Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-177-2011.pdf
PDF · 73.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/177/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta č.8, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, so sídlom Matice Slovenskej 10, Prievidza, proti povinnému: GEKO spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Cíglianska 5, Prievidza, IČO: 31 647 812, vymazaný z obchodného registra 16.12.2010, o vymoženie 3 086,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/288/2006-20 zo dňa 18. júla 2011, pomerom troch hlasov proti žiadnemu takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p.. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V danej veci bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29K/6/2007-484 zo dňa 28.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2010, súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, obchodnú spoločnosť GEKO spol. s.r.o., pre nedostatok majetku dlžníka. Podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 68 ods. 2,3,4 Obch. zák. bola obchodná spoločnosť dňom 16.12.2010 vymazaná. Povinný tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zanikol bez právneho nástupcu, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. nemá právnu subjektivitu a preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Ide tak o neodstrániteľnú vadu konania. Náhradu trov exekúcie nepriznal s odôvodnením, že v zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Ex. por.). Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v § 203 ods. 1,2 Ex. por., a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. V zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. samotnú skutočnosť, že došlo po štyroch rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávneného nie je možné na úhradu trov exekúcie zaviazať ani podľa § 203 ods. 2 Ex. por. z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu, nakoľko povinný zanikol. V tejto výnimočnej situácii nie je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie. Poukázal aj na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983) ako aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR. Na základe uvedeného súd prvého stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v danom prípade je na základe analógie procesného práva potrebné postupovať v zmysle § 200 ods. 2 Ex. por.. Zdôraznil, že exekučné trovy vznikajú na ťarchu účastníkov konania, nie na ťarchu exekútora. Trovy konania by mal v prvom rade hradiť povinný, v danom
prípade však toto pravidlo nie je možné uplatniť, nakoľko táto zásada platí len ak je reálne trovy od povinného vymôcť alebo ich sám dobrovoľne uhradí. Ak povinný nie je z akýchkoľvek dôvodov schopný trovy uhradiť, je nutné, aby trovy exekúcie znášal oprávnený, ako osoba, ktorá iniciovala exekučné konanie. Skutočnosť, že na povinného je vyhlásený konkurz značí o tom, že povinný má len majetok takej hodnoty, ktorá nepostačuje na uspokojenie všetkých jeho veriteľov. Poukázal, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné vychádzať aj z postavenia exekútora v exekučnom konaní, ktoré vyplýva z Exekučného poriadku. Štát preniesol na exekútorov časť svojich mocenských právomocí a súčasne stanovil, že exekútor vykonáva túto činnosť nestranne a nezávisle. Ak teda zákonodarca na jednej strane vyjadril úmysel, aby exekútor vykonával činnosť za odplatu, nemožno mu túto odplatu výkladom iného ustanovenia odňať. V žiadnom prípade teda nie je možné exekútorovi nepriznať odmenu a náklady vzniknuté v rámci exekúcie, pokiaľ sám exekútor nezapríčinil a nezavinil, že exekúcia musela byť zastavená. Mal za to, že súd nemôže uložiť náhradu trov exekúcie povinnému, pretože do nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia márne uplynie lehota na prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania a stane sa nevykonateľným a povinný bol navyše vymazaný z Obchodného registra. Preto, by mal súd náhradou trov konania zaviazať oprávneného, ako osobu, na návrh ktorej samotné exekučné konanie začalo.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutej časti - vo výroku o trovách exekúcie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.
Prvostupňový súd exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko bol ku dňu 16.12.2010 vymazaný z obchodného registra. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 16.02.2006 bolo súdom prvého stupňa vydané poverenie č. 5307 032024, sp. zn. 15Er/288/2006 na vymoženie uloženej povinnosti 3 086,50 Eur s príslušenstvom, ktorým bol na vykonanie exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Milan Strieška, a to na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného zo dňa 09.12.2004, č.k. 700-1040018404-GC04/2004.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s čl. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.
V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por.
V danej veci však uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29K/6/2007-484 zo dňa 28.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2010, súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok povinného
pre nedostatok majetku. Následne bol povinný dňa 16.12.2010 vymazaný z obchodného registra. Na základe uvedeného stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a teda nemohol byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, výslovne ustanovuje iba dva prípady, v ktorých je možné na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného, a to v § 203 ods. 1 a § 203 ods. 2.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, pričom táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
V danom prípade Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29K/6/2007-484 zo dňa 28.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2010, zrušil konkurz vyhlásený na majetok povinného pre nedostatok majetku. Povinný nemal teda obchodný majetok a preto do úvahy prichádza zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd prvého stupňa, ktorý zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, sa za súčasného stavu veci, nedostatočne oboznámil s dôvodmi, pre ktoré došlo k výmazu povinného z obchodného registra. Preto jeho rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.