Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-190-2011.pdf
PDF · 86.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/190/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Leou Švrčekovou v právnej veci navrhovateľky Y. Y. rodenej F., narodenej X.X.XXXX, bývajúcej v F. XX proti odporcovi C. Y., narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v F. XXX, zastúpenému JUDr. Darinou Mattovou, advokátkou v Košiciach, Krivá 18, za účasti maloletého Š. Y., narodeného XX.X.XXXX, bývajúceho v F. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom v Košiciach, Staničné námestie 9, o rozvod manželstva
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky Y. Y. a odporcu C. Y., uzavreté XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
Pre čas po rozvode zveruje maloletého Š. Y. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať mu majetok.
Otec je povinný platiť výživné na maloletého Š. v sume XXX X. mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu 31.8.2011 žiadala rozviesť manželstvo s odporcom, uviedla, že v dôsledku dlhodobých konfliktov došlo k vzájomnému odcudzeniu od 8.8.2011 nežijú v spoločnej domácnosti, odporca sa odsťahoval k svojim rodičom a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Pre čas po rozvode navrhovala zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu určiť primerané výživné.
Odporca spočiatku nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva, prejavil záujem o obnovenie manželského spolužitia, avšak pre odmietavý postoj navrhovateľky akceptoval jej rozhodnutie rozviesť sa.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi a takto zistil skutkový stav:
Výpoveďou účastníkov a sobášnym listom bolo preukázané, že manželstvo uzavreli zo vzájomnej citovej náklonnosti po kratšej známosti XX.XX.XXXX U. F., u oboch ide o prvé manželstvo. Z tohto
manželstva pochádza jedno dieťa - maloletý Š. Y., narodený XX.X.XXXX. Výpoveďou účastníkov bolo tiež preukázané, že spočiatku bolo ich spolužitie harmonické, bývali u rodičov odporcu, vyskytovali sa však aj nezhody vyplývajúce zo spoločného bývania, ešte pred narodením dieťaťa odišli bývať k otcovi navrhovateľky, kde spolu bývali až do X.X.XXXX, kedy navrhovateľka v dôsledku pretrvávajúcich konfliktov, vyplývajúcich z rozdielnosti pováh, názorov a záujmov vyzvala odporcu na odchod zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka nebola šťastná v poslednom období manželského spolužitia, stresovala ju manželova žiarlivosť, obmedzovanie, pod vplyvom konfliktov stratila k nemu citovú náklonnosť a nie j ochotná obnoviť manželské spolužitie.
Navrhovateľka býva aj s maloletým Š. u svojho otca v rodinnom dome v F. XX, spoločne uhrádzajú výdavky za bývanie v sume XXX X. mesačne. Navrhovateľka je v pracovnom pomere s podnikateľom L. V. - W., V. XXXX, F., pracuje ako predavačka nábytku v predajni v Košiciach, jej priemerný čistý mesačný príjem je XXX X.. Do zamestnania dochádza autobusom, výdavky na dopravu predstavujú približné XX X. mesačne.
Odporca býva u svojich rodičov v rodinnom dome v F. XXX, na bývanie a stravu prispieva sumou najmenej 60 eur mesačne. Je v pracovnom pomere so spoločnosťou Ž. L. C. F., pracuje ako technik na pracovisku v V., jeho priemerný čistý mesačný príjem je XXX X., na cestovné do zamestnania mesačne vynaloží približne XX X.. Od rozchodu s navrhovateľkou jej platil na syna sumu XXX X. mesačne vrátane prídavkov na dieťa a daňového bonusu, ktoré mu boli vyplácané.
Účastníci majú vyživovaciu povinnosť len k spoločnému dieťaťu, neudržiavajú vzťahy s inými partnermi.
Navrhovateľka a odporca žiadali neupraviť styk otca s maloletým Š., pretože sa o styku vedia dohodnúť, obaja majú k dieťaťu silný citový vzťah, prevažne otec ho vyzdvihuje zo školy a trávi s nim popoludnie, po 18. hodine dochádza z práce matka a otec dieťa odprevádza domov. Maloletý Š. je zdravý, navštevuje 2. ročník Základnej školy v F., obeduje v školskej jedálni, jeho potreby si nevyžadujú vynaloženie mimoriadnych výdavkov.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sú tak vážne narušené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a pre odmietavý postoj navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zachovanie manželstva nie je ani v záujme maloletého Š., ktorý pre svoj priaznivý telesný a duševný vývin potrebuje žiť v harmonickom rodinnom prostredí, a už sa zmieril s rozchodom rodičov. Z týchto dôvodov súd rozviedol manželstvo účastníkov konania.
Pre čas po rozvode manželstva zveril maloletého Š. do osobnej starostlivosti matky, ktorá má na to vytvorené vhodné podmienky a o dieťa sa riadne stará, ona ho bude aj zastupovať a spravovať mu majetok. Otcovi súd uložil platiť výživné v sume XXX X. mesačne, takto upravená vyživovacia povinnosť je primeraná odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam, možnostiam a pomerom otca, ktorý má len príjem z pracovného pomeru, aj matka je povinná okrem osobnej starostlivosti prispievať zo svojho prímu na potreby dieťaťa, na tento účel je aj prídavok na dieťa, ktorý bol doposiaľ vyplácaný otcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
U p o z o r n e n i e :
Podľa § 27 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.