Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/15/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: V. A., N. M. XXXX/XX, A., zast. JUDr. Vladimír Beňačka, so sídlom Scherera 4803/8, Piešťany, proti odporcovi: K+B Elektro-Management, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 36 003 450, zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 13, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy rozhodol dňa 10. 02. 2012

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 28. 01. 2011 po jeho zmene, ktorú súd pripustil dňa 08. 11. 2011 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20. 12. 2010 je neplatné a tiež náhrady mzdy vo výške 1.225 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že pracovný pomer s odporcom uzavrela dňa 17. 05. 2010 v pracovnej pozícii finančná účtovníčka. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, a to do 31. 05. 2011. Listom zo dňa 20. 12. 2010 dal odporca navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré prevzala dňa 20. 12. 2010. Ten istý deň navrhovateľka listom oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Odporca navrhovateľke oznámil, že jej pracovný pomer skončil dňa 20. 12. 2010 na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru. Svoju prácu vykonávala

vždy podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Konateľ zavádza, keď ju odhlásil z poisťovní z dôvodu absencie. Nikdy nemala možnosť vyjadriť sa k vymysleným absenciám. Nijako neohrozila záujmy zamestnávateľa, nespôsobila zamestnávateľovi žiadnu škodu ani iné nepriaznivé dôsledky. Skutočným dôvodom na skončenie pracovného pomeru bolo, že odporcu už pracovné úlohy vyplývajúce z pracovnej zmluvy viac nepotreboval. Navrhovateľka svoju neprítomnosť kvôli zdravotným dôvodom najprv plánovala riešiť čerpaním dovolenky, keďže s tým zamestnávateľ nesúhlasil, tak na vyšetrenia chodila s potvrdenými priepustkami. Ďalšia procesná vada okamžitého skončenia pracovného pomeru spočíva v tom, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované 03. 12. 2012, čiže ešte pred doručením napomenutia na porušenie pracovnej disciplíny a zástupca zamestnancov bol od zamestnávateľa. Navrhovateľka neporušila pracovnú disciplínu závažným a ani menej závažným spôsobom. Všetky dôvody sú vymyslené, neurčité a firme nevznikla žiadna škoda väčšieho rozsahu.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že s navrhovateľkou skončil pracovný pomer formou okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo datované dňa 03. 12. 2010, pričom navrhovateľka ho

prevzala dňa 20. 12. 2010. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bola skutočnosť, že navrhovateľka sa dňa 22. 11. 2010 nedostavila do práce, pričom túto svoju absenciu nijakým spôsobom neospravedlnila. Táto neospravedlnená absencia trvala bez prerušenia aj naďalej až do okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka zaslala odporcovi iba list datovaný na 23. 11. 2010, v ktorom oznámila, že je chorá, avšak nepredložila žiadny relevantný doklad o práceneschopnosti, na čo ju odporca viackrát vyzval aby nastúpila do práce alebo predložila doklad o práceneschopnosti. Navrhovateľka až dňa 09. 12. 2010 zaslala spoločnosti, ktorá vedie odporcovi účtovníctvo, a teda nie odporcovi, doklady o návštevách lekárov (priepustky) za obdobie od 22. 11. 2010 do 08. 12. 2010. Nakoľko navrhovateľka nechodila počnúc dňom 22. 11. 2010 do práce a zároveň nepredložila doklad o práceneschopnosti, závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Nejde o jednorazové porušenie pracovnej disciplíny (absencia 1 deň), čo by sa mohlo považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale o reťazenie neospravedlnených absencií. Absenciami vznikla odporcovi aj škoda spočívajúca v nákladoch na iného zamestnanca, ktorý musel prácu navrhovateľky vykonať popri svojich povinnostiach. Odporca kontaktoval navrhovateľku za účelom vysvetlenia absencií ako e-mailom tak aj listami zo dňa 19. 11. 2010 a 23. 11. 2010. To, že sa dostali do sféry navrhovateľky až 11. 12. 2011 a 13. 12. 2011 je na jej ťarchu. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru sa predchádzajúce upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny ani nevyžaduje. Dňa 02.12.2011 navyše konateľ odporcu spolu so zamestnankyňou p. S.

vykonal o 17.45 hod, teda v čase keď už na žiadnom vyšetrení nebola, šetrenie v mieste bydliska navrhovateľky, avšak neúspešne. Návrh žiada zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z obchodného registra odporcu vyplýva, že odporca do dňa 31. 05. 2010 vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom K+B Elektro - Media, spol. s.r.o. K zmene obchodného mena v znení K+B Elektro-Management, s. r. o. došlo dňa 01. 06. 2010.

Z Pracovnej zmluvy zo dňa 17. 05. 2010 vyplýva, že bola uzavretá medzi K+B Elektro - Media, spol. s.r.o., IČO: 36 003 450, t. j. odporcom a navrhovateľkou a to na dobu určitú do dňa 31. 05. 2011.

Z napomenutia za porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 19. 11. 2010 vyplýva, že navrhovateľka bola napomenutá pre nedostatky vo vykonávanej práci.

Z napomenutia za porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 23. 11. 2010 vyplýva, že navrhovateľka bola napomenutá za to, že sa dňa 22. 11. 2010 a ani 23. 11. 2010 neoprávnene nedostavila na pracovisko a ani nepožiadala o riadnu dovolenku, či náhradné voľno.

Z e-mailovej komunikácie navrhovateľky a konateľa odporcu zo dňa 19. 11. 2010 vyplýva, že navrhovateľka odporcovi oznámila, že si od pondelka berie dovolenku 10,5 dňa. Konateľ odporcu navrhovateľke oznámil, že nakoľko o dovolenku nepožiadala, jej prípadnú neprítomnosť bude považovať za neospravedlnenú absenciu. Navrhovateľka odporcovi oznámila, že upresňuje druh svojej neprítomnosti, od soboty je chorá a predpoklad vyliečenia je 15-20 dní. Má samé lekárske vyšetrenia a teda ide o ospravedlnenú neprítomnosť v práci.

Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 03. 12. 2010 vyplýva, že odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľkou dňa 03. 12. 2010. U navrhovateľky bola vykonaná osobná kontrola za prítomnosti sl. S., a to na základe oznámenia zo dňa 23.11.2010 podľa ktorého je chorá. Navrhovateľka lekárske potvrdenie nedoložila. Navrhovateľka nebola v mieste bydliska prítomná čo potvrdila aj v následnom telefonickom rozhovore. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že navrhovateľka opakovane porušila pracovnú disciplínu tým,

že sa 9 pracovných dní nedostavila do práce. Keďže sa jedná o opakované, hrubé porušenie pracovnej disciplíny odporca nevidí inú možnosť ako pracovný pomer s okamžitou platnosťou ukončiť. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 03. 12. 2010.

Z upovedomenia zo dňa 20. 12. 2010 vyplýva, že navrhovateľka odporcovi oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Neprítomnosť v práci dostatočne preukázala potvrdenými priepustkami.

Z priepustiek navrhovateľky vyplýva, že počas dní neprítomnosti navštívila rôznych odborných lekárov.

Z listu navrhovateľky (bez uvedenia dátumu a bez preukázania doručenia zamestnávateľovi) vyplýva, že odporcovi zasiela potvrdené priepustky za dni 22., 23., 24., 25., 26., 29. a 30. 11. 2010.

Navrhovateľka k veci uviedla, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je riadne vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru. Navyše nemala neospravedlnenú absenciu, nakoľko absolvovala návštevy u lekárov, ktoré si vyžadoval jej zdravotný stav. Ak mal odporca výhrady, mohol jej dať klasickú výpoveď.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľky k veci uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dala navrhovateľke iná firma ako s ňou uzavrela pracovný pomer. V písomnom oznámení o skončení pracovného pomeru nie je uvedené, že sa navrhovateľka dopustila absencie. Z jej strany nešlo o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Odporca nepreukázal prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcom odborov.

Odporca sa v priebehu konania pridŕžal svojho písomného vyjadrenia. K veci ďalej uviedol, že pokiaľ ide o argument, že pracovný pomer s navrhovateľkou uzatváral iný subjekt ako ten, ktorý s ňou skončil pracovný pomer, tento je právne irelevantný, nakoľko u odporcu došlo len k zmene obchodného mena. Poukazuje na to, že neustanovuje osobitne formu prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov, a teda má za to, že k riadnemu prerokovaniu došlo.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa je zamestnanec povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času;

Podľa § 144 ods. 1 a 2 citovaného zákona ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke dané odporcom v súlade so zákonom a za splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok, ktoré zákon pre platnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyžaduje.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti.

Pokiaľ ide o formálne náležitosti, okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, doručené a zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v , ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa keby tento dôvod vznikol. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť skutočne dané. Platnosť právnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľkou ako zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade stalo a zákonnosť postupu odporcu pri okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou bola vykonaným dokazovaním v tomto konaní preukázaná.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca ako zamestnávateľ písomným spôsobom okamžite skončil pracovný pomer so svojím zamestnancom, t. j. navrhovateľkou dňa 03. 12. 2010, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke podľa jej vlastných tvrdení doručené dňa 20. 12. 2010. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, tým, že navrhovateľka sa 9 pracovných dní nedostavila do práce. Uvedené skutočnosti v konaní medzi účastníkmi sporné ani neboli.

Spornou bola skutočnosť, či boli dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzené dostatočne určito, či bol dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru skutočne daný, či bolo okamžité skončenie pracovného pomeru prerokované so zástupcami zamestnancov zákonným spôsobom.

Sporné bolo, či navrhovateľka dostala okamžité skončenie pracovného pomeru od tej právnickej osoby, s ktorou uzatvorila pracovnú zmluvu.

V prvom rade súd uvádza, že tvrdenie navrhovateľky o tom, že s ňou okamžite skončil pracovný pomer subjekt rôzny od subjektu, s ktorých uzatvorila pracovnú zmluvu, považuje súd za právne irelevantné. Z príslušnej evidencie obchodných spoločností, t. j. výpis z obchodného registra má súd za preukázané, že odporca ku dňu 01. 06. 2010 zmenil svoje obchodné meno. Zmenou obchodného mena však nedošlo k zmene zamestnávateľa ani k zmene právnickej osoby ako takej. Ak teda odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou pod svojím aktuálnym obchodným menom, nie je možné priať záver o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnil subjekt rôzny od zamestnávateľa, nakoľko sa jedná o totožnú právnickú osobu, t. j. totožnú obchodnú spoločnosť.

Pokiaľ ide o splnenie prvej z vyššie uvedených sporných hmotnoprávnych podmienok platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd má za to, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol vymedzený dostatočne určito.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.

Zo Skončenia pracovného pomeru odporcom jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer bol skončený okamžite z dôvodu opakovaného hrubého porušenia pracovnej disciplíny tým, že navrhovateľka bez súhlasu nadriadeného opustila pracovisko a po dobu 9 pracovných dní sa do práce

nedostavila. Takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je dostatočne určitý a nezameniteľný a bol konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých odporca videl naplnenie zákonného dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Právne bez významu skutočnosť, či bola navrhovateľka s upozorneniami o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 19. 11. 2010 a zo dňa 23. 11. 2010 pred skončením pracovného pomeru oboznámená. Zákon upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny pred okamžitým skončením pracovného pomeru nevyžaduje.

Pokiaľ ide o v poradí druhú vyššie uvedenú spornú skutočnosť, a teda či bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočne daný, súd má za to, že k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny skutočne došlo, a teda skutkové dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli dané.

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že k porušeniu pracovných povinností, a teda k porušeniu pracovnej disciplíny skutočne došlo, a to závažným spôsobom tým, že sa navrhovateľa bez predchádzajúceho relevantného ospravedlnenia a bez súhlasu zamestnávateľa nedostavila 9 dní na pracovisko. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, navrhovateľka dňa 19. 11. 2010 odporcovi oznámila, že si berie dovolenku 10,5 dňa. Nakoľko jej zamestnávateľ dovolenku nepovolil, následne zmenila dôvod svojej neprítomnosti v práci a uviedla, že je chorá, pričom jej práceneschopnosť bude trvať 15 až 20 dní. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka odporcovi potvrdenie o práceneschopnosti nepredložila a to ani dodatočne. Na ospravedlnenie svojej neprítomnosti odporcovi dodatočne predložila

niekoľko priepustiek potvrdených rôznymi odbornými lekármi. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by z dôvodu existujúcej prekážky v práci odporcovi svoju neprítomnosť v práci oznámila a už vôbec nie, že by o pracovné voľno z dôvodov osobných prekážok v práci požiadala. Zamestnávateľovi len dodatočne doručila potvrdenia o návšteve niekoľkých odborných lekárov.

Súd považuje konanie navrhovateľky za nanajvýš účelové, úmyselné a obchádzajúce účel zákona, čo vyplýva najmä z e-mailovej komunikácie, ktorú v tomto konaní sama predložila. Takéto konanie navrhovateľky súd považuje za závažné a úmyselné porušenie pracovnej disciplíny a povinností zamestnanca, ktoré odôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom, tak ako bolo uvedené v Okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 03. 12. 2010. Zamestnanec je povinný byť počas pracovnej doby na pracovisku a pokiaľ mu v tom bránia v tomto prípade dôležité osobné prekážky v práci, je povinný tieto zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu riadne oznámiť, resp. vopred požiadať o poskytnutie pracovného voľna. Navrhovateľka nič z toho neurobila a svojvoľne sa na pracovisko nedostavila, čím závažným spôsobom porušila svoje povinnosti a tým aj pracovnú disciplínu. Súd má za to, že navrhovateľka konala s cieľom zneužiť svoje práva a tým sa vyhnúť splneniu svojej základnej povinnosti byť prítomná na pracovisku. Jej konanie bolo v rozpore so zákonom i dobrými mravmi a jeho cieľom bolo poškodiť práva zamestnávateľa, čo zrejmé zo všetkých dôkazov vykonaných v tomto konaní.

V nadväznosti na uvedené má súd za to, že v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľky o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov v súlade so zákonom. Jej tvrdenie, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované 03. 12. 2010, t. j. pred doručením napomenutia na porušenie pracovnej disciplíny je právne irelevantné a bez významu. Skutočnosť, kedy navrhovateľka prevzala zásielky odporcu je vo vzťahu k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru nepodstatná o to viac, že upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny sa pri okamžitom skončení pracovného pomeru nevyžaduje. Zákon osobitnú formu pre prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov nevyžaduje, a teda je prípustné aj ústne prerokovanie skončenia pracovného pomeru. Skutočnosť, že odporca so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou prerokoval vyplýva už zo samotného Okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorom odporca navrhovateľke túto skutočnosť aj riadne oznámil.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že odporca neporušil žiadne ustanovenia zákona, ktoré by zakladali dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, naopak všetky hmotnoprávne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru boli náležite splnené a odporca skončil pracovný pomer právnymi predpismi dovoleným spôsobom. Súd preto návrh navrhovateľky voči odporcovi v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval v zmysle Hoci mal odporca v konaní plný úspech náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).