odporca v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu dňa 04.06.2009 a 07.09.2009 uviedol, že spolu s manželkou nehnuteľnosť riadne zakúpil od subjektu, ktorý bol v katastri nehnuteľnosti vedený ako vlastník a má za to, že že pokiaľ medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade bola uzatvorená akákoľvek zmluva, platí, že pokiaľ v lehote do troch rokov nebola zavkladovaná do KN, stráca platnosť po uplynutí troch rokov od jej podpisu, pretože k jej účinnosti sa vyžaduje právoplatné povolenie vkladu do katastrálnej evidencie. Preto má za to, že on s manželkou je legitímnym vlastníkom nehnuteľnosti a navrhovateľ nech si vyporiada svoje nároky na vrátenie plnenia z neplatného právneho úkonu s odporcom v 1. rade, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 22.02.2010 navrhovateľ oznámil súdu, že jeho družka O. S., rodená M., narodená dňa 20.07.1960, zomrela v roku 1994.Uviedol, že proti odporcovi v 1. rade podával trestné oznámenie pre trestný čin podvodu, nakoľko odporca v 1. rade pracoval pre niektorého z účastníkov bytovej mafie, mal dlh, ktorý voči nemu vymáhali, a povedal, že vlastní dom, ktorý mu vzali a nastrčili do domu odporcov v 2. a 3. rade, ktorí v dome nebývajú, tento prenajímajú tretej osobe.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, dokladmi založenými ku konaniu a to: kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 16.09.1992, výpisom z LV č. X k.ú. G. zo dňa 06.10.2006, zápisnicou o trestnom oznámení OOPZ Bratislava okolie zo dňa 16.10.2006 ČVS: ORP-1004/1- OEK-BH-2006, účtenkami a výplatnými páskami navrhovateľa, exekučným príkazom EX 737/2006 EU JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava, úmrtným listom zo dňa 10.03.2000 p. O. S., rod. M., spisovým materiálom ORPZ Dunajská Streda ČVS: ORP-597/OEK-DS-2006, Oznámením katastra Senec zo dňa 31.08.2011, dedičským spisom , D not.128/00 Okresného súdu Bratislava III a dospel k názoru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Zo žalobného návrhu navrhovateľa ako aj z jeho výpovedí vyplýva, že dňa 16.09.1992 uzavrel spolu so svojou družkou p. O. S., rod. M. s odporcom v 1. rade kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej odporca v 1. rade ako predávajúci previedol na navrhovateľa a jeho družku vlastnícke právo k nehnuteľnosti - dom s príslušenstvom a záhradou v k.ú. G., vedenou pod parc.č. XXX/X, kúpna cena nehnuteľnosti bola stanovená na 360.000,-Kčs a odporca v 1. rade podpisom potvrdil prevzatie preddavku v sume 150.000,- Kčs dňa 29.08.1992, na doplatení zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 210.000,-Kčs sa zmluvné strany dohodli najneskôr dňa 31.12.1992. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť užíval nepretržite do roku 2006 spolu s družkou a maloletými deťmi do obdobia, kedy bol násilne z domu vysťahovaný skupinou ľudí, ktorí sú momentálne trestne stíhaní. Od uvedeného obdobia býva spolu s deťmi v provizórnych priestoroch. Uviedol, že v deň jeho násilného vysťahovania bol podaný návrh na zavkladovanie predmetnej nehnuteľnosti na odporcov v 2. a 3. rade, a v ten istý deň bol vklad povolený. Nedopatrením alebo nedbanlivosťou sa stalo, že nehnuteľnosť nebola zavkladovaná do KN na jeho meno, avšak túto nehnuteľnosť viac ako 10 rokov nerušene užíval ako vlastnú odo dňa vyplatenia kúpnej ceny, t.j. od 31.12.1992 až do konca októbra 2006, kedy boli násilne vysťahovaní.

Právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu s poukazom na to, že práva, ktoré si navrhovateľ odvodzuje od kúpno- predajnej zmluvy, uzavretej dňa 16.09.1992 upravoval vtedy platný , platný do 31.12.1992, ktorý v ust. , pre platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovoval povinnosť jej registrácie príslušným štátnym notárstvom postupom podľa -65 Notárskeho poriadku, nakoľko podľa platného do 31.12.1992 v prípade, že nedošlo k registrácii zmluvy o prevode nehnuteľnosti ŠN v lehote do troch rokov od jej uzavretia, nemohlo dôjsť k jej účinnosti a tým ani k nadobudnutiu vlastníctva a predpokladalo sa, že účastníci od zmluvy odstúpili, čím sa podľa zmluva od samého počiatku zrušuje (ex tunc). Uviedol, že navrhovateľ mal vedomosť, čo vyplýva zo samotného článku III kúpnej zmluvy, za akých podmienok dochádza k prechodu vlastníckeho práva na kupujúceho, keď na jeho otázky na pojednávaní sám uviedol, že rozumel obsahu zmluvy, pred podpisom si zmluvu prečítal a pokiaľ by niečomu v zmluve nerozumel, tak by ju nepodpísal. Teda navrhovateľ vedel, poznal a pre prípad pochybností bol uzrozumený, že podľa obsahu čl. III Zmluvy z 16.09.1992 mu nevzniklo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko zmluva nenadobudla účinnosť, z čoho plynie ďalší záver, že nebol dobromyseľný pre potreby vyvodzovania vydržania vlastníckeho práva. Dobromyseľnosť úsudku o nadobudnutí účinnosti zmluvy a tým nadobudnutie vlastníctva nemôže byť priznávaná tam, kde právny predpis v danom úseku právnych vzťahov priamou reguláciou podmienok bráni vzniku vlastníctva bez naplnenia na vôli (prejavom) účastníkov závislých podmienok nadobudnutia účinnosti zmluvy. Podľa čl. III kúpnej zmluvy aktivita jej registrácie štátnym notárstvom bola priamo povinnosťou kupujúceho, pričom jeho pasivita ho zaťažuje, je mu na neprospech, a teda navrhovateľ vedel, že v prípade neregistrovania zmluvy ŠN sa nestane vlastníkom sporných nehnuteľností. Navyše právny zástupca namietol aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní, nakoľko kúpnu zmluvu uzatváral navrhovateľ s odporcom v 1. rade spolu so svojou t.č. nebohou družkou, teda pravdepodobne vzniklo podielové spoluvlastníctvo, resp. ak by bol prevod platný, pravdepodobne by spoluvlastníctvo vzniklo. Spochybnil aj správne označenie nehnuteľnosti v žalobnom návrhu, nakoľko z LV vyplýva, že nehnuteľnosť je špecifikovaná pod dvomi parcelnými číslami: XXX/X o výmere 64 m2 a XXX/XX o výmere 369 m2.

Odporca v 1. rade dňa 18.02.2011 vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom Bratislava I uviedol, že dom navrhovateľovi celkom nepredal, čakalo sa na jeho prepísanie, následne uviedol, že dom predal p. A., ktorého pozná, p. A. nepozná, nejaké peniaze od A. dostal, nevie koľko. Uviedol, že podpis na kúpnej zmluve zo dňa 16.09.1992 je jeho, v ďalšom sa nechcel vyjadrovať a na otázku právneho zástupcu odporcov v 2. a 3. rade uviedol, že na polícii pri výsluchu vo veci ORP-597/OEK- DS-2006 hovoril pravdu.

Súd zo spisu Okresného súdu Bratislava III č.k. , zistil, že p. O. S., rodená M., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 26.06.2000 pred súdnym komisárom navrhovateľ ako jej druh uviedol, že jeho družka nevlastnila žiadne nehnuteľnosti, na základe čoho JUDr. Jana Chovancová ako súdny komisár uznesením zo dňa 21.08.2000 dedičské konanie pre nemajetnosť zastavila, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2000.

Z vyšetrovacieho spisu ORPZ Dunajská Streda ČVS: ORP-597/OEK-DS-2006 súd zistil, že dňa 02.03.2007 navrhovateľ pred vyšetrovateľom uviedol vo svojej výpovedi, že podal trestné oznámenie na odporcu v 1. rade a jeho manželku M. C. z dôvodu, že bez jeho vedomia odpredali nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve, ďalším osobám. Uviedol, že vklad vlastníctva do katastra vybavovať neboli, až v roku 2002 alebo 2003, kedy si chcel k domu pristaviť ďalšiu časť a chcel si vziať na to úver. Keď podal do katastra zaevidovať kúpnu zmluvu bolo mu povedané, že je neplatná, nakoľko nie je podpísaná M. C.. I napriek prísľubu odporcu v 1. rade, že všetko dá do poriadku a zmluvu aj so svojím právnikom pripraví, k tomuto nedošlo, začal sa pred ním zatajovať a s manželkou sa rozviedli, potom sa odporca odsťahoval a až v roku 2005 sa opäť náhodou objavil a dohodli sa na príprave novej zmluvy, medzitým však odporca v 1. rade nehnuteľnosť odpredal odporcom v 2. a 3. rade, ktorí ho z domu vysťahovali.

Odporca v 1. rade pred vyšetrovateľom dňa 16.08.2007 uviedol, že nechcel nikoho podviesť, myslel si však, že keď nebola kúpno-predajná zmluva uzavretá s navrhovateľom a jeho družkou zavkladovaná do katastra, tak je neplatná, túto zmluvu jeho manželka ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti nikdy nepodpísala, preto bol v tom, že ju ako vlastník môže predať, pričom z obdržanej kúpnej ceny chcel navrhovateľovi peniaze vrátiť, bolo to asi 150.000,-Sk, ktorú sumu mu navrhovateľ zaplatil ako zálohu.

Svedkyňa M. C. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 17.08.2007 uviedla, že vec okolo predaja domu vybavoval manžel M. C., ona iba pred notárom podpísala kúpnopredajnú zmluvu ako predávajúca a manželia A. ako kupujúci. V období pred vyše 10 rokmi o tom, že jej manžel chcel predať dom p. H. A. a jeho družke vedela, avšak ona žiadnu kúpnopredajnú zmluvu nepodpísala a dom preto nikdy nebol na nich prepísaný, pričom oni im vlastne ani nevyplatili celú kúpnu cenu, dostali iba 150.000,-Kčs. Preto si aj s manželom mysleli, že keď dom nebol prepísaný na p. A. a jeho družku, je stále ich. A. dom obýval vyše desať rokov tak, že im celú kúpnu cenu domu nevyplatil, a preto dom nebol na nich prepísaný a preto ho predali A., pričom aj s A.Í. sa chceli finančne vysporiadať.

Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 16.09.1992 súd zistil, že odporca v 1. rade ako predávajúci a navrhovateľ s družkou p. O. S., rodenou JX., nar. XX.XX.XXXX uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je nehnuteľnosť v k.ú. Kalinkovo vedená pod parcelným číslom XXX/X, súčasťou nehnuteľnosti sú - obytný dom s príslušenstvom, oplotenie, drobná stavba, garáž, vonkajšie úpravy, pozemok, kúpna cena nehnuteľnosti podľa čl. II „Zmluvy“ bola stanovená na 350.000,-Kčs, po dohode s uvedenou sumou kupujúci vyplatil predávajúcemu preddavok v sume 150.000,-Kčs dňa 29.08.1992, na doplatení zvyšku sumy 210.000,-Kčs sa účastníci zmluvy dohodli najneskôr do 31.12.1992. V čl. III „Zmluvy“ je uvedené, že vlastnícke práva k nehnuteľnosti prechádzajú na kupujúceho registráciou na Štátnom notárstve v Bratislave a všetky poplatky vyplývajúce z prevodu nehnuteľností vrátane registrácie hradí kupujúci.

Z výpisu z Katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Senec LV č. X zo dňa 24.09.2003 súd zistil a mal preukázané, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností k.ú. Kalinkovo, parc.č. XXX/X je M. C., nar. XX.XX.XXXX a manželka Júlia, rodená R., nar. XX.XX.XXXX, titul nadobudnutia - kúpa F. XXX/XX-X/XX.

Z výpisu z LV č. 5 Správy katastra Senec zo dňa 06.10.2006 mal súd preukázané, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je O. A., nar. XX.XX.XXXX a manž. O., rodená T.Á., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. XX, XXX XX N. - titul nadobudnutia kúpna zmluva zo dňa 05.10.2006 č. XXXX/XXXX.

S poukazom na vykonané dokazovanie, pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k názoru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z viacerých právnych dôvodov, navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho žalobného návrhu.

Podľa ust. (ďalej len ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa , vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

Podľa R 50/1985 sú zákonom ustanovené podmienky vydržania a to existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a či je na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, ďalej uplynutie stanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná doba pri nehnuteľných veciach) a spôsobilosť predmetu vydržania.

Právny inštitút vydržania je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Držiteľ je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby je faktické ovládanie veci alebo práva, vôľa nakladať s vecou alebo právom ako svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi

vlastnícky patrila a dobrá viera, že vec držiteľovi patrí. Je nepochybné, že dobromyseľnosť ako psychický stav nemožno dokázať, ale je možné o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Oprávnená držba je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi, pri ktorých právny vzťah k subjektu k veci nie je doložený a ktorý požíva ochrany podľa zákona. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby sú nakladanie s vecou ako vlastnou a držiteľova dobrá viera, že mu vec patrí. Dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa - že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav a o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré však samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, avšak predmetom dokazovania musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť, že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú dobu vydržania bolo dôvodné. Dobrá viera však zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť, že držiteľ bude i naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

V danom konkrétnom prípade sa súd stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade, že navrhovateľ si odvodzuje svoj nárok na vydržanie nehnuteľnosti o predpoklad riadneho vzniku kúpno-predajnej zmluvy, na základe ktorej mu malo vzniknúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pričom existencia samotného nadobúdacieho titulu má význam pre posúdenie dobromyseľnosti v oprávnenú držbu, pričom je potrebné skúmať podmienky možného nadobudnutia vlastníckeho práva podľa nadobúdacieho titulu (kúpna zmluva zo dňa 16.09.1992) v kontexte s právnymi predpismi - a Notárskym poriadkom - platnými do 31.12.1992.

Podľa ust. , platného do 31.12.1992 v kontexte s sa k nadobudnutiu účinnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyžadovala registrácia zmluvy štátnym notárstvom, postupom podľa §-65 NP platného do 31.12.1992. Pokiaľ nedošlo k registrácii zmluvy v lehote do troch rokov od uzatvorenia zmluvy, nemohlo dôjsť ani len k nadobudnutiu jej účinnosti a ani k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti a predpokladalo sa, že účastníci od zmluvy o prevode vlastníckeho práva odstúpili ( ) a zmluva sa zrušuje od počiatku (ex tunc) - platného do 31.12.1992.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vedel, čo potvrdil aj pred vyšetrovateľom v rámci trestného konania, aj z jeho výpovede na pojednávaní, keď na otázky právneho zástupcu odporcov uviedol, že rozumel obsahu zmluvy, pred podpisom si zmluvu prečítal a pokiaľ by niečomu v zmluve nerozumel, tak by ju nepodpísal, pričom v samotnej zmluve v čl. III sa výslovne uvádza, že vlastnícke práva prechádza na kupujúceho až registráciou zmluvy na štátnom notárstve, pričom poplatky súvisiace aj s registráciou hradí kupujúci, t.j. navrhovateľ. Teda navrhovateľ vedel, poznal a pre prípad pochybností bol uzrozumený, že mu nevzniklo vlastnícke právo k predmetu zmluvy, nakoľko zmluva nenadobudla účinnosť, z čoho nepochybne vyplýva záver, že nemohol byť a nebol dobromyseľný pre potreby vyvodzovania titulu vydržania vlastníckeho práva. Aktivita registrácie zmluvy štátnym notárstvom bola priamo povinnosťou kupujúceho (navrhovateľa), alebo pasivita registračného konania zaťažovala (bola na neprospech) kupujúceho, t.j. navrhovateľa, ktorý vedel, že v prípade neregistrovania zmluvy sa nestane vlastníkom sporných nehnuteľností.

Okrem vyššie uvedeného je nesporné, že kúpna zmluva zo dňa 16.09.1992 bola neplatným právnym úkonom, nakoľko v čase prevodu spornej nehnuteľnosti, táto patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporcu v 1. rade s jeho manželkou M. C., ktorá nebola účastníčkou predmetnej kúpno- predajnej zmluvy s kupujúcimi, čo uviedla aj ona sama pred vyšetrovateľom v rámci trestného konania. Pre absenciu vyjadrenia prejavu jej vôle scudziť majetok patriaci do BSM nebolo možné účinne previesť z majetku manželov žiaden majetok. Štátne notárstvo by takúto vadnú zmluvu neregistrovalo, čo mohlo byť jedným z dôvodov, pre ktoré navrhovateľ aj zmluvu nedal registrovať, a teda jeho pozitívna vedomosť o nemožnosti registrácie zmluvy resp. odmietnutie jej registrácie neumožňuje vyvodzovať dobromyseľnosť predstáv navrhovateľa o nadobudnutí vlastníckeho práva. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ nemôže byť ani len subjektívne dobromyseľný, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu. Nesvedčí mu ani len objektívna dobromyseľnosť v ním deklarovaný úsudok, že sa stal vlastníkom. Dobromyseľnosť v následok nie je možné nachádzať tam, kde právny predpis

kogentne bráni vzniku následku pre pasivitu v prejavoch vôle najmä toho účastníka (kupujúceho), ktorého dobromyseľnosť sa má posudzovať.

Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha určenia vlastníckeho práva k celej nehnuteľnosti t.č. zapísanej na LV č. X k.ú. Kalinkovo ako parc.č. XXX/X o výmere 64 m2 zast. plochy a nádvoria a parc.č. XXX/XX o výmere 369 m2 zast. plochy a nádvoria a rodinný dom súp.č. XXX na parcele č. XXX/X, pričom účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu na strane kupujúcich, z ktorého postavenia by bolo možné odvodzovať aktívnu legitimáciu navrhovateľa k celku predmetu žalobného návrhu, bola v čase vzniku zmluvy zo dňa 16.09.1992 osoba navrhovateľa a súčasne jeho p. O. S., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, spoločne označení ako kupujúci, čo potom preukazuje, že pokiaľ by sporná zmluva platila, potom by nehnuteľnosť bola podielovým spoluvlastníctvom nadobúdateľov každého v 1 k celku, a teda navrhovateľ by bol podielovým 1 spoluvlastníkom k spornej nehnuteľnosti, a teda by museli vystupovať v súdnom spore ako nerozluční procesno-právni spoločníci, a teda navrhovateľ vystupuje v konaní nad rámec hmotnoprávneho vzťahu, teda mu nesvedčí aktívna vecná legitimácia k predmetu vlastníctva, nakoľko na základe jemu známej zmluvy nemohol získať podľa práva viac, je právne vylúčené, aby sa niekto mohol na základe právnej fikcie (deklarácie vydržania vlastníckeho práva) domáhať viac v podobe väčšieho rozsahu, kvality alebo iného obsahu práva, ako by mu náležalo podľa hmotného práva odvodzovaného z nadobúdacieho titulu.

Súd poukazuje na spis Okresného súdu Bratislava III č.k. , , v ktorom sám navrhovateľ v dedičskej veci po neb. O. S., rodenej M., zomrelej dňa XX.XX.XXXX ako jej vyslúchaný druh k predmetu možného dedičstva po zosnulej uviedol pred súdnou komisárkou JUDr. Janou Chovancovou, že poručiteľka nevlastnila žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci, na základe čoho Okresnú súd Bratislava III konanie zastavil v zmysle h/ods. 1 pre nemajetnosť poručiteľky. I z uvedeného je možné vyvodiť záver, že už v roku 2000 navrhovateľ vedel, že ani on, ani jeho družka nevlastnili žiaden nehnuteľný majetok, čím je následne vylúčená dobromyseľnosť inštitútu vydržania spornej nehnuteľnosti, pričom už v roku 2000 sa najneskôr navrhovateľ dozvedel, nie nie je on ani jeho družka vlastníkom nehnuteľnosti, čím sa prerušilo plynutie zákonom požadovanej nepretržitej vydržacej lehoty, ktorá mohla začať plynúť najskôr dňom podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.1992, ku ktorému podpísaniu došlo 26.10.1992, a teda 10 ročná vydržacia lehota mala uplynúť dňa 26.10.2002. Teda navrhovateľovi nesvedčí ani plynutie nepretržitej 10 ročnej zákonnej vydržacej lehoty.

Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že vymedzenie predmetu spornej zmluvy zo dňa 16.09.1992 podľa parcelných čísiel nezodpovedá rozsahu dnes uplatneného nároku, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy bola parc.č. XXX/X bez uvedenia výmery a charakteru pozemkov, ako súčasť nehnuteľnosti mal byť nešpecifikovaný obytný dom, oplotenie, drobná stavba, garáž, vonkajšie úpravy a pozemok bez bližšej identifikácie, teda rozsah zamýšľaného prevodu podľa spornej zmluvy sa nestotožňuje s rozsahom dnes uplatňovaného nároku.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že s vecou, s ktorou nakladal ako s vlastnou - pozemkom parc.č. XXXX/X k.ú. Kalinkovo - bol na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Či držiteľ veci je v zmysle (teraz ) dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať od každého subjektu, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Navrhovateľ vo svojej výpovedi viackrát uviedol, že prepis nehnuteľnosti v katastri ako aj registráciu zmluvy na štátnom notárstve mal zabezpečiť on, teda v tejto súvislosti je dôvodné predpokladať, že vedel, že bez tohto prepisu na nich ako nových prípadných vlastníkov a bez registrácie zmluvy na štátnom notárstve, ako keby sa vlastníkmi nehnuteľnosti ani nestali a následne v budúcnosti mohli mať o tejto skutočnosti prinajmenej pochybnosti, čo následne vzbudzuje pochybnosti o dobromyseľnosti držby.

S poukazom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. veta prvá , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd jednak nepriaznivú finančnú situáciu navrhovateľa, ktorý je samoživiteľom i maloletých detí, a bol súdnym rozhodnutím od platenia súdnych poplatkov i s poukazom na svoje príjmy oslobodený, pričom je zastúpený advokátom na základe

bezplatnej právnej pomoci, súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ i podľa vyjadrenia starostu Kalinkovo je v nepriaznivej životnej situácii spolu so svojimi deťmi, keď prišli o strechu nad hlavou a snaží sa im aspoň malou mierou dávkou v hmotnej núdzi vypomáhať obec. I napriek skutočnosti, že odporcovia v 1., 2. a 3. rade mali v konaní úspech, a zo zákona im náhrada trov konania v súlade s ust. v spojení s ust. prináleží, súd rozhodol tak, ako

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie na podpísanom súde písomne, dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať náležitosti všeobecné každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.