Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2370-2007.pdf
PDF · 76.46 KB
Case nature
Subarea
17Er/2370/2007
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Bratislava, Olejkárska č. 1, právne zast. JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska č. 109/C, P.O.BOX č. 259, proti povinnému: G. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. W., X. XXXX/XX v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 40,23 € (1.212,- Sk), trov konania a trov exekúcie takto
rozhodol:
Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora Mgr. Jána Janeca pod sp. zn. EX 4765/2007 sa zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Janecovi trovy exekúcie vo výške 68,52 € a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Dňa 14.04.2009 predložil súdny exekútor Mgr. Ján Janec súdu svoj podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu neuhradenia preddavku na trovy exekúcie zo strany oprávneného.
Súd poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora a to poverením č. 5506 043076 zo dňa 25.06.2007. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného zo dňa 07.06.2007 a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 7C 155/2003 zo dňa 29.09.2003.
Prípisom zo dňa 18.11.2008, ktorý bol oprávnenému riadne doručený dňa 05.12.2008, vyzval súdny exekútor oprávneného na zaplatenie preddavku na trovy konania. Do dnešného dňa nebol žiadaný preddavok uhradený.
Podľa § 31 Exekučného poriadku, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov (§ 197 ods. 2 a 3) v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť (§ 57 ods. 2).
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tunajší súd o návrhu súdneho exekútora tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Z dôvodu, že povinný nijako nezavinil zastavenie exekúcie, rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že na jeho náhradu zaviazal oprávneného.
V zmysle § 200 Exekučného poriadku súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a to odmenu a hotové výdavky v celkovej výške 68,52 € spolu s 20% DPH, namiesto vyúčtovaných 189,67 €. Odmenu súdny exekútor vyčíslil podľa ust. § 14 a 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za 18 hodín vo výške 119,52 € (spracovanie návrhu a vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia - 20 min; zaevidovanie poverenia - 20 min; upovedomenie o začatí exekúcie - 20 min; žiadosť o súčinnosť - 20 min; 5 x príkaz na začatie exekúcie - 20 min, spolu 100 min.; výzva na preddavok - 20 min; vyčíslenie trov exekúcie - 20 min; vrátenie poverenia - 20 min; archivácia spisu - 20 min; 5 x odblokovanie účtov - 20 min, spolu 100 min.). Zo špecifikácie súdneho exekútora je však zrejmé, že k časovej špecifikácii počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu dospel tak, že jednotlivý špecifikovaný úkon vykonával celú hodinu, prípadne že úkony vykonávané v ten istý deň robil prerušovane t.j. každý úkon začal robiť v inú hodinu. Výsledkom takéhoto výpočtu je navýšenie odmeny. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov však vyplýva, že pri výpočte odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúcii a nie počet jednotlivých úkonov, ako je tomu v prípade výpočtu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov je rozhodujúce časové hľadisko jednotlivých úkonov t.j. aký čas je reálne potrebný na ich vykonanie. Kvantita jednotlivých úkonov za nejaký čas nie je v tomto prípade smerodajná. Tomuto výkladu nasvedčuje aj znenie citovaného ustanovenia vyhlášky. Pokiaľ by úmyslom zákonodarcu bolo oceňovať každý úkon samostatne, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak by to expressis verbis bolo v tomto ustanovení zakotvené. Vzhľadom na časovú špecifikáciu pri jednotlivých vykonaných úkonoch súdnym exekútorom v priebehu exekúcie mal súd za to, že odmena za 6 začatých hodín vo výške 39,84 € je primeraná. So zreteľom na to nie je v rozpore sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky. Predmetný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 28.5.2007, sp.zn. 1MCdo 7/2006.
Paušálnu odmenu súd priznal súdnemu exekútorovi za 4 úkony exekučnej činnosti namiesto vyúčtovaných 8 (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 5 x doručovanie príkazu na začatie exekúcie, 1 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného) vo výške 3,32 € / 1 úkon, spolu 13,28 €. Súd exekútorovi nepriznal 5 x doručovanie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko vyhláška č. 288/1995 Z.z. hovorí len o úkone doručovania ako takom. Pokiaľ by zámerom zákonodarcu bolo odmeňovať súdnych exekútorov za každé vykonané doručovanie, formulácia daného ustanovenia by bola podobná zisťovaniu platiteľa mzdy povinného, či jeho majetku, kde vyhláška hovorí o každom ďalšom zisťovaní.
Hotové výdavky si exekútor vyúčtoval v zmysle § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a to náklady na poštovné vo výške 3,98 € a náklady na vypracovanie spisu 9,96 €. Nakoľko súd z predloženého spisu nemal preukázané, čo spadá pod náklady na vypracovanie spisu ani doklady preukazujúce vynaloženie takýchto finančných prostriedkov priznal súdnemu exekútorovi sumu 3,98 € vynaloženú za poštovné.
Súdny exekútor si k odmene a hotovým výdavkom uplatnil aj položku DPH. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení ( ďalej len zákon o DPH ) je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem ( § 3 ods. 1 zák. o DPH ) a ktorá je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť ( povinnosť odviesť daň ) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje ( § 19 ods. 2, 3 zák. o DPH ). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie.
Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia ( oprávnený ) alebo inej osoby ( napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie ) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba ( súdny exekútor ) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane. V zmysle § 196 Exekučného poriadku a § 22 ods. 2 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platom znení súd priznal súdnemu exekútorovi k odmene a hotovým výdavkom aj položku 20% DPH vo výške 11,42 € ( 20% zo sumy 57,10 € ).
Súd viazal vykonateľnosť svojho rozhodnutia až na právoplatnosť samotného rozhodnutia, a to vzhľadom na odkladný účinok odvolania a predbežnú vykonateľnosť uznesenia.
Podľa § 169 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ), ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti ( § 171 ods. 3 ), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
V predmetnom odvolaní oprávnený poukazuje na možnosť súdneho exekútora podať podnet na zastavenie exekúcie pre neuhradenie preddavku na trovy exekúcie. Zároveň však zdôrazňuje, že nie je povinnosťou súdu pre tento dôvod exekúciu zastaviť. Preto považuje zastavenie exekúcie za neopodstatnené, nakoľko jeho dôsledkom došlo k neposkytnutiu súdnej ochrany oprávnenému. Z tohto dôvodu žiadal v exekúcií pokračovať. Čo sa týka trov konania uplatnených exekútorom poukázal na § 150 ods. 2 O.s.p., na podklade ktorého má súd možnosť trovy exekútora primerane znížiť.
Súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie uvádza, že súdny exekútor má právo požadovať preddavok v ktorejkoľvek fáze exekúcie a preto je možné exekúciu zastaviť kedykoľvek v jej priebehu. Súd pri svojom rozhodnutí prihliadol aj na skutočnosť, že oprávnený sa vykonania exekúcie u daného exekútora domáha veľkým počtom návrhov, čo značne finančne zaťaží jeho úrad. Je preto logickým dôsledkom, že súdny exekútor požiadal oprávneného o preddavok, ktorý sa súdu zdal svojou výškou primeraný. Čo sa týka uplatnených trov exekúcie, súd pristúpil k ich zníženiu k minimálnej možnej miere a k priznaniu len tých, ktoré skutočne vyplývajú z predloženého spisu súdneho exekútora (súdny exekútor si uplatnil sumu 189,67 € zo strany súdu mu bola priznaná suma 68,52 € vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.