Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/13/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti odsúdenému H. D., nar. XX.X.XXXX v K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 09. februára 2012, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. januára 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa a , Tr.zák. sa odsúdený H. D., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 6.6.2007.

Podľa § 68 ods.1 Tr.zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky a súčasne sa odsúdenému nariaďuje probačný dohľad vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa odsúdenému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

H. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp.zn. zo dňa 06.06.2007 uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zák. č účinného do 1.1.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 11. januára 2012, sp. zn. , podľa s poukazom na , Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného H. D. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že u odsúdeného nebola splnená jedna z podmienok pre podmienečné prepustenie, ktorou je očakávanie vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal pri tom na jeho predošlé odsúdenia a správu ÚVTOS a ÚVV Ilava, z ktorej vyplynulo, že resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania vyhodnotené ako stredné. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal sťažnosť odsúdený H. D.. V písomných dôvodoch uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu sa snažil žiť riadnym životom, mal viaceré zamestnania a aj popri tom sa ešte venoval deťom, ktorým tiež vracal zameškané výživné. Poukázal však na to, že trest ktorý vykonáva je za neplnenie výživného ešte z roku 2004 a 2005. Po prepustení na slobodu ho čakajú v zamestnaní, kde predtým pracoval. Riziko recidívy u neho nehrozí, pretože pred nástupom súčasného výkonu trestu sa o deti riadne staral, naviac v súčasnosti sú už dospelé.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Podľa § 66 ods.1, písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin, po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods.1 Tr. zák. pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov, skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

Krajský súd uvádza, že na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného H. D. uvedené v ustanovení § 66 ods.1,2 Tr. zák. boli splnené. Odsúdený nastúpil výkon trestu dňa 9.4.2011, pričom polovica trestu mu uplynula dňa 9.11.2011. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ilava vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného H. D. počas výkonu trestu je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia rešpektuje, k personálu sa správa slušne. Vo vzťahu k iným odsúdeným neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie. V sociálnych kontaktoch je vyrovnaný a rozvážny, vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok a čistotu. K trestnej činnosti sa stavia kriticky a vyjadruje nad ňou ľútosť. Zapája sa do kultúrno-osvetových činností, športových súťaží. Je zaradený na pracovisko mimo ústav, kde si svoje povinnosti plní k spokojnosti nadriadených. Udržiava kontakty s vonkajším prostredím, hlavne so svojimi rodičmi formou korešpondencie a návštev. Trest vykonáva v diferenciačnej skupine „B“ v strednom stupni stráženia, kde participuje na plnení programu zaobchádzania. Bol 1-krát disciplinárne odmenený, potrestaný nebol. Aj keď z hodnotenia vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania je u neho stredné a resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá s prihliadnutím na početnosť trestných stíhaní v minulosti, záver hodnotenia je taký, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a je odporúčané ho podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na vyššie uvedené hodnotenie krajský súd nezistil skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne vyvodiť, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu nepreukázal polepšenie a že by u neho nebolo možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Je pravdou, že bol v minulosti viackrát odsúdený a to aj za totožnú trestnú činnosť, čo však bolo zohľadnené už pri ukladaní trestov. Odsúdený v čase rozhodovania súdu prvého stupňa mal vykonanú zákonom požadovanú časť trestu, zo záverov hodnotenia vyplýva, že výkon trestu u neho plní účel a svojim chovaním preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, čo napokon konštatuje nielen riaditeľ ÚVTOS v hodnotení, ale aj prvostupňový súd v napadnutom uznesení. Rizikové faktory, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa a sú spomínané aj v hodnotení ÚVTOS, sú čiastočne eliminované postojom samotného odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti a jeho vyjadreniami o snahu žiť v budúcnosti riadnym životom. Naviac spomínané rizikové faktory sami osebe nemôžu byť dôvodom na zamietnutie návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie, najmä pri takom hodnotení, aké bolo v danom prípade vypracované (s odporučením na podmienečné prepustenie) a ich preceňovanie súdom a odôvodnenie zamietnutia žiadosti len s poukazom na ne, by v podstate znamenalo negáciu snahy samotného odsúdeného svojim chovaním vo výkone trestu preukázať úprimnú vôľu viesť v budúcnosti riadny život. Pritom riziko recidívy sa nedá vylúčiť nikdy, je nutné však posúdiť jeho mieru vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu.

Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k názoru, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie na slobodu v zmysle Tr. zák., preto rozhodol tak, že podľa zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa a , Tr.zák. odsúdeného H. D. podmienečne prepustil na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 6.6.2007, pričom mu podľa Tr.zák. určil skúšobnú dobu na 2 roky a odsúdenému nariadil probačný dohľad vo výmere 2 (dva) roky a podľa Tr. zák. odsúdenému uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.