Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-59-2011.pdf
PDF · 87.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2C/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky Z. E., rod. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., T. XXXX/XX, proti odporcovi V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. W. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému V. E., nar. XX.XX.XXXX a I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Z. E., rod. N., nar. XX.X.XXXX a odporcu V. E., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 19.8.1995 v Brezne a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Brezno, vo zväzku 11, ročník 1995, na strane 41, pod por. č.81, r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloleté deti E., V., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 120,-Eur mesačne a na výživu maloletého I., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd styk odporcu s maloletými deťmi n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.2.2011 žiadala, aby súd svojím rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 120 Eur mesačne a na výživu maloletého I. sumou 100 Eur mesačne. Žiadala, aby súd upravil styk odporcu s maloletými deťmi tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými každú druhú sobotu a nedeľu v mesiaci. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 19.8.1995 v Brezne, z ktorého manželstva sa narodili dve maloleté deti, synovia V., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo po jeho uzavretí bolo pomerne harmonické až do roku 2005, kedy navrhovateľka zistila, že odporca navštevuje hracie automaty a prehráva značné množstvo peňazí; narobil si dlhy, ktorú mu ostali do dňa podania návrhu a situáciu nerieši. Odporca je viac rokov bez stáleho zamestnania, čo má zlý vplyv na manželstvo a výchovu detí; začali sa prejavovať rozdielnosti pováh rozdielne názory na život a manželské spolužitie. Navrhovateľka pôvodne manželstvo mienila udržať, odporca však naďalej nepracuje, na domácnosť a výživu detí neprispieva a často sa zdržiava mimo spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka nie je ochotná živiť odporcu, zo strany ktorého ide o nezodpovednosť a nespoľahlivosť voči navrhovateľke a spoločným maloletým deťom. Navrhovateľka vyslovila názor, že vzťahy medzi manželmi z dôvodov na strane odporcu sú vážne rozvrátené, manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Z uvedeného dôvodu sa chce rozviesť.
Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, súhlasí so zverením maloletých detí do starostlivosti matky a súhlasí s úpravou rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak ako návrh podala navrhovateľka.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že navrhuje pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletých detí primeraným výživným. Rodičia sa na zverení maloletých detí do starostlivosti matky ako aj na výške výživného dohodli; styk otca s maloletými kolízny opatrovník nežiadal upraviť, nakoľko tento sa realizuje dohodou rodičov. Manželia po vykonanom pohovore uviedli, že nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia a proces odborného poradenstva odmietli. Odporca s dôvodmi rozvratu manželských vzťahov uvádzaných navrhovateľkou súhlasí, od apríla 2011 manželia po dohode žijú oddelene. Pokiaľ ide o maloleté deti, mal. V. v čase podania správy navštevuje 9.ročník ZŠ v Brezne, dosahuje priemerné výsledky, chce pokračovať v štúdiu na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici, je športovo nadaný, venuje sa najmä hokeju. Je zdravý, s jeho výchovou matka nemá závažnejšie problémy. Mal. I. bol v čase vypracovania správy zo sociálneho zisťovania žiakom štvrtého ročníka ZŠ v Brezne, dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Má bežné, veku primerané záujmy. Je zdravý, výchovné problémy s nim nie sú.
Vo veci súd rozhodol za súhlasu všetkých účastníkov bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 O.s.p. a to na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a nachádzajúcich sa v súdnom spise. Na základe listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.8.1995 v Brezne, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brezno, vo zväzku 11, roč. 1995, na strane 41, pod por. č.81. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, syn V., nar. XX.XX.XXXX a syn I., nar. XX.X.XXXX. Z návrhu a listinných dôkazov tiež vyplýva, že obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Navrhovateľka bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti Bábel s.r.o,; odporca bol v čase podania návrhu na rozvod manželstva nezamestnaný. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania je H., Y. XX.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť..
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti, synovia V. a I..
Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia po dohode už spoločnú domácnosť nevedú, na nákladoch takejto domácnosti sa spoločne nepodieľajú, spoločne nehospodária a spolu nežijú; žijú oddelene a spoločne nezabezpečujú výchovu maloletých detí. Takýmto spôsobom absentuje naplnenie biologickej, hospodárskej i výchovnej funkcie manželstva a ďalšie takéto trvanie manželstva nemôže byť ani v záujme maloletých detí. K ukončeniu reálneho manželského spolužitia došlo po dohode rodičov, ktorí takýmto spôsobom riešili krízu v manželstve. Uvedeným momentom nastal rozpad manželského spolužitia, manželstvo účastníkov je len formálne. Obaja manželia s rozvodom súhlasia a vzájomné manželské spolužitie nechcú obnoviť.
Ako dôvod rozvratu manželstva súd konštatuje názorové a povahové nezhody manželov, a to najmä pokiaľ ide o spôsob manželského spolužitia, navrhovateľkou tvrdený odporcov prístup k plneniu manželských povinností, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o rodinu vrátane starostlivosti o maloleté deti. Odporca pred záujmami rodiny uprednostňuje svoje vlastné, s harmonickým rodinným spolužitím sa vylučujúce záujmy. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol, za uvedenej situácie, kedy manželia žijú oddelene, rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmom maloletých detí.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do starostlivosti jedného z rodičov (matky - navrhovateľky) za súhlasu druhého rodiča (otca - odporcu), takúto úpravu práv a povinností k maloletým deťom odporučil aj kolízny opatrovník, ktorý konštatoval, že v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky.
Súd určil odporcovi v súlade s návrhom a dohodou účastníkov vyživovaciu povinnosť k maloletému V. vo výške 120 Eur mesačne a vo vzťahu k maloletému I. vo výške 100 Eur mesačne. S uvedenou výškou výživného súhlasili obaja rodičia i kolízny opatrovník. Uzavretím dohody o výške výživného odporca
preukázal, že takto dohodnutá a určená výška výživného nemá a nebude mať za následok neprimerané finančné riziká na jeho strane.
Súd styk odporkyne s maloletou na čas po rozvode neupravoval, súd prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, podľa ktorého sa styk otca s maloletými deťmi realizuje dohodou rodičov. Je na účastníkoch konania, a to najmä na odporcovi, aby medzi sebou ustálili takú frekvenciu stretávania sa odporcu s maloletými, aby sa doterajšie vzťahy medzi maloletými a odporcom zachovali a prehlbovali tak, aby bolo zachované právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania a rozvod manželstva. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by priznanie náhrady trov alebo ich časti odôvodnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.