Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-70-2010.pdf
PDF · 110.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/70/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou v právnej veci navrhovateľa : MKF Zemplín Michalovce, a.s., IČO : 36 598 160, so sídlom v Michalovciach, Hviezdoslavova 5, zastúpená JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom v Michalovciach, Špitálska 6, proti odporcovi : O. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. D. S. XXX, okres A., zastúpený JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.689,81 eur k rukám JUDr. Ladislava Bujňáka, advokáta v Prešove, Sládkovičova 8, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
odôvodnenie:
Návrhom došlým na súd 11.06.2010 sa domáhal navrhovateľ voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu zo dňa 15.03.2010, ako aj náhrady trov konania s poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky ( právo na súdnu a inú právnu ochranu ), ktorým rozsudkom súd vyhovel návrhu O. V., ako navrhovateľa a zaviazal MKF Zemplín Michalovce a.s. ako odporcu k povinnosti zaplatiť sumu 6.740,- eur aj s úrokmi z omeškania, vrátane náhrady trov konania. Podľa navrhovateľa bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktorá zásada vyplýva z rovnosti všetkých občanov a znamená, že každá fyzická aj právnická osoba, ak vystupujú ako účastníci rozhodcovského konania, majú v tomto konaní rovnaké postavenie, t.j. rovnaké práva a povinnosti a nikomu nemožno brániť, ani ho obmedzovať v uplatňovaní jeho práv a účinnej ochrany, ktorá spočíva najmä vo využívaní procesných ustanovení ako sú
- právo na žalobnú odpoveď a podanie vzájomnej žaloby
- právo podávať v konaní námietky
- právo navrhnúť dôkaz a trvať na jeho vykonaní, atď.
Navrhovateľ poukázal, že rozhodcovský súd v rozpore so všetkými týmito zásadami (princíp ústavnosti a zákonnosti, rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, objektívneho zistenia skutkového stavu) vydal rozsudok v absolútnom rozpore so skutočnosťou a to z dôvodov, že
- žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal oprávnenosť svojich tvrdení (uvedené aj vo vyjadrení z 18.12.2009)
- nie je pravdou, že žalobca nahlásil žalovanému v zmysle profesionálnej hráčskej zmluvy ústne alebo písomne stav svojej práceneschopnosti ( nepredloženie takéhoto dôkazu i keď o to žalovaný žiadal )
- nepredloženie žiadneho dôkazu zo strany žalobcu o zúčastnení sa tréningového procesu v posledný augustový týždeň v Maďarsku, napriek tomu, že žalovaný na tomto dôkaze bezpodmienečne trval ( 01.03.2010 )
- napadol odôvodnenie rozhodcovského rozsudku v časti, že „nebolo preukázané porušenie uvedenej povinnosti - článok VI, bod 6.1.c
- konštatácia rozhodcovského súdu, že žalovaný nenamietal výšku uplatneného nároku ani titul, považoval za nepravdu, nakoľko v jeho vyjadrení z 18.12.2009 okrem iného uviedol, že „neuznáva nárok žalobcu ani čo do základu ani čo do výšky“.
V závere teda navrhovateľ považoval napadnutý rozsudok za tendenčný, jednostranný, neobjektívny, v rozpore s princípmi ústavnosti a zákonnosti, v rozpore so skutočnosťou, čím bola porušená zásada rovnosti podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. v platnom znení.
Podľa písomného vyjadrenia odporcu ( č.l. 43 ), tento s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť s tým, že navrhovateľ si svoju povinnosť, vyplývajúcu z ním napadnutého rozsudku riadne splnil a zaplatil dňa 16.09.2010 istinu i príslušenstvo vrátane náhrady trov konania ( fotokópia výpisu z účtu ), teda rešpektoval rozsudok, z čoho odporca vyvodzoval absenciu naliehavého právneho záujmu na podaní v tejto veci. K meritu veci mal za to, že návrh nie je dôvodný, nie sú splnené podmienky podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., v ktorom ustanovení sú taxatívne vymenované dôvody, pričom navrhovateľ konkrétne nešpecifikoval zákonné ustanovenie, resp. vadu rozsudku. Z obsahu ním podaného návrhu vyplynula len námietka vo vzťahu k porušeniu zásady rovnosti konania, pričom absentuje špecifikácia v čom táto zásada bola porušená, ide len o formálnu námietku, nakoľko z obsahu návrhu vyplývajú predovšetkým námietky týkajúce sa skutkových zistení a právneho posúdenia.
Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov sporových strán ( výsluch navrhovateľa a odporcu nebol navrhovaný ), oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to napadnutým rozsudkom z 15.03.2010, profesionálnou hráčskou zmluvou, zákazom z 03.09.2009, vyjadrením k výzve z 18.12.2009, uplatnením si pokuty z 01.03.2010, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, v závere i obsahom spisu samotného rozhodcovského súdu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Z výpisu obchodného registra navrhovateľa súd konštatoval, že odporca vznikol 30.09.2005 ako akciová spoločnosť, predmet jej činnosti je okrem iného prevádzka športových zariadení vrátane organizácie športových klubov, prevádzkovanie telovýchovných zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu.
Z profesionálnej hráčskej zmluvy zo dňa 10.02.2009, - č.l. 7 súd konštatoval, že túto uzavrel navrhovateľ s hráčom futbalu - odporcom na dobu určitú a jej predmetom bol profesionálny výkon športovej činnosti, ktorú futbalový hráč mal vykonávať pre futbalový klub MFK Zemplín Michalovce a.s. na vlastnú zodpovednosť a za podmienok dohodnutých touto zmluvou, internými smernicami futbalového klubu MFK Zemplín Michalovce, a.s., SFZ a zákonmi SR. V článku VII, bod 7.8 si zmluvné strany dohodli riešenie prípadných sporov pred rozhodcovským súdom Slovenského futbalového zväzu podľa jeho vnútorných predpisov.
Z korešpondencie medzi účastníkmi konania súd zistil, že listom z 03.09.2009 navrhovateľ zakázal odporcovi zúčastňovať sa tréningového procesu v inom futbalovom klube a viesť rokovania o prestupe, prípadne hosťovaní bez vedomia navrhovateľa.
Listom z 01.03.2010 si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil pokutu z dôvodu porušenia zmluvných povinností z uzavretej Profesionálnej hráčskej zmluvy vo výške 10.000,- eur.
Rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu so sídlom Junácka 6, 832 80 Bratislava zo dňa 15.03.2010 ( č.l. 34 ) bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného MKF Zemplín Michalovce a.s. zaplatiť žalobcovi O. V. dlžnú sumu 6.740,- eur s úrokom z omeškania 2% ročne zo sumy 850,- eur od 01.10.2009, od 01.11.2009, 01.12.2009, 01.01.2010, 01.02.2010 všetko až do zaplatenia a 2 % ročne zo sumy 2.490,- eur od 01.09.2009 do zaplatenia vrátane náhrady trov konania vo výške 1.729,11 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2010. V odôvodnení tohto rozsudku sa uvádza, že žalovaný bol vyzvaný súdom na podanie vyjadrenia k návrhu ( Rokovací poriadok RS SFZ), čo tento učinil listom doručeným 18.12.2009. Tu uviedol, že
- žalovaný nastúpenie na PN neoznámil, čím porušil povinnosti uzavretej zmluvy, - žalobca nepreukázal, že k PN došlo v dôsledku vykonávania činnosti v zmysle zmluvy, - došlo k porušeniu povinnosti žalobcu preukázať sa žalovanému existenciou poistnej zmluvy - individuálna poistná zmluva pre prípad ujmy na zdraví, atď. Na základe čoho si žalovaný v rámci rozhodcovského konania uplatnil voči žalobcovi ( písomné vyjadrenie k návrhu ) sankcie vo výške 20.371,- eur titulom kompenzačnej námietky, neskôr poukázal, že žalovaný ani neoznámil dôvod PN. Rozhodcovský súd ohľadom uplatnených sankčných nárokov žalovaného, ho odkázal na samostatné konanie ( odôvodnenie rozsudku ).
Z obsahu pripojeného spisu rozhodcovského súdu bolo preukázané v akom smere bolo dokazovanie v rámci rozhodcovského konania vykonané, došlo k riadnemu výsluchu žalobcu( 22.02.2010 ), k oboznámeniu sa s listinnými dôkazmi, konkrétne povolením z 11.06.2009, oznámením o nástupe na PN, písomným zákazom pôsobenia v inom klube, potvrdením ošetrujúceho lekára O.. N. o diagnóze a dôvodu PN, čestným prehlásením žalobcu z 01.03.2010, hráčskou zmluvou z 01.03.2010, poistnou zmluvou č.9606605562 z 11.12.2007 a č.9200809920 zo dňa 18.05.2007, ako aj ostatným spisovým materiálom.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa (č.l. 120) vyplynulo, že malo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti a kontradiktornosti a to i čo do žalobného petitu i odôvodnenia napadnutého rozsudku,
- vyhodnotenie dokazovania rozhodcovským súdom v odôvodnení, ktoré sa nezakladajú na samotnom dokazovaní,
- neakceptácia jeho návrhu na dokazovanie
- nezaslanie písomného vyjadrenia protistrany
- zmätočnosť celého rozhodcovského rozsudku
- absencia spisovej značky, číslovania strán
- prispôsobovanie sa jednotlivých výpovedí v rozhodnutí súdom
- v odôvodnení súd neodkázal na občianskoprávne konanie
Navrhovateľ mal za to, že súd v podstate nevykonal žiadne dôkazy, dokonca sa nezaoberal ani kompenzačnou námietkou, poukázal, že nejde o pracovnoprávny vzťah, nakoľko odporca je samostatne zárobkovo činná osoba, pričom rozhodcovský súd sa uspokojil s čestným vyhlásením hráča, nezistil objektívne skutkový stav a rozhodol v rozpore so zákonom, navrhovateľ poukázal na judikatúru ESD, SR, na Dohovor o ľudských právach, mal za to, že nemôže ísť v rozhodovacej činnosti rozhodcovského súdu o jeho voľnú úvahu. Žiadal zaviazať odporcu na predloženie dokladu o uzavretí individuálnej poistnej zmluvy pre prípad utrpenia ujmy na zdraví, hmotných škodách a škodách spôsobených inej osobe v súvislosti s výkonom športovej činnosti, ako aj predložiť relevantný dôkaz o zranení odporcu v júni 2009 v Maďarsku. Ako vyplynulo z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa dôkazy, ktorých vykonania sa domáhal, v podstate navrhoval i v rozhodcovskom konaní, avšak rozhodcovský súd ich nevykonal.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu ( č.l. 121 ) vyplynulo, že žiadal návrh zamietnuť s tým, že zo žiadneho odôvodnenia návrhu nevyplýva konkrétna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jeho tvrdenia, návrh je odôvodnený tým, že išlo o zlé vyhodnotenie dôkazov, resp. o odmietnutie vykonania dôkazov zo strany rozhodcovského súdu, v súvislosti s údajným nedoručením vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného dal súdu k nahliadnutiu písomné podanie právneho zástupcu z 01.02.2010, z ktorého vyplynulo, že mu bolo vyjadrenie žalovanej strany riadne doručené. Navrhované dôkazy protistranou na doplnenie dokazovania považoval za právne irelevantné, nakoľko predmetom sporu pred rozhodcovským súdom bola náhrada za výkon športovej činnosti a nie existencia poistnej zmluvy.
Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. ( Zákon o rozhodcovskom konaní ) tento zákon upravuje
a/ rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b/ uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
V danom prípade ide o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého predmetom bolo plnenie vo výške 6.740,- eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia odmien v zmysle ustanovení Profesionálnej hráčskej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 10.02.2009 ( § 1 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona ), ktorý rozsudok vydal Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu so sídlom v Bratislave, na Junáckej 6 ( § 88 ods. 2, veta piata O.s.p. - miesto rozhodcovského konania v obvode OS Bratislava III ). Rozsudok, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáhal, nadobudol právoplatnosť 14.05.2010, návrh vo veci samej došiel na príslušný súd dňa 11.06.2010 ( § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. - kogentne daná 30 dňová lehota dodržaná ). Z obsahu spisu súd konštatoval, že boli splnené formálne náležitosti návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Zákonodarca v Zákone o rozhodcovskom konaní vo svojej 7. časti taxatívne vymenováva kedy je možné zrušiť rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak,
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ( § 1 ods. 3 ),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( § 17 ),
h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( § 17, § 40 ods. 1, písm. g/ zák.č. 244/2002 Z.z.).
Podľa § 17 citovaného zákona, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Z obsahu pripojeného spisu rozhodcovského súdu, ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa čo malo spôsobiť porušenie tejto zásady však nevyplynulo, že skutočne k porušeniu zásady rovnosti došlo. Navrhovateľ sa v podstate sústavne domáhal doplnenia dokazovania, ktoré dokazovanie žiadal i pred súdom rozhodcovským, s čím sa však rozhodcovský súd riadne vysporiadal a nie je v právomoci okresného súdu, konajúceho vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, rozhodovať o správnosti jeho odôvodnenia.
Taxatívne vymedzený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom ( § 40 ods. 1, písm. g/ zák.č. 244/2002 Z.z.) smeruje predovšetkým na ochranu dodržiavania základných procesných práv a povinností účastníkov rozhodcovského konania s ohľadom na zásadu rovnosti účastníkov konania, vyjadrenú v § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní, kde takisto treba trvať na tom, aby účastníkmi navrhované dôkazy boli pred rozhodcovským súdom prejednané tak, že buď budú vykonané, alebo nebudú po riadnom odôvodnení pripustené. Všetky námietky vedúce k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ musia byť nutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu, nie však správnosti skutkových alebo právnych záverov urobených týmto rozhodcovským súdom. Z uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je súd oprávnený preskúmavať napadnuté rozhodnutie vecne, teda z hľadiska správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov, či správnosti skutkových zistení a následného právneho posúdenia veci.
Z uvedeného plynie teda záver, že nesúhlas účastníka rozhodcovského konania
( v danom prípade MFK Zemplín Michalovce, a.s. ) s tým, ako rozhodcovský súd hodnotil vykonané dôkazy, a ako vec potom právne posúdil, nie je a nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov totiž nepredstavuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1, písm. g/ zák.č. 244/2002 Z.z.
Naša právna úprava neumožňuje odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku, uvedené vyplýva i z poučenia samotného napadnutého rozsudku, účastníci rozhodcovského konania však môžu podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd a to do 30 dní odo dňa jeho doručenia ( § 34 ods 1 písm. h/ ). Inštitút návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku však nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že neboli naplnené atribúty na rozhodnutie súdu podľa § 40 ods. 1, písm. g/ zák. č. 244//2002 Z.z., nakoľko všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať rozhodnutia rozhodcovského súdu z hľadiska ich vecnej správnosti, navyše ako vyplýva z ust. § 27 ods. 1 tohto zákona rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania a uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu, s čím sa rozhodcovský súd riadne vo svojom konaní vysporiadal. Súd pri skúmaní splnenia požiadavky na rovné postavenie strán rozhodcovského konania a poskytnutia stranám možnosti vec pred rozhodcami prejednať, resp. poskytnúť dostatočnú možnosť na uplatnenie procesných práv účastníkov rozhodcovského konania, skúmal nielen z hľadiska formálneho ( či teda po formálnej stránke
boli procesné postupy dodržané ), ale takisto z hľadiska či mali obe strany rozhodcovského konania rovnakú a dostatočnú možnosť uplatnenia tvrdení, námietok, navrhovania dôkazov, čo v danom prípade bolo naplnené a to aj písomne. Zásada rovnosti účastníkov konania môže byť porušená, ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom, alebo ak sa jej odňalo právo vyjadrenia, či podania vzájomného návrhu, a teda automatické, resp. paušálne odvolávanie sa právneho zástupcu na judikatúru vo všeobecnosti, resp. na odôvodňovanie ním predložených rozsudkov v iných veciach opätovne len paušálne použitých pre tento prípad, stráca účel a zmysel právnych dokumentov a to Ústavy SR, Listiny základných práv a slobôd, či Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zákone č. 244/2002 Z.z., v jeho ust. §-u 27 ods. 1 je zakotvené, že rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania a rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu.
Súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa ohľadom formálnych nedostatkov napadnutého rozsudku ( označenie, číslovanie strán, atď ) v súvislosti s napadnutou zásadou o rovnosti strán s poukazom na § 36 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorým zákonodarca umožnil sporovým stranám i samotnému súdu odstrániť prípadné chyby, resp. zrejmé nesprávnosti. Takisto s tzv.žalobnou odpoveďou navrhovateľ MKF Zemplín Michalovce, a.s. v rozhodcovskom konaní riadne disponoval.
Vzhľadom na všetko zhorauvedené, súd návrh zamietol, pred ktorým rozhodnutím ešte v rámci dokazovania nepripustil návrhy zo strany navrhovateľa na zabezpečenie ďalších listinných dôkazov ( doklad o uzavretí individuálnej poistnej zmluvy odporcom a doklad o jeho zranení ), ktoré navrhované dôkazy sú pre danú vec ( zrušenie rozhodcovského rozsudku ) právne irelevantné.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu. Trovy konania vo výške 1.689,81 eur pozostávajú z trov právneho zastúpenia a boli vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 ( §§ 14 ods. 1, písm. a/, c/, d/, 11 ods. 1 písm. a/, 15 písm.a/, 17 ods. 1 ), kde odmena za úkony právnej služby je vo výške 1/13-ina výpočtového základu v roku 2010 vo výške 721,40 eur, v roku 2011 vo výške 741,- eur a v roku 2012 vo výške 763,- eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z
- prevzatie a príprava zastúpenia ( 18.11.2010 ) 55,49 eur
- vyjadrenie k žalobe ( 25.11.2010 ) 55,49 eur
- účasť na pojednávaní ( 28.03.2011 ) 57,- eur
- cestovné ( § 15 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. ) 222,15 eur
( Volkswagen Passat 5,8 l spotreba na 100 km, na 1 km - 0,058 x 1,351 (nafta) = 0,078358 + 0,183 (koeficient náhrady) = 0,261358 x 850 km ( Prešov - Bratislava a späť)
- náhrada za stratu času ( § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 247,- eur
( 1/60 -ina výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za čas strávený na ceste, výpočtový základ = 741,- eur, 1/60 - ina = 12,35 eur, teda 12,35 eur x 20 polhodín na trase Prešov - Bratislava a späť = 10 hodín)
- účasť na pojednávaní 14.12.2011 ( nemeritórne ) 14,24 eur
- cestovné ( § 15 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. ) 224,17- eur
( Volkswagen Passat 5,8 l spotreba na 100 km, na 1 km - 0,058 x 1,392 (nafta) = 0,080736 + 0,183 (koeficient náhrady) = 0,263736 x 850 km ( Prešov - Bratislava a späť)
- náhrada za stratu času ( § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 247,- eur
( 1/60 -ina výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za čas strávený na ceste,
výpočtový základ = 741,- eur, 1/60 - ina = 12,35 eur, teda 12,35 eur x 20 polhodín na trase
Prešov - Bratislava a späť = 10 hodín)
- účasť na pojednávaní 13.02.2012
- cestovné 225,21 eur
( Volkswagen Passat 5,8 l spotreba na 100 km, na 1 km - 0,058 x 1,413 (nafta) = 0,081954+0,183 (koeficient náhrady) = 0,264954 x 850 km ( Prešov - Bratislava a späť)
- náhrada za stratu času ( § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ) 254,2 eur
( 1/60 -ina výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za čas strávený na ceste,
výpočtový základ = 763,- eur, 1/60 - ina = 12,71 eur, teda 12,71 eur x 20 polhodín na trase
Prešov - Bratislava a späť = 10 hodín).
- režijný paušál 29,46 eur
( 2x 7,21 eur, 2x 7,41 eur, 1x 7,63 eur)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).