Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-753-2023.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17Ek/753/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005 proti povinnej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., o vymoženie 91,- eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/753/2023 zo dňa 27.03.2023 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/753/2023 zo dňa 27.03.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 17Ek/753/2023 zo dňa 27.03.2023, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol a rozhodol, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v časti H návrhu - Vyhlásenie a návrh bola uvedená Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 18/2022/MV SR zo dňa 12.08.2022 uzavretá medzi správcom Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 2 Bratislava, IČO 00 151 866 (ďalej len „postupca“) a poverenou osobou Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005 (ďalej len „postupník“). Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami súd zistil, že zo Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 18/2022/MV SR vyplýva: v čl. XII. bod 1 - táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami a účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.; v čl. XII bod 2 - ak táto zmluva nadobudne účinnosť počas konkurzu, reštrukturalizácie, likvidácie, dedičského konania alebo konania podľa osobitného predpisu v zmysle § 16 ods. 7 zákona, vstupuje dňom účinnosti zmluvy do postavenia správcu v príslušnom konaní poverená osoba a správca toto postavenie stráca. K Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. 18/2022/MV SR zo dňa 12.08.2022, zverejnenej dňa 18.08.2022 a účinnej dňa 19.08.2022 je priložená aj príloha č.1, v ktorej je špecifikovaná pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní.
3. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučné konanie sa začína na návrh, ktorý môže podať iba ten, kto je oprávnený požadovať nárok z exekučného titulu z dôvodu, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna procesná legitimácia). Z exekučného titulu vyplýva, že žalobcom bol postupca a žalovanou bola povinná, pričom v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený uvedený postupník. Okresný súd Banská Bystrica mal za to, že oprávnený nie je oprávnenou osobou z exekučného titulu a ani nepreukázal, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Aj keď oprávnený poukázal na Zmluvu o vymáhaní pohľadávok štátu, k prevodu práva došlo pred vydaním exekučného titulu (Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá dňa 12.08.2022, zverejnená dňa 18.08.2022 a účinná dňa 19.08.2022, exekučný titul bol vydaný dňa 26.09.2022). Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu teda nepreukazuje prevod práva z exekučného titulu, keďže bola uzavretá a nadobudla účinnosť
predtým ako bol exekučný titul vydaný. V čase vydania rozsudku už oprávnená osoba nebola nositeľom hmotnoprávneho nároku (veriteľom), pretože ešte pred jeho vydaním účinne postúpila pohľadávku oprávnenému. Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom konaní (v konaní o vydanie platobného rozkazu), pričom v exekučnom konaní už prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, nemožno naprávať, ani naň prihliadať. Súd mal za preukázané, že k prevodu práva došlo ešte pred vydaním exekučného titulu, a teda oprávnený nie je osobou oprávnenou požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 36 ods. 1, § 36 ods. 2, § 36 ods. 3, § 48 ods. 2, § 48 ods. 4 písm. b), § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4 prvá veta, § 199a ods. 1 a § 199c ods. 1 Exekučného poriadku a § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že v zmysle § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu sa konsolidáciou pohľadávok štátu rozumie centrálne uplatňovanie splatnej pohľadávky štátu u dlžníka a na príslušných orgánoch, zabezpečenie exekučného titulu k pohľadávke štátu a vymáhanie pohľadávky štátu prostredníctvom jedinej právnickej osoby. Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora (ďalej len "poverená osoba"). Poverená osoba môže vykonávať aj iné činnosti, ak tak rozhodne vláda Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva poverená osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet. V zmysle § 15 ods. 2 písm. a) zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu oprávnená uplatňovať pohľadávku štátu, zabezpečiť k nej exekučný titul a vymáhať ju. Zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu č. 18/2022/MV SR zo dňa 12.08.2022, zverejnenej dňa 18.08.2022 a účinnej dňa 19.08.2022, vstúpil oprávnený ako poverená osoba dňom účinnosti zmluvy do postavenia správcu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) v príslušnom konaní. Správca - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.04.2022 domáhal od povinnej (žalovanej) zaplatenia sumy 91,- eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom neuhradenej faktúry za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Hotelová akadémia E. A. za obdobie od 25.04.2020 do 02.05.2020. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26.9.2022 rozsudok sp. zn. 14C/25/2022, ktorým rozhodol o predmetnej žalobe. V zmysle § 14 ods. 5 písm. a), b), c) zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu je poverená osoba povinná vymáhať pohľadávku štátu s odbornou starostlivosťou, najmä dbať, aby nedošlo k jej zníženiu; na pomerné uspokojenie pohľadávky štátu je oprávnená pristúpiť poverená osoba len v rámci reštrukturalizácie, vymáhať pohľadávku štátu v súlade so záujmami správcu, pri konsolidácii pohľadávky štátu konať len v rozsahu práv a povinností správcu podľa tohto zákona. V rámci plnenia si zákonných povinností podal oprávnený ako poverená osoba dňa 22.03.2023 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 91,- eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/25/2022 zo dňa 26.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2022 a vykonateľnosť dňa 25.10.2022. Oprávnený má za to, že v zmysle vyššie uvedených skutočností, predovšetkým na základe preukázaného postavenia oprávneného ako poverenej osoby vo vzťahu k dotknutej pohľadávke na základe Zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. 18/2022/MV SR zo dňa 12.08.2022, bol oprávnený bez pochybností aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Nič na tom nemôže meniť ani skutočnosť, že pohľadávka bola judikovaná v čase účinnosti zmluvy vyššie uvedeným rozsudkom bez zmeny účastníctva v konaní, ktoré mu predchádzalo. Oprávnenie oprávneného vymáhať pohľadávku správcu podľa zákona č. 374/2014 Z. z. bolo dané účinnosťou zmluvy o vymáhaní pohľadávok. Skutočnosť, že bola predmetná pohľadávka opatrená exekučným titulom, znamená jedine možnosť oprávneného vymáhať túto pohľadávku aj exekučne v zmysle Exekučného poriadku. V prípade prijatia právnej argumentácie súdu by došlo k patovej situácii, kedy by nemohla na exekučnom súde uplatniť pohľadávku ani poverená osoba, ani správca, čo považujú z hľadiska zákonného i ústavného za neprijateľné. Na základe uvedeného oprávnený považuje napadnuté rozhodnutie súdu za nezákonné a navrhuje, aby tunajší súd napadnuté uznesenie v zmysle § 250 ods. 2 CSP zrušil.
6. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
14. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
15. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
16. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
17. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
18. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
20. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie), ktorých je potrebné chápať len procesne. Rozhodujúce je to, kto je v návrhu na vykonanie exekúcie označený za oprávneného a povinného bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia) a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia).
21. Aj keď v praxi nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu univerzálnou sukcesiou alebo singulárnou situáciou, výlučne prechádza len právo alebo povinnosť z exekučného titulu alebo sa prevádza či preberá povinnosť z exekučného titulu. To znamená, že k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti dochádza po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena subjektu v základnom konaní) a v správnom vyriešení vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny účastníkov exekučného konania.
22. Ak došlo k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti alebo k prevzatiu povinnosti pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený musí túto skutočnosť preukázať už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade exekučný súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníka konania ale na zmenu vecnej legitimácie prihliadne pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Ak je zmena riadne preukázaná, exekučný súd za splnenia ostatných zákonných predpokladov vydá poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ak skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie podáva iná osoba, než ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ práva alebo skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie smeruje proti inej osobe, než ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ povinnosti, nie je riadne preukázaná, súd návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 4 in fine zamietne.
23. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnený nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu a ani nepreukázal, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Aj keď oprávnený označil Zmluvu o vymáhaní pohľadávok č. 18/2022/MV SR zo dňa 12.08.2022, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči povinnej, k prevodu práva došlo ešte pred vydaním exekučného titulu (zmluva o vymáhaní pohľadávok bola uzatvorená a podpísaná dňa 12.08.2022, účinnosť nadobudla dňom nasledujúcim po zverejnení v Centrálnom registri zmlúv, t. j. dňa 19.08.2022 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica bol vydaný dňa 26.09.2022). Zmluva o vymáhaní pohľadávok teda nepreukazuje prevod práva z exekučného titulu, keďže bola uzavretá a nadobudla účinnosť predtým, ako bol exekučný titul vydaný. V čase vydania rozsudku už oprávnená osoba nebola nositeľom hmotnoprávneho nároku (veriteľom), pretože ešte pred jeho vydaním účinne postúpila pohľadávku oprávnenému. Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom konaní, pričom v exekučnom konaní už prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, nemožno naprávať, ani naň prihliadať. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 3704/2007 zo dňa 17.09.2009.
24. V zmysle vyššie uvedených skutočností exekučný súd musí uviesť, že § 36 a § 37 Exekučného poriadku je potrebné vykladať v kontexte na to, že i exekučné konanie je súdnym konaním a vo väzbe na vzájomné vzťahy medzi základným a exekučným konaním. V tomto systematickom výklade § 36 ods. 1 Exekučného poriadku len reaguje a dopĺňa pre účely exekučného konania v súčasnosti platný § 217 ods. 1 CSP, ktorý normuje časové medze právoplatnosti súdnych rozhodnutí a § 228 ods. 1 CSP, ktorý normuje subjektívne medze právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Súd základného konania, aby zaistil právnu istotu účastníkov právneho vzťahu na novej vyššej kvalitatívnej úrovni, musí o všetkých aspektoch nároku (aj o nositeľovi oprávnenia, resp. povinnosti) rozhodnúť k určitému rozhodnému okamihu. Iba tak je zabezpečená efektívna súdna ochrana ohrozených alebo porušených práv. Týmto okamihom je čas vydania rozhodnutia. K tomuto okamihu sú s právnou relevantnosťou určení i nositelia práv a povinností. Tento okamih je relevantný i pre exekučné konanie. Po tomto okamihu, resp. ak exekučný titul aj následne nadobudol právoplatnosť, nemožno úspešne uplatňovať skutočnosti nastalé pred jeho vydaním (t. j. i kto je subjekt práva a povinnosti), a to ani v exekučnom konaní. Z tohto pohľadu
je potrebné vykladať príslušné ustanovenia Exekučného poriadku o právnom nástupníctve v exekučnom konaní, resp. uzatvárať zmluvy o postúpení judikovaných pohľadávok.
25. Exekučný súd musí ďalej konštatuje, že oprávneným v danej veci je žalobca uvedený v exekučnom titule a exekučný titul je vykonateľný. Oprávnený si neuvedomuje kvalitatívny rozdiel medzi judikovaným právom a právom pred jeho judikovaním (t. j. právom procesným (tvrdeným) v rámci konania, resp. predprocesným, t. j. hmotnoprávnym). Podľa rímskej zásady „res iudicata pro veritate accipitur“ judikované právo (t. j. priznané právoplatným rozhodnutím nie notárskou zápisnicou) je od procesného, resp. predprocesného nezávislé, pričom dokonca toto judikované právo nemusí hmotnoprávnemu vôbec korešpondovať (t. j. ide o vecne vadné rozhodnutie, napr. z dôvodu, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, ale napr. i tento prípad a mnohé iné) a napriek tomu je vykonateľné, a hlavne záväzné, pričom hmotnoprávne námietky (vrátene legitimácie) podané i stranou povinnou nie je možné v exekučnom konaní úspešne uplatniť. Zvrátenie tohto stavu je možné podať iba pomocou mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré predstavujú osobitnú formu základného konania.
26. Nakoniec nemožno hovoriť ani o patovej situácii neprijateľnej z hľadiska zákonného či ústavného. Vyšší súdny úradník správne zamietol návrh na vykonanie exekúcie, ak mal za to, že oprávnený nie je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu a svoje rozhodnutie riadne odargumentoval, čo bolo i v danom prípade. Súd nepopiera, že záväzok nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale mal by sa deklarovať dokazovaním zistení existujúci hmotno-právny stav, pričom však nemožno vylúčiť s poukazom na vyšší bod odôvodnenia i na zlé (objektívne či subjektívne) deklarovanie práva. Na druhej strane právoplatným rozhodnutím právo nadobúda novú kvalitu, stáva sa judikovaným a samostatným právom a zo vzájomných vzťahov a väzieb medzi civilným právom a civilným procesom sa táto skutočnosť musí nutne odraziť i v právnych postupoch postupcu i postupníka pri postupovaní pohľadávok pod ťarchou negatívneho rozhodnutia, napr. v exekučnom konaní v prípade opomenutia obozretného postupu. Samozrejme súd nevylučuje, že pri hromadnom postupovaní pohľadávok môže dôjsť k situáciám, kedy pohľadávka je uplatnená žalobou v súdnom konaní a súd vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby táto skutočnosť bola zohľadnená v zmene účastníka, najmä ak postupca alebo postupník nepredložil súdu príslušný návrh na zmenu účastníka. Toto je však zodpovednosť účastníkov konania, ktorú nemôžu účastníci preniesť na exekučný súd, lebo ináč nebol by vôbec potrebný inštitút zmeny účastníka konania. Navyše o takejto skutočnosti sa súd nemôže objektívne dozvedieť z úradnej činnosti. Zamietanie návrhu nemožno ihneď stotožňovať s porušením práva na súdnu ochranu, a preto je námietka oprávneného o patovej situácii irelevantná.
27. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/753/2023 zo dňa 27.03.2023 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.