Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13P-59-2011.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: O. Š., E.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - W. C., E.. XX.XX.XXXX, I. E. X. Č..XX, K. a otec- O. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. D. Č.. XXX, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd výživné stanovené Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 9P/65/2005-48 zo dňa 21.03.2006 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 9CoP/31/2006-88 zo dňa 13.07.2006 stanovené sumou 3000,-Sk ( 100,-eur) mesačne zvyšuje mesačne na sumu 130,-eur počnúc od 01.09.2011.
Za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2012 otec má dlh na zročnom výživnom v sume 150,-eur.
Súd otcovi dlh na zročnom výživnom povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 20,-eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 9P/65/2005-48 zo dňa 21.03.2006 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 9CoP/131/2006-88 zo dňa 13.07.2006 v časti výšky výživného.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala dňa 17.10.2011 prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou o výživnom a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Výživné na maloleté dieťa bolo naposledy upravené rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.06.2006, č.k. 9CoP/31/2006-88. Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd menil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že s účinnosťou od 01.09.2005 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 1.900,-Sk mesačne na sumu 3.000,-Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2006. V tom
čase maloletý navštevoval 5. ročník základnej školy. Pracovný pomer matky skončil dňa 16.05.2006 a bolo jej vyplatené odstupné vo výške 31.819,-Sk. Za obdobie od mája 2005 do júla 2005 poberala dávku v nezamestnanosti, za máj vo výške 2.268,-Sk, za jún 4.536,-Sk, za júl 4.687,-Sk. Následne poberala príspevok v hmotnej núdzi, za december 2005 vo výške 440,-Sk a za nasledujúce mesiace vo výške 2.850,-Sk. Otec poberal výsluhový dôchodok vo výške 10.155,-Sk (337,08 eur).
Otec sa na pojednávanie dňa 10.02.2012 neodstavil, svoju neúčasť riadne ospravedlnil. Zároveň vyjadril súhlas s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Matka na pojednávaniach uviedla, že syn v septembri 2011 začal chodiť do učňovskej školy, učí sa za maliara. Do školy dochádza do Okoča. Na cestovné platí 17,-eur mesačne, na internát 72,-eur, do školy na ZRPŠ platí ročne 20,-eur. V mesiaci september mu kúpil pracovnú odev približne vo výške 80,- eur. Na školské potreby v septembri vynaložila 70,-eur. Malol. navštevuje športový krúžok, hrá futbal. Kupuje mu oblečenie, kopačky, ide ročne o náklady okolo 65,-eur. Škola organizuje školské výlety alebo návštevu divadla. Za výlet s loďou zaplatila 15,-eur, majú plánovanú návštevu divadla, čo bude stáť 5,- eur. Syn je veľmi aktívny, zúčastňuje sa školských súťaží a chodí aj do keramického krúžku. Na tieto súťaže potrebuje vždy doplácať, ročne je to približne 43,-eur. Syn je občas chorý a má problémy s obličkami. Na obličky berie aj lieky za čo mesačne dopláca 6,-eur. Iné výdaje na syna okrem bežného stravovania a oblečenia nemá. Matka je toho času nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 173,-eur. Okrem toho poberá vdovský dôchodok vo výške 286,- eur a prídavok na dieťa vo výške 22,-eur. Okrem toho iný príjem nemá. Po manželovi zdedila rodinný dom a osobné auto značky Škoda Felicia. Okrem toho iný majetok nemá. Na elektrinu platí 100,-eur mesačne, na plyn 100,-eur, na UPC 16,-eur, na daň z nehnuteľnosti raz ročne 55,-eur. Otec malol. vôbec nenavštevuje a okrem určeného výživného na výživu malol. ničím neprispieva. Otec výživné platí tak, že časť vo výške 33,19 eur jej posiela Ministerstvo vnútra SR a zvyšok 66,39 eur posiela on poštovou poukážkou. Žiadala, aby súd zvýšil výživné na 140,-eur mesačne.
Otec bol vypočutý prostredníctvom Okresného súdu Piešťany. Otec na výsluchu uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, z dôvodu, že nemá dostatok financií. Už tri roky žije s družkou, ktorá je nezamestnaná. Žijú v chate, kde nie je voda ani elektrina. Jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok. Trpí cukrovkou a vysokým tlakom a má aj zápal žíl na nohách. Na lieky platí 50,-eur mesačne. Má ďalšie výdavky na stravu, na daň za chatu vo výške 30,-eur. Kupuje drevo v sume 150,-eur, na plyn mesačne platí 20,-eur. Vodu im dovážajú, za každú jazdu platí 10,-eur. Nemajú elektrinu, preto používajú sviečky, za čo zaplatí 20,-eur mesačne. Okrem toho platí pôžičku vo výške 100,-eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Ak by došlo k zvýšeniu výživného, bol by ochotný platiť od vynesenia rozsudku a nie od septembra.
Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné, nakoľko otec okrem výživného ničím neprispieva na výživu maloletého. Návrh považuje za opodstatnený, nakoľko dieťa už navštevuje odborné učilište, a tým sa mu zvýšili potreby.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé a sú podmieňované schopnosťami a možnosťami oboch rodičov maloletého dieťaťa. Preto, ak možnosti rodičov sú obmedzené, sú odôvodnenými potrebami dieťaťa iba jeho základné a pre výživu nevyhnutné potreby, nepresahujúce obvyklú mieru. Ak sú možnosti a schopnosti rodičov lepšie, je možné odôvodnené potreby dieťaťa rozšíriť aj nad rámec základných potrieb dieťaťa a zohľadniť aj zvýšené náklady na šport, kultúru a iné aktivity tak, aby bola zachovaná úmernosť životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Potreby dieťaťa sú pritom závislé aj od jeho veku, vyspelosti fyzickej i duševnej, jeho zdravotného stavu, jeho schopností, záujmov a spôsobu prípravy na budúce povolanie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zmenou pomerov sa rozumie v zmysle vyššie cit. ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine závažná, výrazná a relatívne trvalá zmena pomerov ako z hľadiska potrieb dieťaťa, tak aj z pohľadu možností a schopností rodičov prispievať na výživu dieťaťa a tiež uplynutie určitej doby od poslednej úpravy. Musí ísť o zmenu pomerov a okolností, ktoré tu boli pri predchádzajúcej úprave a z ktorých sa pri tej úprave výživného vtedy vychádzalo. Dôležité je porovnať pomery a okolnosti v tom čase existujúce a pomery existujúce v čase nového rozhodovania. Musí ísť o takú zmenu súčasne na strane všetkých zúčastnených strán, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia či už zvýšením, alebo znížením výživného. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, svoj príspevok na uspokojovanie potrieb maloletého vyvažuje touto starostlivosťou o dieťa. Na strane maloletého je zmena pomerov preukázaná už len tým, že od minulej úpravy výživného uplynul dlhší čas, dieťa je fyzicky vyspelejšie, začalo študovať na vyššom stupni, resp. na strednej škole. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že najvýraznejšia zmena nastala na strane maloletého dieťaťa. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 5 rokov. Podľa názoru súdu od
predchádzajúcej úpravy výživného došlo nielen k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, ale i k vzrastu životných nákladov. Na strane maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov v tom, že od poslednej úpravy výživného je o 5 rokov staršie. Okrem toho maloletý O. pri poslednej úprave výživného chodil do základnej školy, teraz už chodí na stredné odborné učilište. Už samotná skutočnosť, že dieťa je staršie odôvodňuje zvýšenie výživného. Je teda nesporné, že matka má zvýšené výdavky na dieťa.
Matka je nezamestnaná. Momentálne poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 174,60 eur. Okrem toho poberá aj vdovský dôchodok, ktorý od januára 2012 jej zvýšili zo sumy 286,50 eur na sumu 296,- eur. Jej príjem sa oproti poslednej úprave zvýšil.
Otec poberá naďalej výsluhový dôchodok. Od novembra 2010 do júna 2011 dôchodok poberal vo výške 497,04 eur a od júla 2011 mu to zvýšili na sumu 507,48 eur mesačne. Teda jeho príjem sa oproti poslednej úprave výživného zvýšil.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie výživného je dôvodné. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na to, že výživné bolo naposledy upravené sumou 3.000,-Sk (100,-eur), ktoré výživné už v žiadnom prípade nezohľadňuje nároky a odôvodnené potreby malol. dieťaťa. Tiež nemožno opomenúť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Dôvodné je však iba čiastočné zvýšenie výživného na malol. O. na 130,-eur a nie tak ako žiadala matka na 140,- eur mesačne. Momentálne možnosti otca, jeho zárobkové pomery, nedovoľujú vyššie zvýšenie výživného. Zvýšenie výživného v takom rozsahu nepokrýva skutočnú zmenu odôvodnených potrieb maloletého dieťa. V tomto smere je však nutné uviesť, že pomery maloletého dieťaťa je možné zohľadňovať iba v závislosti od pomerov rodičov a nie je možné stanoviť také výživné, ktoré síce zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ale nezodpovedá, na druhej strane možnostiam rodiča, ktorý výživné má platiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zvýšil výživné zo sumy 3.000,-Sk na 130,-eur mesačne od 01.09.2011, kedy malol. dieťa nastúpilo na stredné odborné učilište a teda došlo k najvýraznejším zmenám v pomeroch malol. dieťaťa.
Súd pri určení výšky výživného bol vedený úvahami, že za primerané výživné v prípade existencie príjmu výživou povinného rodiča, treba považovať výživné približne v rozsahu 1 ( 25% ) dosahovaného príjmu povinného rodiča. Otec má mesačný príjem vo výške 507,48-eur, z čoho 1 predstavuje 126,87 eur.
Keďže súd rozhodol o zvýšení výživného spätne od 01.09.2011, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2012 vo výške 150 EUR ( 5 mesiacov x 30,- eur). Dlh na zročnom výživnom vo výške 150,-eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 20,-EUR mesačne, podľa § 160 ods. 3 O.s.p., keďže vzhľadom na pomery otca nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby toto výživné zaplatil naraz.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.