Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/211/2010

Zmenené rozhodnutím 6Co/73/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľky : S. E., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: E., W. J., proti odporcovi : Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: S. - X. XX, t. č. ÚVTOS Želiezovce, o návrhu na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu : H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 10. februára 2012 pod č. k. 13C/211/2010-123 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti otca voči maloletej H. m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. počnúc od 26.08.2009. Zročné výživné na maloletú H. za obdobie od 26.08.2009 do 30.05.2012 činí 849 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľky: S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom W. J., E. proti odporcovi: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. XX, t.č. B. L., o návrhu na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne

rozhodol:

Súd určuje, že odporca: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, rodné číslo: XXXXXX/XXXX je otcom maloletej H. E., nar. XX.X.XXXX, ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu Komárno vo zväzku 87, ročník 2009, na strane 299, pod poradovým číslom 480 z matky S. E., rod. E. nar. XX.X.XXXX.

Maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, účinnej v čase splatnosti bežného výživného s účinnosťou od 22.6.2010. Výživné je splatné vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk matky maloletej.

Zročné výživné na maloletú za obdobie od 22.6.2010 do 31.1.2012 vo výške 494,17 eur je odporca povinný zaplatiť matke maloletej v lehote do 31.8.2012.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Komárno náhradu trov konania vo výške 441,66 eur a zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdne poplatky za návrh a odvolanie v úhrnnej výške 132,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 22.6.2010 domáhala určenia otcovstva odporcu k maloletej H. E., nar. XX.X.XXXX z dôvodu, že tento otcovstvo neuznal, otcovstvo popiera a na maloletú neprispel ani centom. Uviedla, že ona trvá na tom, aby maloletá mala otca a je ochotná na náklady odporcu sa podrobiť vyšetreniam. Súčasne navrhla určiť odporcovi povinnosť prispievať na maloletú sumou 50,- eur mesačne.

Súd v poradí prvým rozsudkom z 1.2.2011 návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný, keď navrhovateľka nevyprodukovala žiadny dôkaz na preukázanie jej tvrdenia o pohlavných stykoch s odporcom v rozhodnej dobe, ktoré odporca popieral. Preto navrhovateľka nepreukázala, že by odporcovi svedčila domnienka otcovstva vymedzená v § 94 ods. 2 Zákona o rodine súložou odporcu s navrhovateľkou ako matkou maloletej v čase, od ktorého neprešlo do narodenia maloletej menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -57 z 3.5.2011 odvolaním navrhovateľky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa bude povinný opätovne vypočuť matku a odporcu, keď je zrejmé, že účastníci mali medzi sebou iný vzťah, aj keď to odporca popiera. Preto odporca podrobne uvedie, v ktorom období spolu žili, presne uvedie, kedy podľa neho mal mať s matkou pohlavný styk, uvedie, v ktorom období matka mala chodiť do zahraničia. Za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach matky a odporcu uložil odvolací súd súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie výsluchom syna matky, ktorý by mal potvrdiť, že sa matka pohlavne stýkala s odporcom, aj keď nejde o obdobie rozhodné pre počatie dieťaťa. Súdu prvého stupňa uložil zvážiť, pretože je otázne, či aj po takto doplnenom dokazovaní by bola preukázaná súlož, či je potrebné v záujme zistenia skutkového stavu vykonať dôkaz krvnou skúškou.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka M. J., oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že začiatkom roku XXXX . ukončila svoj vzťah s dovtedajším druhom a niekedy v máji XXXX sa zoznámila s odporcom. Bývala v podnájme v S. a aj odporca v tom čase býval v S., avšak nebývali spolu. Stretávali sa každý mesiac a asi na treťom stretnutí došlo medzi nimi aj k pohlavnému styku v jej podnájme. Odvtedy sa s odporcom pohlavne stýkali každý mesiac. Od začiatku januára 2008 bývala v H., kde sa s odporcom stretávali zriedkavejšie, asi raz za 3-4 mesiace, kedy mali spolu aj pohlavný styk. Pohlavne sa stýkali v roku XXXX v byte jej priateľky I. H. vo večerných hodinách. Išlo o náhodné stretnutia, pri ktorých mali aj pohlavný styk. Ostatný pohlavný styk mali v novembri XXXX. Pri pohlavných stykoch nepoužívali ani ona, ani odporca, žiadnu antikoncepciu. Odporca ju uistil, že si bude dávať pozor. Pohlavné styky boli vždy dokonané. Vedela, že môže otehotnieť. Keď bola v druhom mesiaci tehotenstva, pri náhodnom stretnutí s odporcom v H. mu oznámila, že je tehotná. Odporca zareagoval tak, že dieťa, ktoré čaká, nie je jeho. Keď bola v ôsmom mesiaci tehotenstva odporca ju vyhľadal s tým, že išiel okolo a opäť poprel, že by on bol otcom dieťaťa, ktoré čakala. Po skončení vzťahu s jej partnerom na začiatku roku XXXX bol odporca jediným mužom, s ktorým sa pohlavne stýkala v roku XXXX až XXXX. Po narodení dcérky riadne donosenej, s pôrodnou váhou 3 kg a dĺžkou 49 cm sa jej nepodarilo skontaktovať s odporcom. Dozvedela sa, že odporca bol uväznený, preto mu písala do L. list, v ktorom ho informovala, o narodení dcéry. Odporca jej na list neodpovedal, nevie či mu bol vôbec doručený. Navrhovateľka uviedla, že nevie uviesť žiadny dôkaz o tom, že v čase rozhodnom pre splodenie H. sa pohlavne stýkala s odporcom. S otcom svojich starších detí M. J. sa rozišla vo februári XXXX a potom sa už s ním pohlavne nestýkala.

Odporca poprel otcovstvo k maloletej. Uviedol, že netrpí žiadnou chorobou a má X detí. Tvrdil, že navrhovateľka mala viac partnerov, chodila do Nemecka a bývala u viacerých mužov. S navrhovateľkou mal nechránený pohlavný styk v októbri alebo v novembri XXXX, kedy býval u navrhovateľky. O narodení maloletej dcéry navrhovateľky sa dozvedel počas jeho výsluchu v apríli (XXXX). Poprel, že by mu navrhovateľka oznámila, že je tehotná.

Svedok M. J., syn navrhovateľky uviedol, že odporca v roku XXXX býval u nich asi týždeň. S matkou (navrhovateľkou) bol odporca v jednej izbe, avšak on nevie čo tam robili. Ani o pohlavných stykoch matky nič nevie.

Súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu nariadil vo veci dokazovanie znalcom z odboru genetiky.

Podľa , (zákon o rodine) (1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého

neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

V danom prípade sa navrhovateľka domáha určenia otcovstva odporcu k jej maloletej dcére H., narodenej ako riadne donosené dieťa dňa XX.X.XXXX. H. je už jej piatym dieťaťom v poradí. Predchádzajúce deti mala so svojim partnerom M. J., s ktorým sa rozišla vo februári XXXX a potom sa už s ním pohlavne nestýkala. Navrhovateľka uviedla, že v čase rozhodnom pre splodenie jej maloletej dcéry (od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX) sa pohlavne stýkala len s odporcom, pričom pri stykoch nepoužívali žiadnu ochranu. Odporca nepoprel, že sa s navrhovateľkou zoznámil, a že mal s ňou pohlavný styk, avšak tento styk mal byť podľa odporcu realizovaný mimo rozhodnej doby pre splodenie maloletej.

Podľa znaleckého posudku č. 61/2011 z 9.12.2011 RNDr. Evy Ferákovej, PhD., súdnej znalkyne z odboru genetika, je otcovstvo odporcu k maloletej prakticky dokázané. Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd určil otcovstvo odporcu k maloletej.

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive dieťaťa ( ).

Podľa ( zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Na základe vykonaného dokazovania súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, v starostlivosti ktorej sa maloletá nachádza od svojho narodenia a odporca, ako otec maloletej, nemal výhrady voči jej starostlivosti.

Súd mal za preukázané, že odporca vykonáva trest odňatia slobody v B. L.. Začiatok trestu mal XX.X.XXXX, do ústavu v L. bol premiestnený XX.X.XXXX. Odporca v súčasnosti nie je pracovne zaradený vo výkone. V minulosti bol vo výkone trestu zaradený do práce od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Z pracovnej odmeny odporcu sa titulom vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého J., nar. XX.X.XXXX, M., nar. XX.X.XXXX, H., nar. XX.X.XXXX a F., nar. XX.X.XXXX vykonávali zrážky. Teda odporca má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti na maloleté deti pochádzajúce z jeho vzťahu s Z. Q.. Navrhovateľka poberá od 26.8.2009 rodičovský príspevok, v súčasnosti vo výške 190,10 eur mesačne. Navrhovateľka má okrem maloletej H. aj štyroch synov, a to M., nar. X.X.XXXX, ktorý je nezamestnaný, avšak nie je evidovaný na úrade práce. Syn O., nar. XX.XX.XXXX je žiakom strednej školy. Najmladší synovia M., nar. X.X.XXXX a S., nar. X.X.XXXX sú žiakmi základnej školy. Navrhovateľke sú vyplácané aj prídavky na 4 deti v úhrnnej výške 88,04 eur mesačne a od júla 2008 do 1.5.2011 jej boli

vyplácané aj dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Navrhovateľka býva spolu so svojimi deťmi v prenajatom rodinnom dome v Hurbanove, za ktorý platí mesačne sumu 212,- eur, vrátane réžie. Zvykne príležitostne brigádovať v kuchyni Pivovaru v Hurbanove, za čo jej vyplatia 10,- až 15,- eur. Na synov M., S. a O. je jej vyplácané náhradné výživné vo výške 99,- eur mesačne. Príjem navrhovateľky zo štátnych dávok a príspevkov dosahuje výšku 377,14 eur mesačne, bez nepravidelného príjmu z brigád. Matke boli do 31.5.2011 vyplácané aj dávky v hmotnej núdzi, za rok 2011 vo výške 381,68 eur, za rok 2010 vo výške 494,07 eur, v roku 2009 vo výške 560,79 eur.

Navrhovateľka, ako matka maloletej, navrhla zaviazať odporcu platením výživného vo výške 50,- eur mesačne od podania návrhu. Súd, zohľadniac aj ďalšie štyri vyživovacie povinnosti odporcu, dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach odporcu je prispievať na výživu maloletej v minimálnom zákonnom rozsahu podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, teda vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to od podania návrhu, teda od 22.6.2010. Sumy životného minima sa menia s účinnosťou od 1.7. príslušného kalendárneho roku. Do 1.7.2010 bolo účinné opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , podľa ktorého suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa bola určená vo výške 84,52 eur a z toho 30% predstavuje sumu 25,36 eur. Od 1.7.2010 bolo účinné opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , podľa ktorého suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa bola určená vo výške 84,61 eur a z toho 30% predstavuje sumu 25,38 eur. Od 1.7.2011 je účinné opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. podľa ktorého suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa je určená vo výške 86,65 eur a z toho 30% predstavuje sumu 26,- eur. Súd súčasne vyčíslil zameškané výživné otca (odporcu) na maloletú za obdobie od 22.6.2010 do 31.1.2012 vo výške 494,17 eur ( za 9 dní júna 2010 sumu 7,61 eur , za júl 2010 až jún 2011 12 x 25,38 = 304,56 eur, za júl 2011 až 31.1.2012 7 x 26 eur = 494,17 eur). V čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci (10.2.2012) výživné za mesiac február 2012 nebolo ešte splatné, keďže súd určil splatnosť výživného do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk matky maloletej. Súd odporcovi určil povinnosť zaplatiť zameškané výživné na maloletú matke maloletej v lehote do XX.X.XXXX, keď mal za to, že lehota na zaplatenie zameškaného výživného je primeraná, zodpovedá aj potrebám maloletej.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení , v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bola úspešným účastníkom navrhovateľka, ktorá si nárok na náhradu trov konania podľa návrhom neuplatnila, a tak jej súd nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľke, ktorej súd priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku, ani žiadne trovy konania nevznikli.

Podľa Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Odporca bol v danom prípade neúspešným účastníkom konania. Súd na strane odporcu nezistil existenciu predpokladov na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré odporca postupom podľa ani nenavrhol. S poukazom na uvedené súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 441, eur titulom odmeny znalkyne, v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu.

V danom prípade navrhovateľka, ktorej súd uznesením z 3.8.2010 priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku, urobila vo veci dva poplatkové úkony, a to návrh vo veci určenia otcovstva a odvolanie proti rozsudku vo veci z 1.2.2011. Preto súd s poukazom na zaviazal v konaní neúspešného odporcu aj na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- eur (položka 9 sadzobníka súdnych poplatkov) a súdneho poplatku vo výške 66,- eur za odvolanie proti rozsudku vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na jeho súdny výkon ( o výchove) alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.