Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-221-2011.pdf
PDF · 102.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/221/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa J. K., N. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, dieťa rodičov P. K., N. XX.XX.XXXX, C. A. R., T. J. XXXX/XX, občianky SR a V. K., N.S. XX.XX.XXXX, C. A. B. S., S. XX/XX, občana SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu navrhovateľky P. K., N. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., T. J. XXXX/XX, občianky SR na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke P. K., N. XX.XX.XXXX zo sumy 1.800 Sk mesačne na sumu 100 Eur mesačne od 01. januára 2012; výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky.
Zročné výživné za dobu od 01.01.2012 do 31.01.2012 v sume 40,25 Eur odporca zaplatí v dvoch splátkach, splatných 15. marca 2012 a 15. apríla 2012 spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti z a mi e t a .
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/350/2007-37 zo dňa 08.10.2007 vo výroku o výživnom na maloletú J. K., N. XX.XX.XXXX tak, že otcovi z v y š u j e výživné zo sumy 1650 Sk mesačne na sumu 76,35 Eur mesačne, počnúc dňom 01. januára 2012; výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.
Zročné výživné za dobu od 01.01.2012 do 31.01.2012 v sume 21,60 Eur otec zaplatí jednou splátkou splatnou 15. marca 2012.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť v roku 2008. Poukázala na zmenu pomerov, ktorá odvtedy nastala u detí. Vyživovaciu povinnosť má len k nim. Výživné žiadala zvýšiť na sumu 200 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. V priebehu konania nadobudla plnoletosť P. K., na pojednávaní ju zastupovala matka a trvala na návrhu.
Otec v priebehu konania, pri prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom súhlasil so zvýšením výživného na maloletú J. a výšku výživného ponechal na úvahu súdu. V konaní preukázal výdavky, ktoré mu
mesačne vznikajú. Je zamestnaný a má priemernú čistú mesačnú mzdu 789,50 Eur. Druhýkrát sa oženil, manželka je zamestnaná a poberá mzdu v sume 409,26 Eur, vyživovaciu povinnosť majú s manželkou k dvom deťom V. K., N. XX.XX.XXXX, V. K., N. XX.XX.XXXX, ktoré navštevujú 2. triedu ZŠ a MŠ v Lučenci.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky, otca, podal písomnú správu dňa 10.02.2012, vykonal pohovor s maloletou J. a odporučil zvýšiť výživné na maloletú J. s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti otca.
Podľa § 81 odsek 1 O. s. p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 odsek 2 O. s. p.). V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nebol viazaný pri rozhodovaní návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 200 Eur mesačne na maloletú J..
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 odsek 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 26 Eur.
Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
„Výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.
Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie. K podstatnému zvýšeniu nákladov spojených so vzdelávaním dieťaťa dochádza najmä v období začiatku školského roka, ktorý nevyhnutne vyžaduje zakúpenie školských a športových pomôcok a potrieb, v závislosti od zamerania školy navštevovanej dieťaťom, prípadne i v závislosti od mimoškolskej činnosti, ktorej sa dieťa vo voľnom čase venuje. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvnené možnosťami a schopnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú mieru potrieb nevyhnutných pre život človeka. Ak to však možnosti a schopnosti rodičov umožňujú, je potrebné považovať za odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, nielen bežné, akými sú zabezpečenie predovšetkým jeho výživy a ošatenia. V takom prípade je možné zohľadniť ako odôvodnené potreby aj veku a vyspelosti dieťaťa zodpovedajúce kvalitatívne a kvantitatívne pestrejšie nároky, vytvárajúce predpoklad na všestranný rozvoj a intelektuálny vývin dieťaťa.
Posledná úprava výživného bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 11P/350/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 14CoP/2/2008-56. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2008. Vtedy mala P. 14 rokov, J. skoro 13 rokov, výživné bolo otcovi určené na 1800 Sk a 1650 Sk mesačne. V tej dobe bol otec ženatý, nemajetný, bez úspor, nemal vyriešenú bytovú situáciu. Jeho manželka poberala rodičovský príspevok 4440 Sk a 1110 Sk prídavok na dieťa, otec poberal mzdu 20.705 Sk a matka 9.250 Sk, s deťmi žila v nájomnom byte.
Nová úprava vyživovacej povinnosti je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd preukázané, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného a odôvodneným potrebám dieťaťa.
Ak v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje súd až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Tak isto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Vychádza pritom zo stavu, ktorý bol pre učenie vyživovacej povinnosť rozhodujúci počas maloletosti dieťaťa, ako aj z prípadných zmien, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia. Ustanovenie § 62 ods. 1 zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď súd samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu účastníka, kým po dovŕšení plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného.
Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné, po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na učenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú (R 2/1985).
V priebehu konania dňa 31.01.2012 nadobudla plnoletosť P., ktorá v súčasnosti navštevuje III. C triedu Gymnázia BST, Haličská cesta 9, Lučenec. Predpokladané výdavky v šk. roku 2011/2012 sú: akcie organizované školou (výchovné koncerty) cca max. 10 Eur, koncoročný triedny výlet cca 50 Eur, stužková slávnosť cca 200-300 Eur, školné 15 Eur, 3 knihy z anglického jazyka 36 Eur. Žiačka patrí v triede do okruhu prospechovo výborných žiakov s minimálnym množstvom vymeškaných hodín. Triedny profesor jej udelil pochvalu v 3. ročníku prvého polroka za 8 vymeškaných hodín (uvedené vyplýva zo správy triedneho profesora doručenej súdu dňa 22.01.2012).
Maloletá J. je žiačkou 1. triedy Strednej odbornej školy Lučenec. Predpokladané výdavky ktoré vzniknú rodičom v spojitosti s vyučovacím procesom prvého ročníka sú: 33 Eur na zakúpenie pracovného ošatenia na predmet Technológia prípravy pokrmov, 5 Eur týždenne na nákup surovín potrebných pre výučbu uvedeného predmetu, 20 Eur na zakúpenie kníh z nemeckého jazyka, 25 Eur na zakúpenie kníh z anglického jazyka, 10 Eur - mesačný príspevok do triedneho fondu (stužková slávnosť, sporenie na záverečné skúšky a maturitné skúšky). Maloletá je snaživá, dosahuje veľmi dobré výchovno-vyučovacie výsledky, dochádzku a správanie má veľmi dobré, čo vyplýva zo správy z 24.01.2012 od triedneho učiteľa.
Dokazovaním súd zistil, že matka detí je zamestnaná, poberá mzdu 411 Eur mesačne (čo je o 103 Eur viac ako pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti) daňový bonus, žije s priateľom v nájomnom byte, ktorý do domácnosti prispieva sumou 150 Eur mesačne.
Otec je ženatý, poberá priemernú čistú mesačnú mzdu 918,23 Eur (čo je o 231 Eur viac ako pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti), jeho manželka je zamestnaná a poberá priemernú mesačnú čistú mzdu 409,26 Eur (naposledy pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti poberala rodičovský príspevok). Vychovávajú dve deti, V., žiačku 2. triedy ZŠ a V., ktorá navštevuje materskú školu. V konaní maloletá J. uviedla, že otec jej platí paušál na mobil, kupoval jej drobnosti a prvýkrát sa stalo na Vianoce, že si mohla niečo vybrať v hodnote do 20 Eur. Tvrdila, že so sestrou chodia k otcovi pravidelne, majú u neho zariadenú vlastnú detskú izbu a s otcom navštevujú aj starú matku z otcovej strany. Každý rok na Veľkú noc chodia s otcom na chatu, ale spoločnú dovolenku cez letné prázdniny netrávia. Nepamätala sa na to, že by jej otec kupoval oblečenie.
Súd dokazovaním ešte zistil, že plnoletá dcéra nosí očné šošovky, obe deti sa podrobujú pravidelnej kontrole u stomatológa s čím sú spojené ich zvýšené a odôvodnené výdavky.
Súd konštatuje, že od posledného rozhodnutia súdu nastala zmena pomerov najmä u detí, ktoré navštevujú stredné školy, čím sa zvýšili ich odôvodnené potreby a P. nadobudla plnoletosť, ale nie schopnosť sama sa živiť podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
Pomery sa zmenili u matky - miernym zvýšením mzdy, u otca zvýšením jeho mzdy, nadobudol majetok, lebo sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti spolu s manželkou. Spláca hypotekárny úver, ale aj vysoké poistné pre prípad nepredvídaných udalostí, aby bola jeho terajšia rodina zabezpečená. Pred výdavkami na hypotéku a poistné má však výživné prednosť a deti majú zákonné právo podieľať sa na zvýšenej životnej úrovni otca v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).
Otec má stále vyživovaciu povinnosť ku 4 deťom, nie však k manželke, ktorá je zamestnaná a svojou mzdou sa v polovici podieľa na náhrade nákladov za spoločnú domácnosť, ale aj výživným na maloleté deti pochádzajúce z druhého manželstva otca detí. Vyživovaciu povinnosť k nim si plní aj osobnou starostlivosťou o ne a sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, na každé dieťa zvlášť. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy, že deti otca z jeho druhého manželstva sú útleho veku, ich odôvodnené potreby nie sú ešte natoľko finančne náročné ako detí pochádzajúcich z jeho prvého manželstva. Preto otec si vyživovaciu povinnosť k deťom plní sumou 30 Eur mesačne na maloletú V. a sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu na maloletú V..
Skonštatovanej zmene pomerov zodpovedá zvýšenie výživného na sumu 100 Eur mesačne pre dcéru P. (navrhovateľku) od 01.01.2012. Matka si k nej vyživovaciu povinnosť plní sumou 40 Eur mesačne, spolu s prídavkom na dieťa, daňovým bonusom budú v súčasnosti všetky odôvodnené potreby navrhovateľky uspokojené.
Podľa § 160 ods. 2 O.s.p. ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením zročné výživné za dobu od 01.01.2012 do 31.01.2012 v sume 40,25 Eur (100 Eur - 59,75 Eur) súd povolil odporcovi (otcovi) zaplatiť v dvoch splátkach splatných 15.03.2012 a 15.04.2012 spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Navrhovateľka žiadala určiť výživné v sume 200 Eur mesačne. Návrh bol súdu doručený 15.12.2011. V priebehu konania nadobudla plnoletosť, súd bol návrhom viazaný (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a keď zistil, že návrh je dôvodný v sume 100 Eur mesačne od 01.01.2012, tak vo zvyšnej časti ho po vykonanom dokazovaní ako nedôvodný zamietol.
Po skonštatovanej zmene pomerov u rodičov a maloletej J. súd dospel k záveru, že je potrebné vyživovaciu povinnosť otca k nej zvýšiť tiež od 01.01.2012 na sumu 76,35 Eur mesačne. Pri určení výživného súd vzal do úvahy, že matka má tiež k nej vyživovaciu povinnosť, neplní si ju už osobnou starostlivosťou, ale sumou 30 Eur mesačne, ktorú bude na výživu maloletej poskytovať. Spolu s prídavkom na dieťa, daňovým bonusom, výživným od otca budú všetky odôvodnené potreby maloletej v súčasnosti plne uspokojené.
Zročné výživné za dobu od 01.01.2012 do 31.01.2012 v sume 21,60 Eur súd povolil otcovi zaplatiť jednou splátkou splatnou 15.03.2012.
O náhrade trov konania súd nerozhodol, pretože z § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.