Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-160-2011.pdf
PDF · 103.02 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/160/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci navrhovateľky: Z.. L. Č., bytom B. N. XX, G., proti odporcovi: L. Č., bytom B. XXX, Z., zast. JUDr. Marta Čarabová, advokátka so sídlom Prievozská 18, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: F. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Z.. L. Č., rodená N., narodenej XX. XX. XXXX a L. Č., narodeného XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, pred Matričným úradom W., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Maloleté dieťa F. Č., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa F. Č., nar. XX. XX. XXXX, zastupovať a spravovať jeho majetok s p o l o č n e .
Otec L. Č., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. Č., nar. XX. XX. XXXX sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva.
Matka a otec sa d o h o d l i, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom F. Č.F., nar. XX. XX. XXXX každý druhý týždeň v mesiaci, a to tak, že si ho v piatok popoludní prevezme od matky v mieste bydliska dieťaťa v čase od 16.30 hod. do 18,30 hod. a v nedeľu do 18,00 hod. ho vráti matke v mieste bydliska dieťaťa.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 31. 08. 2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu trvalo a hlboko rozvrátených vzťahov medzi manželmi, finančných problémov a nezáujmu odporcu o starostlivosť o rodinu, ktorých vyústením bolo opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľkou spolu so synom. Uviedla, že situáciu zhoršovala aj skutočnosť, že manželia bývali v spoločnej domácnosti s odporcovou matkou, čo zhoršilo ich vzájomný vzťah. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa syn F.. Navrhla vypočuť svedkov. Žiadala , aby súd manželstvo rozviedol, maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcu zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému F. vo výške 150,- Eur. Ohľadne styku s odporcom navrhla, aby sa odporca s maloletým F. stýkal cez víkendy každý druhý týždeň v mesiaci a cez sviatky a prázdniny.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, pretože už dlhšie neplní svoju spoločenskú funkciu, vzťahy medzi manželmi sú hlboko, vážne narušené, trvalo rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uviedol, že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a prerušila akýkoľvek kontakt. Nedvíha mu telefón, keď sa chce porozprávať so synom F., lebo mu to sľúbil. Uviedol, že súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti navrhovateľky. Poukázal na to, že aj tu ho navrhovateľka podviedla, keď až po uplynutí troch rokov od narodenia syna začala mať poznámky, že sa naňho nepodobá. Preto si dal urobiť testy, ktoré vylučujú jeho otcovstvo k maloletému. Výživné na maloletého chce platiť, avšak vo výške najviac 30,-Eur mesačne. Nie je v jeho finančných možnostiach prispievať vyšším výživným, nakoľko mu to jeho príjmy neumožňujú. Jeho príjem zo zamestnania podľa potvrdenia je 296,96,-Eur mesačne, býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie a čiastočne aj na stravu sumou 200,-Eur mesačne. Musí si platiť stravu v práci, dopravu na pracovisko, ošatenie. Ohľadne styku s maloletými uviedol, že sa chce s ním stýkať každý druhý týždeň od piatku do nedele, podľa dohody s navrhovateľkou.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol v prípade rozvodu zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky. Pokiaľ ide o styk uviedol, že je potrebné, aby sa na výchove dieťaťa podieľali obaja rodičia. Preferoval dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom. Výživné navrhol priznať vo výške 100,- Eur, čo je polovica nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Zároveň je to suma primeraná potrebám dieťaťa a možnostiam odporcu.
Zo sobášneho listu vydaného dňa 24. 08. 2009 Matričným úradom v W. vyplýva, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 22. 08. 2009.
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Z., na ul. B.Á. XXX, kde doposiaľ býva odporca, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie.
Z rodného listu maloletého dieťaťa F. Č., nar. XX. XX. XXXX súd zistil, že jeho rodičmi sú účastníci konania.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 a § 19 ods. 1 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, preto manželstvo rozviedol. Manželia spoločne nehospodária, obnovenie manželského spolužitia obaja odmietli. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoločnom manželskom zväzku, ktorý je nefunkčný a obidvaja partneri nemajú zhodný spoločný záujem na jeho obnovení a fungovaní. Takýto záujem na strane oboch účastníkov absentuje. Súd nevykonal navrhovateľkou navrhnuté výsluchy svedkov, lebo mal dostatočne zistený skutkový stav, na základe ktorého mohol rozhodnúť a vykonanie ďalších dôkazov by bolo neúčelné, nadbytočné, nehospodárne a predlžovalo by konanie.
Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 Zákona o rodine ods. 1 a 2 rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Z potvrdenia o príjme navrhovateľky súd zistil, že jej mesačný príjem od 01.10.2011 je cca 419-Eur brutto (čl.53).
Z potvrdenia zo škôlky vyplýva, že stravné maloletého dieťaťa je cca 22,-Eur mesačne(čl.13).
Z potvrdenia imunoalergológa (č. l. 59) vyplýva, že maloletý F. Č. je dieťa liečené v imunologickej ambulancii s diagnózou recidivujúce infekty horných dýchacích ciest a oslabená imunita, s podozrením na alergickú nádchu. Lekárka doporučuje okrem liekov užívať v liečbe aj probiotiká a vitamíny. Z potvrdenia lekárky na čl.63 vyplýva platba v sume 7,- Eur za vyšetrenie dňa 15. 03. 2011.
V priebehu konania navrhovateľka uviedla, že na výške výživného trvá. Po opustení spoločnej domácnosti býva so synom v rodinnom dome spolu s matkou a dedom, ktorému prispieva sumou na bývanie 15,- Eur mesačne. Výdaje mesačne na maloleté dieťa sú celkom 208,29,-Eur a tvoria ich nasledovné položky: strava 70,- Eur, škôlka: ZRPŠ a kurz anglického jazyka spolu 21,- Eur, cestovné 18,- Eur, životná poistka 18,- Eur, stavebné sporenie 33,16 Eur, športové aktivity 10,- Eur, náklady na domácnosť 15,- Eur, lieky 5,- Eur a oblečenie a obuv 20,- Eur. Manžel jej nijako neprispieva. Životnú poistku a stavebné sporenie maloletému F. platí jej matka. Žiadny majetok väčšej hodnoty, hnuteľný aj nehnuteľný, nevlastní. K vyjadreniam odporcu o jeho príjmoch uviedla, že nemá príjem iba zo zamestnania. Počas ich spolužitia si neustále privyrábal opravou áut, za čo dostával rôzne sumy. Niekedy kamarátom opravoval autá zadarmo. Počas spolužitia u jeho rodičov platili matke odporcu spolu sumu 5000,-Sk mesačne nájomné. Na tvrdenia odporcu o otcovstve uviedla, že mala aj iný vzťah, avšak rozhodne popiera skutočnosť, žeby odporca nebol otcom maloletého F.. Uviedla, že reálne náklady odporcu nie sú také, ako uviedol. Poukázala na to, že je nepravdivé vyhlásenie odporcovej matky o úhrade sumy 200,- Eur na elektrinu, vodu a televíziu, dane. Tieto položky vždy hradil odporcov otec a nikdy od nich nič nechcel, dane platila odporcova matka. Táto im nikdy neuviedla ani nepredložila žiadne potvrdenie, žeby z nájomného, ktoré platili, hradila tieto položky. Ohľadne styku otca s maloletým F. uviedla, že nebráni aby sa s ním stýkal, dieťa nemá žiadny odpor k návštevám u otca. Naopak, plakal, keď otec odišiel. Mal nočné mory a hovoril jej že má obavy, že nejaké figúrky ho chcú od nej zobrať, a že tatinko s babkou mu zakázali o tom hovoriť. Uviedla, že nechce brániť styku otca s dieťaťom, ale svojmu synovi verí. Syn sa celý týždeň budil zo sna a bol z toho nešťastný, má strach.
Z potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že jeho čistý mesačný príjem je za obdobie august 2011 314,58 Eur, september 2011 451,24 Eur a október 2011 450,59 Eur.(č. l. 89).
Z čestného vyhlásenia matky odporcu (č. l. 79) vyplýva, že odporca jej prispieva na náklady domácnosti (elektrina, plyn, kúrenie, voda, TV, miestne dane) a čiastočne aj na stravu sumou 200,- Eur mesačne.
Z listu vlastníctva č. 82 a 1461 (č. l. 77 a 78) vyplýva, ž e odporca je zapísaný ako podielový vlastník nehnuteľností a výlučný vlastník nehnuteľností v katastrálnom území B.. Spôsob využitia pozemkov je spoločný dvor a dvor.
Odporca uviedol (č. l. 76), že je vlastníkom osobného motorového vozidla Z., rok výroby XXXX, ŠPZ: Z. XXX O..
V priebehu konania právna zástupkyňa odporcu uviedla, že súhlasia s rozvodom aj so zverením dieťaťa matke. Pokiaľ ide o styk otca maloletým dieťaťom navrhli ho dvakrát do mesiaca, avšak boli tam nejaké problémy. Pokiaľ ide o výživné uviedla, že nesúhlasí s výškou výživného, ktorú požaduje matka, lebo odporca na to nemá príjem. Môže platiť výživné maximálne 50,-Eur mesačne, nakoľko je nemajetný, býva u matky a vlastní jedno staré pojazdné auto. Poukázala na to, že matka má taktiež vyživovaciu povinnosť a životné minimum na nezaopatrené dieťa je 86,65,-Eur. Uviedla, že je treba zohľadniť aj skutočnosť, že odporca má náklady na cestu za maloletým dieťaťom a to cca 40,- Eur plus strava. Odporca dieťaťu oblečenie, lieky ani iné veci nekupoval. Kupoval mu nejaké hračky a autíčka. Uviedla, že je pravdou, že si niekedy odporca privyrába opravou áut. Pre kamarátov to robí zadarmo, alebo občas dostane nejakých 10,- Eur. Taktiež nie je pravda, žeby náklady na domácnosť platil odporcov otec, nakoľko tento už 8 rokov nežije v spoločnej domácnosti s odporcovou matkou, predtým niečo prispieval. Poukázala na to, že manželia mali krízu, navrhovateľka mala iný vzťah. Z tohto vzťahu zrejme pochádza aj maloletý F., keďže lekárske vyšetrenie potvrdilo, že odporca nie je jeho biologickým otcom.
V priebehu konania odporca uviedol, že jeho pravidelné mesačné výdaje sú (č. l. 73) celkom vo výške 427,- Eur a tvoria ich nasledovné položky :200,- eur matke, strava 100,- Eur, hygienické potreby 15,- Eur, doprava na pracovisko 65,- Eur, telefón 27,- Eur, platba poistky 20,- Eur. Uviedol, že žije v rodinnom dome spolu s matkou a otcom, stravu si zabezpečuje sám. Nie je schopný platiť vyššie výživné ako to požaduje navrhovateľka. S maloletým F. má dobrý vzťah, chce sa s ním stýkať podľa dohody s navrhovateľkou, nemá s ním žiadne problémy. Maloletý Alex má rád deda Ivana (otca navrhovateľky), pýta sa na neho a preto mu nebráni sa s ním stýkať, hoci mu to navrhovateľka vytýka.
V priebehu konania kolízny opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že styk otca s dieťaťom dvakrát mesačne počas víkendov, je potrebné zachovať a vyvarovať sa negatívnych emócií z oboch strán. Rodičia si musia uvedomiť, že rodičmi ostávajú aj po tom, čo ich partnerský vzťah zlyhal a takto musia k dieťaťu pristupovať. Pokiaľ ide o výživné, považuje za primerané potrebám dieťaťa a možnostiam odporcu sumu výživného 100,- Eur mesačne, na ktorej trval a žiadal, aby súd odporcu na výživné na maloleté dieťa v uvedenej výške aj zaviazal.
Súd na základe citovaných zákonných ustanovení, vykonaného dokazovania, zhodného návrhu účastníkov konania a kolízneho opatrovníka zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške vo výške 100,- Eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek, príjmy, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pričom prihliadol aj na imunitné a alergologické zdravotné problémy maloletého dieťaťa. Zároveň súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že matka sa bude podieľať na starostlivosti o maloleté dieťa osobnou starostlivosťou.
Súd mal v konaní preukázané, že odporca má čistý mesačný príjem cca 450,- Eur, pričom výdavky deklaroval sumou 427,- Eur mesačne. Navrhovateľka má príjem cca 419,- mesačne, výdavky na dieťa boli pritom preukázané vo výške cca 200,- Eur mesačne. Odporca súdu opakovane tvrdil, že jeho čistý mesačný príjem je na úrovni 296,60 Eur, pričom predložil potvrdenie o príjme zo zamestnania, z ktorého vyplýva čistý mesačný príjem cca 450,- Eur. Ako sám odporca súdu uviedol, býva v dome patriacom rodičom spolu s rodičmi. Na bývanie a stravu prispieva matke sumou 200,- Eur mesačne, platí si telefón cca 27,- Eur mesačne, poistku 20,- Eur, a ďalšie náklady na stravu uvádza v sume 100,- Eur mesačne. Odporca teda deklaruje len náklady na stravu oveľa vyššie než sú náklady na stravu maloletého dieťaťa. Ďalej medzi svoje náklady uvádza dopravu na pracovisko v Bratislave vo výške 65,- Eur mesačne, pričom podľa zistenia súdu mesačný predplatný lístok na mestskú hromadnú dopravu v Bratislave je vo výške 25,- Eur. Aj z uvedeného teda vyplýva skutočnosť, že odporca uvádza súdu ďaleko vyššie náklady napr. na dopravu do zamestnania, ako sú v skutočnosti reálne potrebné.
Navyše odporca v konaní uviedol, že si občas privyrába a teda má podľa názoru súdu aj iný príjem ,ako samotný príjem zo zamestnania. Odporca taktiež na rozdiel od navrhovateľky je vlastníkom aj keď staršieho, ale pojazdného motorového vozidla a pozemkov. Navrhovateľ je zamestnaný , jeho príjem, ktorý je vyšší ako navrhovateľkin slúži iba pre neho samého a po zabezpečení všetkých jeho potrieb je vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti dostatočný. Rozporné boli aj tvrdenia odporcu a jeho právnej zástupkyne o skutočnosti, či odporca býva v rodinnom dome spolu s matkou a otcom. Odporca súdu uviedol, že žije v rodinnom dome s matkou a otcom, pričom platí na bývanie sumu 200,- Eur mesačne. Navrhovateľka tvrdila, že v čase keď žila v spoločnej domácnosti spolu s odporcom, synom a jeho rodičmi platili nájomné 5000,- Sk mesačne, t. j. cca 170,- Eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko býva odporca u matky sám, je neodôvodnené, aby náklady na bývanie, ktoré uhrádza odporca jeho matke iba za seba samého boli vyššie ako hradil, keď tam bývala aj jeho manželka a syn.
Odporca nemá ani žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že odporca je v produktívnom veku, nemá zdravotné obmedzenia a môže si v Bratislave zabezpečiť finančne lepšie ohodnotenú prácu, ktorá by mu mohla zabezpečiť aj vyšší príjem. Navrhovateľka si na rozdiel od odporcu s ohľadom na skutočnosť, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a s poukazom na vek maloletého dieťaťa vyšší príjem zabezpečiť nemôže resp. môže len veľmi ťažko. Súd berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti preto určil odporcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému F. vo výške 100,- Eur mesačne.
Pokiaľ ide o styk otca s maloletým F., rodičia sa o ňom dohodli a táto dohoda sa stala súčasťou rozhodnutia.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 144 prvá veta O. s. p., podľa ktorého účastníci konania o rozvod nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.