Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-79-2007.pdf
PDF · 154.6 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/79/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu SEVIS, a. s., so sídlom Kuzmányho 8, 010 01 Žilina, IČO: 31 587 526, zast. splnomocnenkyňou H. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X, XXX XX Ž., proti žalovanému COWEL, s. r. o., „v reštrukturalizácii", so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 222 036, právne zast. Advokátska kancelária Andrea Havelková, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 924,77 Eur na účet právnej zástupkyne žalovaného vedený v T. F. L., E.. L.. (predtým H. F. L., E.. L..), č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom ešte pod obchodným menom SEVISBROKERS, a. s., Žilina domáhal od žalovaného určenia neúčinnosti právneho úkonu a to zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalovaným a K.. E. R., ktorej predmetom bol prevod pohľadávky K.. E. R.Š., bytom V. X, F. F. voči odporcovi zo zmluvy o predaji podniku zo dňa 04. 02. 2000 vo výške 19 694 324,30 Sk. Svoj nárok odôvodnil tým, že K.. E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.Í. X, F. F. je a bol spoločníkom a zároveň konateľom žalovaného, preto dlžník je vo vzťahu k odporcovi osobou podľa § 42a ods. 3 písm. b), c) Občianskeho zákonníka. Spoločnosť žalobcu je veriteľom dlžníka a vedie proti dlžníkovi exekučné konania prostredníctvom exekútorského úradu JUDr. Mariana Janeca, so sídlom SAD SNP 666/12, Žilina pod č. k. Ex 767/05 na vymoženie pohľadávky 1 668 000,-- Sk s príslušenstvom spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej istiny od 01. 05. 1996 do zaplatenia a náhrady trov konania 82 080,-- Sk a trov exekúcie. Exekučné konanie začalo dňa 31. 03. 2005, pričom z výpisu z obchodného registra ku dňu 30. 11. 2004 dlžník nemal žiadny obchodný podiel v spoločnosti žalovaného a od 01. 12. 2004 bol v obchodnom registri pre dlžníka zapísaný obchodný podiel v spoločnosti vo výške 19 694 000,-- Sk, ktorý mal byť platený formou nepeňažného vkladu dlžníka. Nepeňažný vklad dlžníka mal spočívať v bližšie neurčenej pohľadávke dlžníka voči spoločnosti žalovaného zo zmluvy o predaji podniku a táto pohľadávka sa započítala na vklad dlžníka do spoločnosti žalovaného vo výške 19 694 000,-- Sk. Z uvedeného vyplýva, že dlžník mal majetok (pohľadávku), ktorý previedol na tretiu osobu a tým spôsobil ukrátenie žalobcovej pohľadávky, ktorá mohla byť predmetom prebiehajúcej exekúcie. Exekúcia voči dlžníkovi na základe totožného exekučného titulu bola už vedená od roku 1998 exekútorským úradom JUDr. Jozefa Kadúcha v Žiline pod č. Ex 829/98, na základe návrhu žalobcu zo dňa 12. 10. 1998. Táto exekúcia skončila zastavením a to rozhodnutím Okresného súdu v Žiline, č. k. Er 2597/1999 dňa 25. 02. 2005, ktoré bolo žalobcovi doručené 07. 03. 2005 a následne podal žalobca nový návrh na vykonanie exekúcie, ktorá pokračuje dodnes.
Jediným konateľom spoločnosti žalovaného je a v tom čase aj bol K.. E. R., preto je vylúčené, aby spoločnosť žalovaného nevedela o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Je teda zrejmé, že v čase prebiehajúcej exekúcie mal dlžník pohľadávku, ktorú odplatne previedol. Ako protihodnotu získal obchodný podiel v spoločnosti žalovaného a ten následne previedol inými právnymi úkonmi na svoje dve dcéry. Dlžník mal teda majetok, ktorý prevádzal a tým spoločnosť žalobcu ukrátil. Keby nevykonal vyššie uvedený odporovateľný právny úkon, žalobca by sa mohol domáhať splnenia jeho záväzku, ktorý k dnešnému dňu predstavuje zhruba 5 mil. Sk, aj prikázaním tejto pohľadávky voči spoločnosti COWEL, s.r.o. Ukrátenie žalobcu spočíva v skutočnej nemožnosti vymôcť celú svoju pohľadávku prostredníctvom exekučného konania, pretože dlžník sa odporovateľným právnym úkonom zbavil časti majetku, ktorý by inak bol postihnutý výkonom exekúcie. Na základe tejto skutočnosti podal návrh o určenie neúčinnosti právneho úkonu. K žalobnému návrhu pripojil žalobca kópiu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 32Cb 1/97-62, kópiu rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Obo 126/98, kópiu upovedomenia o začatí exekúcie Ex 767/2005, kópiu výpisu z obchodného registra pre žalovaného s prehľadom zmien.
K žalobnému návrhu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 27. 08. 2007, v ktorom žalovaný uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný, keďže veriteľ sa môže domáhať neúčinnosti právneho úkonu dlžníka len vtedy, pokiaľ ukracuje uspokojenie veriteľom vymáhateľnej pohľadávky. Táto podmienka v danom prípade podľa tvrdenia žalovaného nie je splnená, nakoľko dlžník K.. E. R. vložil svoju pohľadávku ako nepeňažný vklad na základné imanie žalovaného odplatne, čo uvádza vo svojom žalobnom návrhu žalobca, pričom odplatou mu bol obchodný podiel tejto spoločnosti. Dlžník týmto právnym úkonom nezmenšil svoj majetok, a teda ani neukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. V exekúcii, ktorá bola vedená na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Kadúcha v Žiline pod č. Ex 829/98 na základe návrhu žalobcu zo dňa 12. 10. 1998 bol spísaný majetok dlžníka K.. E. R., ktorého výška dostatočne pokrývala výšku pohľadávky vymáhanej žalobcom a to konkrétne pohľadávky dlžníka voči STAVOSPOL a.s. vo výške 3 153 376,-- Sk a voči Daňovému úradu Žilina vo výške 1 314 746,10 Sk, pričom exekútor urobil všetky úkony potrebné k vymoženiu pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi zexekuovaním tohto majetku, ktorý plne postačoval na uspokojenie pohľadávky veriteľa a to i príkazom na začatie exekúcie prikázaním inej pohľadávky dlžníkovi povinného, ktoré boli vydané dňa 08. 12. 1998. Dlžník vložil svoju pohľadávku do základného imania žalovaného v čase, kedy žalobca už podal návrh na zastavenie exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Kadúcha a teda nemožno hovoriť o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pokiaľ samotný veriteľ prejavil vôľu zastaviť exekúciu vedenú pre svoju pohľadávku a to i napriek tomu, že mu bolo známe, že dlžník má majetok spísaný exekútorom, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku žalobcu v plnej výške istiny ako i príslušenstva. Žalovaný mal zato, že vkladom dlžníkovho majetku do základného imania žalovaného, za ktorý dlžník získal obchodný podiel spoločnosti žalovaného, ktorý je fungujúcou a prosperujúcou spoločnosťou, nedochádza k žiadnemu zmenšeniu majetku dlžníka a teda ani k ukráteniu jeho veriteľa, v tomto prípade žalobcu, nakoľko dlžník získal týmto nemajetkovým vkladom obchodný podiel v spoločnosti žalovaného. Tvrdenie žalobcu o ukrátení v dôsledku konania dlžníka a žalovaného teda nezodpovedá skutočnosti, nakoľko u dlžníka nešlo v tomto prípade o žiadne zbavovanie sa majetku v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, keďže za svoj majetok vložený do základného imania žalovaného získal adekvátnu protihodnotu. Z tohto dôvodu žalovaný spochybnil svoju pasívnu legitimáciu v danej veci, nakoľko v zmysle ustanovenia § 42 b) ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, pričom však v tomto konkrétnom prípade nie je možné jednoznačne konštatovať, že žalovaný je osobou, ktorá mala prospech z právneho úkonu napadnutého návrhom žalobcu na neúčinnosť právneho úkonu. Žalovaný pritom podotkol, že k napadnutému právnemu úkonu dlžníka a žalovaného došlo v čase, keď bol na Okresnom súde v Žiline už niekoľko rokov podaný návrh žalobcu na zastavenie exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Kadúcha pod Ex 829/98, pričom v tomto čase dlžník ani žalovaný ani nemohli vedieť, že žalobca podá nový návrh na exekúciu, ktorá je v súčasnosti vedená u JUDr. Mariána Janeca pod Ex 767/05. Hoci exekučný titul je vydaný aj voči dlžníkovi, t.j. K.. E. R., v čase jeho vydania už nemal tento dlžník voči žalobcovi žiaden záväzok, nakoľko zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 04. 11. 1996 bol tento záväzok prevedený ako súčasť prevádzanej časti podniku na spoločnosť Helios Žilina, s.r.o., o čom mal vedomosť žalobca, o čom svedčí list zo dňa 19. 02. 1997, t.j. v období pred vydaním exekučného titulu, v ktorom vyzýva túto spoločnosť na uhradenie predmetnej pohľadávky, pre ktorú je v súčasnosti vedené exekučné
konanie u JUDr. Mariána Janeca a to práve na základe uzavretej zmluvy o predaji časti podniku. Žalobný návrh z týchto dôvodov žiadala zamietnuť. Na svoje tvrdenia predložila doklady a to
výzvu zo dňa 19. 02. 1997, Zmluvu o predaji časti podniku medzi dlžníkom a spoločnosťou Helios spol. s r.o. zo dňa 04. 11. 1996.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním doručeným súdu
30. 01. 2008, v ktorom poukázal, že dlžník bol v čase vykonania napadnutého úkonu stopercentným vlastníkom českej spoločnosti COWEL - MS, s.r.o., ktorá bola jediným spoločníkom žalovaného. Dlžník bol konateľom v oboch spoločnostiach. Odporovateľný právny úkon dojednal preto dlžník sám so sebou a jeho úmysel je preto zrejmý. Žalobca tvrdil, že spôsob akým dlžník napadnutý právny úkon vykonal, mal za následok ukrátenie veriteľa, pričom ukrátenie v tomto prípade znamená premena vysoko likvidného aktíva na vysoko nelikvidné a nepostihnuteľné aktívum (obchodný podiel), úpravou spoločenskej zmluvy žalovaného dňa 22. 10. 2004 smerom k obmedzeniu prevoditeľnosti obchodných podielov súhlasom valného zhromaždenia a nulová výnosnosť obchodného podielu. Žalobca poukázal, že keby dlžník svoju pohľadávku od žalovaného žiadal zaplatiť, mohol uspokojiť nárok žalobcu, resp. predať tretej osobe a z výnosu uhradiť záväzok voči žalobcovi. Obchodný podiel naproti tomu nemá takmer žiadnu likviditu, čo odôvodňoval žalobca tým, že vlastník ho nemôže kedykoľvek podľa vlastnej vôle speňažiť požiadaním o výplatu vyrovnacieho podielu od spoločnosti. Dôvody pre vystúpenie zo spoločnosti posudzuje súd, čo je vždy prinajmenšom časovo náročné a výsledok sa nedá predpovedať. Prevod obchodného podielu síce možný je, ale to dlžník zjavne nemá záujem urobiť, nakoľko by odplatne urobil tak už dávno, aby výnosom splatil svoj dlh. Postihnutie obchodného podielu v rámci exekúcie je síce možné, ale v skutočnosti je exekúcia postihnutím obchodného podielu v praxi neuskutočniteľná, keďže už od 31. 03. 2005 ako i dňa 07. 11. 2005 vydal exekútor exekučný príkaz za účelom postihnutia obchodného podielu dlžníka u žalovaného, nakoľko stále vlastní podiel na základnom imaní žalovaného. Exekútor však žalobcovi opakovane oznámil, že všetky začaté spôsoby exekúcie sú neúspešné. Preto žalobca tvrdí, že napadnutým úkonom dlžník ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Ďalej žalobca na základe svojich zistení má vedomosť o tom, že žalovaný nevyplatil žiadne podiely na zisku tejto prosperujúcej spoločnosti dlžníkovi K.. E. R.M., hoci v nej bol najskôr stopercentným a teraz už len štvorpercentným vlastníkom. Táto forma majetku je nepostihnuteľná a zároveň dlžník účelovo ovplyvňuje, aby z nej ani neplynuli oficiálne príjmy. Podľa názoru žalobcu je potrebné v konaní skúmať, aký obchodný podiel si v skutočnosti dlžník sám pre seba vytvoril. Nie je pritom rozhodujúce, akú nominálnu hodnotu má obchodný podiel, ale ako ho možno reálne speňažiť v krátkom čase tak, aby pohľadávka žalobcu bola uspokojená. V tomto smere žalobca poukázal na vedenú exekúciu, ktorou vymohli od dlžníka len 9 000,-- Sk z dlhu viac ako 5 000 000,-- Sk.
K vedenej exekúcii Exekútorským úradom JUDr. Jozefa Kadúcha žalobca uviedol, že táto bola zastavená z dôvodu, že dlžník požadoval zmenu exekútora. Na základe tejto skutočnosti dňa 19. 01. 199 žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie, aby poveril jej vykonaním iného exekútora. Dňa 11. 08. 1999 žalobca zobral návrh na zastavenie exekučného konania späť a požiadal o pokračovanie v exekúcii. Až na základe žiadosti žalobcu Okresný súd dňa 25. 02. 2005 v rozpore s návrhom rozhodol o tom, že exekúciu zastavuje. Dlžník preto vykonal napadnutý právny úkon v čase, keď bol žalobca presvedčený, že exekúcia pokračuje a trvá a to až dovtedy, kým Okresný súd Žilina nerozhodol o jej zastavení. K spochybňovaniu exekučného titulu žalobca uviedol, že napriek tomu, že dlžník previedol Zmluvou o predaji podniku zo dňa 19. 02. 1997 svoj dlh na spoločnosť Helios Žilina, s.r.o. nezbavil sa tým povinnosti ručiť za splatenie svojho dlhu. Helios Žilina, s.r.o. zanikla v roku 2006 bez toho, aby prevzatý záväzok splnila. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že dlžník nemá voči nám žiaden záväzok je zavádzajúce tvrdenie. Na základe týchto skutočností žiadal žalobca návrhu vyhovieť. K svojim tvrdeniam opätovne žalobca pripojil kópie exekučného príkazu a vyjadrenia exekútora k stavu exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 06. 08. 2008 žalovaný požiadal o prerušenie konania, nakoľko na Okresnom súde v Žilina sa pod č. k. 18 Er 432/2005 rieši otázka, ktorá by mohla mať zásadný význam pre meritórne rozhodnutie súdu v danej veci. Na základe tohto návrhu tunajší súd uznesením zo dňa 25. 03. 2009 svoje pôvodné uznesenie o zamietnutí tohto návrhu zrušil a konanie prerušil. Dňa 17. 02. 2011 žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní z dôvodu, že odpadla prekážka, na základe ktorej
tunajší súd konanie v tejto veci prerušil, pričom pripojil i uznesenie Krajského súdu v Žiline pod č. k. 10CoE 69/2010 zo dňa 07. 10. 2010, ktorým návrh povinného K.. E. R. o odklad exekúcie zamietol.
Na pojednávaniach vo veci samej účastníci zotrvali na svojich vyjadreniach vo veci, pričom žalobca poukázal, že povinný K.. E. R. nemá žiaden majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie a exekútor odporučil žalobcovi, aby podal naň trestné oznámenie. Na Okresnom súde v Žiline takisto prebiehajú konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktorými povinný v roku 2005, krátko po tom ako nadobudol obchodný podiel v spoločnosti žalovaného zmluvami o predaji časti obchodného podielu previedol značnú časť svojho obchodného podielu na svoje dcéry. K právnemu úkonu, ktorého neúčinnosť žiada určiť žalobca ďalej uviedol, že predpokladá, že dlžník K.. E. R. vložil do základného imania žalovaného nepeňažnú pohľadávku vo výške 19,6 mil. Sk, čím došlo v tejto spoločnosti k zvýšeniu základného imania žalovaného a bola započítaná pohľadávka upísaného základného imania K.. E. R. voči pohľadávke na zaplatenie kúpnej ceny za predaj podniku. Tieto skutočnosti žalobca odvodzuje z výpisu z obchodného registra žalovaného. Žalobca preto nevie bližšie špecifikovať, z akého právneho dôvodu vznikla pohľadávka a následne došlo k zvýšeniu základného imania u žalovaného, z ktorého dôvodu požadoval od súdu predložiť registrový spis žalovaného na najbližšom pojednávaní. Úkony K.. E. R. však žalobca pokladal za snahu o ukrátenie veriteľa, keďže nežiadal zaplatenie pohľadávky od spoločnosti žalovaného a namiesto toho jeho pohľadávku odpísali tým, že došlo k zvýšeniu základného imania. Takýmto spôsobom došlo k pretransformovaniu tejto pohľadávky na inú formu majetku absolútne nelikvidnú.
Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že v čase keď došlo k uzatvoreniu Zmluvy o predaji podniku aj ku kapitalizácii predmetnej pohľadávky, bol zo strany žalobcu ako oprávneného podaný návrh na zastavenie predmetnej exekúcie, o čom mal žalovaný vedomosť ako i K.. E. R.. K.. E. R. vložil svoju pohľadávku zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04. 02. 2000 ako nepeňažný vklad na základné imanie žalovaného, pričom tak urobil odplatne a nadobudol obchodný podiel spoločnosti žalovaného, t.z. nezmenšil svoj majetok a ani neukrátil žalobcu. Na predmetnú pohľadávku, ktorú mal Ing. E. R. voči spoločnosti bol vypracovaný i znalecký posudok, pričom pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny bola stanovená splatnosť až v roku 2020 a práve týmto úkonom došlo k tomu, že K.. E. R. získal majetok vo forme podielu na obchodnej spoločnosti skôr. Žalovaný ďalej poukázal, že má zato, že pohľadávka voči žalobcovi bola uhradená, o čom by mal existovať výpis z banky a časť tejto pohľadávky bola umorená voči majetku, ktorý získala spoločnosť Helios, s.r.o. Na základe týchto skutočností potom sa žalobca rozhodol podať návrh na zatavenie exekúcie vedenej Exekútorským úradom JUDr. Kadúchom. Kapitalizáciou pohľadávky dlžníka K.. E. R. v spoločnosti žalovaného nedošlo k zmenšeniu majetku spoločnosti ,iba tento majetok sa presunul do základného imania. Vložením tohto nepeňažného vkladu získal K.. E. R. obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, z ktorého exekútor JUDr. Kadúch mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu. Okrem tohto podielu žalovaný tvrdil, že mal majetok, z ktorého sa mohol žalobca uspokojiť, aj napriek tomu podali návrh na zastavenie exekúcie. Keďže návrh na zastavenie exekúcie nebolo možné zobrať späť, Okresný súd v Žiline exekúciu vedenú Exekútorským úradom JUDr. Kadúchom zastavil. Žalovaný súdu potvrdil tú skutočnosť, že žiadna písomná zmluva o postúpení pohľadávky medzi K.. E. R. a žalovaným neexistuje.
Na základe návrhu účastníkov konania tunajší súd na pojednávanie konané dňa 09. 02. 2002 zabezpečil registrový spis žalovaného ako aj exekútorské spisy JUDr. Kadúcha a JUDr. Janeca. Z registrového spisu žalovaného vložka Sro 6855/S tunajší súd zistil, že predmetná spoločnosť vznikla dňa 10. 07. 1991. K.. E. R. sa stal spoločníkom spoločnosti žalovaného dňom 08. 11. 1994, pričom jeho vklad do spoločnosti činil sumu 26 000,-- Sk Od 12. 10. 1994 bol K.. E. R. zároveň i konateľom tejto spoločnosti. Podaním doručeným súdu dňa 23. 11. 2004 konateľ tejto spoločnosti podal tunajšiemu súdu návrh na zápis zmien zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra spoločnosti COWEL, s.r.o. Banská Bystrica, ktorým žiadal u spoločníka K.. E. R., V. X, F. F. zapísať výšku vkladu 19 694 000,-- Sk. K uvedenému podaniu doručil Rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti COWEL, s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 22. 10. 20014, kde okrem iného došlo i k schváleniu zvýšenia základného imania zo sumu 200 000,-- Sk na 19 894 000,-- Sk nepeňažným vkladom pristupujúceho spoločníka. Ďalej pripojil Vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad zo dňa 22. 10. 2004 K.. E. R. ako aj Vyhlásenie konateľa spoločnosti žalovaného o prijatí tohto vloženého nepeňažného vkladu K.. E. R.. Ďalej bol pripojený i Znalecký posudok č. 19/2004 spoločnosťou Znalekon s.r.o. Banská Bystrica, úlohou ktorej organizácie
bolo na základe objednávky žalovaného stanoviť všeobecnú hodnotu pohľadávky, ktorá je vo vlastníctve K.. E. R., V. X, F. F.. Pohľadávka K.. E. R. vznikla na základe zmluvy o predaji podniku medzi ním a spoločnosťou Eurocentrum s.r.o. Žilina, predchádzajúce obchodné meno spoločnosti COWEL, s.r.o. Banská Bystrica, vrátane príloh a dodatkov k zmluve. Znalecká organizácia stanovila všeobecnú hodnotu pohľadávky K.. E. R. - H., vrátane DPH sumou 19 694 000,-- Sk. Tunajší súd na základe podaného návrhu vykonal zápis zmien u spoločnosti žalovaného v obchodnom registri dňa 30. 11. 2004.
Z poskytnutého exekútorského spisu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kadúcha Ex 829/1998 tunajší súd zistil, že dňa 12. 10. 1998 žalobca podal u Exekútorského úradu súdneho exútora JUDr. Jozefa Kadúcha návrh na vykonanie exekúcie, kde oprávneným bola spoločnosť Sevisbrokers, Obchodník s cennými papiermi, a.s. Žilina a povinnými K.. E. R. - H. Žilina a spoločnosť Helios Žilina, s.r.o. Žilina ohľadne pohľadávky 1 668 000,-- Sk , zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne od 01. 05. 1996 do zaplatenia z dlžnej istiny a trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 82 080,-- Sk a čiastku 7 680,-- Sk titulom náhrady trov konania a to na základe rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, pod č. k. 32Cb 1/97-62 zo dňa 05. 02. 1998. Okresným súdom v Žiline bolo exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5600*001371 zo dňa 30. 10. 1998. Dňa 19. 01. 1999 Sevisbrokers o. c. p. a.s. Žilina požiadal exekútorský úrad JUDr. Kadúcha podaním zo dňa
19. 01. 199 o zastavenie exekúcie voči povinnému K.. E. R. a Helios Žilina, s.r.o., ktorá začala na základe návrhu zo dňa 12. 10. 1998. Súdny exekútor adresoval uvedený návrh na zastavenie exekúcie Okresnému súdu v Žiline, ktorý vyzval exekútora dňa 24. 03. 2002 o predloženie originálu návrhu na zastavenie exekúcie. Okresný súd Žilina v konaní Er 2597/1998, Ex 829/98 exekúciu vo veci oprávneného Sevisbrokers o. c. p., a.s. Žilina proti povinným K.. E. R. - H. Žilina a Helios Žilina, s.r.o. Žilina zastavil.. V uvedenom rozhodnutí Okresný súd Žilina konštatuje, že podaním doručeným súdu dňa 08. 02. 1999 oprávnený navrhol zastaviť exekúciu. Tento návrh vzal oprávnený späť podaním zo dňa 11. 08. 1999, ktorý nebol súdu predložený v origináli. V súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) EP Okresný súd Žilina exekúciu zastavil a to i z dôvodu, že Okresný súd v Žiline má zato, že návrhom na zastavenie konania je účastník konania viazaný a nemôže ho zobrať späť. Uvedené rozhodnutie bolo vydané dňa 25. 02. 2005, pričom proti tomuto rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie.
Z exekútorského spisu súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca tunajší súd zistil, že dňa 31. 03. 2005 sa spoločnosť Sevisbrokers o. c. p., a.s. Žilina obrátil ako navrhovateľ s návrhom na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky vo výške 1 668 000,-- Sk s príslušenstvom voči povinným K.. E. R. - H. Žilina a spoločnosti Helios Žilina, s.r.o. Žilina. Na základe tohto návrhu a jeho doplnení Okresný súd Žilina vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi poverenie v danej veci pod č. 551 007475 dňa 17. 05. 2005, na základe ktorého poverenia dodnes exekúcia trvá.
Na pojednávaní uskutočnenom dňa 09. 02. 2012 na výzvu súdu žalobca k špecifikácii právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa dovoláva žalobca uviedol, že v zmysle úplného znenia spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 24. 01. 2008 sa v článku 5 Vklady spoločníkov uvádza, že K.. E. R. mal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad vo výške 1 989 000,-- Sk, pričom je to už nepeňažný vklad v čase roku 2008, t.j. po tom ako došlo k prevodu časti obchodných podielov v spoločnosti žalovaného na jeho dve dcéry a pánovi R. zostal vklad vo výške 1 989 000,-- Sk, ako keby zostatok pôvodného nepeňažného vkladu. Ďalej sa v spoločenskej zmluve uvádza, že tento vklad spočíval v pohľadávke spoločníka voči spoločnosti zo Zmluvy o predaji podniku zo dňa 04. 02. 2000 vo výške 19 694 324,30 Sk. Keďže samotný žalovaný vo svojej spoločenskej zmluve špecifikoval ten nepeňažný vklad ako pohľadávku spoločníka, žalobca uviedol, že pohľadávka ako nepeňažný vklad sa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vkladá do spoločnosti v zmysle ustanovení o postúpení pohľadávky. Z tohto vychádzal žalobca pri špecifikácii právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa domáha. K.. E. R. ako dlžník žalobcu musel uzatvoriť so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky, aby sa takýto nepeňažný vklad mohol aj realizovať. V prípade, že tento právny úkon nebol vykonaný písomne tak žalobca žiadal, aby súd vyslovil neúčinnosť právneho úkonu vykonaného v ústnej forme, aj keď žalobca nevedel presne uviesť, či pre tento typ zmluvy nie je predpísaná písomná forma. Na základe takejto zmluvy o postúpení pohľadávky K.. E. R. získal pohľadávku voči spoločnosti žalovaného, pričom v čase vloženia tejto pohľadávky do spoločnosti predstavovala hodnotu 19 694 000,-- Sk. Spoločnosť žalovaného je v súčasnosti v reštrukturalizácii, pričom tento vklad K.. E. R. v súčasnosti nemá nijakú zásadnú hodnotu, je neprevoditeľný, vzhľadom na
zmeny spoločenskej zmluvy, ktorá bola vykonaná zo strany spoločníkov spoločnosti žalovaného, pričom v súčasnosti prichádza do úvahy len predaj podielu K.. E. R. v tejto spoločnosti na dražbe. Tento činí len 2 % v súčasnosti a vzhľadom i na vyjadrenia exekútora, ktorý vedie exekúciu proti dlžníkovi K.. E. R., je zrejmé, že tento nemá žiaden iný majetok, ktorý by mohol postačovať na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Na základe týchto skutočností žalobca zotrval na podanom návrhu.
Žalovaný namietol tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre úspešné domáhanie sa odporovateľnosti právneho úkonu a to najmä, že nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka v dôsledku údajného odporovateľného úkonu. Žalobca ďalej by musel preukázať, že takto zmenšený majetok nepostačuje, resp. v tom čase, kedy sa úkon vykonal, nepostačoval na uspokojenie veriteľov. Vložením nepeňažného vkladu dlžníkom K.. E. R. na základné imanie žalovaného nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, ale došlo ku kapitalizácii jeho pohľadávky, ktorú mal voči spoločnosti Eurocentrum, ktorá sa neskôr pretransformovala na spoločnosť COWEL. Za vložený nepeňažný vklad do spoločnosti žalovaného získal dlžník adekvátnu protihodnotu, a to 99 %-ný obchodný podiel vtedy prosperujúcej spoločnosti. Že sa jednalo o prosperujúcu spoločnosť preukazoval žalobca hodnotou majetku tejto spoločnosti v rokoch 2003 a 2004, z ktorých je zrejmé, že v roku 2003 žalovaná spoločnosť mala majetok v hodnote 33 773 000,-- Sk a v roku 2004 majetok v hodnote 34 261 000,-- Sk. Vložením nepeňažného vkladu K.. E. R. do spoločnosti žalovaného nezmenšil svoj majetok ako žalobca tvrdil, al ho práve zhodnotil. Uvedený nepeňažný vklad vložil dlžník žalobcu v čase, kedy nemal vedomosť o tom, že by voči nemu bola vedená exekúcia na návrh žalobcu ako oprávneného. Exekútorský úrad JUDr. Kadúcha oboznámil povinného, t.j. K.. E. R. o tom, že zo strany oprávneného, t.j. žalobcu bol podaný návrh na zastavenie exekúcie, pričom podnetom pre podanie takého návrhu neboli vzájomné rokovania s povinným, ktorý sa zaviazal zaplatiť dlh pod podmienkou zmeny exekútora. Toto je len vykonštruované tvrdenie žalobcu. Podľa vedomostí žalovaného žalobca ako oprávnený tak učinil z dôvodu, že si bol vedomý, že pohľadávka bola čiastočne vo výške 1 111 159,-- Sk uhradená, ktorá skutočnosť vyplýva i z dohody o urovnaní, ktorú podpísal dlžník so žalobcom dňa 14. 04 .1997, a z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca s dlžníkom vyhlásili, že svoje vzájomné nároky, vrátane pohľadávky vo výške 1 668 000,-- Sk považujú úplne a bezo zvyšku za vysporiadané. Túto dohodu predložila žalovaná strana súdu do súdneho spisu. Keďže všetky rovnopisy tejto dohody boli u žalobcu, žalovaný nevedel v súdnom konaní predložiť tento listinný dôkaz na podporu svojich tvrdení skôr. Až v roku 2008 mu bola predmetná dohoda v origináli doručená neznámym odosielateľom. Na základe tejto zásielky potom K.. E. R. podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorému návrhu Okresný súd v Žiline najskôr vyhovel a následne na základe odvolania oprávneného návrh zamietol a odmietol odvolanie povinného K.. E. R.. K.. E. R. však podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, o ktorej dosiaľ nebolo rozhodnuté. Z vyššie popísaných skutočností potom dlžník nemal, ani nemohol mať úmysel ukrátiť svojim konaním žalobcu, nakoľko v čase vloženia nepeňažného vkladu na základné imanie žalovaného nemal vedomosť o tom, že by bola voči nemu vedená exekúcia v prospech oprávneného. Odporovateľný úkon označovaný žalobcom bol vykonaný v roku 2004, t.j. v čase, kedy bol na Okresný súd v Žilina už od roku 1999 podaný návrh na zastavenie exekúcie vedenej Exekútorským úradom JUDr. Kadúchom. Dlžník ako i oprávnený v tom čase nemohli predpokladať, že žalobca neskôr podá v budúcnosti, konkrétne v roku 2005, nový návrh na vykonanie exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Janeca. Samotný úkon žalobcu v podobe návrhu na zastavenie exekúcie vedenej Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Kadúcha svedčí o tom, že žalobca nemal na pokračovaní vo vymáhaní záujem , v podstate v tom čase už neexistujúcej pohľadávky. Takisto neobstojí tvrdenie žalobcu o tej skutočnosti, že postihnutie obchodného podielu K.. E. R. v spoločnosti žalovaného je možné, avšak v praxi neuskutočniteľné. Vyplýva to priamo z Exekučného poriadku. Takisto žalobca nemôže dnes jednoznačne s istotou tvrdiť, že pokiaľ by dlžník nevložil svoju pohľadávku ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného, bol by býval pri vymožení svojej pohľadávky úspešný. Na základe týchto skutočností mal žalovaný zato , že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia základných predpokladov pre úspešné domáhanie sa odporovateľnosti právneho úkonu a jednak nepreukázal ani úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa tým, že mu bol známy a nepreukázal, že vkladom pohľadávky ako nepeňažného vkladu na základné imanie žalovaného, za ktorý získal zhruba 99 %-ný obchodný podiel tejto spoločnosti sa kvalifikovane zmenšil majetok dlžníka. Na dotaz súdu právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žiadna zmluva o postúpení pohľadávky medzi K.. E. R. a spoločnosťou žalovaného nebola uzatvorená v písomnej forme. Žalovaný vyjadrenie svojej právnej zástupkyne doplnil v tom smere, že na základe zmluvy o predaji podniku došlo k zaevidovaniu tohto majetku do účtovníctva žalovaného. Vznikla pritom pohľadávka K.. E. R. voči spoločnosti žalovaného vo výške kúpnej ceny, pričom na základe vzájomnej dohody došlo k rozhodnutiu o kapitalizácii tejto pohľadávky. Neexistovala žiadna zmluva o postúpení,
na ktorú sa odvoláva žalobca, pričom bežným spôsobom akým sa zvyšuje základné imanie je práve kapitalizácia pohľadávky, o ktorú sa následne zvýšilo i základné imanie žalovaného. Potvrdil tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného, že vzhľadom na dohodu uzavretú medzi ním a žalovaným dňa 14. 04. 1997, od tohto dátumu pohľadávka žalobcu voči nemu ani neexistovala. Ďalej poukázal i na tvrdenia žalobcu v tom smere, že medzi ním a žalobcom boli uzatvorené dve zmluvy o pôžičke a to dňa 06. 03. 1996 na sumu 1 668 000,-- Sk so splatnosťou 30. 04. 1996 a Zmluvu o pôžičke zo dňa 30. 04. 1996 v sume 1 111 159,-- Sk splatnú 31. 05. 1996. V exekútorskom spise súdneho exekútora JUDr. Janeca sa nachádza doklad o úhrade sumu 1 111 159,-- Sk bez uvedenia špecifikácie platby, z ktorého dôvodu mal žalovaný za to, že i v prípade , že by existovali dve zmluvy o pôžičke, v danom prípade táto platba sa mala započítať na najskôr splatnú pôžičku, teda na pôžičku uzavretú dňa 06. 03. 1996 v sume 1 668 000,-- Sk. talizácii ošlo k rozhodnutiu ného. Vznikla pritom pohľadávka Ing. Antona Joštha voči spoločnosti žalovaného vo výške kúpne
Právna zástupkyňa žalobcu vzhľadom na vyjadrenie žalovaného poukázala, že nepeňažný vklad K.. E. R. do spoločnosti žalovaného, ktorá v tomto prípade bola pohľadávka mal byť vložený v súlade s ust. § 59 ods.5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa na takýto vklad použijú primerané ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti. Na základe tohto ustanovenia mala zato, že účastníci boli povinní uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky v písomnej forme. Pokiaľ sa týka obrany žalovaného poukázala, že je právne irelevantné, či v čase namietaného právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha, bola vedená exekúcia voči dlžníkovi. Žalobca zotrval na tom, že pohľadávka voči dlžníkovi stále existuje a pri jednotlivých úkonoch si musel byť K.. E. R. vedomý toho, že poškodzuje svojho veriteľa. Právny úkon a to kapitalizáciu pohľadávky K.. E. R. na obchodný podiel spoločnosti žalovaného bol vykonaný v čase, kedy ešte o zastavení exekúcie vedenej exekútorom JUDr. Kadúchom nebolo právoplatne rozhodnuté. Z tohto dôvodu úmysel ukrátiť veriteľa mu musel byť zrejmý. Žalobca ďalej zotrval na svojich vyjadreniach týkajúcich sa nemožnosti vymoženia pohľadávky v súčasnosti
Právna zástupkyňa žalovaného naopak namietala tú skutočnosť tvrdenú žalobcom, že nie je právne irelevantné to, či oprávnený podá alebo nepodá návrh na zastavenie konania, vzhľadom na preukazovanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V danom prípade dlžník mal vedomosť o podaní návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, vzhľadom na to, že si bol vedomý, že dlh zanikol v zmysle dohody uzavretej medzi ním a žalobcom zo dňa 14. 04. 1997 a do času uskutočnenia napadnutého právneho úkonu žalobcom nemal vedomosť o tom, že by žalobca, ako oprávnený, podal nový návrh na novú exekúciu, čo by malo podstatný vplyv na preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa. Súčasná hodnota obchodného podielu dlžníka v spoločnosti žalovaného je právne irelevantná na posúdenie návrhu žalobcu, nakoľko je potrebné mať preukázanú výšku hodnoty obchodného podielu dlžníka v spoločnosti žalovaného v rozhodnom čase, t.j. v čase, kedy údajne malo dôjsť k odporovateľnému úkonu. Žalovaný tvrdil, že hodnota obchodného podielu dlžníka zodpovedala v čase učinenia napadnutého úkonu žalobcom výške pohľadávky, ktorú vložil dlžník do spoločnosti žalovaného, pričom nárok z kúpnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou žalovaného bol dokonca vyšší.
Žalovaná ďalej namietala, že žalobca doposiaľ nešpecifikoval právny úkon, voči ktorému má žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu smerovať. Pokiaľ by žalobca aj upravil svoj žalobný návrh, že by napadol žalobou zmluvu o predaji podniku medzi K.. R. a spoločnosťou Eurocentrum, tak táto zmluva bola uzavretá dňa 04. 02. 2000 a pokiaľ by žalobca upravil návrh, že je potrebné odporovať tomuto úkonu, potom žalovaný bude namietať premlčanie. Žalobca po opätovnom nahliadnutí do registrového spisu žalovaného uviedol, že by sa malo jednať o úkon a to Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 11. 2004 v spojitosti s petitom uvedeným v žalobnom návrhu, ktorý odôvodňovala tým, že v tomto spise sa nachádza Vyhlásenie o prevzatí záväzku K.. E. R. na nový vklad zo dňa 22. 10. 2004, pravosť podpisu overená dňom 10. 11. 2004 a zároveň s rovnakým dátumom bolo aj vydané vyhlásenie konateľa spoločnosti žalovaného o zvýšení základného imania v dôsledku prevzatia nepeňažného vkladu K.. E. R.. Žalovaný ani po dodatočnej špecifikácii právneho úkonu nepovažoval žalobný petit za určitý, nakoľko z neho nie je zrejmé ,o akú zmluvu o postúpení pohľadávky sa má jednať a neúčinnosti ktorého úkonu sa žalobca domáha. Svoje tvrdenia oprela o tú skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi účastníkmi nebola v písomnej forme uzavretá a táto sa nenachádza ani v spise z obchodného registra žalovaného ohľadne zápisu zmeny obchodných údajov spoločnosti žalovaného do obchodného registra.
Žalobca túto skutočnosť potvrdil. Keďže návrhy na vykonanie ďalších dôkazov neboli, tunajší súd vo veci rozhodol.
V zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
V zmysle ust. § 59 ods. 1, ods. 2 a 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.
V zmysle ust. § 42a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),b),c) alebo d), to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 23. 05. 2007 sa domáhal voči žalovanému, ktorý je v súčasnosti v reštrukturalizácii určenia, že Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú neskôr špecifikoval, že sa jedná o Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 11. 2004 uzatvorenú medzi žalovaným a K.. E. R., F. V. X, F. F., ktorej predmetom bol prevod pohľadávky K.. E. R., V. X, F. F. voči žalovanému zo Zmluvy o predaji podniku zo dňa 04. 02. 2000 vo výške 19 694 324,30 Sk, je voči žalobcovi neúčinná. Zároveň požadoval nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dlžník žalobcu K.. E. R., bytom V. X, F. F. je a bol spoločníkom a zároveň i konateľom žalovaného a preto dlžník je vo vzťahu k žalovanému osobou podľa ust. § 42a ods. 3, písm. b) a c) Občianskeho zákonníka. Žalobca je veriteľom dlžníka K.. E. R. v zmysle právoplatného Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, vedeného pod č.k. 32Cb 1/97-62 zo dňa 05. 02. 1998, potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 6 Obo 126/1998 zo dňa 01. 07. 1998 ohľadne pohľadávky vo výške 1 668 000,-- Sk spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne z dlžnej istiny od 01. 05. 1998 do zaplatenia s príslušenstvom. Túto istinu bol K.. E. R. povinný uhradiť žalobcovi ako oprávnenému spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Helios Žilina, s.r.o. so sídlom v Žiline. Ohľadne vymoženia tejto pohľadávky žalobca viedol exekučné konanie prostredníctvom Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Kadúcha pod č. Ex 829/1998 v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 12. 10.
1998 a vedená na Okresnom súde v Žiline pod č. k. Er 2597/1998. Oprávnený podaním doručeným Okresnému súdu v Žiline zo dňa 08. 02. 1999 navrhol zastaviť exekúciu, pričom tento návrh zobral späť podaním doručeným dňa 11. 08. 1999. Oprávnený pritom späťvzatie návrhu na zastavenie konania nepredložil v origináli Okresnému súdu v Žiline. Uznesením Okresného súdu v Žiline v exekučnom konaní vedenom pod č.k. Er 2597/1998 zo dňa 25. 02. 2005 vo veci vymoženia pohľadávky v zmysle exekučného titulu, ktorým bolo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 32Cb 1/97-62, bolo zastavené. Okresný súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil svoj právny názor, že návrh na zastavenie konania, ktorý podal oprávnený dňa 08. 02. 1999 je preňho záväzný a nemôže ho zobrať späť. Na základe ukončeného exekučného konania žalobca návrhom zo dňa 31. 03. 2005 viedol exekučné konanie pre vymoženie tejto pohľadávky v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici prostredníctvom Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca pod č. Ex 767/2005. Predmetná exekúcia do dnešného dňa nebola právoplatne ukončená. Žalobca z výpisu z obchodného registra žalovaného zistil, že od 01. 12. 2004 bol v obchodnom registri pre dlžníka Ing. Antona Joštha zapísaný obchodný podiel v spoločnosti žalovaného vo výške 19 694 000,-- Sk, ktorý mal byť splatený formou nepeňažného vkladu. Zo spoločenskej zmluvy žalovaného vyplýva, že nepeňažný vklad dlžníka mal spočívať v bližšie neurčenej pohľadávke dlžníka voči spoločnosti žalovaného zo Zmluvy o predaji podniku a táto pohľadávka sa započítala na vklad dlžníka K.. E. R. do spoločnosti žalovaného vo výške 19 694 000,-- Sk. Žalobca preto tvrdil, že dlžník mal majetok, z ktorého by mohol uspokojiť svoju pohľadávku v zmysle právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 32Cb 1/97-62 zo dňa 05. 02. 1998, pričom tým, že previedol tento majetok na tretiu osobu spôsobil žalobcovi ukrátenie vymáhateľnosti jeho pohľadávky, keďže táto pohľadávka mohla byť predmetom prebiehajúcej exekúcie. Žalobca ďalej poukázal, že dlžník K.. E. R. bol v čase vykonania tohto úkonu a je i v súčasnosti jediným konateľom žalovaného, z ktorého dôvodu je potom vylúčené, aby žalovaný nemohol mať vedomosť o úmysle dlžníka K.. E. R. ukrátiť svojho veriteľa. Žalobca ďalej poukázal, že pohľadávku, ktorú K.. E. R. získal voči spoločnosti žalovaného v zmysle Zmluvy o predaji podniku, túto previedol na žalovaného a ako protihodnotu získal obchodný podiel v spoločnosti žalovaného. Následne časť svojho obchodného podielu previedol i na svoje dve dcéry. Žalobca tvrdil, že v zmysle ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka sa na kapitalizáciu tejto pohľadávky majú vzťahovať ustanovenia o postúpení pohľadávky. Na základe tohto ustanovenia potom konkretizoval právny úkon dlžníka, ktorého neúčinnosti sa domáha. Ak tento úkon nebol vykonaný v písomnej forme žalobca žiadal súd, aby vyhlásil neúčinnosť tohto právneho úkonu učineného v ústnej forme. Právna zástupkyňa žalovaného mala zato, že právny úkon a to Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 11. 2004 uzatvorenú medzi žalovaným a K.. E. R., V. X, F.Á. F., ktorej predmetom bol prevod pohľadávky K.. E. R., bytom V. X voči žalovanému zo Zmluvy o predaji podniku zo dňa 04. 02. 2000 vo výške 19 694 324,30 Sk, považovala za neurčitý, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 11. 2004 nikdy nebola uzavretá v písomnej forme ,ktorá v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka je pre postúpenie pohľadávky stanovená obligatórne. Táto Zmluva o postúpení pohľadávky sa nenachádza ani v spise žalovaného registrovaného v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica pri zápise zmeny údajov do obchodného registra zo dňa 23. 11. 2004. Existenciu takejto zmluvy poprel i sám dlžník K.. E. R.. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca nepreukázal, že sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre úspešné domáhanie sa odporovateľnosti právneho úkonu a to, že žalobca nepreukázal zmenšenie majetku dlžníka v dôsledku ním tvrdeného odporovateľného úkonu, ako i tú skutočnosť, že takýto majetok nepostačoval na uspokojenie veriteľov, t.j. i žalobcu. Vložením nepeňažného vkladu dlžníka K.. E. R. na základné imanie žalovaného nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, ale ku kapitalizácii jeho pohľadávky, ktorú mal voči spoločnosti Eurocentrum v zmysle zmluvy o predaji podniku, ktorá sa následne pretransformovala na spoločnosť COWEL. Za vložený nepeňažný vklad do spoločnosti žalovaného získal dlžník adekvátnu protihodnotu a to približne 99%-ný podiel vtedy prosperujúcej spoločnosti, čo žalovaná strana preukazovala dokladmi o hodnote majetku v rokoch 2003 a 2004. Z predložených listinných dôkazov tunajší súd zistil, že majetok žalovaného v roku 2004 činil sumu 34 261 000,-- Sk, čo nie je zanedbateľný majetok tejto spoločnosti. Uvedenú pohľadávku vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti žalovaného dlžník K.. E. R. v čase, kedy nemal vedomosť o tom, že by bola voči nemu vedená exekúcia, keďže ho súdny exekútor JUDr. Jozef Kadúch oboznámil s tým, že oprávnený, v tomto prípade žalobca, dal dňa 08. 02. 1999 návrh na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kadúchom. Ďalej žalovaný poukázal, že v čase vykonania tohto úkonu uvádzaného žalobcom mal dostatočný majetok, z ktorého by sa mohol býval žalobca uspokojiť. To sú základné námietky, ktoré vzniesol žalovaný voči uplatnenému návrhu žalobcu.
Na základe vykonaného dokazovania mal tunajší súd zato, že návrh žalobcu je nedôvodný a preto ho zamietol. Súd pritom poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca navrhoval určiť neúčinnosť právneho úkonu -zmluvy o postúpení pohľadávky, pre ktorý je v Občianskom zákonníku predpísaná písomná forma. Z registrového spisu žalovaného, vedeného tunajším súdom vo vložke Sro č. 6885/S, tunajší súd pri návrhu žalovaného zo dňa 23.11.2004 nemal preukázanú existenciu písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 11. 2004, ktorý napádaný úkon žalobca konkretizoval z vyhlásenia K.. E. R. o prevzatí záväzku na nový vklad vo výške 19 694 000,-- Sk zo dňa 22. 10. 2004 overený 10. 11. 2004 a z vyhlásenia konateľa žalovaného o prevzatí tohto vkladu a zároveň o zvýšení základného imania , ktorého neúčinnosť má tunajší súd určiť. Existenciu písomnej zmluvy o postúpení tejto pohľadávky K.. E. R. a žalovaným poprel aj sám žalovaný.
V zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka je na postúpenie pohľadávky, tak ako už súd uviedol, predpísaná písomná forma. Nesplnenie tejto podmienky má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Tunajší súd poukazuje, že v konaní a ani zo spisového materiálu nemal preukázané uzatvorenie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú špecifikoval žalobca a nie je ani možné zistiť, kedy dlžník K.. E. R. a žalovaný ju uzatvorili v ústnej forme. Súd má preto za to, že nie je možné vyhlásiť neúčinnosť tohto neplatného právneho úkonu. Práve z tohto dôvodu tunajší súd žalobný návrh zamietol. Vzhľadom na vyššie uvádzaný dôvod zamietnutia žaloby sa tunajší súd v odôvodnení nezaoberal ďalšími námietkami, ktoré vzniesol žalovaný počas konania.
O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému účastníkovi, t.j. žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 924,77 Eur, na ktoré zaviazal žalobcu vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Tieto trovy pozostávajú z trov za úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2007, úkon v hodnote 45,51 Eur + 19 % DPH a režijný paušál 5,91 Eur, vyjadrenie k návrhu zo dňa 21. 08. 2007 úkon v hodnote 45,51 Eur + 19 % DPH a režijný paušál 5,91 Eur, návrh na prerušenie konania úkon v hodnote 48,63 Eur + 19 % DPH a 1-krát 6,31 Eur režijný paušál, odvolanie voči uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 21. 10. 2008 úkon v hodnote 24,32 Eur + 19 % DPH a 6,31 Eur režijný paušál, príprava na pojednávanie s klientom v trvaní 1 hod. 30 min. dňa 19. 05. 2011 úkon v hodnote 38 Eur, režijný paušál 7,41 Eur + 20 % DPH (§14 ods. 2, písm. c) Vyhl. 655/2004 Z. z.), účasť na pojednávaní dňa 23. 05. 2011 úkon v hodnote 57 Eur, režijný paušál 7,41 Eur + 20 % DPH, náhrada cestovného vo výške 58,52 Eur za cestu zo Žiliny do Banskej Bystrice a späť (pri spotrebe 6,7 litrov na 100 km pri celkovom počte km 178, pri cene nafty 1,158 Eur za liter a základnej náhrady za jazdu vo výške 0,183 za 1 km + 20 % DPH), náhrada za stratu času na ceste na pojednávanie vo výške 118,56 Eur (8 začatých polhodín pri ceste zo Žiliny do Banskej Bystrice pri výške za 1 polhodinu 12,35 Eur + 20 % DPH), príprava na pojednávanie s klientom v trvaní 1 hod. 10 min. dňa 08. 02.2012 úkon v hodnote 39,13 Eur, 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH, pojednávanie v trvaní 2 hod. 50 min. dňa 09. 02. 2012 úkon v hodnote 58,59 Eur, 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH x 2 (§14 ods. 1 písm. c) Vyhl. 655/2004 Z. z.), cestovné na pojednávanie dňa 09. 02. 2012 v hodnote 59,29 Eur (cesta zo Žiliny do Banskej Bystrice a späť pri spotrebe 6,7 litra na 100 km, celkový počet km 178, pri cene nafty 1,412 Eur za liter a základnej náhrady za jazdu vo výške 0,183 eur za 1 km + 20 % DPH), náhrada za stratu času na ceste na pojednávanie vo výške 122,02 -Eur (8 začatých polhodín pri ceste na pojednávanie zo Žiliny do Banskej Bystrice a späť, pričom za jednu začatú polhodinu náhrada vo výške 12,71 Eur + 20 % DPH). Právna zástupkyňa žalovaného si uplatnila pri všetkých úkonoch 20 % DPH, pričom tunajší súd priznal právnej zástupkyni žalovaného 20 % DPH k odmene za úkony učinené v roku 2011 a za úkony učinené v roku 2007, 2008 len 19 % DPH z hodnoty úkonu bez režijného paušálu. Z tohto dôvodu vznikol rozdiel medzi vyčíslením trov konania právnou zástupkyňou žalovaného /vo výške 931,29 Eur s DPH/ a trovami priznanými súdom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..