Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Er-1272-2009.pdf
PDF · 75.89 KB
No categories available
4Er/1272/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Jozef Frič, miesto podnikania 034 73 Liptovská Osada, Poštárska 24, IČO: 33 025 851, zastúpeného: Právny dom - advokáti, s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, Kynceľová 77, IČO: 36 857 793, proti povinnému : 1) STAVING AM, s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 69, IČO: 36 649 597 a povinnej 2) Z. I., T. XX. XX. XXXX, H. XXX XX H. H., S. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., 821 08 Bratislava, Miletičova 1, IČO: 36 860 891, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Koceľova 17, pod spisovou značkou EX 582/2009, o vymoženie pohľadávky v sume 22.620,37 Eur s príslušenstvom, o námietkach povinnej 2) zo dňa 07.12.2009 a zo dňa 18.01.2010 proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej 2) z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 17.08.2009 návrh na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie pohľadávky v sume 22.620,37 Eur, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, číslo konania OS 10/2009 zo dňa 03. 07. 2009, ktoré vydal JUDr. Vladimír Šalamún - rozhodca.
Okresný súd Banská Bystrica poverením číslo 5601 049933 zo dňa 11.09.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Koceľova 17, 821 08 Bratislava.
Dňa 19.11.2009 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie.
Povinná 2) v zákonom stanovenej lehote vzniesla proti exekúcii námietky.
Uviedla, že "Uznanie záväzku č. 533/2008" zo dňa 28.01.2009 má byť dokumentom, ktorým mala vzniknúť povinnej povinnosť zaplatiť dlh špecifikovaný v uznaní záväzku, ak spoločnosť STAVING AM, s.r.o. tento dlh nezaplatí riadne a včas. K podpísaniu uznania záväzku zo strany povinnej došlo bez toho, aby mala možnosť k predloženému návrhu predložiť pripomienky, pri podpisovaní uznania dlhu bola uvedená do omylu, keďže jej nebolo zrejmé, že podpísaním uznania záväzku na vyznačených miestach preberá záväzok uhradiť dlh ako fyzická osoba. Uznanie záväzku číslo 533/2008 je neurčité a nezrozumiteľné, keď pri jeho podpisovaní nebola zrejmá a určiteľná výška dlhu, a neurčité a nezrozumiteľné je najmä dojednanie o povinnosti platiť zmluvnú pokutu. Aj keď rozhodcovský súd mal k dispozícii výpisy z účtu oprávneného, v rozsudku nezohľadnil skutočnosť, že povinný 1) zaplatil dňa 05.12.2007 oprávnenému sumu 3 319,39 Eur. Nesprávnym určením výšky istiny došlo aj k nesprávnemu určeniu výšky úrokov. Povinná považuje exekučný titul za nevykonateľný a zároveň plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právo nedovolené a rozporné s dobrými mravmi, preto navrhuje exekúciu zastaviť a oprávneného zaviazať na úhradu trov právneho zastúpenia povinnej.
Oprávnený žiadal námietky povinnej zamietnuť, pretože sú neopodstatnené a právne ani skutkovo neodôvodnené. Sú v rozpore s jej doterajšími prehláseniami, ktoré prezentovala jednak podpísaním uznania záväzku zo dňa 27.01.2009 a následne aj v písomnom podaní zo dňa 04.06.2009, v ktorom na výzvu rozhodcovského súdu výslovne vyjadrila a potvrdila svoje záväzky, resp. záväzky spoločnosti STAVING AM, s.r.o. voči oprávnenému. Tvrdenia povinnej považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa výkonu rozhodnutia.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 4Er/1272/2009-285 zo dňa 07. 12. 2010 námietky povinnej vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Proti uvedenému uzneseniu povinná v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie proti osobitnému predpisu ( Exekučný poriadok ) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 vety prvej a tretej OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní, podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok ), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 50 ods. 4 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len Exekučný poriadok), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Interpretáciou uvedeného ustanovenia, s použitím argumentum e contrario ( dôkaz z opaku), vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak to Exekučný poriadok výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti rozhodnutiu súdu, ktorým boli námietky zamietnuté, je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinného došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.
V podanom odvolaní povinná uviedla, že rozhodnutie súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súdny úradník nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Povinná nesúhlasí s tým, že súd pri skúmaní námietok podaných v rámci exekučného konania je viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu. Právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Povinná je toho názoru, že v predmetnej veci je voči nej exekúcia nedôvodná, keďže sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala.
Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej žiadal, aby súd potvrdil uznesenie okresného súdu s tým, že by nemal prihliadať ani na skutočnosti uvedené nad rámec podaných námietok povinnej, ani na novú hmotnoprávnu argumentáciu povinnej uvedenú nad rámec podaných námietok.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
V exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, napríklad, že zaniklo právo oprávneného vyplývajúce z exekučného titulu v dôsledku splnenia dlhu, alebo že sú tu iné dôvody na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť. K takým právnym prostriedkom patria aj námietky podľa ustanovenia § 50 Exekučného poriadku. Je potrebné vychádzať z charakteru námietok ako inštitútu procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie, či už celkom alebo z časti z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nemožno chápať ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, teda proti samotnému exekučnému titulu. Smerujú proti exekúcii (nie proti exekučnému titulu ), proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Súd preto predovšetkým skúmal, či okolnosti, tvrdené povinnou vo vznesených námietkach, sú takými skutočnosťami, ktoré môže namietať procesným prostriedkom v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a najmä, či sú to okolnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Povinná v podaných námietkach proti uzneseniu súdu uviedla skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a zároveň namietala samotný exekučný titul.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad týkajúcich sa inštitútu námietok proti exekúcii, súd námietky povinnej zamietol, keďže v exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
Súd dodáva, že v zmysle § 50 ods.1 Exekučného poriadku neprihliadol na dodatočne uvedené dôvody, ktoré povinná uviedla v odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Obsah odvolania povinnej súd posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a bude sa ním zaoberať v ďalšom konaní.
Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 5Cdo 291/2010 zo dňa 29. 03. 2011, podľa ktorého:
" Z uvedeného je zrejmé, že povinný v námietkach proti exekúcii nenamietal skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, jeho námietky nesmerovali proti exekúcii, ale smerovali proti exekučnému titulu a spochybňovali jeho obsah, čo je vzhľadom k § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne stanovujúceho dôvody, pre ktoré jediné môžu byť exekučné námietky podané, neprípustné. Rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov teda nie je dôvodom na vyhovenie námietkam povinného proti exekúcii vznesených v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 Zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a exekučné konanie prípadne zastaviť, nie však na základe námietok povinného proti exekúcii vznesených z tohto dôvodu."
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné .