Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-160-2011.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/160/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
O. V., L.. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov, matky: L. V., L.. X.X.XXXX, J. D. G. Č.. XX a otca: I. B., L.. XX.XX.XXXX, J. D. G. Č.. XX, maloletý umiestnený v Detskom domove Necpaly, v konaní o návrhu o zrušenie pestúnskej starostlivosti a v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd zrušuje u maloletého O. V., L.. XX.X.XXXX pestúnsku starostlivosť, ktorá bola u neho nariadená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 20P/307/2006 zo dňa 14.2.2007.
Súd nariaďuje nad maloletým O. V., L.. XX.X.XXXX ústavnú starostlivosť.
Maloletý O. V., L.. XX.X.XXXX bude umiestnený do Detského domova Necpaly a od právoplatnosti tohto rozsudku do Detského domova Sv. Jozefa v Turzovke, Ul. Jašíkova 219, prípadne v ďalších zariadeniach, kde bude následne maloletý umiestnený.
Dvakrát do roka, vo februári a v auguste každého kalendárneho roka súd zhodnotí účinnosť výkonu ústavnej starostlivosti.
Detský domov Necpaly a od právoplatnosti rozsudku Detský domov Turzovka, prípadne ďalšie zariadenie, kde bude maloletý umiestnený, predloží súdu správu o zverenom maloletom dieťati a o jej zdravotnom stave a osobitných potrebách vždy od 30.1. a od 31.7. každého kalendárneho roka.
Matka je povinná platiť na maloletého O. V., L.. XX.X.XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to mesačne, počnúc umiestnením maloletého do Detského domova Necpaly do právoplatnosti tohto rozsudku, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova Necpaly, a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude maloletý prípadne umiestnený.
Otec je povinný platiť na maloletého O. V., L.. XX.X.XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to mesačne, počnúc umiestnením maloletého do Detského domova Necpaly do právoplatnosti rozsudku, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova Necpaly, a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude maloletý prípadne umiestnený.
Matka je povinná platiť na maloletého O. V., L.. XX.X.XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
Detského domova Sv. Jozefa v Turzovke, Ul. Jašíkova 219, a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude maloletý prípadne umiestnený.
Otec je povinný platiť na maloletého O. V., L.. XX.X.XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova Sv. Jozefa v Turzovke, Ul. Jašíkova 219, a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude maloletý prípadne umiestnený.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 20P/307/2006 zo dňa 14.2.2007.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu v Humennom dňa 22.6.2001 sa navrhovatelia domáhali, aby súd zrušil pestúnsku starostlivosť a nariadil ústavnú starostlivosť u maloletého Romana, kde uviedli, že u maloletého zistili závažné zdravotné ochorenie, už v predškolskom zariadení mal problém so správaním, je veľmi živý, až „hyperaktívny“, bez príčin napáda spolužiakov, problémy sa opakujú takmer každý deň, opakovane sú predvolávaný do školy z dôvodu, že maloletý je ťažko zvládnuteľný a rodičia spolužiakov uvažujú o tom, že si svoje deti pre nevhodné správanie maloletého Romana, dajú preradiť do inej triedy. K návrhu pripojili záver zo psychologického vyšetrenia maloletého, odklad nástupu do 1. ročníka, správu zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia maloletého, správy z psychiatrického vyšetrenia maloletého.
Z trvale pripojeného spisu tunajšieho súdu 23P/175/2011 mal súd za preukázané, že na základe vydaného predbežného opatrenia Okresného súdu Humenné bol maloletý umiestnený v Detskom domove Necpaly.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, zástupcu Detského domova Necpaly, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s pripojenými listinnými správami, správou ohľadne maloletého a oboznámením sa s pripojenými spismi ohľadne maloletého a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 20P/63/2005 zo dňa 10.5.2006 bol maloletý umiestnený do Detského domova Martin a bola nariadená ústavná starostlivosť, rozsudkom tunajšieho súdu 20P/307/2006 zo dňa 14.2.2007 bol maloletý zverený do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov. Predbežným opatrením Okresného súdu Humenné zo dňa 16.8.2011 bol maloletý umiestnený do Detského domova Necpaly.
Navrhovatelia sa zúčastnili prvého pojednávania, avšak pojednávanie nebolo otvorené z dôvodu neprítomnosti otca. Ďalšieho pojednávania sa navrhovatelia nezúčastnili, termín zobrali na vedomie, pričom vzhľadom na charakter ich návrhu, výsluch navrhovateľov nepovažoval súd za nutný.
Matka na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, aby bolo dieťa umiestnené do ústavnej starostlivosti. Ona si nemôže syna zobrať k sebe, lebo je zlý a má za mesiac rodiť. Žije s priateľom v Diviakoch v rodinnom dome, je tohto času na PN. Pracovala v rámci VPP. Príjem má 130,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Majetok väčšej hodnoty nevlastní.
Zástupca DD Necpaly na pojednávaní uviedla, že maloletý je u nich od 22.8.2011, t.č. navštevuje internátnu ZŠ v Brezolupoch. Po dohode s úradom žiadajú o jeho umiestnenie do Detského domova Turzovka.
Kolízny opatrovník uviedol, že trvajú na písomne podanej správe.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, účasť neospravedlnil, doručenie mal vykázané, a to cestou príslušného OO PZ. Otec je bezdomovec.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, pracovisko Turčianske Teplice o prešetrených pomeroch na strane rodičov mal súd za preukázané, že matka býva spolu s priateľom C. Š., s ktorým je tehotná, býva v 3-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve priateľa matky. Tento je nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi. Otec je bezdomovec, pohybuje sa v lokalite Turčianske Teplice, o syna nikdy neprejavoval záujem. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Vzhľadom k tomu navrhujú, aby po zrušení pestúnskej starostlivosti bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 48 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).
Podľa § 48 ods. 2 Zákona o rodine pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu 10) a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 48 ods. 3 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 48 ods. 4 Zákona o rodine v rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
Podľa § 50 ods. 1 Zákona o rodine pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 50 ods. 2 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Podľa § 50 ods. 4 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny.
Podľa § 50 ods. 5 Zákona o rodine počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
Podľa § 51 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Podľa § 54 ods.1 ZR náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods.2 ZR súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods.3 ZR ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa § 54 ods.4 ZR súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods.5 ZR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods.1 ZR súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 55 ods.2 ZR ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 55 ods.3 ZR súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 81 ods.1 ZR ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 81 ods.2 ZR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 69 ods. 1 Zákona o rodine ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.
Podľa § 69 ods. 2 Zákona o rodine v prípade, že súd určí výživné pre maloleté dieťa, ust. § 63 sa použije primerane.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade na základe podaných správ zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj navrhovateľov, bola vyhodnotená nutnosť realizácie inštitútu ústavnej starostlivosti, pretože takéto opatrenie je jednoznačne v prospech a v záujme maloletého, o ktorého sa rodičia v podmienkach, v ktorých žijú nedokážu postarať. Súd vyhovel návrhu navrhovateľov na zrušenie pestúnskej starostlivosti, nakoľko súd má povinnosť takémuto návrhu vyhovieť vždy, keď o to pestún požiada.
Vzhľadom na uvedené, súd nariadil u maloletého podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine ústavnú starostlivosť v Detskom domove Necpaly, resp. v Detskom domove v Turzovke. Zároveň súd podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine určil matke a otcovi platiť výživné vo výške 30 % životného minima na neplnoleté dieťa, pričom pri určení výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v ustanoveniach § 62 a 75 ods. 1 Zákona o rodine a vzal do úvahy skutočnosť, že rodičia sú bez zamestnania. V zmysle § 81 ods. 2 Zákona o rodine sú rodičia povinní poukazovať výživné zariadeniu, do ktorého maloletá bola umiestnená, t.j. Detskému domovu Necpaly, resp. Detskému domovu v Turzovke.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).