Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sp/25/2011

Potvrdené rozhodnutím 1Sžr/78/2012
„Identifikačné číslo spisu: 8011200970 Dátum vydania rozhodnutia: 19.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8011200970.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Správa katastra Humenné, so sídlom Štefánikova ul. č. 18, 066 01 Humenné, za účasti: U. Z., bytom XXX XX C. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 08. februára 2012 č. k. 5Sp/25/2011 - 13, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 08. februára 2012 č. k. 5Sp/25/2011 - 13 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke a zúčastnenej osobe právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporkyni Správe katastra Humenné, Štefánikova ul. č. 18, za účasti U. Z., bytom C. č. XX, zastúpenej Mgr. Brunom Žlnayom, advokátom so sídlom v Bratislave, Stavbárska č. 7, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 24. októbra 2011, číslo: V-1275/09 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. októbra 2011, číslo: V-1275/09.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.10.2011 rozhodla odporkyňa ako príslušný správny orgán podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) vo veci podaného návrhu na vklad záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. Z., zastúpenou Mgr. Brunom Žlnayom ako záložcom tak, že návrh na vklad záložného práva podľa Katastrálneho zákona zamietla.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že dňa 27.7.2009 bol správnemu orgánu doručený návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.6.2009, č. 347/2009-ZIL, uzavretej podľa a nasledujúcich medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. Z., zastúpenou Mgr. Brunom Žlnayom ako záložcom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, presne uvedené a špecifikované v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. S poukazom na o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) a (ďalej len ) odporkyňa konštatovala, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Brunovi Žlnayovi, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, ktorým dlžník U. Z. splnomocnila advokáta na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou, konkrétne spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu je neurčité, nezrozumiteľné. V predmetnom splnomocnení nie je výslovne určené, na ktoré nehnuteľnosti (identifikované podľa parcelných čísel, listu vlastníctva, katastrálnych území) sa vzťahuje, teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne nehnuteľnosti, resp. o všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka.

Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu. Formulácia, že sa vzťahuje k nehnuteľnostiam, ktoré budú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu, alebo ktoré budú podľa katastrálneho portálu zapísané na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá a nezrozumiteľná. V podstate ani záložca,. ani záložný

veriteľ v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemohli vedieť, na ktoré nehnuteľnosti sa splnomocnenie vzťahuje, resp. bude vzťahovať. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v zmysle . Uvedený názor bol potvrdený viacerými rozhodnutiami krajských súdov Slovenskej republiky i v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. .

Ďalej možno dôvodne pochybovať o tom, či dlžník Zlatka Gálová mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu, pretože zmluva o úvere bola podpísaná 13.11.2008, ale plnomocenstvo bolo prijaté dňa 18.5.2009, čo sa mohlo diať bez vedomia splnomocniteľa (dlžníka). Taktiež by bolo veľkou náhodou, aby si veľká časť dlžníkov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. vyberala práve toho istého advokáta. Plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z vyššie uvedeného je možné predpokladať, že advokát Mgr. Bruno Žlnay bol vopred určený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či dôkladne obhajoval záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je preto podľa názoru správy katastra absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle ust. . Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Advokát dlžníka má hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu, spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul, uznávať záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere, alebo dokonca poveriť advokáta vymáhaním splatnej pohľadávky splnomocniteľa na účet záložného veriteľa. Takto koncipované plnomocenstvo, z ktorého jasne vyplýva hájenie záujmov tretej strany (veriteľa) a nie hájenie záujmov splnomocniteľa (dlžníka), môže byť dokonca v rozpore s ust. o advokácii v znení neskorších predpisov i v rozpore s Advokátskym poriadkom, súčasťou ktorého je aj Etický kódex advokáta.

Ďalší nedostatok návrhu na vklad a záložných zmlúv je to, že návrh i zmluvy neboli platne podpísané. Podpis navrhovateľa v návrhu i podpisy záložného veriteľa na zmluvách sú preskenované. Pre platnosť návrhu a zmlúv sa vyžaduje, aby boli platne podpísané, čo v danom prípade nebolo splnené.

Pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad (napr. neplatnosť zmluvy, resp. plnomocenstva podľa ustanovenia ), je povinný návrh na vklad zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že návrh na vklad i záložné zmluvy neboli platne podpísané, neboli splnené hmotno- právne podmienky platnosti a účinnosti právnych úkonov a teda podmienky potrebné na povolenie vkladu vlastníckeho práva do KN. Ďalším hmotno-právnym nedostatkom je i neurčité a nezrozumiteľné splnomocnenie uvedené v úverovej zmluve.

Keďže sa jedná o podstatné obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitostí spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V závere odporkyňa citovala , , Katastrálneho zákona.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne. V opravnom prostriedku uviedol, že z napádaného rozhodnutia správy katastra vyplýva, že správny orgán prejudikuje neplatnosť (resp. „neprávoplatnosť“) splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu v prípade splnomocnenca Mgr. Žlnaya ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka (splnomocniteľa) podľa , a preto je podľa správneho orgánu dohoda o splnomocnení medzi Mgr. Žlnayom a dlžníkom absolútne neplatná.

Katastrálny zákon ďalej, tak ako , neustanovuje podstatné obsahové náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako je tomu i pri iných dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) a to ani v spojení s ust. Správneho poriadku. Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje

špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo (záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu.

Ustanovenie § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly a nie na plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom kto, koho a načo splnomocňuje. Žiadne jeho ustanovenie ale nevyžaduje konkretizáciu údajov o nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo. Aplikácia ust. aj na obsahové náležitosti plnej moci je i s poukazom na SR len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku.

Z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti. Platné právo na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať dokonca aj na základe všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav vôle splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ust. a je splnomocniteľom podpísaná, pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu splnomocniteľa ako i fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle toto udeliť, t.j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená žiadna samostatná časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.

Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného (skutkového) stavu a to v rámci správneho konania minimálne v kontexte s ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

Pokiaľ teda príslušná správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu, mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila a za účelom overenia si takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozsudku si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či písomné alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela správa katastra k takémuto zisteniu a ani odôvodneniu tohto záveru. Je nepochybné, že splnomocnený advokát Mgr. Bruno Žlnay je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany správy katastra a toto z uvedeného dôvodu nemohlo správu katastra viesť k takejto právnej úvahe. Odvolateľ znovu zdôrazňuje, že absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ust. , na ktoré poukazuje príslušná správa katastra.

Ad absurdum správa katastra ďalej konštatuje, že „predtlač obsahuje meno Mgr. Žlnaya ako splnomocnenca a preto táto skutočnosť sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takému záveru je možno dospieť na základe toho, že záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu dlžníkov.“

Splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, pričom dlžník prejavil svoju slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojím podpisom pod udelenú plnú moc. Tvrdenie správy katastra o údajnom kontakte, resp. údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a dlžníkom tak nemá žiadnu reálnu oporu v zistenom stave odhliadnuc od skutočnosti, že toto nie je správa katastra ani oprávnená preskúmavať.

Z argumentácie správy katastra o existencii „predtlače" a súčasne údajnej bližšie nešpecifikovanej skutočnosti, ktorá má mať vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa je evidentné, že správa katastra sa vôbec nezaoberala a riadne neoboznámila s textom úverovej zmluvy, v ktorej sa žiadna spomínaná predtlač nenachádza a zjavne rozhodovala na základe vlastných subjektívnych a ničím nepodložených dojmov a pocitov namiesto riadnej právnej argumentácie a náležitého odôvodnenia rozhodnutia v

zmysle Správneho poriadku. Takéto rozhodnutie možno potom označiť za zmätočné a nepreskúmateľné, pretože vychádza z nenáležite zisteného skutkového stavu.

K názoru správneho orgánu súdu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uvádzame toľko, že predmetná záložná zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom.

Podľa Prof. Lazara (Občianske právo hmotné, 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúca zo záväzkovoprávnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne záruky v užšom zmysle spočívajú v presnom vymedzení subjektívnych práv a povinností, ktoré nastupujú v prípade, ak povinnosti zo záväzkovoprávnych vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veritelia využiť, aby sa zvýšila všeobecná miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku.“

Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k ) „Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.“

obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten-ktorý prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Uvedená voľba je i v závislosti na zásade „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.

Podľa ust. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa názoru Prof. K. Planka „pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo .“

Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu , ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo . Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo .

Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ust. , záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji , v ktorej uvedie najmä údaje o predaji , hodnote výťažku z predaja , o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja . Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

Podľa ust. ak výťažok z predaja prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti.

Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi zmluvy o úvere, ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru.

Ako je už uvedené vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojím úradne overeným podpisom.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože: 1/ Osoba advokáta bola vybratá záložcom. 2/ Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné. 3/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. 4/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil.

Odporkyňa ani ďalší účastníci konania - Zlatka Gálová a Mgr. Bruno Žlnay, hoci boli o termíne pojednávania riadne upovedomení, sa na pojednávanie nedostavili, z neúčasti sa ospravedlnila odporkyňa.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa v spojení s ust. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keď okrem iného dospel k záveru, že nepresnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť splnomocnenia právneho zástupcu Mgr. Bruna Žlnaya v prípade konania o vklade č. V-1275/09 majú za následok neplatnosť právneho úkonu.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 18.6.2009 navrhovateľ žiadal o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 347/2009-ZIL do katastra nehnuteľností.

Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. Z. zastúpenou Mgr. Brunom Žlnayom, advokátom ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 9032539 zo dňa 13.11.2008 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, ktorej fotokópia tvorí prílohu návrhu na vklad, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 796,65 Eur, poplatku v sume 756,82 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Zo Zmluvy o úvere č. 9032539 zo dňa 13.11.2008 vyplýva, že táto úverová zmluva bola vyhotovená ako predtlač a okrem iného obsahuje plnomocenstvo, podľa ktorého (citácia): „dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, advokátska kancelária ... Ďalej advokáta splnomocňujem, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO..., ktorá je mojím záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene:

a) záložnú zmluvu podľa v platnom znení, alebo

b) zmluvu o zabezpečovanom prevode práva podľa v platnom znení k nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv beriem na vedomie, že

a) v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností,

b) v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava z vyššie uvedenej zmluvy o úvere pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice, záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností...“

Podľa môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec.

Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 30 ods. 4 písm. g) Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť overený podľa osobitných predpisov.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcom nakladať s nehnuteľnosťou, čo je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa vyhlášky č. ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), v konaní o povolenie vkladu sa skúma najmä, či

a/ návrh na povolenie vkladu podal účastník uvedený v zmluve alebo jeho právny zástupca, b/ bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy, c/ po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom ...

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj vzhľadom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z

dôvodu neplatného plnomocenstva. Aj podľa názoru krajského súdu splnomocnenie nachádzajúce sa v zmluve o úvere je neplatné, pretože toto plnomocnenie neobsahovalo bližšie označenie nehnuteľností, ktoré sa mali stať predmetom , t.j. označenie listu vlastníctva, katastrálneho územia, parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné.

S poukazom na ustanovenie ide teda o absolútne neplatný právny úkon.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k ustanoveniu o správnom konaní v spojení s Katastrálneho zákona súd zdôrazňuje, že plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere nie je procesným plnomocenstvom na zastupovanie dlžníka (resp. záložného dlžníka v katastrálnom konaní), ale plnomocenstvom v hmotnoprávnom vzťahu. Aplikácia citovaných ustanovení v predmetnej veci preto neprichádza do úvahy.

Ďalej súd poukazuje aj na to, že sa stotožňuje s názorom odporkyne, že vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva na predtlači vznikajú vážne pochybnosti o tom, či právny úkon pri udeľovaní plnomocenstva Mgr. Brunovi Žlnayovi bol uskutočnený slobodne, vzhľadom na to, že ide o predtlač úverovej zmluvy. Je tu dôvodný predpoklad, že ide o rozpor záujmov medzi dlžníkom a zástupcom v zmysle , keďže zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používal navrhovateľ pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Bruna Žlnaya. Ak navrhovateľ takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujem dlžníka.

Stotožnil sa aj s názorom, že hodnota je ďaleko vyššia ako hodnota plnenia dlžníka, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa .

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.