Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_7C-59-2011.pdf
PDF · 72.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-7C/59/2011
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci navrhovateľa S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, N. proti odporcovi K. C., nar. r. XXXX, bytom I. XX, D. o zaplatenie 659,50 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 659,50 Eur a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 39,50 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 29.7.2011 domáhal sa navrhovateľ voči odporcovi zaplatenia žalovanej sumy, a to titulom vrátenia pôžičky, ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi v štyroch splátkach v mesiaci december 2010. Aj napriek tomu, že si účastníci nedohodli presný termín vrátenia peňazí, navrhovateľ uviedol v žalobnom návrhu, že sa dohodol s dlžníkom, že peniaze mu vráti čím skôr. Ako súd zistil z výpisov zo živnostenského registra Obvodného úradu v Brezne, obaja účastníci sú podnikatelia, teda osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia a zapísaní v živnostenskom registri Obvodného úradu v Brezne.
Súd po doručení žalobného návrhu doručil do miesta sídla odporcu opis žalobného návrhu s tým, že mu uznesením uložil povinnosť, aby sa k tomuto žalobnému návrhu vyjadril. Odporca sa k žalobnému návrhu, napriek tomu, že opis žalobného návrhu a uznesenie prevzal 12.1.2012, nevyjadril.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p. ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu.
Podľa § 114 ods. 4 O.s.p. uznesenie podľa ods. 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa ods. 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Vzhľadom k tomu, že sa odporca nevyjadril k žalobnému návrhu, hoci osobne prevzal opis žalobného návrhu aj uznesenie, v ktorom mu súd uložil povinnosť vyjadriť sa k žalobnému návrhu, súd konštatuje, že boli splnené podmienky, aby o nároku navrhovateľa rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p. a citovaného ust. § 114 ods. 5 O.s.p.
Podľa § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť ak sa žalovaný k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následku nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2).
Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa ods. 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol.
Súd vychádzal pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa z tvrdenia navrhovateľa o tom, že požičal odporcovi peniaze, pričom tento presne uviedol, že mu požičal peniaze na štyrikrát v mesiaci december 2010. Súd nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach navrhovateľa v žalobnom návrhu, ktorý zrejme sa dovtedy bezúspešne ústne domáhal u odporcu vrátenia poskytnutej pôžičky. Zároveň navrhovateľ uviedol, že nemá síce písomné potvrdenie o požičaní peňazí, ale navrhol vypočuť svedka, ktorý by skutočnosť, že požičal odporcovi peniaze súdu potvrdil a naviac uviedol skutočnosti, pre ktoré považoval písomné potvrdenie, resp. písomnú zmluvu o pôžičke medzi ním a dlžníkom za zbytočné, vzhľadom k tomu, že prechovával voči odporcovi dôveru.
Teda súd uveril tvrdeniu navrhovateľa, že požičal odporcovi žalovanú sumu, a z takto ustáleného skutkového stavu potom súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa vychádzal.
Predovšetkým ale súd vychádzal zo skutočnosti, že odporca prevzal opis žalobného návrhu aj uznesenie, v ktorom mu súd uložil povinnosť vyjadriť sa k žalobnému návrhu a odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril. Teda súd je toho názoru, že pokiaľ by mal odporca námietky voči nároku uplatňovanému navrhovateľom, potom, ako si prečítal obsah žalobného návrhu, bol by sa k žalobnému návrhu vyjadril. Keďže sa k žalobnému návrhu nevyjadril, súd považuje navrhovateľom tvrdený skutkový stav za nesporný.
Súd vzťah medzi navrhovateľom a odporcom posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluva o pôžičke nemusí byť písomná, teda zákon pre platnosť zmluvy o pôžičke nevyžaduje písomný právny úkon. Keďže navrhovateľ požičal odporcovi peniaze na základe ústnej dohody, súd konštatuje, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o pôžičke, navrhovateľ požičal odporcovi peniaze, odporca peniaze ako pôžičku prijal zároveň s tým, že sa zaviazal vrátiť túto pôžičku čo najskôr. Aj keď z tvrdenia navrhovateľa nevyplýva presne určený dátum, kedy sa odporca zaviazal vrátiť pôžičku, súd je toho názoru, že aj z dohody účastníkov o vrátení pôžičky "čím skôr" je možné usudzovať, že do podania žalobného návrhu navrhovateľ viackrát vyzval odporcu na vrátenie pôžičky, a keďže tento tak neurobil, podal navrhovateľ
žalobný návrh na súd. Teda súd je toho názoru, že odporca svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy o pôžičke vrátiť poskytnuté peniaze nesplnil, preto súd žalobnému nároku navrhovateľa vyhovel.
Napriek tomu, že mohol navrhovateľ požadovať od odporcu úroky za požičanie peňazí, resp. úroky z omeškania, tento sa tohto nároku nedomáhal, preto súd priznal navrhovateľovi sumu, ktorú požičal odporcovi na istine, a to vo výške 659,50 Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako v spore úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 39,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .