Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-95-2011.pdf
PDF · 116.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/95/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Gargulovou, v právnej veci navrhovateľa Y. X., O.. X.X.XXXX, V. F. O. X., Z. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Luciou Hurajovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov 35, proti odporkyni E.Z. X., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. O. Ž., V. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom AK v Spišskej Novej Vsi, Radničné nám. 4, o vrátenie daru s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v prospech jej právnej zástupkyni JUDr. Ivety Višňovskej trovy konania - trovy právneho zastúpenia v sume 259,55 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajšom súde návrh na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ktorým sa dožadoval určenia, že žalobca je vlastníkom bytu č. 11 s príslušenstvom nachádzajúcom sa na 3. poschodí vchodu č. 8, bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. KN - C č. XXXX/X, kat. územie F. O. X., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a zastavanom pozemku parcela KN-C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 488 m2, v podiele 223/10 000 a žiadal priznať aj trovy konania. Uviedol, že bol výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti a za trvania manželstva na základe darovacej zmluvy spísanej dňa 7.3.2008 (ktorú on podpísal až 7.7.2008), polovicu tejto nehnuteľnosti previedol na žalovanú. Vypovedal, že túto zmluvu podpísal dobrovoľne a bez nátlaku. Na žalovanú bol citovo naviazaný. Od apríla 2007 do júla 2008 pracoval v zahraničí a ešte aj v čase po jeho návrate do októbra 2009 žili riadnym manželským životom bez akýchkoľvek konfliktov. Po podpise zmluvy sa začali vzťahy medzi nimi zhoršovať a žalovaná začala o neho prejavovať menší záujem. Dňa 1.10.2009 žalovaná nastúpila do policajnej školy, kde si našla priateľa a o tejto skutočnosti sa dozvedel až v rámci rozvodového konania. Žalovaná sa dopustila opakovanej dlhodobej nevery, ku ktorej sa mu priznala až v máji 2010, hoci žalobcovi tvrdila, že chce naďalej žiť so žalobcom. Vypovedal tiež, že on nedal žalovanej podnet na takéto správanie, z Anglicka jej telefonoval každý deň. Bol ochotný jej neveru odpustiť, zlom však nastal, až keď sa žalovaná reálne od žalobcu odsťahovala a byt opustila a podala návrh na rozvod. Hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej vidí v tom, že sa dopustila opakovanej dlhodobej nevery a opustenia spoločnej domácnosti. V prípade, že by žalovaná zostala s ním žiť, bol ochotný jej neveru odpustiť. Byt, ktorý je predmetom súdneho sporu zakúpil žalobca, zrekonštruoval ho, žili v ňom jeden rok a až potom uzavreli manželstvo. Uviedol, že dňa 25.1.2011 vyzval žalovanú na vrátenie daru. Do spisu zároveň doložil doklady - a to zmluvy o úvere, výpis zo svojho účtu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu, zmluvu o bežnom účte a poskytovaní Maxikonta, kúpnopredajnú zmluvu - ktoré sa v spise nachádzajú na č.l. 57 až 85 a 20 až 30. Vypovedal, že byt kúpil za nadobúdaciu cenu 10,- Sk od Bytového družstva s tým, že po neplatičoch vyrovnal dlh 260.000,- Sk. Dňa 23.6.2003 spoločne účastníci konania s Unicredit Bank uzavreli zmluvu
o úvere, v ktorej obaja figurovali ako dlžníci, pričom úver im bol poskytnutý na 350.000,- Sk na kúpu nešpecifikovanej nehnuteľnosti. Plánoval kúpiť byt, avšak táto kúpa mu nevyšla. Následne dňa 4.11.2003 uzatvoril dodatok k úverovej zmluve už s presnou špecifikáciou nehnuteľnosti, pôvodne malo ísť o byt v hodnote 420.000,- Sk, kúpna cena mala byť hradená z poskytnutého úveru 350.000,- Sk a zbytkom zo spoločných financií. Táto kúpa sa týka iného bytu, nie toho ktorý je predmetom súdneho sporu - predošlý byt kupoval od pána Y., ktorému poskytol zálohu v sume 200.000,- Sk a pán Y. mu mal vrátiť 120.000,- Sk a zvyšok bol hradený z úveru. K realizácii tejto zmluvy došlo, avšak v nadobudnutej nehnuteľnosti bývala aj pani, s ktorou mal uzatvorenú nájomnú zmluvu. Kúpna cena za tento byt bola 420.000,- Sk a rozdiel oproti sume 550.000,- Sk, t.j. 130.000,- Sk mu mal Y. vrátiť, čo však neurobil. V Unibanke mu bol poskytnutý úver na sumu 220.000,- Sk na rekonštrukciu bytu, v ktorom býva teraz a ktorý stále spláca. Sumu 260.000,- Sk ako dlh po neplatičoch mu v skutočnosti mal vyplatiť Y., pretože nájomníčka z predošlého bytu nechcela byt opustiť a žalobca preto poveril Y., aby našiel iný byt na ktorý sa prenesie hypotéka. S prenesením hypotéky však banka nesúhlasila a neschválila prevod, preto Y. vyplatil dlh po neplatičoch 260.000,- Sk. Žalobca týmto preukazoval, že byt, ktorý je predmetom tohto sporu, bol vyplatený z jeho financií.
K skutočnostiam uvádzaným v darovacej zmluve zo dna 7.3.2008 potvrdil, že v marci 2008 prišiel zo zahraničia domov a spoločne so žalovanou navštívili advokátsku kanceláriu L.. Š.. Tomu predchádzal kontakt žalovanej u L.. Š. a v čase, keď sa spoločne so žalovanou dostavili do kancelárie L.. Š.C., bola zmluva spisovaná. Vo vzťahu k článku V. darovacej zmluvy potvrdil, že v zmluve je uvedené, že predmetný byt nadobudol do svojho výlučného vlastníctva ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou a prehlásil, že žalovaná mu poskytla na výdavky súvisiace s nadobudnutím bytu peniaze, ktoré mala vo svojom výlučnom vlastníctve, a to vo výške polovice všetkých výdavkov. Zároveň podpísal prehlásenie, že sa obaja rovným dielom podieľali na rekonštrukcii bytu a spolu znášali všetky náklady spojené s rekonštrukciou bytu i náklady na zariadenie bytu. Považoval za spravodlivé, aby sa žalovaná stala spoluvlastníčkou bytu v rovnakom pomere, a preto jej polovičný podiel daroval. Zároveň je v zmluve uvedené, že pre prípad, žeby do budúcna došlo z akýchkoľvek dôvodov k zrušeniu, zániku či neplatnosti zmluvy uznal, že žalovaná má právo a nárok na vyrovnanie v peniazoch vo výške zodpovedajúcej polovici hodnoty bytu v čase vysporadúvania tohto nároku a zaviazal sa v tomto rozsahu sa s ňou vyporiadať. Prehlásil, že mal čas na rozmyslenie a podpísanie tejto zmluvy do júla 2008, t.j. obdobie 4 mesiacov a zároveň prehlásil súdu, že zmluvu podpisoval v plnom vedomí, i keď ním deklarované skutočnosti neboli pravdivé a nikým k uzavretiu takej zmluvy nebol donútený. Poprel zároveň, že v apríli 2010 nadviazal vzťah s inou ženou, vzťah nadviazal od 18.10.2010. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo1968/2000 žiadal určiť, že on je vlastníkom celej nehnuteľnosti. Žiadal priznať aj trovy konania.
Žalovaná s návrhom nesúhlasila a vypovedala, že ich manželstvo nebolo po celú dobu harmonické. Ona mala žalobcu rada, avšak prv než začali spolu bývať bola tehotná. Žalobca vtedy namietal, že si dieťa nemôžu dovoliť a donútil ju ísť na potrat, pričom sa musela s polovicou peňazí podieľať na úhrade potratu. Potvrdila, že počas manželstva sa dopustila nevery, ale v tom čase už nemali so žalobcom harmonický vzťah a práve syn žalobkyne ju upozornil na to, že žalobca má priateľku. Priateľa si našla preto, lebo doma nemala porozumenie. S priateľom sa zoznámila v októbri 2009, stretávať sa začali koncom novembra 2009. O tomto vzťahu mal žalobca vedomosti pred májom 2010, ale nechcel to riešiť. Mal problémy s rodinou, nevychádzal so svojou mamou. Im pritom pomohli jej starí rodičia. So žalobcom spolu investovali a počas spolužitia nemali založený ani spoločný účet a k účtu žalobcu nemal dispozičné oprávnenie. Vypovedala, že na prvý byt od Y. si vybavili hypotéku a za tento byt Y. dostal 550.000,-Sk. Sumu 120.000,-Sk im mal vrátiť, pretože v čase, keď sa chceli do bytu nasťahovať, Y. žalobcovi odmietol dať kľúče preto, lebo nájomníčka sa ešte v byte nachádzala. Záležitosti sa pohli z jej podnetu a Y. nám dohodol byt až po jej návšteve, kedy ho postrašila, že ho pôjde udať na políciu. Spoločne s Y. boli pozrieť byt, ktorý je predmetom tohto sporu. Odkúpili ho od bytového družstva, pritom v tom čase im Y. požičal 140.000,-Sk, aby dlh 260.000,-Sk po neplatičoch mohli vyrovnať. Bolo to v čase pred uzavretím manželstva, preto sa obaja nemohli stať členmi bytového družstva. Právna zástupkyňa bytového družstva doktorka B. ich informovala o tom, že členom môže byť jedna osoba, ale keď jej oznámili, že sa plánujú zobrať, odporučila im vzťahy si urovnať formou darovacej zmluvy, kde by uviedli všetky skutočnosti. Hneď po uskutočnení manželstva k nemu nedošlo, z dôvodu nedostatku financií. V dôsledku toho sa vlastníkom bytu stal žalobca. Situácia sa zmenila v čase, keď bol žalobca v Škótku, ale kde jeho kamarát utrpel úraz. Vtedy žalobca inicioval usporiadať si vzťahy k bytu, keďže pre prípad, že by sa niečo stalo, by žalovanú jeho rodina neakceptovala. Práve žalobca jej navrhoval, aby
dojednala termín v advokátskej kancelárii. Podľa jeho pokynu žalovaná dojednala termín podľa času návratu žalobcu domov. Advokátsku kanceláriu spoločne navštívili, spoločne dohodli predmet zmluvy a zmluva bola aj podpísaná. Uviedla, že v čase, keď začínali spolu žiť, nemali nikto z nich peniaze. Zároveň poukázala na to, že starostlivosť o syna nezanedbávala, s partnerom nežila, len sa spolu stretávali a neboli na spoločnej dovolenke. O plánovanom odchode so spoločnej domácnosti žalobca vedel, a na druhý deň po jej odchode vymenil všetky zámky. Poprela, že odsťahovala všetok nábytok, vzala len zariadenie detskej izby, ktorú synovi kúpila a v byte zostal televízor kúpený za peniaze, ktoré od príbuzných dostal syn. Pri odchode zo spoločnej domácnosti jej žalobca navrhoval, že ju vyplatí sumou 10.000,-Eur, čo ona ja odmietla, pretože na byte sme podieľali obaja a preto sa jej táto suma zdala nízka. Zo spoločnej domácnosti mohla odísť skôr, mala na to príležitosť, asi týždeň pred jej odchodom bol žalobca na sústredení, ale považovala za slušné odísť až za jeho prítomnosti. Do odchodu žalobcu do Škótska žili normálnym manželským životom, dokonca keď bol žalobca doma podpísať zmluvu, výslovne ho žiadala, aby zostal doma, lebo pociťovala zhoršenie ich vzťahov, čo žalobca odmietol s tým, že chcel ešte zarobiť peniaze. Po svojom návrate zmenil svoje správanie a mal aj problémy s alkoholom. Pokiaľ sa týka darovacej zmluvy, išlo o potvrdenie toho, že byt nadobudli spoločne, všetko spolu financovali a bolo to potvrdením kvôli tomu, že sa žalobkyňa nemohla stať členkou bytového družstva.
Z obsahu spisu mal súd preukázané, že dňa 3.7.2008 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená darovacia zmluva na základe ktorej žalobca ako -výlučný vlastník nehnuteľnosti - bytu s príslušenstvom ktorý je zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX kat. územie F. O. X. a to byt č. 11 s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 3. poschodí , vchod 8 bytového domu s.č. XXXX v F. O. X., na Z. H. Č.. X, stojaceho na parc č. KN - XXXX/X o výmere 488 m2
- podielový spoluvlastník spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu s.č.XXXX, veľkosť podielu 223/10 000,
- podielový spoluvlastník pozemku - parc. KN č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria a o výmere 488 m2, s veľkosťou podielu 223/10 000, a v časti C ťarchy L.V. č. XXXX pod poradovým č. 48 bolo zapísané záložné právo k bytu zo zákona v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome V277/2004 - 756/2004 a pod poradovým č. 48 je zapísaná ťarcha : Zmluva o zriadení záložného práva v prospech H., R..F.. X. XXXX 832 V. C. XXXXXXXX, na nehnuteľnosť parc.č. XXXX/X, byt č. 11/3 v bytovom dome s. č. XXXX, podiel na spoločných častiach zariadeniach a pozemku v 567/2005-7402005.
Polovičný podiel popísanej nehnuteľnosti a to LV č. XXXX, kat. územie F. O. X., a to: -bytu s príslušenstvom ktorý je zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX kat. územie F. O. X. a to byt č. 11 s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 3. poschodí , vchod 8 bytového domu s.č. XXXX X. Spi O. X., O. Z. H. Č.. X, stojaceho na parc č. KN - XXXX/X o výmere 488 m2
- podielový spoluvlastník spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu s.č.XXXX, veľkosť podielu 223/10 000, podielový spoluvlastník pozemku - parc. KN č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 488 m2, s veľkosťou podielu 223/10 000 - daroval obdarovanej svojej manželke E. X. do jej výlučného vlastníctva, pričom obdarovaná dar s vďakou prijala. Okrem iného v článku V. bod 1,2 účastníci prehlásili, že darca predmetný byt nadobudol do svojho výlučného valstníctva kúpou ešte pred uzavretím manželstva s obdarovanou, a to Zmluvou uzavretou s Bytovým družstvom F. O. X. dňa 23.2.2004. Predtým získal členské práva k bytu odplatným prevodom za sumu cca 260.000,- Sk. Darca týmto prehlásil a potvrdil, že obdarovaná mu poskytla na tieto výdavky súvisiace so získaním bytu peniaze, ktoré mala vo svojom výlučnom vlastníctve, a to vo výške polovice všetkých výdavkov. Okrem toho sa obaja rovným dielom podieľali na rekonštrukcii bytu, spolu znášali všetky náklady s rekonštrukciou bytu spojené, i náklady na zariadenie bytu. Preto darca považoval za spravodlivé, aby sa obdarovaná stala spoluvlastníčkou bytu v rovnakom pomere a preto jej vyššie uvedený podiel daroval. Pre prípad, že by sa táto zmluva v budúcnosti z akýchkoľvek dôvodov zrušila, stala sa neplatnou alebo z iných dôvodov zanikla, darca uznal, že obdarovaná má právo a nárok na vyrovnanie v peniazoch, vo výške zodpovedajúcej polovici hodnoty bytu v čase vysporadúvania tohto nároku a zaviazal sa v tomto rozsahu s ňou vysporiadať. Žalobca túto zmluvu podpísal pred pracovníkom Mesta F. O. X. a osvedčenie o úradne overenom podpise je zapísané v Osvedčovacej knihe pod radovým číslom 34 37/08, dňa 7.7.2008. Správa katastra F. O. X. povolila vklad dňa 12.8.2008 a právne účinky vkladu nastali dňa 12.8.2008.
Súd si pripojil spis Okresného súdu F. O. X. XCXXX/XXXX a z rozsudku z č. l. 18 zo dňa 18.10.2010 mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
9.11.2010. Na strane 4 rozvodového rozsudku súd uviedol, že manželstvo účastníkov je vážne, trvale rozvrátené, niet predpokladu, žeby manželia obnovili spolužitie. Ďalej uviedol, že v súčasnosti manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, chýba už aj výchovná a dlhodobo aj biologická funkcia manželstva. Ako prvotnú príčinu manželského rozvratu súd videl zrejme v odlúčenosti manželov v čase, kedy odporca pracoval v zahraničí a začalo dochádzať k odcudzeniu a vyvrcholilo to skutočnosťou, že navrhovateľka porušila zásadu manželskej vernosti, nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým v súčasnosti už aj žije.
Zo spisu Správy katastra F. O. X. X. 2063/2008 súd zistil, že darovacia zmluva nachádzajúca sa v tomto spise na č. l. 2 ako originál je totožná s predloženou kópiou darovacej zmluvy na č. l. 31 spisu a tiež zistil, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podali obaja účastníci na Správe katastra F. O. X. 8.7.2008 a Správa katastra F. O. X. povolila vklad dňa 12.8.2008.
Súd vypočul ako svedkyňu L.. W. Š., ktorá potvrdila, že darovaciu zmluvu spisovala účastníkom konania a popísala okolnosti, za ktorých k uzavretiu zmluvy došlo, to znamená, že obaja účastníci ju informovali, že byt nadobudli zo spoločných prostriedkov a to pred uzavretím manželstva, a spoločne prehlásili, že na nadobudnutí bytu sa podieľali obaja účastníci rovným dielom. Spoločne hľadali najvhodnejšiu formu, vysvetlila im, dôsledky darovacej zmluvy. Účastníci jej prehlásili, že sú si vedomí, že žalovaná sa podieľala v polovici na nadobudnutí bytu, a skutočnosti nimi tvrdené zaznamenala v darovacej zmluve v bode V. Obsah zmluvy bol prejavom vôle oboch účastníkov. Zmluvu im nespisovala hneď na počkanie, pretože vedela zdokladovať, že jej za spísanie zaplatili dňa 10.3.2008 a z toho istého dňa je datovaný i návrh na vklad do katastra, ktorý im tiež spisovala. Vypovedala, že mimoriadne títo účastníci jej zostali v pamäti v dôsledku ich vzájomného vzťahu, ktorí si navzájom želali len to najlepšie a žalobca chcel bez výhrad darovať polovicu bytu žalovanej a dojednaný obsah bodu V. 2 mal predísť tomu, že ak by sa do budúcna niečo účastníkom stalo, aby zostal nespochybnený podiel žalovanej na nehnuteľnosti aj pre zvyškom rodiny. Zmluva veľmi verne zachycuje vôľu účastníkov. Poprela tvrdenie žalobcu, že darovacia zmluva bola pripravená vopred a žalobcovi bola len daná na podpis. V konečnom dôsledku právny zástupca žalobcu toto tvrdenie svedkyne nespochybnil, ako to vyplýva z obsahu zápisnice zo dňa 8.2.2012 na č. l. 4. Svedkyňa ďalej uviedla, že účastníci mali dostatok času sa oboznámiť s obsahom zmluvy, pochopiť ju, či požiadať o vysvetlenie, nemali obavy zo svojich vzájomných reakcií, skôr mali obavy od tretích osôb.
Súd vypočul ako svedkyňu M. B., súčasnú partnerku žalobcu, ktorá uviedla, že v septembri r. 2010 sa so žalobcom začala stretávať, v decembri 2010 nadviazali vzťah a spoločne žijú od decembra 2011. Poprela, že by už v septembri 2010 sa so žalobcom vodievala za ruky. Táto svedkyňa uviedla, že voči žalovanej je čiastočne zaujatá, a to v dôsledku toho, že mala možnosť sa oboznámiť so zápisnicou z predošlého pojednávania a svedkyňu urazili skutočnosti, ktoré žalovaná na pojednávaní uviedla, i to, že sa od apríla 2010 so žalovaným stretávali a chodievali so žalovaným po baroch, pretože v tej dobe mala priateľa, s ktorým mala intenzívny rozišla sa s ním v apríli 2010.
Podľa oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v V. z č. l. 48 žalovaná požiadala počas trvania služobného pomeru príslušníka PZ dvakrát o preloženie. Na základe vlastnej žiadosti dňom 1. 9. 2010 bola personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v F. O. X. Č.. XXX zo dňa 30. 8. 2010 preložená Riaditeľstvu cudzineckej polície v Nitre. Písomnou žiadosťou dňom 1. 11. 2010 bola personálnym rozkazom riaditeľa Riaditeľstva cudzineckej polície O. ÚHCP MV SR č. 113 zo dňa 25.10.2010 preložená na Oddelenie cudzineckej polície O. K..
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu nie je opodstatnený. Je nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa 7.3.2008 (ktorú žalobca podpísal až 7.7.2008) prostredníctvom advokátky L.. Š. darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobca, ako
- výlučný vlastník nehnuteľnosti - bytu s príslušenstvom, ktorý je zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX kat. územie F. O. X. a to byt č. 11 s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 3. poschodí , vchod 8 bytového domu s.č. XXXX v F. O. X., O. Z. H. Č.. X, stojaceho na parc č. KN - XXXX/X o výmere 488 m2
- podielový spoluvlastník spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu s.č.XXXX, veľkosť podielu 223/10 000,
- podielový spoluvlastník pozemku - parc. KN č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria a o výmere 488 m2, s veľkosťou podielu 223/10 000, a v časti C ťarchy L.V. č. XXXX pod poradovým č. 48 bolo zapísané záložné právo k bytu zo zákona v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome X. - XXX/XXXX a pod poradovým č. 48 je zapísaná ťarcha : Zmluva o zriadení záložného práva v P. H., R..F.. X. XXXX 832 V. C. XXXXXXXX, na nehnuteľnosť parc.č. XXXX/X, byt č. 11/3 v bytovom dome s. č. XXXX, podiel na spoločných častiach zariadeniach a pozemku v 567/2005-7402005.
Polovičný podiel popísanej nehnuteľnosti a to LV č. XXXX, kat. územie F. O.Á. X., a to: -bytu s príslušenstvom ktorý je zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX kat. územie F. O. X. a to byt č. XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 3. poschodí , vchod 8 bytového domu s.č. XXXX v F. O. X., O. Z. H. Č.. X, stojaceho na parc č. KN - XXXX/X o výmere 488 m2
- podielový spoluvlastník spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu s.č.XXXX, veľkosť podielu 223/10 000, podielový spoluvlastník pozemku - parc. KN č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 488 m2, s veľkosťou podielu 223/10 000 - daroval obdarovanej - svojej manželke E. X. do jej výlučného vlastníctva, pričom obdarovaná dar s vďakou prijala. Okrem iného v článku V. bod 1,2 účastníci prehlásili, že darca predmetný byt nadobudol do svojho výlučného vlastníctva kúpou ešte pred uzavretím manželstva s obdarovanou, a to na základe zmluvy uzavretej s Bytovým družstvom F. O. X. dňa 23.2.2004. Predtým získal členské práva k bytu odplatným prevodom za sumu cca 260.000,- Sk. Darca týmto prehlásil a potvrdil, že obdarovaná mu poskytla na tieto výdavky súvisiace so získaním bytu peniaze, ktoré mala vo svojom výlučnom vlastníctve, a to vo výške polovice všetkých výdavkov. Okrem toho sa obaja rovným dielom podieľali na rekonštrukcii bytu, spolu znášali všetky náklady s rekonštrukciou bytu spojené, i náklady na zariadenie bytu. Preto darca považoval za spravodlivé, aby sa obdarovaná stala spoluvlastníčkou bytu v rovnakom pomere a preto jej vyššie uvedený podiel daroval. Pre prípad, že by sa táto zmluva v budúcnosti z akýchkoľvek dôvodov zrušila, stala sa neplatnou alebo z iných dôvodov zanikla, darca uznal, že obdarovaná má právo a nárok na vyrovnanie v peniazoch, vo výške zodpovedajúcej polovici hodnoty bytu v čase vysporadúvania tohto nároku a zaviazal sa v tomto rozsahu s ňou vysporiadať. Žalobca túto zmluvu podpísal pred pracovníkom Mesta F. O. X. a osvedčenie o úradne overenom podpise je zapísané v Osvedčovacej knihe pod radovým číslom 34 37/08, dňa 7.7.2008. Správa katastra F. O.Á. X. povolila vklad dňa 12.8.2008 a právne účinky vkladu nastali dňa 12.8.2008.
Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves XCXXX/XXXX - XX zo dňa 18.10.2010 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2010. Na strane 4 rozvodového rozsudku súd konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážne, trvale rozvrátené, niet predpokladu, žeby manželia obnovili spolužitie. Ďalej uviedol, že v súčasnosti manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, chýba už aj výchovná a dlhodobo aj biologická funkcia manželstva. Ako prvotnú príčinu manželského rozvratu súd videl zrejme v odlúčenosti manželov v čase, kedy odporca pracoval v zahraničí a začalo dochádzať k odcudzeniu a vyvrcholilo to skutočnosťou, že navrhovateľka porušila zásadu manželskej vernosti, nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým v súčasnosti už aj žije.
Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu súdu.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.
Žalobcom udávané tvrdenia o tom, že žalovaná porušila počas trvania manželstva zásadu manželskej vernosti, čím sa dopustila konania v rozpore s § 18 Zákona o rodine a aj hrubého porušenia dobrých mravov súd preukázané nemal, a to s poukazom na citovaný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.10.2010. Je nesporné, že počas manželstva navrhovateľka porušila zásadu manželskej vernosti, nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým aj v priebehu rozvodového konania aj žila, avšak ako prvotnú príčinu rozvratu rozvodový súd uvádzal odlúčenosť manželov v čase, keď žalobca pracoval v zahraničí, a kedy začalo dochádzať k vzájomnému odcudzeniu. Nevera zo strany žalovanej bola teda následkom rozpadajúcich sa vzťahov medzi manželmi.
V tejto súvislosti súd podotýka, že akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom vrátenia daru je len také správanie obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť. Ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Dokonca súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle judikatúry nemožno za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v zmysle § 630 OZ považovať ani podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného stíhania darcu (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/53/2006).
Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.
Ani tvrdenia udávané žalobcom na pojednávaní dňa 21. 10. 2011 o tom, že okolnosti uvádzané v bode V bod 2 darovacej zmluvy, neboli pravdivé, súd preukázané nemal, čo preukázala svedecká výpoveď advokátky L.. W. Š., ktorá účastníkom darovaciu zmluvu spisovala, a ktorá vypovedala, že tento bod bola poistkou účastníkov konania nie medzi nimi navzájom, ale medzi účastníkmi konania a na druhej strane zvyškom rodiny, a v zmluve je jednoznačne zachytené prehlásenia a vôľa darcu.
Nie zanedbateľnou je i tá skutočnosť , že od spísania zmluvy do podpisu zmluvy žalobcom prešlo pomerne dlhá doba, a ak by nadobudol žalobca pocit, že zmluva neobsahuje jeho prejav vôle mal možnosť k tomuto úkonu nepristúpiť.
Z výpovede svedkyne M. B. vyplýva, že táto svedkyňa spolu so žalobcom udržiava vzťah, začali sa stretávať už v septembri 2010, pričom toto stretávanie prerástlo do vzájomného vzťahu v decembri 2010 , a od decembra 2011 žijú v spoločnej domácnosti. Súd teda nemal preukázanú skutočnosť, že žalobca sa za trvania manželstva dopustil manželskej nevery. Súd však zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka, ktorý mal vidieť terajšiu priateľku žalobcu ako sa v septembri 2010 vodili za ruky. K tomu súd dodáva, že takýto dôkaz za danej situácie nepovažoval za nutný, keďže žalobca na pojednávaní dňa 21.10.2011 prehlásil, že známosť s touto svedkyňou nadviazal dňa 18.9.2010 (č.l. 37 spisu) a ďalšie dokazovanie v tomto smere sa javilo ako kontraproduktívne.
Žalobca do spisu doložil aj výpis z SMS správ žalobkyne, avšak vzhľadom na to, že na ich použitie nemal súhlas žalovanej, súd sa týmito dôkazmi nezaoberal.
I doklady predložené žalobcom, t.j. zmluva o úvere s dodatkom, žiadosť o zmenu zmluvných podmienok, protokol o ukončení zmluvného vzťahu a potvrdenie o spotrebnom úvere, či výpisy z účtov, kúpnopredajná zmluva a zmluva o prevode vlastníctva bytu - na č. l. 20-30 a 57-85, spisu súd nepovažoval za relevantné dôkazy v tomto spore, keďže obsah darovacej zmluvy zostal nespochybnený.
Súd teda jednoznačne dospel k záveru, že návrh žalobcu je neopodstatnený a teda, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností. Na základe takto vykonaného dokazovania súd návrh žalobcu, ako neopodstatnený zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s použitím § 149 ods. 1 O. s. p. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorej vznikli trovy právneho zastúpenia v sume 259,55 eur v zmysle § 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ktoré pozostávajú z troch úkonov po 57,- eur, jedného úkonu po 58,69 eur, z troch režijných paušáloch po 7,41 eur a jedného režijného paušálu po 7,63 eur. Súd preto vzniknuté trovy konania - trovy právneho zastúpenia zaviazal znášať neúspešného účastníka, t. j. žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.