Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-3-2012.pdf
PDF · 77.78 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej v právnej veci plnoletého dieťaťa: Y. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletého dieťaťa: X. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: R. I., nar. XX.XX.XXXX, F., Z. XXX/XX a E. I., nar. XX.XX.XXXX, F., Z. XXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 12P/5/2011-70 zo dňa 20. septembra 2011 v časti určenia výživného a zročného výživného, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Y. v časti zverenia a úprave styku zastavil, uložil otcovi prispievať na výživu Y. 120,- eur od 11.01.2011 k rukám dieťaťa a zročné výživné od 11.01.2011 do 20.09.2011 vo výške 1.041,29 eur uložil povinnosť zaplatiť otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd maloletú X. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať majetok a otcovi uložil povinnosť platiť výživné 100,- eur mesačne od 11.01.2011, zročné výživné od 11.01.2011 do 20.09.2011 vo výške 867,74 eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní a zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať bez obmedzenia a o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie súd odôvodnil práve podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 24 ods. 4, 5, § 28 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zák. o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že rodičia detí spolu nežijú od februára 2011, odkedy sa o deti stará matka, ktorá s nimi žije v podnájme. Y. v priebehu konania nadobudla plnoletosť a preto súd konanie o úpravu práv a povinností rodičov vo vzťahu k nej zastavil. Maloletú X., o ktorú sa stará matka, súd zveril do jej osobnej starostlivosti v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka. Pri určení výživného súd vychádzal z veku a odôvodnených potrieb detí. Plnoletá Y. navštevuje 4. ročník strednej školy a maloletá X. 9. ročník základnej školy. Na strane matky súd prihliadol na jej priemerný čistý mesačný príjem 350 eur. Určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ich veku, vystihuje aktuálne schopnosti a možnosti rodičov, pričom počiatok vyživovacej povinnosti súd určil v súlade s návrhom matky. Na strane otca mal súd preukázané, že je živnostníkom a podľa daňového priznania za rok 2009 mal príjem zo živnosti 800 eur, základ dane 0, živnosť mal pozastavenú od 17.12.2010 do 17.06.2011 a následne od 21.06.2011 do 20.06.2012, daňové priznanie za rok 2010 nepodal, nie je evidovaný na úrade práce.
Podľa vlastného vyjadrenia si prácu hľadá sám, príjem si zabezpečuje rôznymi prácami pre kamarátov, žije v rodinnom dome po rodičoch. Konanie otca spočívajúce v pozastavenej živnosti, že sa zamestnaniu vyhýba, nezaevidoval sa úrade práce, súd vyhodnotil ako účelové v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti, i keď súdu žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa nepreukázal a preto súd na jeho strane vychádzal z mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva, ktorá v roku 2010 bola vo výške 769,- eur. Súd určil aj otcovi dlh na výživnom od 11.01.2011 do 20.09.2011 na plnoletú Y. vo výške 1.041,29 eur so špecifikáciou alikvotnej čiastky za január 81,29 eur a za obdobie február až september 2011, 8 krát á 129,- eur, čo je 960,- eur a na maloletú X. alikvotnú čiastku za január 67,74 eur a za obdobie február až september 2011 - 800,- eur, pričom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh do 3 dní. Styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený podľa návrhu matky, keď matka vzhľadom na vek dieťaťa brániť stretávaniu nemieni a otec nežiadal konkrétnu úpravu. Rozhodnutie o právne na náhradu trov konania účastníkov bolo odôvodnené ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Z obsahu odvolania vyplýva, že rozhodnutie napadol v časti určenia výživného a dlhu na zročnom výživnom. Určené výživné na deti je vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti neprimerane vysoké. Potvrdil zistenia súdu o pozastavení živnosti, na základe ktorej podnikal v oblasti stavebníctva, pričom živnosť pozastavil z dôvodu, že v súčasnosti je na trhu práce nedostatok ponúk. Poukázal na to, že sa nevyhýba zamestnaniu, avšak v súčasnosti si nevie nájsť riadny pracovný pomer, prácu si hľadá a preto sa neprihlásil do evidencie úradu práce. Čo sa týka potrieb maloletých detí, tieto sú bežné a preto určené výživné je vysoké s ohľadom na to, že aj matka má povinnosť prispievať na ich výživu, poberá rodinné prídavky. Otec uviedol, že v súčasnosti jeho príjmy sú iba náhodnými pomocnými prácami u známych a preto žiada, aby výška výživného bola prehodnotená a rozsudok v tejto časti zmenený tak, že súd určí výživné na Y. 80 eur a na X. 60 eur od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a zruší výrok o určení zročného výživného.
Matka detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok považuje za vecne a právne správny. Skutočnosť, že otec je bez zamestnania je stav, ktorý si zapríčinil sám, nejaví záujem, nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá ani podporu. Podľa jej vedomostí otec vykonáva prácu na čierno a z tejto práce získava zárobok. Poukázala na to, že sa zvýšili náklady, uhradila výdaje spojené so starostlivosťou o chrup detí. Taktiež poukázala na ďalšie výdavky súvisiace nielen so školou, ale aj so záujmami detí.
Plnoletá Y. a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu, postupom tak, že oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru o potrebe potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Predmetom konania na Okresnom súde v Galante bol návrh matky podaný na súde dňa 11.01.2011, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom narodeným z manželstva s otcom maloletých detí. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa v časti určenia výživného a dlhu na zročnom výživnom.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia,
pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov a že žiadne skutočnosti, ktoré by boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodneným a v podrobnostiach na neho ukazuje.
K odvolacím argumentom otca je potrebné uviesť, že žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli posúdené súdom prvého stupňa v konaní, otec v odvolaní neuvádza. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil pozastavenie živnosti, skutočnosť, že nie je evidovaný na úrade práce, že nepreukázal akým spôsobom sa zaujíma a preto súd prvého stupňa vychádzal správne z jeho možností a schopností, pretože otec je zdravý, nemá žiadne obmedzenia týkajúce sa práce a mal by byť aktívnejší vzhľadom na to, že má dve vyživovacie povinnosti. V konaní zistené odôvodnené potreby maloletých detí podľa názoru odvolacieho súdu vedú k záverom o tom, že výška vyživovacej povinnosti s ohľadom aj na schopnosti, možnosti povinných osôb bola určená v správnej výške a niet právnych dôvodov túto výšku v odvolacom konaní meniť. Ničím neopodstatnená bola požiadavka otca na to, aby výživné bolo určené od právoplatnosti rozsudku, požiadavka je v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, pretože otec si vyživovaciu povinnosť na deti neplnil a správne súd prvého stupňa určil výživné v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine s účinnosťou od podania návrhu matky na súd.
Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
O práve na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez podania návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.