Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-13-2012.pdf
PDF · 70.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/13/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti odsúdenému H. D., nar. XX.X.XXXX v K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 09. februára 2012, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. januára 2012, sp. zn. 8Pp/138/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods.1 Tr.por. z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
Podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr.por. a § 66 ods.1 písm.a/, ods.2 Tr.zák. sa odsúdený H. D., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/59/2007 zo dňa 6.6.2007.
Podľa § 68 ods.1 Tr.zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky a súčasne sa odsúdenému nariaďuje probačný dohľad vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa odsúdenému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
H. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp.zn. 2T/59/2007 zo dňa 06.06.2007 uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. č 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 11. januára 2012, sp. zn. 8Pp/138/2011, podľa § 415 ods.1 Tr.por. s poukazom na § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného H. D. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že u odsúdeného nebola splnená jedna z podmienok pre podmienečné prepustenie, ktorou je očakávanie vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal pri tom na jeho predošlé odsúdenia a správu ÚVTOS a ÚVV Ilava, z ktorej vyplynulo, že resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania vyhodnotené ako stredné. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal sťažnosť odsúdený H. D.. V písomných dôvodoch uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu sa snažil žiť riadnym životom, mal viaceré zamestnania a aj popri tom sa ešte venoval deťom, ktorým tiež vracal zameškané výživné. Poukázal však na to, že trest ktorý vykonáva je za neplnenie výživného ešte z roku 2004 a 2005. Po prepustení na slobodu ho čakajú v zamestnaní, kde predtým pracoval. Riziko recidívy u neho nehrozí, pretože pred nástupom súčasného výkonu trestu sa o deti riadne staral, naviac v súčasnosti sú už dospelé.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.
Podľa § 66 ods.1, písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin, po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 ods.1 Tr. zák. pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov, skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
Krajský súd uvádza, že na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného H. D. uvedené v ustanovení § 66 ods.1,2 Tr. zák. boli splnené. Odsúdený nastúpil výkon trestu dňa 9.4.2011, pričom polovica trestu mu uplynula dňa 9.11.2011. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ilava vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného H. D. počas výkonu trestu je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia rešpektuje, k personálu sa správa slušne. Vo vzťahu k iným odsúdeným neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie. V sociálnych kontaktoch je vyrovnaný a rozvážny, vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok a čistotu. K trestnej činnosti sa stavia kriticky a vyjadruje nad ňou ľútosť. Zapája sa do kultúrno-osvetových činností, športových súťaží. Je zaradený na pracovisko mimo ústav, kde si svoje povinnosti plní k spokojnosti nadriadených. Udržiava kontakty s vonkajším prostredím, hlavne so svojimi rodičmi formou korešpondencie a návštev. Trest vykonáva v diferenciačnej skupine „B“ v strednom stupni stráženia, kde participuje na plnení programu zaobchádzania. Bol 1-krát disciplinárne odmenený, potrestaný nebol. Aj keď z hodnotenia vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania je u neho stredné a resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá s prihliadnutím na početnosť trestných stíhaní v minulosti, záver hodnotenia je taký, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a je odporúčané ho podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody.
S poukazom na vyššie uvedené hodnotenie krajský súd nezistil skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne vyvodiť, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu nepreukázal polepšenie a že by u neho nebolo možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Je pravdou, že bol v minulosti viackrát odsúdený a to aj za totožnú trestnú činnosť, čo však bolo zohľadnené už pri ukladaní trestov. Odsúdený v čase rozhodovania súdu prvého stupňa mal vykonanú zákonom požadovanú časť trestu, zo záverov hodnotenia vyplýva, že výkon trestu u neho plní účel a svojim chovaním preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, čo napokon konštatuje nielen riaditeľ ÚVTOS v hodnotení, ale aj prvostupňový súd v napadnutom uznesení. Rizikové faktory, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa a sú spomínané aj v hodnotení ÚVTOS, sú čiastočne eliminované postojom samotného odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti a jeho vyjadreniami o snahu žiť v budúcnosti riadnym životom. Naviac spomínané rizikové faktory sami osebe nemôžu byť dôvodom na zamietnutie návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie, najmä pri takom hodnotení, aké bolo v danom prípade vypracované (s odporučením na podmienečné prepustenie) a ich preceňovanie súdom a odôvodnenie zamietnutia žiadosti len s poukazom na ne, by v podstate znamenalo negáciu snahy samotného odsúdeného svojim chovaním vo výkone trestu preukázať úprimnú vôľu viesť v budúcnosti riadny život. Pritom riziko recidívy sa nedá vylúčiť nikdy, je nutné však posúdiť jeho mieru vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu.
Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k názoru, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie na slobodu v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., preto rozhodol tak, že podľa § 194 ods.1 Tr.por. zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa § 194 ods.1 písm.a/ Tr.por. a § 66 ods.1 písm.a/, ods.2 Tr.zák. odsúdeného H. D. podmienečne prepustil na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/59/2007 zo dňa 6.6.2007, pričom mu podľa § 68 ods.1 Tr.zák. určil skúšobnú dobu na 2 roky a odsúdenému nariadil probačný dohľad vo výmere 2 (dva) roky a podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. odsúdenému uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.