Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/177/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta č.8, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, so sídlom Matice Slovenskej 10, Prievidza, proti povinnému: GEKO spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Cíglianska 5, Prievidza, IČO: 31 647 812, vymazaný z obchodného registra 16.12.2010, o vymoženie 3 086,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -20 zo dňa 18. júla 2011, pomerom troch hlasov proti žiadnemu takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil podľa Ex. por. v spojení s . O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V danej veci bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -484 zo dňa 28.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2010, súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, obchodnú spoločnosť GEKO spol. s.r.o., pre nedostatok majetku dlžníka. Podľa v spojení s ,, Obch. zák. bola obchodná spoločnosť dňom 16.12.2010 vymazaná. Povinný tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zanikol bez právneho nástupcu, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. nemá právnu subjektivitu a preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Ide tak o neodstrániteľnú vadu konania. Náhradu trov exekúcie nepriznal s odôvodnením, že v zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný ( Ex. por.). Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v , Ex. por., a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. V zmysle Ex. por. samotnú skutočnosť, že došlo po štyroch rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávneného nie je možné na úhradu trov exekúcie zaviazať ani podľa Ex. por. z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu, nakoľko povinný zanikol. V tejto výnimočnej situácii nie je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie. Poukázal aj na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983) ako aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR. Na základe uvedeného súd prvého stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v danom prípade je na základe analógie procesného práva potrebné postupovať v zmysle § 200 ods. 2 Ex. por.. Zdôraznil, že exekučné trovy vznikajú na ťarchu účastníkov konania, nie na ťarchu exekútora. Trovy konania by mal v prvom rade hradiť povinný, v danom

prípade však toto pravidlo nie je možné uplatniť, nakoľko táto zásada platí len ak je reálne trovy od povinného vymôcť alebo ich sám dobrovoľne uhradí. Ak povinný nie je z akýchkoľvek dôvodov schopný trovy uhradiť, je nutné, aby trovy exekúcie znášal oprávnený, ako osoba, ktorá iniciovala exekučné konanie. Skutočnosť, že na povinného je vyhlásený konkurz značí o tom, že povinný má len majetok takej hodnoty, ktorá nepostačuje na uspokojenie všetkých jeho veriteľov. Poukázal, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné vychádzať aj z postavenia exekútora v exekučnom konaní, ktoré vyplýva z Exekučného poriadku. Štát preniesol na exekútorov časť svojich mocenských právomocí a súčasne stanovil, že exekútor vykonáva túto činnosť nestranne a nezávisle. Ak teda zákonodarca na jednej strane vyjadril úmysel, aby exekútor vykonával činnosť za odplatu, nemožno mu túto odplatu výkladom iného ustanovenia odňať. V žiadnom prípade teda nie je možné exekútorovi nepriznať odmenu a náklady vzniknuté v rámci exekúcie, pokiaľ sám exekútor nezapríčinil a nezavinil, že exekúcia musela byť zastavená. Mal za to, že súd nemôže uložiť náhradu trov exekúcie povinnému, pretože do nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia márne uplynie lehota na prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania a stane sa nevykonateľným a povinný bol navyše vymazaný z Obchodného registra. Preto, by mal súd náhradou trov konania zaviazať oprávneného, ako osobu, na návrh ktorej samotné exekučné konanie začalo.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutej časti - vo výroku o trovách exekúcie zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Prvostupňový súd exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko bol ku dňu 16.12.2010 vymazaný z obchodného registra. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 16.02.2006 bolo súdom prvého stupňa vydané poverenie č. 5307 032024, sp. zn. na vymoženie uloženej povinnosti 3 086,50 Eur s príslušenstvom, ktorým bol na vykonanie exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Milan Strieška, a to na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného zo dňa 09.12.2004, č.k. 700-1040018404-GC04/2004.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s SR v spojení s SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.

V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por.

V danej veci však uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -484 zo dňa 28.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2010, súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok povinného

pre nedostatok majetku. Následne bol povinný dňa 16.12.2010 vymazaný z obchodného registra. Na základe uvedeného stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a teda nemohol byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Exekučný poriadok, výslovne ustanovuje iba dva prípady, v ktorých je možné na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného, a to v a .

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, pričom táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

V danom prípade Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -484 zo dňa 28.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2010, zrušil konkurz vyhlásený na majetok povinného pre nedostatok majetku. Povinný nemal teda obchodný majetok a preto do úvahy prichádza zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd prvého stupňa, ktorý zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, sa za súčasného stavu veci, nedostatočne oboznámil s dôvodmi, pre ktoré došlo k výmazu povinného z obchodného registra. Preto jeho rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.