Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Co-67-2011.pdf
PDF · 116.98 KB
Case nature
Subarea
4Co/67/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: W. R., bytom J. B. XX, E. I. E., zastúpeného K.. I. J., advokátom, so sídlom R., R. XX proti odporcovi: A. - C. I., A..C.., so sídlom Z. B. X, E., Q.: XX XXX XXX, adresa pre doručovanie: A. - C. I., A..C.. - B. B., so sídlom F. X, Y., o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. decembra 2010, č.k. 9C/31/2008 - 391, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti presahujúcej sumu 6.410,58 eur a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, z m e ň u j e takto:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 125.797,89 eur, do 15 dní.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 15.440,15 eur z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko v lehote 3 dní. Vo zvyšnej časti odškodnenia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že dňa 23.06.2003 v k.ú. W. R., v smere od E. I. E. do I. N. J. riadil osobné motorové vozidlo zn. J. F., pričom po prejdení ľavotočivej zákruty porušil ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, a po tom, čo vozidlo dostalo šmyk, zišlo vpravo mimo cestu, kde narazilo do betónového elektrického stĺpu. Následkom uvedenej dopravnej nehody navrhovateľ ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle utrpel zlomeninu pravej ramennej kosti s poranením hrudnej chrbtice a ochrnutím dolných končatín s trvalými následkami. Na základe trestného rozkazu č. k. 13T/150/03-78 zo dňa 21.01.2004, bol vodič vozidla N. J. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. Odporca na podklade skončenia trestného konania oznámil navrhovateľovi, že z titulu povinného zmluvného poistenia N. J. vyplácajú navrhovateľovi celú náhradu škody na zdraví v maximálnej sume 240.000,- Sk. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o základe nároku navrhovateľa na náhradu škody dospel k záveru, že navrhovateľ sa spolupodieľal na vzniku škody a v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka, jeho spoluzavinenie určil vo výške 30 %. Z výpovede navrhovateľa, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ počas jazdy nebol pripútaný bezpečnostným pásom, a teda porušil povinnosť podľa § 5 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z.z. a je tiež zodpovedný za vznik škody na zdraví. Zo znaleckého posudku č. 29/2010 N.. N. Y., zo dňa 18.06.2010 zistil, že nezapnutie bezpečnostného pásu nebolo jedinou príčinou vzniku vážneho poranenia chrbtice a miechy navrhovateľa. Na vzniku zranení má najväčší podiel obrovská kinetická energia, ktorá pôsobila na jeho telo pri náraze do svahu a do betónového
stĺpa pri neprimeranej rýchlosti osobného motorového vozidla, v ktorom sa viezol. Znalec ďalej uviedol, že pri použití bezpečnostného pásu, by bolo možno poranenie chrbtice menej závažné. Z týchto dôvodov neuznal námietku odporcu, že navrhovateľ si väčšinu poranení spôsobil sám a ustálil mieru spoluzavinenia na 30 %. Úvaha, či by navrhovateľ dopadol horšie, ak by bol pripútaný, bola by v rovine špekulatívnej, bez presadzovania zásady prevenčnej povinnosti správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. Zo znaleckého posudku N.. N. Y. č. 29/2010 mal ďalej za preukázané, že ošetrovanie navrhovateľa bolo po úraze veľmi náročné s bolestivými preväzmi, nutným polohovaním každé dve hodiny (aj v noci), sprevádzanými trvalými bolesťami v oblasti pravej hornej končatiny a hrudníka, sťaženým dýchaním, až dusením sa pri obmedzenom pohybe bránice a pridruženom zápale pľúc, opakujúcim sa vykašliavaním krvi v trvaní pol roka, spontánnym únikom stolice, striedaným zápchou a nutnosťou vyberania stolice prstom, opakovanými infekciami močových ciest a preležaninou v oblasti pätových kostí. Z týchto dôvodov znalec zvýšil bolestné na dvojnásobok, t.j. vo výške 1642,50 bodov, teda o 442,50 bodov viac, ako je vyhláškou určená maximálna bodová hranica pri cene 60,- Sk za 1 bod (72.000,- Sk = 60,- Sk x 1200 bodov) a priznaní maximálneho odškodnenia vo výške 240.000,- Sk. Znalec konštatoval, že ošetrovanie navrhovateľa bolo po úraze veľmi náročné, najmä pri položkách: rozdrvenie miechy, s trieštivou zlomeninou 12. hrudného stavca s posunom do miechového kanála, trieštivou zlomeninou tela ramennej kosti vpravo, liečenou operáciou, zlomeninou druhého rebra vľavo, siedmeho a ôsmeho rebra vpravo, roztrhnutie pľúc. Vzhľadom na pridružené zranenia hrudníka a pravej hornej končatiny možno považovať vytrpené bolesti za výnimočné. Bodovo tieto znalec určil vo výške 1262,50 bodov, ktoré súd považoval za základ pri určení mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného. Za primeranú náhradu súd považoval 10-násobok vyššie špecifikovaného bodového ohodnotenia bolestného, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 757.500,- Sk (1262,50 x 10 x 60,- Sk). Po odpočítaní 30 % je potom odškodnenie za bolestné vo výške 530.250,- Sk, odporca vyplatil z tejto sumy 72.000,- Sk, teda zostáva doplatiť 458.250,- Sk (15.211,11 eur), ktorú sumu súd priznal navrhovateľovi napadnutým rozsudkom titulom bolestného. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa vyradenie navrhovateľa z pracovnej činnosti (je úplný invalid), vyradenie z mimopracovných činností, stratil možnosť športovať, pri úkonoch osobnej hygieny je odkázaný na pomoc, je trvale impotentný a napokon mladý vek navrhovateľa (XX rokov). Na druhej strane poukázal na to, že navrhovateľ bol nezamestnaný, prepustený v skúšobnej dobe z dôvodu požitia alkoholických nápojov, viackrát bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Z pohľadu rodinného života nebol živiteľom rodiny, žil s rodičmi, ktorým pomáhal pri domácich prácach a v XX. rokoch uprednostňoval osobné záujmy a zábavu pred zodpovednou prácou, alebo ďalším vzdelávaním a prípravou na budúce povolanie. Takmer žiadnym spôsobom sa neangažoval v spoločenskom, kultúrnom, alebo politickom živote, športoval len rekreačne. Zo záverov znaleckého posudku N.. N. Y. zistil, že sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bolo obodované vo výške 2915 bodov, teda o 115 bodov viac ako je vyhláškou určená maximálna bodová hranica pri cene 60,- Sk za 1 bod (168.000,- Sk = 60,- Sk x 2800 bodov) a priznaní maximálneho odškodnenia vo výške 240.000,- Sk. Za primeranú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd považoval len doplatenie neuhradených bodov, ktoré presahovali maximálnu hranicu 2800 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 229,04 eur (6.900,- Sk) = 60,- Sk x 115 bodov. Vzhľadom na určené nízke odškodnenie súd neznížil priznanú sumu ešte o 30 % z dôvodu miery spoluzavinenia, pretože by sa tým stratil účel takto priznanej sumy. Na základe takto vykonaného dokazovania priznal navrhovateľovi odškodnenie za bolestné vo výške 15.211,11 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 229,04 eur, spolu 15.440,15 eur a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, platnej v rozhodnom čase, § 420 ods. 1, § 441 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, platného v rozhodnom čase. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu zložitosti prípadu.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporca.
Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý a domáhal sa jeho zmeny tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 99.283,01 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 348.107,94 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, trovy konania a právneho zastúpenia v sume 1.574,97 eur, všetko do troch dní. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby o
30 % uplatnených nárokov z dôvodu jeho spoluviny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyslovil názor, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a väčším rozsahom škody v dôsledku jeho konania. K poraneniu chrbtice a rozdrveniu miechy došlo z dôvodu obrovskej kinetickej energie, ktorá pôsobila na jeho telo pri náraze do svahu a betónového stĺpa pri neprimeranej rýchlosti osobného motorového vozidla, v ktorom sa viezol. V konaní neboli naplnené všetky predpoklady jeho spoluzodpovednosti za vzniknutú škodu a preto ustálenie spoluviny v rozsahu 30 % je v rozpore s ust. § 441 v spojení s § 420 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru súdov v obdobných prípadoch, pokiaľ spoluzavinenie poškodených je bezpečne preukázané, stanovuje sa spoluvina v rozsahu maximálne 10 %. Pre spravodlivé určenie spoluviny sa uplatňuje zásada primeranosti a proporcionality. Dôvodil, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov a skutkových zistení vychádzal pri svojej úvahe o primeranosti rozsahu odškodnenia z nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku na priznanie mimoriadneho odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V prvom rade sa súd pri svojich úvahách, súvisiacich s osobitosťou prípadu riadil kritériami, ktoré vzhľadom na súčasnú platnú judikatúru súdov, právne neobstoja. Tiež hodnotenie dôkazov, na základe ktorých súd rozhodol o výške náhrady škody, bolo neprimerané ku v konaní preukázanej prežitej bolesti, fyzickému a duševnému utrpeniu, zúfalstvu a beznádeje mladého muža, ktorý na prahu produktívneho života stratil to najcennejšie - svoje zdravie a ocitol sa v ťažko predstaviteľnej doživotnej situácii. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bol nútený pretrpieť život ohrozujúce stavy, mučivé bolesti, ale aj utrpenia a to pri úraze, počas liečenia a po ňom. Podrobil sa početným náročným operáciám, pričom lekárskymi a znaleckými posudkami boli potvrdené medicínske aspekty dôvodov pre mimoriadne zvýšenie bolestného. Osobitne súd vôbec nezobral do úvahy charakter a rozsah zranení, množstvo a náročnosť operačných zákrokov, hodnotených najvyšším stupňom závažnosti, invazívnu a katétrovú liečbu, vzniknuté komplikácie, katétrovú sepsu týkajúcu sa zápalu močových ciest pri inkontinencii, agresívnu antibiotickú liečbu, fixáciu krčnej chrbtice a s tým spojené výrazné obmedzenia pohybu, vyčerpávajúce a bolestivé vyšetrenia, vysokú rádiologickú záťaž a náročnú rehabilitačnú liečbu, sprevádzanú s bolesťami a spazmami. Nesúhlasil s dôvodmi, na základe ktorých súd prvého stupňa návrh na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol, nakoľko tieto nemajú oporu v zákone a najmä v platnej judikatúre súdov. Poukázal na to, že už iba jeho vek - XX rokov a to, že bol na prahu produktívneho života, bol sám o sebe závažnou skutočnosťou, hodnou osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa si zrejme dostatočne neuvedomil, že bude ochrnutý až do konca svojho zničeného života, je odkázaný len na úbohé živorenie, výlučne na pomoc iných osôb, čím stratil dôstojnosť nezávislého človeka. Taktiež súd vôbec nevyhodnotil v dôsledku ochrnutia zmarenie partnerského vzťahu a prvoradého poslania muža - stať sa otcom. Nebral do úvahy ani okolnosť, týkajúcu sa fyzického a duševného utrpenia, ktorému tak, ako v minulosti, ale najmä v budúcnosti, bude, vzhľadom na svoj zdravotný stav a trvalé následky, vystavený.
Odporca v podanom odvolaní namietal pochybenie súdu prvého stupňa v tom smere, že priznaný 10- násobok bolestného, priznával nie zo základného počtu bodov - 631,25 bodov, ale už zo zvýšeného počtu bodov, t.j. 1262,50 bodov. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov ohľadne základu, z ktorého sa má prípadné zvýšenie pri bolestnom vykonať. Uviedol, že na zohľadnenie komplikácií pri liečbe slúži viacero mechanizmov. Na jednej strane je to lekár, ktorý môže pri položkách, ktorých sa to týka, zvýšiť základné bolestné až o 100 % a na druhej strane je to súd, ktorý môže zvýšiť základné bolestné neobmedzene. Oba mechanizmy však nie je možné kumulovať, nakoľko sú to dva rôzne spôsoby ako zohľadniť totožné komplikácie v liečbe a zvýšiť základné odškodnenie. Nie je preto v súlade s vyhláškou č. 32/1965 Zb., aby lekár zvyšoval nejakú položku z dôvodu komplikácií a následne, aby súd zvýšil tú istú položku z tých istých dôvodov ako lekár, len už z iného základu. Nesprávnosť rozhodnutia súdu potvrdzuje aj rozsah návrhu, kde navrhovateľ požaduje 70-násobok bolestného zo základu 821,25 bodov. Je teda zrejmé, že súd svojím rozhodnutím išiel nad rámec žalobného návrhu, keď sám navrhovateľ si uplatňoval zvýšenie len zo základného počtu bodov 821,25 bodov. Správny výpočet pri bolestnom je 631,25 bodov x 10 x 60 = 378.750,- Sk, po odpočítaní 30 % spoluviny = 265.125,- Sk, po odpočítaní už uhradených 72.000,- Sk = 193.125,- Sk, t.j. 6.410,58 eur. V tejto časti odvolanie nepodáva, jeho odvolanie smeruje len proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti o 8.800,54 eur. V tejto časti žiadal, aby bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odvolacia námietka odporcu, týkajúca sa výšky súdom priznanej náhrady škody na bolestnom, právne neobstojí. Rozhodnutie súdu
vo všeobecnosti je založené na subjektívnom posúdení primeranosti výšky náhrady nemateriálnej ujmy, ktorá mu vznikla následkom škody na zdraví. Mechanizmus výpočtu výšky náhrady škody súdom, ktorý odporca vo svojom odvolaní napadá, je podľa jeho názoru iba cestou pomáhajúcou súdu pri úvahe o jej primeranosti. Pre rozhodnutie súdu je dôležitá výška priznanej náhrady a nie násobky bodového hodnotenia.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že všetky zranenia navrhovateľa pri dopravnej nehode vznikli nekontrolovaným pohybom, teda po interiéri vozidla a po kontakte s interiérom, ku ktorému by pri pripútaní bezpečnostným pásom nedošlo. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok, v ktorom znalec konštatoval, že nezapnutie bezpečnostného pásu nie je jedinou príčinou vzniku vážneho poranenia chrbtice a miechy, čo plne korešponduje so záverom súdu prvého stupňa pri konštatovaní spoluviny navrhovateľa. Pokiaľ ide o výšku spoluviny 30 %, túto považuje, vzhľadom na okolnosti, za nízku, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že v prípade pripútania sa, by žiadnu paraplégiu navrhovateľa neriešili. Zo strany navrhovateľa, v súvislosti s určením miery spoluviny, ide o čisté špekulácie, ktoré nemôžu byť na prospech osoby, porušujúcej svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. Pokiaľ ide o bolestné, poukázal na to, že nie je možné zamieňať pojmy ťažká liečba a mimoriadna liečba. Ťažká liečba je sprievodným javom všetkých ťažkých poranení (ako u navrhovateľa), zatiaľ čo mimoriadna liečba je liečba, ktorá vzhľadom na utrpené zranenia nie je bežná, resp. je komplikovanejšia ako u iných osôb s rovnakými zraneniami. Tá okolnosť, že u navrhovateľa ide o bolestivé zranenie, je zohľadnená už v základnom hodnotení a toto samo nemôže byť dôvodom na mimoriadne zvýšenie, nakoľko v takom prípade by základné bodové hodnotenie stratilo zmysel a zvyšovalo by sa súdom každé poranenie, ktoré je bolestivé. Mal za to, že navrhovateľ nemôže zdôvodňovať mimoriadne zvýšenie bolestného poukazovaním na náročnú a bolestivú liečbu, keď celý tento priebeh bol vzhľadom na utrpené poranenia štandardný a museli ho podstúpiť všetci poškodení s rovnakými kombinovanými zraneniami ako navrhovateľ. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že nie je možné argumentovať, že navrhovateľ má nárok na zvýšenie, lebo je paraplegik. Potom by mal na mimoriadne zvýšenie nárok každý paraplegik, čím by sa obchádzalo priamo vyhláškou určené odškodnenie 1900 bodov za tento druh diagnózy. Popri celkovo negatívnom stave navrhovateľa spôsobenom paraplégiou, je možné v konkrétnom prípade indikovať aj pozitívne prvky, ktoré vôbec nie sú pri paraplégii bežné a drvivá väčšina paraplegikov je na tom v porovnaní s navrhovateľom horšie v týchto smeroch: telo má necitlivé až od 12. stavca, vie ovládať čiastočne svaly brucha, hrude a chrbta, navrhovateľ je čiastočne sebestačný vo všedných denných úkonoch s možnosťou zapojenia svalov trupu. Tieto pozitívne prvky by mali byť zohľadnené v rozhodnutí súdu, nakoľko väčšina paraplegikov je postihnutá viac ako navrhovateľ. S prihliadnutím k uvedenému a k neexistencii ani priemerných aktivít navrhovateľa pred nehodou navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), doplnil dokazovanie zopakovaním výsluchu navrhovateľa, svedkyne N. R. a dospel k právnemu záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:
Predmetom konania sú jednorázové nároky vyplývajúce z poškodenia zdravia navrhovateľa, a to odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o základe nároku navrhovateľa dospel k záveru, že navrhovateľ sa spolupodieľal na vzniku škody, ktorá mu vznikla na jeho zdraví a v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka jeho spoluzavinenie určil v rozsahu
30 %.
Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľ ako spolujazdec nebol počas jazdy v osobnom motorovom vozidle pripútaný bezpečnostným pásom. Zo znaleckého posudku č. 29/2010 N.. N. Y. zo dňa 18.06.2010 vyplýva, že nezapnutie bezpečnostného pásu nebolo jedinou príčinou vzniku vážneho poranenia chrbtice a miechy navrhovateľa. Na vzniku zranení má najväčší podiel obrovská kinetická energia, ktorá pôsobila na jeho telo pri náraze do svahu a do betónového stĺpa
pri neprimeranej rýchlosti osobného motorového vozidla, v ktorom sa viezol. Znalec konštatoval, že pri použití bezpečnostného pásu by bolo možno poranenie chrbtice menej závažné, ťažko však vylúčiť, či by pri zapnutí bezpečnostných pásov nebolo vzniklo závažné poranenie hlavy a mozgu pri stlačení strechy osobného motorového vozidla. Otázka miery spoluzavinenia nie je v judikatúre zjednotená a súdy v rámci voľnej úvahy nepoužívajú žiadne zjednocujúce kritériá, lebo zovšeobecnenie, t.j. vytvorenie všeobecného pravidla aplikovateľného na iné obdobné prípady, je spravidla vylúčené. Odvolací súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade je opodstatnené vyhodnotiť mieru spoluzavinenia navrhovateľa na vzniku škody v rozsahu 15 %. Pri ustálení miery spoluzavinenia navrhovateľa na vzniknutej škode na zdraví bolo predovšetkým potrebné prihliadať k situácii, za ktorej došlo ku škode na zdraví navrhovateľa, keď základnou príčinou vzniku škody bolo závažné protiprávne konanie vodiča osobného motorového vozidla N. J., ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať podmienkam na ceste a svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví. Je nesporné, že navrhovateľ nepripútaním bezpečnostného pásu počas jazdy porušil povinnosť podľa § 5 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z.z. o prevádzke na pozemných komunikáciách, avšak s prihliadnutím k tomu, že základnou príčinou na vzniku škody bol spôsob jazdy vodiča osobného motorového vozidla, odvolací súd i s prihliadnutím na závery znaleckého posudku znalca N.. N. Y. ustálil na rozdiel od súdu prvého stupňa mieru spoluzavinenia navrhovateľa na vzniknutej škode v rozsahu 15 %.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovaní v živote.
V danej veci neboli pochybnosti, že náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia treba určiť podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., nakoľko navrhovateľ utrpel škodu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 23.06.2003.
Z ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. augusta 2004 vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Týmito doterajšími predpismi je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky č. 84/1967 Zb., vyhlášky č. 78/1981 Zb., vyhlášky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky č. 19/1999 Z.z. (ďalej len vyhláška č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., platnej a účinnej v čase vzniku škody, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti, spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb, ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky platnej v čase vzniku škody v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie sumy 114.494,12 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 348.336,98 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žiadanú náhradu dôvodne uplatňoval podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., účinnej a platnej v čase vzniku škody, z ktorej súd pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia aj vychádzal. Súd prvého stupňa však nesprávne právne postupoval pri výpočte základného bodového ohodnotenia mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť.
Zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť sú uvedené v prílohe A, bod I. vyhlášky a sadzby pre hodnotenie bolestného pri úrazoch v prílohe B, bod I. vyhlášky. Podľa prílohy bod I. ods. 2 vyhlášky, lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši o polovicu, ak a/ došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu), ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila, b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie, infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon (príloha A, bod I. ods. 6 vyhlášky). Pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby (príloha A, bod I. ods. 7 prvá veta vyhlášky).
Z uvedeného vyplýva, že lekár pri hodnotení poškodenia zdravia, spôsobeného úrazom, vychádza zo základnej sadzby počtu bodov tak, ako sú stanovené pod písm. B, bod I. prílohy vyhlášky a ak sú dané dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (príloha A bod I. vyhlášky), hodnotenie základnej sadzby zvýši. Výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného.
Z obsahu znaleckého posudku, vypracovaného znalcom N.. N. Y. zo dňa 18.06.2010 č. 29/2010 vyplýva, že znalec podľa zásad uvedených v prílohe A bod I. ods. 6, 7 vyhlášky aj postupoval. Znalec určil bodové hodnotenie bolestného u navrhovateľa vo výške 821,25 bodov, s tým, že ošetrovanie navrhovateľa bolo po úraze veľmi náročné, s bolestivými preväzmi, nutným polohovaním každé dve hodiny (aj v noci), sprevádzaným trvalými bolesťami v oblasti pravej hornej končatiny a hrudníka, sťaženým dýchaním až dusením sa pri obmedzenom pohybe bránice a pridruženom zápale pľúc, opakujúcim sa vykašliavaním krvi v trvaní pol roka, spontánnym únikom stolice, striedaným zápchou a nutnosťou vyberania stolice prstom, opakovanými infekciami močových ciest a preležaninou v oblasti pätových kostí. Vzhľadom na priebeh liečenia znalec zvýšil podľa odseku 7 všetky položky na dvojnásobok, t.j. vo výške 1642,50 bodov. Súd prvého stupňa však nesprávne pri výpočte základného bodového ohodnotenia pri výpočte mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť vychádzal z počtu bodov 1262,50, keď vychádzal zo zvýšeného bodového ohodnotenia položiek 231, 107b, 136d, 81b, č. 83. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup je v rozpore so zásadami pre hodnotenie odškodnenia za bolesť uvedenými v prílohe A bod I. vyhlášky a v danom prípade bolo potrebné vychádzať zo základného bodového ohodnotenia bolestného v počte 1642,50 bodov (výsledný počet bodov bolestného po zvýšení lekárom). Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného, odvolací súd vzhľadom na skutkový stav zistený jednak okresným súdom, ale aj vlastnými zisteniami po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k záveru, že je primerané zvýšenie tohto odškodnenia vo výške 15-násobku základného počtu bodov. Zo znaleckého posudku N.. N. Y. jednoznačne vyplýva, že ošetrovanie navrhovateľa po úraze bolo veľmi náročné s početnými infúziami, transfúziami, bolestivými preväzmi, nutným polohovaním každé dve hodiny sprevádzaným trvalými bolesťami v oblasti pravej hornej končatiny a hrudníka, sťaženým dýchaním až dusením sa pri obmedzenom pohybe bránice a pridruženom zápale pľúc, opakovaným vykašliavaním krvi s trvaním pol roka, spontánnym únikom stolice, opakovanými infekciami močových ciest a preležaninou v oblasti pätových kostí. Vzhľadom na pridružené zranenie hrudníka a pravej hornej končatiny, možno považovať vytrpené bolesti navrhovateľa za výnimočné. Bolesti boli zhoršené zápalom pľúc a sťaženým dýchaním až dusením. Prežívanie bolestí zhoršovali aj bolesti pri zlomenine pravej ramennej kosti s naloženým vonkajším fixátorom a znehybneným lakťovým kĺbom po dobu 8 mesiacov. Liečba bola komplikovaná pravostranným zápalom pľúc, vykašliavaním krvi, opakovanými zápalmi močových ciest, preležaninami, predĺženým hojením zlomeniny pravej ramennej kosti. V prípade navrhovateľa každá komplikácia podľa znalca, ktorá počas liečby jeho zranení vznikla, ho ohrozovala na živote. Na základe takýchto zistení, keď v zmysle znaleckého posudku možno považovať vytrpené bolesti navrhovateľa za výnimočné, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že je primerané navrhovateľovi poskytnúť odškodnenie za bolesť vo výške 15-násobku základného počtu bodov. Z titulu odškodnenia bolestného podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky patrí potom navrhovateľovi náhrada nasledovne: 1642,50 bodov x 15-násobok x 60,- Sk = 1.478.250,- Sk po odpočítaní spoluviny 15 % = 1.256.512,50 Sk. Odporca vyplatil z tejto sumy 72.000,- Sk, čo predstavuje 1.184.512,50 Sk, t.j. 39.318,61 eur, po rozhodnutí prvostupňového súdu vyplatil navrhovateľovi sumu 6.410,58 eur, zostáva teda doplatiť titulom bolestného 32.908,03 eur.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý za primeranú náhradu považoval len doplatenie neuhradených 115 bodov v sume 229,04 eur za nesprávne, pretože odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, vylúčenie, či obmedzenie jeho účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote, sťaženie alebo znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľby životného partnera, založenie rodiny a pod.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo vo veku XX. rokov, úraz navrhovateľovi zásadne zmenil život a minimalizoval jeho kvalitu. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, navrhovateľ je ťažko telesne postihnutý, pre úplnú obrnu dolných končatín je schopný sa pohybovať iba na mechanickom invalidnom vozíku, vzhľadom na výrazne funkčné obmedzenie pravej hornej končatiny má ťažkosti pri premiestňovaní sa na vozík a z vozíka, potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých bežných životných úkonoch (toaleta, hygiena). Navrhovateľ má po úraze poruchu základných vylučovacích funkcií, neovláda vôľou odchod stolice a močenie, moč mu odteká samovoľne do sáčku, ktorý má pripravený na predkolení, stolica mu odchádza do plienky, má úplnú stratu sexuálnej funkcie. Jeho stav je trvalý, nemožno ho žiadnym spôsobom zmeniť, podľa názoru znalca vekom sa môžu ťažkosti iba zhoršovať. Aj z výsluchu navrhovateľa na odvolacom pojednávaní bolo zistené, že jeho zdravotný stav sa v porovnaní so stavom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa zhoršil, vytvárajú sa mu dekubity, zvýšila sa u neho bolesť pravej hornej končatiny. I keď navrhovateľ pred úrazom viedol bežný spoločenský, kultúrny, rodinný a športový život a jeho zapojenie do žiadnej z týchto oblastí nebolo na mimoriadnej úrovni, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že následky škody na zdraví, ktoré navrhovateľ utrpel vo svojich XX. rokoch sú natoľko závažné, že ho do konca života celkom vylučujú zo všetkých oblastí života, jeho predpoklady k uplatneniu v spoločnosti sú takmer úplne stratené, odkazujú ho na trvalú intenzívnu pomoc tretej osoby, takže odškodnenie v základnej výmere stanoveného počtu bodov SSU nie je v jeho prípade dostačujúce. Na základe týchto zistení dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že je primerané navrhovateľovi poskytnúť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku základného počtu bodov. Vzal do úvahy aj judikatúru súdov týkajúcu sa týchto otázok, kritérium podobného rozhodnutia v obdobných veciach, ktoré je meradlom spravodlivosti súdneho rozhodnutia. Z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia patrí potom navrhovateľovi náhrada nasledovne: 2915 bodov x 60,- Sk x 20 = 3.498.000,- Sk po odpočítaní 15 % spoluviny = 2.973.300,- Sk, po odpočítaní 168.000,- Sk uhradených odporcom = 2.805.300,- Sk, t.j. 93.118,90 eur - 229,04 eur zaplatených odporcom po rozhodnutí súdu prvého stupňa = 92.889,86 eur, ktorú sumu je odporca povinný titulom SSU navrhovateľovi doplatiť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa, nakoľko v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .