Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-140-2011.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/140/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľky: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, U. N., proti odporkyni: A. Q., bytom T. XX, Q.. T., v konaní o zaplatenie 100 eur, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 28 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
V ostatnej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľke s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 25,80 eur, ktoré jej je odporkyňa p o v i n n á zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2011 domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť jej sumu 100 eur. Navrhovateľka uviedla, že dňa 30.07.2009 sa s ňou telefonicky skontaktovala bývalá kolegyňa, odporkyňa, ktorá jej povedala, že je na dovolenke vo C.J. K. a že jej ukradli všetky doklady a peniaze a nemá sa za čo vrátiť domov a potrebovala požičať 100 eur, ktoré jej hneď po príchode domov vráti. Poznali sa zo spoločnosti O., kde sa spolu školili, ale nikdy spolu nepracovali. Názor odporkyne, že peniaze sú za klientku, je absurdný, keďže peniaze sa v spoločnosti O. vyplácajú na osobný účet ako provízie. Odporkyňa na jej doporučené listy nereagovala. Keď sa niekedy stretli na školení, povedala jej, že peniaze jej už poslala, že si má skontrolovať účet. Dostal sa jej do rúk účet odporkyne, transakcia zo dňa 30.07.2009, kedy jej poslala 100 eur a ona 98 eur vybrala, bola v hlbokom mínuse. Podala tiež podnet na Obvodný úrad Q.. K. pre podozrenie zo spáchania priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods.1 zákona o priestupkoch, keď konanie bolo rozhodnutím Obvodného úradu Q.. K. č. XX/XXXX zo dňa 07.03.2011, právoplatným dňa 04.04.2011 zastavené z dôvodu, že nebol predložený žiaden dôkaz, že odporkyňa navrhovateľke telefonovala a žiadala ju o zaslanie peňazí. Správny orgán o škode nerozhodoval a odkázal ju ako poškodenú obrátiť sa so svojím nárokom na náhradu škody na súd.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 06.10.2011 pod č.k. 1Ro/149/2011-14 v zmysle návrhu navrhovateľky. Platobný rozkaz však bol zrušený uznesením zo dňa 03.11.2011 č.k. 1Ro/149/2011-17, nakoľko nebolo možné doručiť ho do vlastných rúk odporkyni.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.01.2012 zotrvala na podanom návrhu. Doplnila, že odporkyňa niekedy v júli 2009 telefonovala z dovolenky vo C.J. K., najskôr jej šéfovi, že ju na dovolenke okradli, že potrebuje pomôcť, ten jej peniaze nepožičal. Následne volala jej a ona jej poslala na účet 100 eur, jednalo sa o pôžičku peňazí, dohodli sa na vrátení peňazí hneď ten víkend,
keď sa vráti z dovolenky. Skutočnosť, že peniaze boli poslané odporkyni prevodom z účtu v banke, je preukázaná výpisom z účtu účastníčok konania. Cez víkend, keď sa vrátila odporkyňa z dovolenky, sa jej neozvala, navrhovateľka uviedla, že jej volala, telefón jej odporkyňa nebrala. Následne sa normálne stretávali v práci. Odporkyňa skončila v tomto zamestnaní v r.2009. Prisľúbila jej, že peniaze jej vráti a dá jej navyše sumu 20 eur ako úrok. Čo sa týka argumentácie odporkyne v rámci priestupkového konania, že peniaze, ktoré jej prišli na účet z jej účtu, sú z dôvodu vyrovnania provízií za klientov O., toto navrhovateľka vylúčila, nakoľko nebol žiaden dôvod, aby odporkyni posielala nejaké peniaze, nikdy s ňou nič nerobila. V spoločnosti O. sa to takto nerobí, je to seriózna spoločnosť, každý poradca má svoj vlastný počítač, svoje registračné číslo, napojenie na spoločnosť, cez ktoré funguje.
Odporkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnila, doručenie predvolania na pojednávanie mala vykázané v zmysle § 47 ods.2 OSP. Preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.02.2012 uviedla, že od odporkyne obdržala poštou peniaze v sume 72 eur, pričom je to úhrada odporkyne na dlh, ktorý je predmetom konania. Z tohto dôvodu vzala svoj návrh na začatie konania späť v časti 72 eur a žiadala, aby súd konanie v tejto časti zastavil. V ostatnej časti zotrvala na podanom návrhu.
Svedkyňa A. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.02.2012 uviedla, že pozná účastníčky konania zo spoločnosti O.. Odporkyňa tam však robila len krátko, školení sa moc nezúčastňovala. Svedkyňa k veci uviedla, že chodila brigádovať do T., kde brigádovala aj odporkyňa. Navrhovateľka ju požiadala, aby požiadala odporkyňu, nech jej vráti peniaze, ktoré jej požičala v sume 100 eur, keď bola niekde preč a potom jej ich mala poslať účtom. Odporkyňa jej na to uviedla, že peniaze už navrhovateľke vrátila všetky. Potom ešte navrhovateľka napísala odporkyni list, dala ho do obálky, zalepila, uviedla jej, že je to list, v ktorom žiada o vrátenie požičaných peňazí, a tento list jej muž osobne odovzdal odporkyni, lebo sa stretávali cestou do práce. Keď tento list od neho preberala, povedala mu, že už to navrhovateľke vrátila, že mu osobne donesie ukázať ústrižky. Svedkyňa tiež uviedla, že má vedomosť o ďalšom liste, čo napísala navrhovateľka odporkyni, tento list osobne zaniesla synovi odporkyne, ktorý pracuje na súde v W.. Navrhovateľka jej stále hovorila, že od odporkyne tieto peniaze nemôže dostať, nezaplatila jej ani euro.
Svedok O. I. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.02.2012 uviedol, že pozná účastníčky konania zo spoločnosti O. I. N.. S navrhovateľkou pracuje 4 roky, odporkyni bol priamy nadriadený, avšak bol s ňou ukončený pracovný pomer, nakoľko poškodzovala klientov. Svedok uviedol, že pred nejakými dvomi rokmi dostal telefonát od odporkyne, bolo to v lete, keď bola niekde na dovolenke. Povedala mu, že ju tam okradli a že sa nemá za čo dostať domov. Pýtala od neho 100 eur, on jej tie peniaze neposlal. Následne mali poradu a navrhovateľka mu povedala, že požičala odporkyni 100 eur, že jej volala z dovolenky, že ju okradli a nemá sa za čo vrátiť domov. Po určitom čase mu navrhovateľka hovorila, že odporkyňa jej peniaze nevracia. Následne sa stretol s odporkyňou niekoľko krát a pripomenul jej vždy, aby si vyrovnala podlžnosť voči navrhovateľke. Ona mu povedala, že už jej to zaplatila. Keď mali ďalšiu poradu s navrhovateľkou, tá mu povedala, že peniaze vrátené nemá. Vyplácanie peňazí medzi navrhovateľkou a odporkyňou z dôvodu vyrovnania provízií za klientov O. neprichádzal do úvahy, medzi obchodnými zástupcami neprebiehajú žiadne peňažné transakcie z tohto dôvodu. Systém funguje tak, že keď je podpísaný návrh poistnej zmluvy a prvé poistné zaplatené, následne v D. sa poistka schváli a provízia sa vyplatí obchodnému zástupcovi, vypláva ju Ústredie poisťovne v D. obchodnému zástupcovi. Každý obchodný zástupca pracuje sám na seba, každý má svoje registračné číslo, ktorým sa prihlasuje do počítačového systému poisťovne s tým, že tam je k dispozícii provízny list, z ktorého vyplývajú všetky vyplatené provízie.
Odporkyňa sa pojednávania konaného dňa 09.02.2012 nezúčastnila, doručenie predvolania na pojednávanie mala riadne a včas vykázané, svoju neúčasť ospravedlnila faxom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2012 z dôvodu, že pracuje 400 km od bydliska. Pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť nežiadala. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne a prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s poukazom na ust. § 101 ods.2 OSP.
Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise. Z účtu transakcie potvrdeného I. I. O..I.. súd zistil, že dňa 30.07.2009 bolo z účtu navrhovateľky č. XXXXXXXXXX prevedená na účet odporkyne číslo účtu XXXXXXXXXX suma 100 eur. Taktiež z výpisu
z účtu odporkyne číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie r.2009 vyplynulo, že z tohto účtu dňa 30.07.2009 bol uskutočnený mimoemisný hotovostný výber v sume 98 eur. Súd sa tiež oboznámil s obsahom pripojeného spisu Obvodného úradu Q.. K., odbor všeobecnej vnútornej správy č. XX/XXXX, a to najmä s rozhodnutím o zastavení konania o priestupku zo dňa 07.03.2011, z ktorého vyplynulo, že priestupkové konanie vedené voči odporkyni pre podozrenie zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu mala naplniť tým, že dňa 30.07.2009 mala z dovolenky vo C. K. telefonicky požiadať O. F. o zaslanie 100 eur na jej účet, tá jej peniaze poslala, ale Q. jej ich doposiaľ nevrátila, čím mala úmyselne spôsobiť škodu na cudzom majetku podvodom, bolo zastavené, lebo spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Zároveň správny orgán o náhrade škody nerozhodoval a odkázal poškodenú O. F. obrátiť sa so svojím nárokom o náhradu škody na súd. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.04.2011. Súd sa tiež oboznámil s poštovým peňažným poukazom zo dňa 27.01.2012, z ktorého vyplynulo, že odporkyňa zaslala navrhovateľke sumu peňazí vo výške 72 eur.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Súd mal v konaní preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, a to zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzavretá v ústnej forme dňa 30.07.2009, v zmysle ktorej navrhovateľka prenechala odporkyni na voľné nakladanie peniaze vo výške 100 eur, v situácii, keď odporkyňa sa nachádzala na dovolenke vo C. K. a odporkyňa sa zaviazala vrátiť jej peniaze v sume 100 eur po návrate z dovolenky. Úroky z pôžičky účastníčky zmluvy nedojednali. Súd poukazuje, že pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, teda možno ju uzavrieť aj ústne. Súd má za to, že boli naplnené všetky pojmové znaky zmluvy o pôžičke. Súd mal existenciu tohto zmluvného vzťahu preukázanú predovšetkým na základe bankových dokladov, a to výpisu z účtu odporkyne a tiež z potvrdenia banky o transakcii na účte navrhovateľky a odporkyne. Z týchto listín nepochybne vyplynula skutočnosť, že došlo k bezhotovostnému prevodu peňazí z účtu navrhovateľky na účet odporkyne dňa 30.07.2009. Pokiaľ v priestupkovom konaní odporkyňa ako dôvod zaslania peňazí navrhovateľkou na jej účet uvádzala vyrovnanie provízií za klientov od navrhovateľky, tomuto súd neuveril, a to s prihliadnutím k svedeckým výpovediam predovšetkým svedka O. I. a svedkyne A. D.. Svedok O. I. okrem iného potvrdil, že aj jeho žiadala odporkyňa o zaslanie peňazí v sume 100 eur, keď bola na dovolenke cca. pred dvoma rokmi, on jej však peniaze neposlal, až následne sa dozvedel, že odporkyňa sa obrátila aj na navrhovateľku, ktorá jej tieto peniaze poslala. Taktiež tento svedok uviedol, že viac krát napomínal odporkyňu, aby peniaze navrhovateľke vrátila, pričom táto nárok navrhovateľky pred ním nepopierala, uvádzala, že svoj dlh voči nej si už vyrovnala, čo však nebola pravda. Odporkyňa bola v tomto konaní nečinná, neuvádzala žiadne argumenty na svoju obranu, úhradu sumy vo výške 100 eur odporkyni pred začatím konania nepreukázala, naopak v priebehu tohto konania realizovala úhradu peňazí na účet navrhovateľky vo výške 72 eur. Takisto svedkyňa A. D. potvrdila oprávnenosť nároku navrhovateľky, a to na základe skutočnosti, že navrhovateľka cestou manžela svedkyne písomne žiadala odporkyňu o vrátenie peňazí, resp. priamo cez svedkyňu a syna odporkyne žiadala odporkyňu o vrátenie požičaných peňazí v sume 100 eur, ktoré jej poslala účtom, keď odporkyňa bola niekde preč. Teda aj tento dôkaz nasvedčuje pravdivosti tvrdení navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. V priebehu konania uskutočnila odporkyňa navrhovateľke úhradu sumy vo výške 72 eur a v tejto časti navrhovateľka vzala svoj návrh späť. Súd preto rozhodol tak, že priznal odporkyni právo na zaplatenie sumy vo výške 28 eur a v ostatnej časti, teda v časti týkajúce sa sumy vo výške 72 eur konanie zastavil s poukazom na ust. § 96 ods.1 OSP. Súd poukazuje, že aj samotná čiastočná úhrada dlhu odporkyňou navrhovateľke preukazuje pravdivosť tvrdení navrhovateľky.
O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods.1 OSP a priznal navrhovateľke, ktorá bola vo veci úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov potrebných na úspešné uplatnenie svojho práva voči odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala, a to vo výške 25,80 eur, ktorá suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur a z uplatnených cestovných výdavkov na trase z Q.. K. do W. rýchlikom na dva pojednávania a na jeden informatívny výsluch na tunajšom súde, keď jedna cesta rýchlikom je vo výške 1,55 eur, teda 1,55 eur x 6 = 9,30 eur. Súd dospel k názoru, že uplatnené trovy konania navrhovateľky boli účelne vynaložené a nepochybne súvisia s týmto súdnym konaním a preto súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania v uplatnenej výške 25,80 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).