Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-396-2011.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/396/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, sudkyňou JUDr. Kamilou Haverlovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. S., pracovisko R. nad C., dieťa rodičov L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX a O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XXX, t. č. Q. na výkon trestu odňatia slobody H., zastúpený Advokátskou kanceláriou Špireková & Partners, s. r. o., Námestie Matice slovenskej 6 Žiar nad Hronom, o návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Súd trovy konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal na tunajší súd dňa 10.11.2011 (č. l. 1) návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi O. S., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom žiadal, aby mu súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 60 € mesačne na sumu 15 € mesačne.
Matka maloletého dieťaťa nesúhlasila so znížením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a žiadala, aby súd jeho návrh v plnom rozsahu zamietol.
Na súdne pojednávanie konané dňa 10.02.2012 sa nedostavil otec maloletého dieťaťa, ktorý je t. č. v Q. H.. Súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. potom konal aj bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa. Právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa trvala na podanom návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému synovi O. z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody. Upravila podaný návrh otca maloletého dieťaťa, že tento žiada zníženie svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu zo sumy 60 € mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom, počnúc dňom podania návrhu na tunajší súd, t. j. dňom 10.11.2011. Poukázala na skutočnosť, že súd musí brať do úvahy situáciu, v ktorej sa t. č. nachádza otec maloletého dieťaťa, t. j., že je vo výkone trestu odňatia slobody. Uviedla, že otec maloletého dieťaťa je zaradený do pracovného pomeru a matke maloletého dieťaťa je zasielané výživné v primeraných čiastkach 12 €, 16 €, 18 € mesačne. Ďalej uviedla, že do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil otec maloletého dieťaťa dňa 06.06.2011. Nevedela uviesť predpokladané ukončenie výkonu trestu odňatia slobody u otca maloletého dieťaťa. Poukázala na ďalšiu skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo výške 49 € mesačne, ktorá je určená súdom. Uviedla, že otec maloletého dieťaťa nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval v oblasti stavebníctva ako robotník. Utrpel ťažký úraz. Nevedela však uviesť, či otec maloletého dieťaťa poberá čiastočný invalidný
dôchodok, prípadne úplný invalidný dôchodok, u akého zamestnávateľa pracoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody a aký bol jeho posledný príjem. Vzhľadom však na dôvody, ktoré uviedla vo svojej výpovedi trvala na tom, aby podanému návrhu navrhovateľa bolo súdom v plnom rozsahu vyhovené.
Matka maloletého dieťaťa L. S. vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní jednoznačne nesúhlasila s návrhom otca maloletého dieťaťa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému synovi O., a to aj z dôvodu, že t. č. maloletý navštevuje ôsmy ročník povinnej školskej dochádzky, učí sa síce priemerne, ale výchovné problémy s ním nemá žiadne. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom O., priateľom a ich spoločným synom mal. M. Fríbertom, ktorý má desať rokov. Jej priateľ je zamestnaný. Jeho priemerný mesačný zárobok je približne 700 € netto. Uviedla, že pracuje u zamestnávateľa G., kde má priemerný mesačný zárobok približne vo výške 320 € netto. V tejto firme pracuje od roku 2007 na dobu neurčitú na základe uzavretej pracovnej zmluvy. S priateľom a s obidvomi maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej priateľa. Podieľa sa na úhrade a výdavkoch spoločnej domácnosti a údržby tohto rodinného domu. Výživné, ktoré má otec maloletého dieťaťa doposiaľ určené na maloletého syna O. vo výške 60 € mesačne nemá pokryté, nakoľko náhradné výživné zo štátu jej nebolo priznané z dôvodu spoločnej domácnosti s priateľom a posudzovaním ich spoločného príjmu. Z výkonu trestu odňatia slobody jej je od otca maloletého dieťaťa uhrádzané výživné vo výške 12 €, 16 €, 18 € mesačne. Poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 44,02 € mesačne a bonus od zamestnávateľa približne vo výške 40 € mesačne. Iný príjem nemá. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Zvýšené výdavky má u maloletého syna O. vzhľadom na jeho zdravotný stav, nakoľko je alergik. Musí užívať lieky, na ktoré uhrádza približne 10 € ročne. Platí mu cestovné z dôvodu jeho dochádzania do školy približne vo výške 20 € mesačne. Otec sa o maloletého syna nezaujíma. Jeho dlh na bežnom výživnom v exekučnom konaní za roky 2009 až 2010 je približne 547 €.
Kolízny opatrovník zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. S., pracovisko R. nad C. sa pripojil k správe, ktorú podali súdu v predmetnej veci na č. l. 25. Poukázal na skutočnosť, že aj keď otec maloletého dieťaťa je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody práve za neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi O. a jeho právna zástupkyňa na súdnom pojednávaní ničím nepreukázala skutočnosť, že jeho zdravotný stav je tak nepriaznivý, že by nemohol vykonávať určitú prácu, ako aj skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa znáša všetky náklady týkajúce sa zabezpečenia nielen základných životných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj ďalších potrieb, jednoznačne navrhol súdu podaný návrh otca maloletého dieťaťa v plnom rozsahu zamietnuť ako neodôvodnený a neopodstatnený.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 1
Podľa § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd potom zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázanú neopodstatnenosť a neodôvodnenosť podaného návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému synovi O., a to z toho dôvodu, že naposledy bolo výživné na maloleté dieťa upravované rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P 116/2011 - 44 zo dňa 16.09.2011, kedy bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť na sumu 60 € mesačne, počnúc dňom 01.09.2011, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Už v tom čase bol otec maloletého dieťaťa v Q. na výkon väzby v N. N.. Voči súdnemu rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2011 a vykonateľnosť dňa 12.10.2011 sa neodvolal. Doručenie súdneho rozhodnutia bolo preukázané do jeho vlastných rúk na č. l. 46. Súd má za to, že nie sú splnené dôvody osobitného zreteľa, ktoré by súd bral do úvahy pri rozhodovaní o znížení jeho vyživovacej povinnosti k maloletému synovi O. t. č., nakoľko súd má jednoznačne preukázané, že od doby, odkedy bolo naposledy upravované výživné na maloleté dieťa došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov, a to v tom smere, že maloleté dieťa je staršie, vyspelejšie, zvýšili sa náklady na zabezpečenie nielen jeho základných životných potrieb, ako je strava, oblečenie, ale aj na zdravotnú starostlivosť a cestovné. Na zvýšených výdavkoch maloletého dieťaťa sa otec maloletého dieťaťa nepodieľa žiadnym spôsobom. Na strane matky maloletého dieťaťa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo k osobitným zmenám. Na strane otca maloletého dieťaťa došlo k určitej zmene tým, že od 06.06.2011 je vo výkone trestu odňatia slobody H., kde podľa potvrdenia (č. l. 30) za obdobie od júna 2011 do decembra 2011, keďže je pracovne zaradený, bol jeho priemerný mesačný príjem vo výške 95,62 € netto. Matka maloletého dieťaťa na súdnom pojednávaní uviedla, že z výkonu trestu odňatia slobody je jej zasielaná časť bežného výživného, ktoré si má uhrádzať otec na maloleté dieťa, a to vo výške 12 €, 16 € až 18 € mesačne. Otec maloletého dieťaťa si musí uvedomiť svoju zákonnú zodpovednosť rodiča za plnenie si vyživovacej povinnosti voči svojmu nezaopatrenému potomkovi. V zmysle horeuvedených zákonných ustanovení na úhrade potrieb a na výžive maloletého dieťaťa sa musia podieľať obidvaja rodičia podľa svojich síl, možností a pomeru svojich príjmov s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu. Súd pri určovaní výživného prihliadne nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na ďalšiu skutočnosť, ktorou sú schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, avšak nielen z pohľadu fakticity, ale aj potencionality. Práve tento princíp je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, ktoré umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav potom súd považoval podaný návrh otca maloletého dieťaťa t. č. za neopodstatnený a neodôvodnený a v plnom rozsahu ho zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.