Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23C-224-2002.pdf
PDF · 97.81 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/224/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: X. O.. Z. B., E.. XX.XX.XXXX, I. Š. XX, J., X. B. B., E.. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, zastúpená navrhovateľom v 1. rade, proti odporcovi: Poľovnícke združenie Priehrada Bíňovce, Bíňovce 57, IČO 35592272, zast. JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom, Fándlyho 32, Trnava, o odstránenie stavby, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania 2.248,30 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa voči odporcovi domáhali odstránenia poľovníckej chaty č.s. XXX postavenej odporcom na parc. č. XXX/X zapísanom na LV č. XXXX D.. Ú.. I. ako neoprávnenú stavbu na náklady odporcu. Návrh odôvodnili tým, že na základe kúpnej zmluvy nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parc. č. XXX/X zastavané plochy vo výmere 101 m2, P. Č.. XXXX, D.. Ú.. I.. Odporca na tomto pozemku obstaval pôvodnú drevenú šopu, ktorú mali vo vlastníctve predchádzajúci spoluvlastníci, na toto nemal právo ani súhlas vlastníka. Obecný úrad dňa 28.2.1997 vydal Rozhodnutím OÚ č. 117/97 súpisné číslo XXX, na základe ktorej KÚ Trnava zapísal túto stavbu ako poľovnícka chata na LV č. XXX, postavenej na parc. č. XXX/.. Súpisné číslo bolo pridelené na nepovolenú stavbu, na ktorú nebolo vydané stavebné ani užívacie povolenie. Odporca vedel, že stavbu vykonal na cudzom pozemku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v konaní uviedli, že stavba sa nachádza na pozemku, ktorí nadobudli kúpou, na stavbu nebolo vydané stavebné povolenie, nebola skolaudovaná. Pri zápise vlastníctva zistili, že na pozemku stojí čierna stavba. Predávajúci im dali prehlásenie, že prebieha konanie o odstránenie stavby, to sa však neuskutočnilo. Poskytli im iba podklady o nájomnej zmluve s nájomným 200 Sk ročne od 1.1.1996, to však odporca neplnil. Odporcu teda navrhovateľ vyzval na buď platenie nájomného alebo odkúpenie pozemku, odporca nereagoval. Chata je v strede jeho pozemkov. Odporca chatu nenavštevuje, len tam vysypú krmivo pre zver, chodia tam bezdomovci. Chata stojí na jedinej stavebnej parcele, za ktorú platí 10 rokov daň. Nie je tam žiadne sociálne zariadenie, odpad z chaty je priamo pri studni. Nebráni odporcovi v užívaní chaty. Keď kupoval vedľajší pozemok, prejavili záujem aj o tento, chata už bola zapísaná, ale má 30 rokov a zapísaná bola až v r. 1999. Žiadna dokumentácia o nej neexistuje. Navrhovateľ chodil na chatu predtým, ako pozemky kúpil, teda v čase uzavretia zmluvy o chate vedel
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že v roku 1996 došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely vedenej na LV č. XXX, chata už bola na pozemku postavená od r. 1972. Po rozčlenení bola zapísaná na LV č. XXX. V čase, kedy navrhovatelia pozemky kúpili, chata bola postavená. Navrhovateľ strhol celé pletivo a zničil zariadenie pred chatou, na ktorom sa podieľa aj obec. Urobil tak bez ich vedomia. Majú zamedzený prístup do chaty, dostanú sa k nej len z hlavnej poľnej cesty. Základom je skutočnosť, či bola chata postavená zákonne. MNV I. vydalo užívacie povolenie pod č. 22/1982 pre hospodársku budovu postavenú poľovníckym združením v r. 1972-75, už v tomto rozhodnutí je uvádzané súpisné číslo, ktoré bolo vydané v r. 1997 a toto potvrdenie bolo dané na základe GP pri zameriavaní pozemkov. Navrhovateľ nepreukázal, že stavba nie je legálna. Stavba bola postavená s vedomím obce, ktorá voči nej nenamietala, rovnako ako Povodie Váhu, ktoré sa chovalo ako vlastník, nenamietali ani predchádzajúci vlastníci T.. Po dobu 25 rokov nebol nikdy náznak od bývalého vlastníka, že pozemky sú jeho, pretože bol vyplatený a až po jeho smrti jeho právni nástupcovia zistili, že vyvlastnenie nebolo zapísané do katastra nehnuteľností.
Svedok O. D. uviedol, že chatu začali stavať v r. 1970, stavebné povolenie nemali. Robili svojpomocne, stavba má základ. Vyčistili pozemok vzadu po mlyne, p. T. si zobral dobré časti, ostatné odstránili, naviezli hlinu, urobili parkovisko. Postavili kŕmidlá a neskôr chatu, pri nej lavice. Na priehradu chodili ľudia s deťmi, stal sa z toho parčík. Chatu užívali na schôdze poľovníkov, ale aj pre občanov varili guláš napr. na rybárske preteky. To trvalo dovtedy, kedy kúpil pozemky navrhovateľ, ten pozemok oplotil vrátane chaty, zrušil stoly a zamedzil prístup a užívanie. Chata bola v dobrom stave. Na stavbu dal súhlas obecný úrad a Povodie Váhu, stavebné povolenie sa nevydávalo. Dostali súpisné číslo. Chatu legalizovanie niekedy v 80-tych rokoch. Navrhovateľ urobil na prístupe k chate rampu. Pozemok patril Povodiu Váhu, to súhlasilo s legalizáciou, boli to viackrát pozerať. List vlastníctva nevidel, ale Povodie Váhu vyplatilo p. T.Í. za mlyn, pozemky, stromy, studňu 168.000 Sk. Vlastníctvo však nebolo zapísané a keď chceli, aby pozemok bol zapísaný na Povodie Váhu, navrhovateľ ich predbehol. Keď p. T. zomrel, dedičia zistili, že mu patrili pozemky, ktoré však boli vyplatené, a predali ich navrhovateľovi.
Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 25. 4. 2001 U.. S. T. a U.. Ľ. T. odpredali navrhovateľom nehnuteľnosti v k. ú. I. okrem iného parc. č. XXX/X - zastavaná plocha dvor vo výmere 101 m2, P. Č.. XXX. Táto skutočnosť nebola sporná, zmluva bola zapísaná do katastra nehnuteľností.
V zmysle Rozhodnutia Odboru Výstavby ONV J. zo dňa 19. 11. 1965 č. 8153/1965 boli v prospech žiadateľa Krajské vodohospodárske rozvojové a investičné stredisko v I.e vyvlastnené nehnuteľnosti v k. ú. I. vo vl. č. 242, p. č. XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, ktoré boli vo vlastníctve D. T. v 43/48- inách a W. T. v 5/48-inách.
Podľa Potvrdenia Obecného úradu I. zo dňa 19. 6. 2003 bola vykonaná ohliadka chaty na parc. č. XXX súdnym znalcom Ing. B. G., jej cena bola stanovená na 420.000 Sk.
Rada MNV v Bíňovciach povolila užívať hospodársku budovu číslo popisné XXX novoutvorenému Poľovnému združeniu Nádašík, ktorá bude slúžiť ako sklad materiálu a krmiva pre poľnú zver na zimné obdobie pod číslom 22/1982. V užívacom povolení sa jedná o poľovnícku chatu postavenú v r. 1972-1975 /ktorá je predmetom tohto sporu/. Samotné súpisné číslo bolo vydané 28. 2. 1997 pod č. XXX/XX Obecným úradom Bíňovce - na parc.č. XXX/X. Okresný národný výbor v Trnave - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva dňa 26. 9. 1973 pod číslom Voda/1973 súhlasilo s výstavbou poľovníckej strážnej chaty PZ „Priehrada“ I. v k. ú. I., nakoľko uvažovaná výstavba chaty je mimo zátopovej oblasti Vodnej nádrže I.. O zápis do listu vlastníctva požiadal odporca 22. 1. 1997 OÚ Trnava, odbor katastrálny s prehlásením, že chata bola postavená v roku 1970. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 9. 10. 1996 bola rozdelená parcela č. XXX - záhrada vo výmere 1924 m2 na parc.. Č.. XXX vo výmere 1823 m2, parc. č. XXX/X - zast. plocha vo výmere 101 m2 poľovnícka chata na parc. č. XXX/X /stav právny/. Stav podľa súboru popisných informácií KN bol rozdielny u parc. č. XXX/X.
Správa katastra Trnava oznámila, že stavba č.s. XXX postavená na parcele č. XXX/X - poľovnícka chata bola do KN - V č. XXX D.. Ú.. I.F. zapísaná pod položkou v. z. 44/97 na základe žiadosti odporcu zo dňa 22.1: 1997, prílohou bolo rozhodnutie ObÚ Bíňovce o pridelení súpisného čísla a GP vyššie uvedený. Na LV č. XXXX je zapísaný iba pozemok pod touto stavbou, stavba na tomto LV nikdy nebola evidovaná. Pozemok par. Č. XXX/X - zast.pl. vo výmere 101 m2 nadobudli navrhovatelia.
O všetkých uvedených skutočnostiach boli súdu predložené doklady.
Predmetom konania 19C 54/2003 vo veci navrhovateľa Slovenský vodohospodársky podnik š. p. podnikové riaditeľstvo Banská Štiavnica proti odporcom O.. Z. B., B. B. bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. I. parc. č. XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X zapísané na LV č. XXXX. Návrh bol zamietnutý. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Z rozhodnutia Odboru výstavby ONV Trnava č. Výst. 8153/1965 zo dňa 19. 11. 1965 boli vyvlastnené nehnuteľnosti v k. ú. I. vo vl. č. XXX, parc. č. XXX, XXX/X, XXX, X, XXX/X, XXX/2 v prospech KVRIS Bratislava D. W. W. T.. O zápis do evidencie nehnuteľností mal požiadať vyvlastňovateľ. Rozhodnutím Komisie výstavby ONV Trnava č. Výst. 9917/1965 zo dňa 19. 1: 1996 bolo toto rozhodnutie zmenené tak, že predmetom vyvlastnenia nie je kôlňa a stodola, vo zvyšnej časti bolo rozhodnutie potvrdené. Z identifikácie parciel S. J. bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, boli pôvodne zapísané vo vl. č. XXX, v súčasnosti sú na LV č. XXX. Súdom bolo zistené, že finančná čiastka v prospech D. T. W. W. T. titulom vyvlastnenia bola zložená do notárskej úschovy Krajským vodohospodárskym rozvojovým a investičným strediskom v Bratislave. Nehnuteľnosti sa napriek tomu stali predmetom dedičstva, nakoľko nebol vykonaný zápis zmeny vlastníctva a nehnuteľnosti prešli do vlastníctva U.. S. T. W. U.. Ľ. T., ktorý ich predali navrhovateľom. V konaní sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva titulom vydržania, súd však dospel k záveru, že odporcovia /v tomto konaní navrhovatelia / nadobudli nehnuteľnosti do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, nerušene ju užívali, boli oprávnenými držiteľmi. Aj predávajúci mali právny titul na nadobudnutie nehnuteľností - dedičské rozhodnutie, a teda sa oprávnene domnievali, že im nehnuteľnosť patrí, pričom ich nikto nerušil vo výkone vlastníckeho práva.
V danom prípade nebolo z vykonaného dokazovania a ani medzi účastníkmi sporné, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej stojí sporná nehnuteľnosť - poľovnícka chata, ktorá je zapísaná na LV č. XXX na rozdiel od parcely, na ktorej stojí - č. XXX/X E. P. Č.. XXXX. Na tomto liste vlastníctva ani nikdy nebola zapísaná.
V konaní nebolo ani sporné, že chata bola postavená do r. 1975. Stavebný zákon č. 50/1976 nadobudol účinnosť 1. 1. 1976. Právny vzťah je teda potrebné posudzovať podľa dovtedy platných právnych predpisov vrátane Obč. zák. č. 40/1964Zb., v tom čase účinnom.
Navrhovatelia svoj nárok opierajú o ust. § 135c ods. 1 Obč. zák. „ak zriadi niekto stavbu na cudzom pozemku, aj keď na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu je potrebné odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil /ďalej len vlastník stavby/.“
Z hľadiska citovaného ustanovenia zákona je predovšetkým potrebné poukázať na časť na cudzom pozemku, aj keď na to nemá právo.
Od neoprávnenej stavby treba rozlišovať nepovolenú stavbu, ktorou je stavba vybudovaná bez príslušného povolenia, ale s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov. Sankcionovanie týchto priestupkov je riešené zákonom č. 50/1976 Zb. /R2/81/.
Krajské správy vodných tokov a meliorácií v Bratislave, Nitre, Žiline a Prešove vznikli dňom 1. 1. 1957 ako samostatné rozpočtové organizácie. Začiatkom r. 1958 bola prevedená agenda technických meliorácií z Ústrednej správy vodného hospodárstva do pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Zo správ vodných tokov a meliorácií sa stali Správy vodných tokov. Krajské správy vodných tokov boli v dôsledku novej organizácie národných výborov k 1. 7. 1960 zrušené a ich
činnosť prešla na Okresné vodohospodárske správy. Vládne uznesenie č. 67/1966 nariadilo delimitovať do 30. 6. 1966 činnosť ako i základné vodohospodárske prostriedky z Okresných vodohospodárskych správ na Správy povodní, ktoré boli organizačnou zložkou Riaditeľstva vodných tokov, zriadeného ako osobitná rozpočtová organizácia k 1: 3. 1966. Týmto rozhodnutím boli zrušené štátne rozpočtové organizácie Riaditeľstvo vodohospodárskeho rozvoja Bratislava a Dunaj - Váh Bratislava s tým, že celá majetková podstata zrušených organizácií so všetkými právami a povinnosťami a plánovanými úlohami sa prevádza na Riaditeľstvo vodných tokov I. dňom 1. 4. 1966. Toto sa dňom 1. 1. 1967 stalo ako odborový podnik štátnou hospodárskou organizáciou, dňom 1. 1. 1969 výrobnou hospodárskou jednotkou s názvom Vodné toky a dňom 1. 7. 1970 trustom podnikov s názvom Toky, vodárne a kanalizácie. Rozhodnutím Ministra lesného a vodného hospodárstva SR boli dňom 1. 1. 1969 zriadené z dovtedajších oz Riaditeľstva vodných tokov odborového podniku I. Správa povodní, štátne hospodárske organizácie - Povodie DQ., podnik pre správu tokov I., Z. K., podnik pre správu tokov Z., povodie Hrona pre I. I. a Povodie I. W. G. Z. D. ktorých priamym nadriadeným orgánom sa stali K. J., M. I.. Rozhodnutím ministra lesného a vodného hospodárstva boli štátne hospodárske organizácie - podniky povodí zrušené k 31. 12. 1988, všetky práva a povinnosti prešli na štátne podniky Povodie B. I., Povodie K. Z., Povodie G. I.. I., Povodie I. W. G. D., založené 1. 1. 1989.
V konaní bolo nesporné, že právnym predchodcom predávajúcich nehnuteľnosť navrhovateľom boli nehnuteľnosti za náhradu vyvlastnené, k zápisu do KN nedošlo. Vlastníctvo k nehnuteľnosti ako takej bolo doriešené a niet pochýb, že vlastníkmi parcely sú navrhovatelia. Z hľadiska „legálnosti“ poľovníckej chaty sú práve vyššie uvedené niekoľkonásobné organizačné zmeny rozhodujúce. Okresný národný výbor v Trnave - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva dňa 26. 9. 1973 pod číslom Voda/1973 súhlasilo s výstavbou poľovníckej strážnej chaty PZ „Priehrada“ I., nakoľko uvažovaná výstavba chaty je mimo zátopovej oblasti Vodnej nádrže I.. Naviac Rada MNV v I. povolila užívať hospodársku budovu číslo popisné XXX novoutvorenému Poľovnému združeniu Nádašík, ktorá bude slúžiť ako sklad materiálu a krmiva pre poľnú zver na zimné obdobie pod číslom 22/1982. V užívacom povolení sa jedná o poľovnícku chatu postavenú v r. 1972-1975 /ktorá je predmetom tohto sporu/. Všetky tieto okolnosti nasvedčujú v prospech odporcu v tom smere, že nemožno konštatovať, že k výstavbe chaty došlo bez toho, aby na to odporca mal právo. Skutočnosť, že neexistuje stavebné povolenie /zrejme nikdy ani neexistovalo/, nepotvrdzuje, že sa jedná o tzv. „čiernu“ stavbu. Zákon presne v citovanom ustanovení zákona určuje, kedy možno nariadiť odstránenie stavby na cudzom pozemku na náklady vlastníka stavby. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že odporca pristúpil k výstavbe so súhlasom obce, ONV Trnava ako orgánu v tom čase príslušnému, nepochybne prebehlo vyvlastňovacie konanie, ktoré síce po právnej stránke nebolo doriešené zápisom do KN, avšak o tejto skutočnosti odporca nemohol mať vedomosť. Vlastníctvo k stavbe nie je sporné, teda aj skutočnosť, že po dobu 25 rokov nikto nenamietal proti stavbe, nemá vplyv na vlastnícke vzťahy. Avšak aj tento fakt nasvedčuje v prospech odporcu, ktorý k výstavbe pristúpil nielen po zadovážení potrebných dokladov - súhlasu na výstavbu, ale i v domnení, že nehnuteľnosť nepatrí pôvodným vlastníkom T., ktorým nepochybne bola náhrada vyplatená. Skutočnosť, že súpisné číslo stavbe bolo vydané až v roku 1997, nie je z hľadiska posúdenia legálnosti stavby rozhodujúca. Toto súpisné číslo je obsiahnuté už v užívacom povolení Rady MNV I.. Znamená to, že chata bola postavená síce na cudzom pozemku, avšak so súhlasom obce, ONV Trnava /príslušného odboru/, stavba síce nemá kolaudačné rozhodnutie, ale bol udelený súhlas na jej užívanie. Nemožno teda konštatovať, že na stavbu nemal odporca právo. S prihliadnutím na predmetné rozhodnutia týkajúce sa stavby a tiež v tom čase zrejme obvyklú prax nemal odporca dôvod pochybovať o vlastníctve pozemku, ktoré nie jeho vinou nebolo vysporiadané. Nemení to nič na skutočnosti, že odporca sa nikdy ako vlastník nehnuteľnosti - parcely, na ktorom je chata postavená, necítil, avšak nikto mu či už vo výstavbe alebo neskôr v užívaní chaty nebránil, nezasahoval do výkonu jeho práv a bol teda v tomto smere dobromyseľný. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že navrhovatelia v čase uzavretia kúpnej zmluvy mali vedomosť o existencii stavby, a teda ak mali pochybnosti o jej právnom postavení, bolo ich povinnosťou a vlastným záujmom tieto skutočnosti si preveriť.
Okrem rozhodnutí, ktorými bola výstavba chaty povolená a pridelené jej súpisné číslo a užívanie povolenie, táto bola riadne zapísaná do listu vlastníctva. Tu treba poukázať na skutočnosť, že list vlastníctva je verejnou listinou, o pravosti a správnosti ktorej nie sú dané pochybnosti, k zápisu došlo zákonným spôsobom. Aj táto skutočnosť nasvedčuje námietke odporcu, a teda že sa jedná o legálnu stavbu.
S poukazom na uvedené má súd za to, že navrhovatelia nepreukázali, že by sa jednalo o stavbu, ktorú je potrebné v zmysle § 135c ods. 1 OZ odstrániť na náklady odporcu, a teda návrh je nedôvodný a neopodstatnený.
Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému odporcovi priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, pojednávanie 31. 8. 2005, 26. 10. 2005, vyjadrenie, pojednávanie 24. 11. 2011 á 303,72 eur, 10. 1. 2011 - 75,93 EUR, 9. 2. 2012 - 303,72 eur, paušál 2c4,24 eur, 2x4,98 eur, 1x5,44 eur, 2x7,41 eur, 1x7,63 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. / odmietnutie odvolania/. Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.