Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-47-2011.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/47/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky W. R.,nar. XX.X.XXXX, bytom B. K. č.XX, S., zast. advokátkou JUDr. Judita Šuverová, Advokátska kancelária Košice, Štefánikova č. 6 proti odporcovi V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX, V., okr. K. Q. nad B., zast. advokátom JUDr. Peter Pór, Advokátska kancelária Košice, Kováčska č. 32 v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 17.10.2011 domáhala zvýšenia výživného zo strany odporcu, svojho otca zo sumy 5.000,- Sk (166 EUR) na sumu 400 EUR mesačne od 2.9.2011 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že oproti predchádzajúcej úprave výživného, odkedy ubehli tri roky, nastúpila na vysokú školu, na ktorú bola prijatá dňa 28.6.2011 a študuje na Technickej univerzite v Bratislave, Fakultu architektúry. Z toho dôvodu sa jej zvýšili výdavky v súvislosti s platením internátu, cestovného, študijných pomôcok, stravovaním a podobne. Odporca od poslednej úpravy výživného ničím iným neprispieva, aj výživné platí pozadu.
Navrhovateľka v priebehu konania uviedla, že dňom 10.1.2012 zanechala štúdium VŠ. Predložila súdu potvrdenie o tom, že jej štúdium trvalo od 2.9.2011 do 10.1.2012.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s týmto nesúhlasí, pretože jeho príjem v súčasnosti predstavuje 805,43 EUR, spláca mesačne úver vo výške 281,94 EUR, a preto zvýšenie výživného na sumu 400 EUR mesačne je podľa neho nereálne.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, matky navrhovateľky, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 21P 89/2007 a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Súd zisti, že posledná úprava výživného bola dňa 19.3.2008 rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 21P 89/2007-40 v čase, keď navrhovateľka bola ešte maloletá, v konaní zastúpená svojou matkou a uvedeným rozsudkom súdu bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec maloletej zaviazal platiť mesačne výživné sumou 5.000,- Sk od 19.3.2008 do budúcna (v prepočte na euro táto suma predstavuje zaokrúhlene 166 EUR).
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že tak ako vyplýva z potvrdenia o štúdiu, študovala na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave od 2.9.2011 do 10.1.2012, kedy štúdium zanechala. Po zanechaní štúdia nebola evidovaná na úrade práce, pretože od januára 2012 sa zamestnala a pracuje ako logistik v Priemyselnom parku Lozorno. Napriek tejto skutočnosti trvala na zvýšení výživného zo strany svojho otca do dátumu zanechania štúdia, avšak už nie na 400 EUR mesačne, ale 300 EUR mesačne. V prevyšujúcej časti na podanom návrhu netrvala.
Uviedla, že v poslednom období jej otec platí výživné vo výške 90 EUR mesačne, napriek tomu, že súdom mal určené výživné 5.000,- Sk. Toto nižšie výživné začal platiť ešte v roku 2010 bez dohody s ňou.
Navrhovateľka uviedla, že po nastúpení na TU v Bratislave začala bývať na internáte, potrebovala si zabezpečiť veľa technických pomôcok, pretože študovala architektúru, potrebovala technické pomôcky, ktoré nemala. Za internát platila mesačne 95 EUR, okrem toho 2x do mesiaca chodievala vlakom domov takže lístok platila 15 EUR, matka jej mesačne dávala za týmto účelom 200 EUR. Matka jej dokonca zafinancovala aj nový notebook, ktorý potrebovala pre svoje štúdium.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, ž on sa vrátil z Írska v októbri roku 2010, pričom do toho času mal vyšší príjem v zahraničí, ale po návrate sa mu príjem znížil, a preto po telefonickom rozhovore s navrhovateľkou, začal platiť nižšie výživné 90 EUR mesačne. Od októbra alebo novembra 2010 sa zamestnal vo firme Bruckner Slovakia, s.r.o., kde pracuje ako montér a zarába okolo 800 EUR mesačne. Uviedol, že z Írska sa vrátil z toho dôvodu, že sa mu narodil syn a sľúbil, že keď začne chodiť do škôlky, tak sa vráti domov. Syn sa volá Nikolas Ohrablo, narodil sa 13.3.2007. Otec uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou v rodičovskom dome, kde znáša náklady spoločne so svojim otcom, mesačne 150 EUR. Poukázal na to, že zo svojho trvalého bydliska dochádza do zamestnania, čo ho stojí mesačne 200 EUR. Jeho družka zarába 350 EUR mesačne.
Matka navrhovateľky vo svoje výpovedi uviedla, že pracuje ako realitná maklérka, takže jej príjmy sú rôzne, mesačne môžu predstavovať 400 až 500 EUR. Odporca platí výživné na dcéru iba 90 EUR mesačne, len na základe toho, že sám sa tak rozhodol. Napriek tomu, že prisľúbil znášať zvýšené náklady v súvislosti s dcérou, keď ho v apríli 2011 zavolala, že dcéra ide na VŠ, a že by mal začať platiť normálne výživné, pretože s tým budú spojené zvýšené výdavky, tak s tým nesúhlasil. Z toho dôvodu ona sama musela znášať všetky výdavky v súvislosti so štúdiom svojej dcéry. Mesačne štúdium dcéry predstavovalo asi 450 EUR zvýšených výdavkov.
Súd vyžiadal od zamestnávateľa odporcu opis mzdového listu a z neho zistil, že jeho priemerný čistý zárobok vo firme Bruckner Slovakia, s.r.o. v roku 2011 predstavoval 742 EUR mesačne.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, k možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak a povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1,3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd zamietol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného za obdobie od podania návrhu, čo bolo dňa 17.10.2011 do 10.1.2012, kedy navrhovateľka zanechala štúdium a za ďalšie obdobie už zvýšenie výživného nežiadala.
Súd pri porovnaní predchádzajúceho rozhodnutia súdu / zo dňa 19.3.2008/, ktorým bolo určené výživné zo strany odporcu sumou 5.000,- Sk mesačne, t.j. 166 EUR, odporca pracoval v Tescu v Írsku kde jeho týždenný zárobok predstavoval 500 EUR a matka ako živnostníčka v oblasti poisťovníctva s príjmom 7.000,- až 8.000,- Sk, t.j. 232 až 265 EUR mesačne. Navrhovateľka v tom čase navštevovala 1. ročník Gymnázia na Šrobárovej ul. v Košiciach.
Odporca už v tom čase mal vyživovaciu povinnosť voči synovi Nikolasovi.
Súd zistil, že je nesporné, že za žalované obdobie potreby navrhovateľky sa zvýšili v dôsledku nástupu na vysokú školu, avšak zo strany odporcu neboli splnené podmienky pre zvýšenie výživného, pretože posledná úprava výživného bola vykonaná za podmienok, že príjem odporcu bol podstatne vyšší ako v súčasnosti. Pokiaľ v tom čase zarábal odporca mesačne vyše 2.000 EUR, v súčasnosti jeho príjem predstavuje 798 EUR, čo je podstatne menej, ako to bolo v čase poslednej úpravy.
Skutočnosť, že sa odporca vrátil na územie Slovenska v dôsledku čoho sa jeho príjem znížil, súd nevyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania najmä z dôvodu, že odporca zvýšené príjmy dosahoval v Írsku, avšak za cenu odlúčenia od svojho maloletého syna, resp. od svojej terajšej rodiny. Preto jeho návrat na územie Slovenska bol pochopiteľný z dôvodu jeho záujmu o zabezpečenia osobnej starostlivosti o mal syna. Preto z terajšieho príjmu odporcu zvýšiť výživné na 300 EUR mesačne možné nebolo. Súd vidí problém v tom, že odporca neplnil vyživovaciu povinnosť v takej výške, ako mu bola súdom určená, t.j. po 166 EUR, ale plnil iba 90 EUR mesačne, bez súdneho rozhodnutia a v dôsledku toho mu vznikalo dlžné výživné a 90 EUR nepostačovalo pre pokrytie potrieb navrhovateľky po nástupe na VŠ. Vzhľadom na príjem odporcu, na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a potreby navrhovateľky sa javí byť v žalovanom období výživné určené sumou 166 EUR za primerané a preto súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka nastúpila pracovať iba v mesiaci január 2012, do toho času nemala svoj vlastný príjem, z ktorého by mohla úspešnému odporcovi hradiť náhradu trov konania. Preto s prihliadnutím na § 150 O.s.p., súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.