Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/46/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: S. E., bytom E. XX, XXX XX G. zastúpenej: JUDr. Jozefom Markom, advokátom, so sídlom Karpatská č.18, 811 05 Bratislava proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č.1, 814 99 Bratislava, IČO: 603481 o zaplatenie X XXX,XXEUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu X XXX,XX D. spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume XXX,XX D. titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX D. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote XX dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2010 žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške X XXX,XX € na tom skutkovom základe, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava IV, katastrálne územie O. - parcely registra E, evidovanej na mape určeného operátu ako pozemok s parcelným číslom XXXX vo výmere XXX mX a pozemok s parcelným číslom XXXX vo výmere XXXX m2, oba zapísané na liste vlastníctva pre katastrálne územie Dúbravka číslo XXXX, v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Spoluvlastnícky podiel navrhovateľky dosahuje X/XXX. Odporca v je vlastníkom nehnuteľností postavených na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľky a to Požiarnej zbrojnice a Mestskej polície v Dúbravke, ktoré sú umiestnené v jednej budove s jedným súpisným číslom, ako aj vecí slúžiacich na užívanie spolu s týmito stavbami a to parkoviska a príjazdovej komunikácie. Odporca užíva plochu pozemkov vo výmere X XXX m2. Súčasný stav vznikol v dôsledku toho, že pri výkupe pozemkov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.1980 právnym predchodcom odporcu nedošlo k účinnej kúpe nehnuteľnosti od navrhovateľa resp. jeho právnych predchodcov. V dôsledku tejto skutočnosti nikdy nedošlo k vyporiadaniu vzťahu časti pozemkov spoluvlastníctve navrhovateľky a odporca vlastní a užíva stavby na pozemku, ktorého spoluvlastníčka je navrhovateľka. Odporca daný právny stav nespochybňuje. Na podnet navrhovateľky sa odporca opakovane verbálne vyjadril, že má snahu usporiadať vlastnícke vzťahy. Sám odporca označil svoje konanie ako užívanie pozemkov navrhovateľky bez právneho dôvodu. Faktický stav bol potvrdený aj v konaní IV-XXX/XX vedenom na katastrálnom úrade v Bratislave - Správou katastra Bratislava 4, v rámci ktorého boli uskutočnené aj osobné rokovania dňa 17.10.2000 za účasti navrhovateľky, odporcu a zamestnancov správy katastra. V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca nemá vlastnícky a ani iný vecnoprávny titul k pozemkom v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky. Odporca od roku 2002 a podal návrh na určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, no následne návrh v celom rozsahu zobral späť. Odporca užíva pozemky v podielovom

spoluvlastníctve navrhovateľky tým, že má na nich postavenú stavbu vyššie opísanú stavbu svojom vlastníctve, ktorú využíva Mestská polícia a zároveň je v nej Požiarna zbrojnica, ako aj tým že zvyšnú časť pozemkov využíva v súvislosti s postavenými nehnuteľnosťami ako priestor, na ktorom je príjazd a prístup, ako aj odstavná plocha - parkovisko. Navrhovateľka sa snažila právny stav riešiť tak, že odporcovi ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predaji. Odporca nechal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky, v zmysle tohto posudku bola všeobecná hodnota pozemku ustálená na sumu X XXX,XX Sk/m2. Starosta mestskej časti Dúbravka dal k zámeru odkúpiť časť pozemkov navrhovateľky pozitívne v stanovisko. Odporca aj napriek pozitívnemu stanovisku starostu mestskej časti Dúbravka návrh navrhovateľky neschválil. Z hľadiska uplatnených nárokov navrhovateľkou v konaní je potrebné rozlišovať dve obdobia a to obdobie od 24.12. 2008 do 30. 6. 2009 a obdobie od 1. 7. 2009 do 24. 12. 2010. V období od 24.12 .2008 až od do 30. 6. 2009 je potrebné vec posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatením a to podľa v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Medzi navrhovateľkou a odporcom nikdy nebola uzavretá žiadna zmluva, osobitne nájomná zmluva, ani zmluva o zriadení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktorá by oprávňovala odporcu na užívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky. Odporca nezískal tento titul ani iným právne relevantným spôsobom. Napriek tomu odporca nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky užíva, neplatí navrhovateľke žiadne adekvátne peňažné plnenie. Za iných okolností by odporca bol povinný platiť pravidelne nájomné alebo odplatu titulom práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Odporca pozemky v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky užíva úplne bezplatne, dochádza na jeho strane k úspore peňazí a k vzniku bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z ktorého vyplýva, že za bezdôvodné obohatenie možno považovať ten prospech, o ktorý na úkor vlastníka neoprávnene užívanej veci obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorým sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku a to bez ohľadu na to, nakoľko v intenzívne ho skutočne využíval. Výška bezdôvodného obohatenia sa musí odvíjať a od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnému obvyklému v danom čase a mieste vo vzťahu k celému pozemku. Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala na rad rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, Krajského súdu v Bratislave ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými bola potvrdená správnosť právnej kvalifikácie. Na obdobie po 1.7.2009 je potrebné uplatňovať právnu úpravu podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, tieto pozemky sa označujú v zákone ako pozemok pod stavbou. V zmysle ustanovenie tohto zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Predpokladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ustanovenie citovaného zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Týmto spôsobom vznikol na užívanie pozemkov navrhovateľa odporcovi právny titulu. Navrhovateľka vecné bremeno v súlade so zákonom trpí. Navrhovateľky má za to , že vznik vecného bremena a jeho výkon za tejto úpravy nie je bezodplatný aj napriek tomu, že túto skutočnosť priamo neupravuje. V tejto súvislosti poukázala na , ktorý vyžaduje pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva poskytnutie primeranej náhrady. Pri určení výšky primeranej náhrady je potrebné podľa názoru navrhovateľky vychádzať zo všeobecnej hodnoty vecného bremena. Odporca nechal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo vlastníctve

navrhovateľa a vo všetkých jeho dokumentoch v rámci schvaľovacieho procesu kalkuloval s kúpnou cenou za nehnuteľnosti navrhovateľa vo výške XX,XXEUR /X XXX,XXSk/ za mX navrhovateľ je s takouto cenou uzrozumený a nespochybňuje ju. Všeobecná hodnota obvyklého nájmu pozemkov v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky za obdobie od 24. 12. 2008 až do 30. bola ustanovená súdnym znalcom M. s.r.o. v písomnom znaleckom posudku č. XX/XXXX na sumu vo výške 3, XX D. za m2. I. hodnota vecného bremena a za obdobie od 1. 7. 2009 až do 24.12.2010 bola ustálená súdnym znalcom AUDING s.r.o. v písomnom znaleckom posudku číslo XX/XXXX na sumu vo výšku X,XX D. za m2. Za obdobie od 24.12.2008 do 30.6.2009 vznikol navrhovateľke nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume X XXX,XX D. a za obdobie 1.7.2009 do 24.12.2010 nárok na zaplatenie sumy vo výške X XXX,XX D..

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21. 4. 2011 navrhol, aby súd priznal navrhovateľke podľa výšky jej spoluvlastníckeho podielu sumu XX,XXEUR za rok. Odporca považuje návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha zaplatenia sumy XXXX,XX D. za užívanie pozemkov pod stavbou so súpisným číslom XXXX, ktorú užíva Mestská polícia a v ktorej je umiestnená aj Požiarna zbrojnica za neprimeranú, nakoľko stavba je využívaná v prospech občanov Bratislavy, slúži verejnému záujmu. Uplatnený nárok v danej výške je v rozpore s dobrými mravmi podľa . Odporca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že podobných prípadov, kedy prešlo vlastnícke právo k stavbám, ktoré sú postavené na pozemkoch, ku ktorým nie sú vyporiadené vlastnícke práva s pôvodnými vlastníkmi je na území Bratislavy veľké množstvo. Uvedená skutočnosť súvisí s historickým vývojom pozemkového vlastníctva na Slovensku a na nadradenosti užívacích a im podobných právnych vzťahov nad vlastníckymi. Tieto pozemky prešli zo štátu na hlavné mesto Bratislavu bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, ktoré by umožnili právnu situáciu riešiť. V prípadoch, keď hlavné mesto užíva nehnuteľnosti, pod ktorými sú pozemky vo vlastníctve iných subjektov, napríklad ide o pozemky pod komunikáciami, verejnými priestranstvami, školami, sociálnymi zariadeniami uzatvára odporca s vlastníkmi pozemkov nájomné zmluvy sa cenu X,XX D. mX za rok. Nie je vo finančných možnostiach odporcu uzatvárať nájomné zmluvy k takýmto pozemkom za vyššiu cenu. Odporca taktiež poukázal na zákon číslo , v kontexte s týmto zákonom odporca uviedol, že vlastník stavby je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že si je vedomí, že vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemku pod stavbou a nie je definitívnym riešením daného problému. Vecné bremeno vzniká priamo zo zákona ,zapíše sa do katastra nehnuteľnosti. Proces usporiadania pozemkov pod stavbami je upravený v uvedeného zákona podľa ktorého môže obec riešiť usporiadanie zastavaných pozemkov zámenou. Ak nebudú pozemky v usporiadané zámennú zmluvu, navrhuje sa usporiadať vlastníctvo k pozemkom prostredníctvom pozemkových úprav podľa o pozemkových úpravách o usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky, splnomocneného zástupcu odporcu na pojednávaní konanom dňa 8.2.2012, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní. Súd upustil od výsluchu navrhovateľky v konaní na pojednávaní konanom dňa 8.2.2012, nakoľko bola riadne zastúpená právnym zástupcom, odporca na výsluchu navrhovateľky netrval a na základe predložených listinných dôkazov, ako aj prednesov právnych zástupcov účastníkov konania súd považoval skutkový stav aj bez výsluchu navrhovateľky za dostatočne preukázaný.

Z obsahu vyjadrenia právneho zástupcu navrhovatelia na pojednávaní konanom dňa 8.2.2012 mal súd preukázané, že odporca užíva pozemky pod stavbou, ktorú má vo vlastníctve bez právneho titulu za obdobie od 24.12.2008 do 30.6.2009. Odporca ani v čase od 1. 7. 2009 do 24. 12. 2010 v zmysle neurobil žiaden krok smerujúci k usporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré odporca v zmysle užíva.

Odporca skutkový stav tvrdený navrhovateľkou v návrhu a právnym zástupcom navrhovateľky na pojednávaní nespochybnil.

Súd sa oboznámil v prejednávanej veci s obsahom listinných dôkazov a to obsahom výpisu listu vlastníctva číslo XXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností opísaných v úvode odôvodnenia rozsudku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XXX .Z listu vlastníctva číslo XXX vyplýva, že odporca je v vlastníkom budovy, v ktorej je umiestnená Požiarna zbrojnica a Mestská polícia , ide o jednu stavbu s jedným súpisným číslom.

Z obsahu listinného dôkazu a to znaleckého posudku číslo XX/XXXX vyplýva záver, že všeobecná hodnota nájmu pozemkov za žalované obdobie je ustálená na sumu vo výške X,XX D. za m2.

Z obsahu listinného dôkazu a to znaleckého posudku číslo XX/XXXX vyplýva záver, že všeobecná hodnota vecného bremena za žalované obdobie bola stanovená znalcom na sumu vo výške X,XX D. za m2.

Podľa ustanovenia /ďalej / kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 11)

Podľa ustanovenia §4ods.2 cit. zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podľa článku /ústavný v znení neskorších predpisov/ vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Bezdôvodné obohatenie sa v zmysle vyššie citovaných ustanovení chápe ako záväzkovoprávny vzťah, ktorý vzniká medzi osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila a je povinná toto bezdôvodné obohatenie vrátiť a medzi osobou, na úkor ktorej sa iný bezdôvodne obohatil a ktorá má právo na jeho vydanie. v ustanovení vymedzuje štyri formy bezdôvodného obohatenia, z ktorých na prejednávanú vec možno aplikovať formu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Medzi navrhovateľkou a odporcom totiž nikdy nedošlo k zmluvnému usporiadaniu vzťahov týkajúcich sa vyššie špecifikovaných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky a stavby na nich stojacej vo vlastníctve odporcu.

Odporca užíval vyššie špecifikované pozemky bez poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia navrhovateľke. Je zrejmé, že užívaním predmetných pozemkov bez právneho titulu( bez nájomnej alebo inej zmluvy) došlo na strane odporcu ku vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorý je povinný obohatenie vydať. Tým, že odporca užíval uvedené pozemky bez poskytnutia náhrady a bez toho, aby došlo k zmenšeniu jeho majetku o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo ich užívať, ukrátil navrhovateľku o plnenie, ktoré by jej malo byť poskytnuté ako oprávnenej osobe, za užívanie nehnuteľností v jej vlastníctve treťou osobou.

Spornou v konaní bola otázka výšky a rozsahu plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré je odporca povinný poskytnúť navrhovateľke za užívanie pozemkov v dobí od 24.12.2008 do 30.6.2009. Navrhovateľka vo svojom návrhu vychádzala z obsahu listinného dôkazu a to znaleckého posudku č.XX/XXXX, v ktorom znalec určil výšku všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v katastrálnom území Dúbravka- parcely registra E evidované na mape určeného operátu č.XXXX,XXXX,XXXX za žalované obdobie na sumu vo výške X,XX /mX . Naproti tomu odporca postavil svoju obranu na tvrdení, že úhrada žalovanej istiny z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je neprimerane vysoká, vzhľadom na účel, ktorému stavby vo vlastníctve odporcu, slúžia. Poukázal na skutočnosť, že stavba, ktorú užíva Mestská polícia a je v nej umiestnená Požiarna zbrojnica v katastrálnom území Dúbravka, slúži verejnému záujmu, preto by bola úhrada za užívanie pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa v návrhu na začatie konania špecifikovanej výške neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. Odporca ďalej uviedol, že v prípade, keď mesto užíva nehnuteľnosti, pod ktorými sú pozemky vo vlastníctve iných subjektov, hlavné mesto uzatvára s vlastníkmi pozemkov nájomné zmluvy za cenu X,XX D./mX/rok.

Súd po vykonanom dokazovaní a skutkovoprávnej analýze tvrdení oboch účastníkov sa priklonil k tvrdeniam navrhovateľky a zaviazal odporcu vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie v sume X XXX,XX D.. Súd pri určení výšky ceny za užívanie predmetných pozemkov vychádzal z obsahu citovaného listinného dôkazu a to znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorého obsah odporca nenamietol.

V zmysle citovaného ustanovenia tým, že odporca ako vlastník opísaných nehnuteľností v úvode odôvodnenia rozsudku nemal ku dňu nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniklo mu vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou ako vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa citovaného ustanovenia ods .2 cit. zákona navrhovateľke ako vlastníkovi pozemku pod stavbou vo vlastníctve odporcu vznikla povinnosť strpieť výkon práva odporcom zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navrhovateľka však nie je povinná strpieť výkon práva odporcu bez primeranej náhrady, aj keď zákon

č. neupravuje výšku náhrady. Súd postupoval pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky poľa všeobecnej právnej úpravy a v súlade s preloženým listinným dôkazom a to znaleckým posudkom č.XX/ XXXX, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena na sumu X,XX D./m2. Súd po vykonanom dokazovaní zavial odporcu na zaplatenie sumy 2 XXX,XX D. za obdobie 1.7.2009 do 21.12.2010.

Odporca ako vlastník opísaných nehnuteľností v úvode odôvodnenia rozsudku v konaní nepreukázal, že by postupoval v zmysle ustanovenia , , podľa ktorého obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len ""), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. 5)do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Tvrdenie odporcu, že stavba nachádzajúca sa na sporných pozemkoch, slúži verejnému záujmu a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi uhrádzať nájom za užívanie pozemkov vo výške špecifikovanej v návrhu, je podľa názoru súdu irelevatné. Stavba, ktorú užíva Mestská polícia a je v nej umiestnená Požiarna zbrojnica síce slúži verejnému účelu a ako taká plní určenú spoločenskú požiadavku, uvedené sa však nevzťahuje na samotný pozemok, na ktorom sa stavba nachádza. Navrhovateľka do nadobudnutia účinnosti nebola subjektom povinným akýmkoľvek spôsobom znášať bremeno verejného záujmu, po nadobudnutí účinnosti predmetného zákona sa navrhovateľka stala subjektom povinným strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odporcom do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území čo však neznamená, že nemá má nárok na primeranú náhradu bez ohľadu na to, kto a na aký účel užíva tieto pozemky, čiže bez ohľadu na subjekt, ktorý sa v tomto prípade na jej úkor bezdôvodne obohatil a realizuje výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Preto súd prisvedčil tvrdeniu navrhovateľky, že je to práve odporca, ktorý je povinný plniť verejné funkcie a na tento účel zároveň disponuje zverenou právomocou a prostriedkami z verejných zdrojov. Odporca mohol sporu minimálne za obdobie od 1.7.2009 do 24.12.2010 predísť tým, že by postupoval urýchlene podľa ustanovenia

Podľa , veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Odporca sa dostal so splnením povinnosti - vydaním bezdôvodného obohatenia ako so zaplatením hodnoty výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do omeškania. Svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania si navrhovateľka uplatnila vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 11.1.2011, v súlade s nariadenia č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Písomná výzva na zaplatenie žalovanej sumy bola právnym zástupcom navrhovateľky odporcovi podľa prezentačnej pečiatky doručená 22.12.2010. V predmetnej výzve je navrhovateľka uvedená od číslom 8. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy do dňa 10.1.2011. Odporca do uvedeného dátumu navrhovateľke neposkytol ani čiastočné peňažné plnenie, s plnením peňažného záväzku sa dostal do omeškania od dňa 11.1.2011.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Navrhovateľka v konaní mala plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľke v sume XXX,XXEUR, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku za dôvodne podaný návrh. Súd zaviazal odporcu aj na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s ustanovením k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v sume XXX,XXEUR vrátene XX% DPH. Právny zástupca navrhovateľky je platcom DPH odo dňa 1.2.2005.

Trovy právneho zastúpenia právny zástupca navrhovateľky vyčíslil v súlade vyhlášky č. v znení neskorších predpisov. Právny zástupca navrhovateľky vykonal nižšie uvedené úkony právnej služby:

-prevzatie a príprava zastúpenia dňa ...................................................................... XXX,XXEUR

-podania návrhu na súd dňa ................................................................................... XXX,XXEUR

-písomné vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcu.......................................XXX,XXEUR

- účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX ..................................................................... XXX,XXEUR

-XX% O................................................................................................................XXX,XXD.

-režijný paušál 2x á X,XX EUR ................................................................................ XX,XXEUR

- režijný paušál 2x á X,XXEUR..................................................................................XX,XXEUR

-20%DPH....................................................................................................................5,89EUR

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /s.2 /