Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38C-32-2022.pdf
PDF · 68.98 KB
Case nature
Subarea
38C/32/2022
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom C. D., XXX XX C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.7.2022 žiadal, aby súd vo vzťahu k žalovanému určil, že je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. XXXX/XX- trvalý trávny porast o výmere 4648m2, v k.ú. C., obec C. – C., E. C. D., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/3 zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 3. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. Súd zistil, že žalovaný zomrel v priebehu súdneho konania, dňa X.XX.XXXX.
Aplikované zákonné ustanovenia : 3. Podľa ust. § 63 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP ) ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
4. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
5. Podľa ust. § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
6. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
P r á v n y záver :
7. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie zastaví. Medzi nedostatky procesných podmienok patrí, okrem iných,
aj nedostatok procesnej subjektivity ktorejkoľvek zo strán sporu. U fyzických osôb spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.
8. Podľa cit. právnej úpravy v prípade smrti fyzickej osoby počas civilného sporového konania súd má možnosť konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Rozhodnutie pritom vždy závisí od posúdenia povahy sporu. Povahou sporu sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 368/2012). Z hmotných práv, ktoré zanikajú smrťou poručiteľa ako oprávneného, sú to najmä práva osobnostné, vzťahujúce sa k základným atribútom ľudskej osobnosti, a práva osobné, týkajúce sa prejavov osobnej povahy. Tak napr. právo na ochranu osobnosti je rýdzo osobnej povahy a zaniká smrťou fyzickej osoby (porovnaj napr. Zborník III, s. 179, 180,202; R 53/1996). Rovnako napr. aj právo na opravu uverejnených nepravdivých údajov podľa § 7 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (porovnaj napr. R 95/1998). Judikatúra tiež ustálila, že za povahu veci, ktorá neumožňuje pokračovať v konaní v prípade smrti strany, treba považovať napr. aj konanie o nároku na zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu. Naproti tomu práva a povinnosti majetkovej povahy zásadne smrťou fyzickej osoby nezanikajú a prechádzajú na právneho nástupcu. Výnimku tvoria majetkové práva a povinnosti, u ktorých tak stanovuje zákon (napr. právo na bolestné, právo na sťaženie spoločenského uplatnenia), alebo ktoré boli viazané na osobu poručiteľa (napr. vecné bremeno svedčiace len poručiteľovi, nároky z vecného predkupného práva žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka ako podielového spoluvlastníka a pod). Preto aj v prípade majetkových práv súd v takýchto prípadoch konanie zastaví.
9. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že v danom prípade predmetom sporu nebolo majetkové právo ale vecné právo osobnej povahy (subjektívne právo, viažuce sa výlučne na osobu žalovaného, ako spoluvlastníka), ktoré smrťou žalovaného zaniklo, súd s prihliadnutím na povahu sporu nemohol pokračovať v tomto spore a konanie podľa § 63 ods. 1 CSP zastavil.
10. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V danom prípade existencia neodstrániteľného nedostatku podmienky konania spočívajúceho v strate procesnej spôsobilosti žalobcu bez možnosti pokračovať s dedičmi, ktorý mal za následok zastavenie konania, nezavinila ani jedna zo strán sporu, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi ako jedinej existujúcej strane sporu, nárok na náhradu trov konania podľa § 257 CSP nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.