Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-107-2010.pdf
PDF · 107.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/107/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Katarínou Janotovou v obchodnoprávnej veci žalobcu SEAFLY a.s., so sídlom Bratislava, Slovanské nábrežie 15, IČO: 00 643 777 právne zastúpený JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s.r.o. so sídlom Nová Bystrica 850, proti žalovanému v rade 1) Energetický program samosprávy, Necpaly 168, IČO: 37 902 571 a žalovanému v rade 2) V.. D. Y. nar. X.XX.XXXX, so sídlom I., D. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 205.802,29 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní v rade 1) a 2) sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 205.802,29,- eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 170.118,83,- eur od 7.3.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalovaný v rade 2) je povinný toto zaplatiť spoločne a nerozdielne s V.. N. I., nar. XX.X.XXXX, ktorému táto povinnosť bola uložená právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn. 17Rob/392/2009. Plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných alebo plnením V.. N. I., nar. XX.X.XXXX, v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2009 domáhal voči Energetickému programu samosprávy, so sídlom Necpaly ako žalovanému v rade 1), V.. D. Y., bytom I., D. XXXX/XX ako žalovanému v rade 2) a V.. N. I., bytom U., N. XXX/XX ako žalovanému v rade 3), zaplatenia sumy 205.802,29,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca zmluvou o pôžičke s ručiteľským vyhlásením požičal žalovanému v rade 1) 5 miliónov Sk s tým, že žalovaný sa zaviazal dlh vrátiť žalobcovi do 20.12.2006. Zároveň sa zaviazal podľa žaloby zaplatiť žalobcovi dohodnutý 8% úrok z omeškania. Žalovaný v rade 1) ako dlžník nesplatil dlh riadne a včas a nesplatili ho ani žalovaní v rade 2) a 3) ako ručitelia a to ani napriek viacerým výzvam. Žalobca teda cestou právneho zástupcu vyzval dlžníkov na zaplatenie dlhu.
Dňa 1.7.2010 Okresný súd Martin rozhodol vo veci platobným rozkazom sp.zn. 17Rob/392/2009, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovanému v rade 1) sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, preto súd v rozsudku platobný rozkaz voči žalovanému v rade 1) zrušil. Žalovaný v rade 2) podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor v ktorom uviedol, že po nesplatení pôžičky boli na veriteľa prevedené predmetné priemyselné práva v zmysle výpisu z registra Úradu priemyselného vlastníctva SR, pričom podľa vyjadrenia žalovaného v rade 2) kvalifikovaný odhad hodnoty predmetného úžitkového vzoru 3687 predstavuje hodnotu 1 milión eur. Žalovaný v rade 3) platobný rozkaz prevzal a v zákonnej lehote odpor voči platobnému rozkazu nepodal, a teda platobný rozkaz voči nemu nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2010, z tohto dôvodu už súd rozsudkom o povinnosti žalovaného v rade 3/ nerozhodoval, napriek tomu, že sa toho žalobca domáhal.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré účastníkov riadne predvolal. Žalovanému v rade 1) sa opakovane nepodarilo predvolanie na pojednávanie doručiť s tým, že zásielka sa vrátila súdu s poznámkou adresát nevyzdvihol v odbernej lehote. Súd teda vychádzal z fikcie doručenia a pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného v rade 1). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v rade 2/, výsluchom svedka a prečítaním listín.
V priebehu pojednávania právny zástupca žalobcu upravil žalobu z toho dôvodu, že nesprávne uplatnil dohodnuté úroky a nesprávne vyčíslil istinu, pričom po zmene žaloby požadoval zaplatiť istinu 165,969,59 eur, dohodnutý 10% úrok za tri mesiace 4.149,24 eur, teda spolu splatná istina predstavovala sumu 170.118,83 eur oproti pôvodne uplatnenej istine 205.802,29 eur. Do tohto rozdielu 35.687,67 eur potom kapitalizoval úroky z omeškania kvôli už zaplatenému súdnemu poplatku z celej istiny 205.802,29 eur. Súd takto zmenenú žalobu pripustil uznesením sp.zn. 17Cb/107/2010 zo 16.11.2011.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby s tým, že pokiaľ ide o odpor podaný žalovaným v rade 2), považuje ho za nedôvodný a to z toho dôvodu, že pokiaľ mala pohľadávka zaniknúť prevodom vlastníctva v úžitkovému vzoru, tak tento úžitkový vzor bol zaregistrovaný 23.7.2003 a k prevodu došlo v zmysle zmluvy 24.9.2007. Keďže úžitkový vzor je chránený štyri roky, tak chránený bol do 23.7.2007, a teda k prevodu vlastníctva došlo v čase, keď už nebol chránený a pre veriteľa tým pádom nemá žiadnu hodnotu a to z toho dôvodu, že ho môže využívať ktokoľvek bezplatne bez súhlasu pôvodného vlastníka. Pokiaľ ide o prevod priemyselných práv k úžitkovému vzoru v danom prípade vzhľadom na dojednania v zmluve o pôžičke nejde o klasickú záložnú zmluvu, ale o istý spôsob ručenia s tým, že veriteľ v prípade, že by nedošlo k vráteniu pôžičky, boli by prevedené práva k priemyselnému vzoru, z ktorých by mal veriteľ istý finančný prospech. V súčasnej dobe je vlastníkom úžitkového vzoru žalobca, avšak vzor nie je chránený a môže ho využiť ktokoľvek bez zmluvy s vlastníkom.
Žalovaný v rade 2) na pojednávaní uviedol, že o prevod práv k úžitkovému vzoru bolo požiadané pred uplynutím platnosti, avšak zo skúseností vie, že prevod vlastníckeho práva trvá Úradu priemyselného vlastníctva aj pol roka, teda žiadosť bola podaná pred ukončením platnosti úžitkového vzoru a žiadne opatrenia na predĺženie platnosti úžitkového vzoru dovtedajší vlastníci nerobili. Podaním návrhu na zmenu vlastníctva považovali záležitosť za vybavenú. Kedy konkrétne požiadali o prevod práv k úžitkovému vzoru, k tomu sa žalovaný v rade 2) vyjadriť nevedel. Uviedol však, že hodnota úžitkového vzoru bola vyššia než samotná pôžička. K ust. Článku II. bod 4. žalovaný v rade 2) uviedol, že nebol uzrozumený s tým, že ručí za splatenie pôžičky aj iným spôsobom ako prevodom práv k úžitkovému vzoru.
V konaní bol vypočutý ako svedok aj V.. N. I. pôvodne žalovaný v rade 3) u ktorého však platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, a teda bol vypočutý na pojednávaní ako svedok. Uviedol, že uvedená pôžička bola žalobcom reálne poskytnutá a použitá výlučne na vývoj priemyselného vzoru. Pôžička splatená nebola z toho dôvodu, že odstúpili investori a nebolo dostatok finančných prostriedkov na vrátenie pôžičky. Svedok ďalej uviedol, že niekedy vo februári alebo marci 2009 práva k úžitkovému vzoru previedol výlučne na C.. Y.. Tým považoval k prevodom práv k úžitkovému vzoru mal za to, že previedol aj zodpovednosť za vrátenie pôžičky na C.. Y.. Vie, že následne práva k úžitkovému vzoru C.. Y. previedol na žalobcu. Týmto on považoval záležitosť za vysporiadanú. Žalovaný v rade 2) V.. Y. uviedol, že pôvodne v apríli 2007 obaja, teda on aj C.. I. podávali žiadosť o prevod práv k úžitkovému vzoru na Úrade priemyselného vlastníctva, úrad žiadosť vrátil s tým, že nebola dodržaná nejaká lehota, nespomína si aká a druhýkrát obaja podávali žiadosť v júni 2007.
Do spisu bola predložená zmluva o pôžičke zo dňa 20.9.2006 medzi spoločnosťou SEAFLY a.s. Bratislava ako veriteľom EPS OZ Necpaly ako dlžníkom, D. Y. a N. I. ako ručiteľmi. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažnej sumy 5 miliónov Sk prevodom okamžite po podpise zmluvy s tým, že pôžička sa poskytuje na dobu troch mesiacov t.j. do 20.12.2006. Veriteľ s dlžníkom sa dohodli na úroku 10%, ručitelia prehlásili, že za záväzok ručia spoločne a nerozdielne aj svojimi priemyselnými právami k úžitkovému vzoru SK 3687U - vodný rotor. Ručitelia súčasne prehlásili, že v prípade nevrátenia pôžičky prevedú bezodkladne svoje priemyselné práva na veriteľa. Prílohou zmluvy bol zápis v registri úžitkových vzorov Úradu priemyselného vlastníctva SR, z ktorého vyplýva, že majiteľmi úžitkového vzoru sú D. Y., N. I., ktorí sú súčasne aj pôvodcovia. Prihláška tohto úžitkového vzoru bola podaná 23.7.2003 s tým, že dátum nadobudnutia je 21.10.2003.
Z výpisu registra úžitkových vzorov je ďalej zrejmé, že úžitkový vzor zanikol 23.7.2007.
V spise sa ďalej nachádza oznámenie Úradu priemyselného vlastníctva SR z ktorého vyplýva, že 24.9.2007 bol ako majiteľ úžitkového vzoru zapísaný spoločnosť SEAFLY a.s. Bratislava.
Zo spisového materiálu Úradu priemyselného vlastníctva SR vyplýva, že prihlášku úžitkového vzoru podali p. D. Y. Z. JT. I. 23.7.2003. Žiadosť o zápis prevodu na spoločnosť SEAFLY, bola prvýkrát podaná 2.4.2007 titulom zmluvy o pôžičke ako uplatnenie nároku z ručenia. V spise sa nenachádza záznam o tom, prečo nebol uvedený prevod zapísaný, opätovne bolo žiadané o prevod na spoločnosť SEAFLY 13.6.2007. 11.7.2007 Úrad priemyselného vlastníctva vyzýval na odstránenie nedostatkov a to z toho dôvodu, že chýba rovnopis zmluvy o prevode alebo jej časti, ktorá by preukazovala konkluzívnosť prevodu predmetného úžitkového vzoru. Táto zmluva bola doručená Úradu priemyselného vlastníctva až 17.9.2007. 24.9.2007 bol zapísaný prevod úžitkového vzoru na spoločnosť SEAFLY Bratislava.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 561 ods.1 Občianskeho zákonníka ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby nemožno odstúpiť.
Podľa § 561 ods.2 Občianskeho zákonníka ak sa náhodným zánikom niektorej veci voľba zmarila môže účastník ktorý mal právo voľby, od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods.1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo je nepochybné že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 307 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 478/1992 Z.z. úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihlášky prípadne od podania prvšej prihlášky vynálezu zo zhodným predmetom.
Podľa § 15 ods.2 Zákona č. 478/1992 Z.z. dobu platnosti zápisu úžitkového vzoru predĺži úrad na žiadosť majiteľa úžitkového vzoru až dvakrát vždy o tri roky.
Podľa § 16 ods.1 Zákona č. 478/1992 Z.z. úžitkový vzor zanikne ak
a) uplynie doba jeho platnosti,
b) majiteľ úžitkového vzoru sa ho vzdá; v tom prípade ochrana zanikne dňom, keď písomné vyhlásenie majiteľa úžitkového vzoru dôjde úradu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve inak o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd zistil nasledovné:
Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania súd ho vyhodnotil ako vzťah, ktorý bude podliehať dikcii Obchodného zákonníka podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v rade 1) došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej súčasťou sú aj ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia záväzku. . Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, a teda na jej platnosť sa vyžaduje faktické odovzdanie predmetu pôžičky. V danom prípade medzi účastníkmi zostáva nesporné, že žalobca na strane veriteľa reálne v deň podpisu zmluvy previedol predmet pôžičky, teda 5 miliónov slovenských korún na žalovaného v rade 1) v postavení dlžníka. U daného zmluvného vzťahu nie je predpísaná písomná forma, avšak aj napriek tomu účastníci uzatvorili zmluvu písomnou formou. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté vrátenie predmetu pôžičky v lehote troch mesiacov odo dňa podpisu, teda do 20.12.2006. Rovnako medzi účastníkmi zostalo nesporné, že žalovaný v rade 1) ako dlžník v zmluvou stanovenej lehote predmet pôžičky žalobcovi ako veriteľovi nevrátil.
Zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkov vrátiť poskytnutý predmet zmluvy o pôžičke bol obsiahnutý v Článku II. zmluvy o pôžičke bod 4. kde sa uvádza, že dlžník a ručitelia sú si vedomí svojho záväzku voči veriteľovi a zároveň ručia spoločne a nerozdielne, ručia aj svojimi priemyselnými právami, úžitkovým vzorom SK 3687U - vodný rotor. V bode 6. je obsiahnuté prehlásenie ručiteľov, že sa zaväzujú v prípade nesplnenia podmienok vrátenia „úveru“, previesť bezodkladne svoje priemyselné práva, ktoré sú predmetom ručenia podľa odseku 4 na veriteľa. Uvedené ustanovenia Článku II. bod 4. a 6 zmluvy o pôžičke možno považovať za písomné ručiteľské prehlásenia v súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z kompozície zmluvy o pôžičke je zrejmé, že táto dáva ručiteľom dve možnosti spôsobu splnenia záväzku, v prípade, že záväzok nesplní dlžník. Ide o alternatívu vrátiť predmet pôžičky v peniazoch v prípade, že tak neučiní hlavný dlžník alebo previesť práva k úžitkovému vzoru SK 3687U - vodný rotor na veriteľa. Ako vyplynulo z výpovede žalovaného v rade 2) D. Y., ako aj zo svedeckej výpovede V.. N. I., ktorý v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako druhý ručiteľ, obaja zhodne zvolili tak ako im to umožňuje ust. § 561 Občianskeho zákonníka, ako spôsob zániku záväzku vysporiadať tento prevodom práv k úžitkovému vzoru SK 368U - vodný rotor, ktorými boli majiteľmi na veriteľa. Ako vyplýva zo spisového materiálu Úradu priemyselného vlastníctva k úžitkovému vzoru 3687, tak prvýkrát bola podaná žiadosť o zápis prevodu patentu p. D. Y. na nadobúdateľa na spoločnosť SEAFLY a.s. dňa 2.4.2007 a to napriek ustanoveniu zmluvy o pôžičke, pričom zmluva o pôžičke bola splatná 20.12.2006 a povinnosť v prípade nesplatenia pôžičky v stanovenej lehote previesť práva k úžitkovému vzoru bola stanovená bezodkladne. Uvedená žiadosť vykazovala nedostatky, z toho dôvodu Úrad priemyselného vlastníctva vlastníctvo nepreviedol. Opätovne bola žiadosť o zápis prevodu práva na riešenie podaná 13.6.2007, na čo Úrad priemyselného vlastníctva SR reagoval výzvou na odstránenie nedostatku spočívajúci v tom, že chýbal rovnopis zmluvy o prevode alebo jej časti ktorá by preukazovala konkluzívnosť prevodu predmetného úžitkového vzoru. Lehota na odstránenie nedostatkov bola stanovená na 13.9.2007. K prevodu vlastníctva zápisom v registru úžitkových vzorov došlo dňa 24.9.2007. Z výpisu z registra úžitkových vzorov Úradu priemyselného vlastníctva SR však vyplýva, že uvedený úžitkový vzor stratil platnosť 23.7.2007. Z uvedeného je teda nepochybné, že
vlastníctvo k úžitkovému vzoru prešlo na žalobcu dva mesiace po tom ako úžitkový vzor prestal požívať ochranu v zmysle Zákona 478/1992 Z.z.
Vykonaným dokazovaním a to predovšetkým listinami vyššie citovanými, ktoré sú obsiahnuté v spisovom materiály Úradu priemyselného vlastníctva SR možno jednoznačne konštatovať, že k zániku tohto úžitkového vzoru nedošlo náhodile tak ako to má na mysli ust. § 561 ods.2 Občianskeho zákonníka, ale konaním žalovaných v rade 2) a 3) resp. opomenutím konať. Toto konštatovanie súdu vychádza z lehoty ktorá bola stanovená na vrátenie pôžičky a to dňa 20.12.2006, pričom keďže táto nebola v stanovenej lehote vrátená, bola povinnosť bezodkladne previesť práva k úžitkovému vzoru čo sa však nestalo. Prvý pokus o prevod priemyselných práv bol až v mesiaci apríl 2007 a neskôr opakovaný pokus v júni 2007, obidve žiadosti neboli bezvadné, vykazovali nedostatky, a teda Úrad priemyselného vlastníctva v čase keď ešte úžitkový vzor požíval ochranu a bol platný nemohol vykonať. Z predložených listín jednoznačne a nepochybne vyplýva, že k prevodu práv k úžitkovému vzoru došlo v čase keď už bol zaniknutý, a teda fakticky pre nadobúdateľa bez hodnoty, pretože nepožíval zákonnú ochranu. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z vyjadrenia samotného žalovaného v rade 2) ako aj svedka, ktorý v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako druhý ručiteľ, že čo sa týka predloženia platnosti úžitkového vzoru, žiadne opatrenia nerobili, avšak zo zákona a to konkrétne z ust. § 15 ods.2 Zákona 478/1992 Z.z., že takého opatrenia môže robiť len majiteľ úžitkového vzoru, ktorým až do septembra 2007 nepochybne boli žalovaní v rade 2) a 3). To, že v zmysle zákona a to ust. § 303 Obchodného zákonníka veriteľ požiadal keďže záväzok nesplnil hlavný dlžník, aby tak učinili ručitelia vyplýva z výpovede žalovaného v rade 2) kde na ústnom pojednávaní (č.l. 60 opak) uviedol, že keď sa vrátenie peňazí javilo nereálne, zástupca firmy SEAFLY požiadal o prevod práv k úžitkovému vzoru.
Ako vyplýva z vyššie konštatovaného dokazovania je možné ustáliť, že ručitelia mali zmluvne dohodnutý alternatívny spôsob vrátenia pôžičky. Avšak ich konaním sa alternatíva prevodom práv k úžitkovému vzoru stala nemožným, a teda oprávnene žalobca požadoval voči hlavnému dlžníkovi a ručiteľom splnenie záväzku vrátením pôžičky v peňažnej forme. Z tohto dôvodu súd považoval nárok žalobcu pokiaľ ide o sumu 165.969,59 eur za dôvodný. V pôvodnom návrhu sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných v rade 1) až 3) solidárne na sumu 205.802,29 eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania od 21.12.2006 až do zaplatenia. Istina 205.802,29 eur zahŕňala istinu v sume 165.969,59 eur ( päť miliónov Sk) a dohodnutý úrok 8% ročne (nie úrok z omeškania) za obdobie troch rokov v sume 39.832,70 eur. Procesným návrhom neskôr žalobca zmenil žalobu s tým, že v pôvodnom návrhu bol nesprávne uvedený dohodnutý úrok vo výške 8%, pričom dohodnutý úrok v zmysle zmluvy o pôžičke bol 10%, avšak obdobie na ktorý bol úrok dohodnutý nebolo tri roky ale tri mesiace. V zmysle tejto zmluvy o pôžičke a v súlade s ňou teda žalobca upravil aj petit žaloby, pričom v snahe vyhnúť sa rozhodovaniu súdu o dovyrúbení súdneho poplatku za dohodnuté úroky ktoré boli požadované vo vyššej výške než pôvodne a v rozhodovaní súdu o vrátení časti súdneho poplatku vzhľadom na kratšiu dobu za ktorú sa požaduje dohodnutý úrok z omeškania upravil procesný návrh tak, že do istiny zahrnul aj kapitalizované úroky z omeškania v sume 35.687,67 eur (a to úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 170.118,83 eur za obdobie od 21.12.2006 do 6.3.2009). Z uvedeného procesného návrhu (č.l.94) je teda zrejmé, že žalobca požadoval istinu, ktorá zahŕňala 165.969,59 eur - päť miliónov Sk ako vrátenie pôžičky, 4.149,24 eur dohodnutý 10% úrok za obdobie troch mesiacov čo celkom činilo 170.118,83 eur a do pôvodne žalovanej sumy 205.822,29 eur zostávala chýbajúca suma 35.683,46 eur čo žalobca doplnil kapitalizovanými úrokmi za vyššie uvedené obdobie vo vyššie uvedenej výške. Je teda z uvedeného procesného návrhu zrejmé, že oproti pôvodnej žalobe nepožadoval žalobca už len úroky z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 35.683,46 eur od 21.12.2006 až do zaplatenia (suma 35.683,46 eur predstavuje pôvodne chybne navýšenú istinu). O tomto procesnom návrhu súd rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil a to uznesením zo dňa 16.11.2011. K zostávajúcej časti v sume 205.802,29 eur ktorú súd považoval za dôvodnú a preukázanú zaviazal žalovaných v rade 1) a 2). Súd však nezaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ splniť záväzok spoločne a nerozdielne ako to požadoval žalobca a to z toho dôvodu, že ručiteľský záväzok nemá formu solidárneho záväzku vzhľadom na ustanovenie §511 Občianskeho zákonníka.
Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania, tak ako to má na mysli ust. § 365 Obchodného zákonníka.
Ako vyplýva zo zmluvy o pôžičke, úroky pre prípad omeškania neboli medzi účastníkmi dohodnuté, a teda žalobcovi prislúchali úroky zákonné podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009. V zmysle tohto zákonného ustanovenia mohol žalobca požadovať úroky z omeškania o
10% vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu, pričom v danom momente bola táto sadzba 4,75%, a teda žalobca mohol požadovať úroky z omeškania vo výške 14,75% ročne. Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania nižšie, nebol dôvod mu takéto úroky nepriznať a to odo dňa nasledujúceho po zročnosti dlhu, teda od 21.12.2006 z dlžnej sumy.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods.3 O.s.p. a to z toho dôvodu, že do času vyhlásenia rozsudku súd nedisponoval špecifikáciou trov konania účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.