Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/87/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: N. G., bytom N., N. XX, zastúpenej advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, Holíčska 28, Bratislava proti odporcovi: Onkologický ústav Sv. Alžbety, s.r.o., Heydukova 10, Bratislava, IČO: 35 681 462, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Alžbetou Milkovou, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka : WÜSTENROT poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 7.5.2008 domáhala zaplatenia náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 400.756,80 Sk a náhrady mzdy v sume 174.000,-Sk, titulom náhrady škody na zdraví, na tom skutkovom základe, že dňa 25.5.2006 počas hospitalizácie u odporcu, kde sa mala podrobiť lekárskemu zákroku, utrpela úraz - zlomeninu ľavej ruky, keď sa na chodbe oddelenia cestou na WC pošmykla. S poukazom na lekársky posudok zo dňa 23.8.2007, ktorým bolo ohodnotené bolestné počtom bodov 580, jej vznikol nárok na zaplatenie náhrady vo výške 200.378,4 Sk, pri sume 345,48 Sk za jeden bod, čo pri zvýšení na dvojnásobok predstavuje sumu vo výške 400.456,80,-Sk. Nakoľko musela z dôvodu úrazu skončiť pracovný pomer dohodou k 12.2.2007, uplatnila si nárok na náhradu mzdy od úrazu 25.5.2006 za 24 mesiacov, v celkovej výške 174.000,-Sk, t.j. 24 x 7.250,-Sk, čo je suma jej mesačného zárobku v brutto.

Odporca a vedľajší účastník žiadali návrh zamietnuť so zreteľom na skutočnosť, že zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu, resp. opomenutiu konania, ktoré by malo za následok vznik škody na zdraví navrhovateľky; k úrazu navrhovateľky došlo výlučne v dôsledku jej vlastného konania, keď výslovne odmietla ponúknutú asistenciu a pomoc zdravotníckeho personálnu na ceste na toaletu, pričom nepoužila ani barle, na ktoré bola pri chôdzi odkázaná. Odporca ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať, nemohol vzniku škody na zdraví navrhovateľky zabrániť. Odporca namietal vady lekárskeho posudku v tom, že ho nevydal posudzujúci lekár, resp. nebol posúdený primárom príslušného oddelenia alebo prednostom kliniky zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dovolával sa predčasnosti podaného návrhu a nesprávnosti samotného výpočtu peňažných nárokov. K ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľkou zo zdravotných dôvodov došlo dohodou na základe vlastného rozhodnutia navrhovateľky, bez priamej príčinnej súvislosti so zlomeninou ľavej ruky navrhovateľky, u ktorej pred skončením pracovného pomeru boli diagnostikované viaceré ochorenia.

Súd vec prejednal a rozhodol dňa 15.4.2009, rozsudkom č. k. -77, ktorý odvolací súd na odvolanie podané žalovaným uznesením, č. k. -97 zo dňa 25.1.2010 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe čoho nesprávne ustálil spornú otázku v prejednávanej veci, vychádzal zo skutkového záveru, ktorý založil iba na tvrdenej pravdepodobnosti, že k pádu navrhovateľky došlo v príčinnej súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti odporcu, keď pripustil záver, že nakoľko sa chodba bezprostredne pred pádom navrhovateľky umývala, navrhovateľka sa cestou na sociálne zariadenie šmykla na mokrej podlahe. V zrušujúcom uznesení uzavrel, že zodpovednosť za škodu je nutné bezpečne preukázať, pričom nie je možné založiť ju len na pravdepodobnosti predpokladu príčinnej súvislosti. Vyjadril sa tiež k otázke určenia výšky náhrady spoločenského uplatnenia a to v tom smere, že pre jej správne určenia je nevyhnutné najskôr zistiť predpoklady poškodeného pre uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké má po vzniku škodlivej udalosti a až z porovnania týchto predpokladov možno vyvodiť záver o zúžení, resp. strate možnosti uplatnenia sa poškodeného v živote a v spoločnosti. Pokiaľ ide o náležitosti lekárskeho posudku, z ktorého súd pri určení výšky náhrady vychádzal uzavrel, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyžiadať si od navrhovateľky lekársky posudok, spĺňajúci všetky zákonné náležitosti, a ak to možné nebolo, mal nariadiť znalecké dokazovanie. V závere uložil prvostupňovému súdu riadne zistiť skutkový stav veci, najmä presvedčivo preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na zdraví navrhovateľky a zavineným konaním odporcu, zabezpečiť lekársky posudok so všetkými zákonnými náležitosťami, a až na základe takto vykonaného dokazovania ustáliť prípadnú výšku škody.

Podľa (ďalej len „“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V rámci prípravy pojednávania prvostupňový súd výzvou doručenou právnemu zástupcovi 10.5.2010 vyzval navrhovateľku, aby predložila lekársky posudok so všetkými zákonnými náležitosťami. Na uvedenú výzvu súdu navrhovateľka reagovala písomným podaním doručeným súdu dňa 20.8.2010 , v ktorom uviedla, že uvedený posudok predložiť nevie, nakoľko nevie od odporcu zabezpečiť rtg snímky ani správy o priebehu liečenia. Odporca totiž tvrdil, že zlomenina ruky vzniknutá jej následkom pádu v jeho zariadení bola liečená v nemocnici Milosrdní bratia a on vykonal len prvotné ošetrenie. V nemocnici Milosrdní bratia jej oznámili, že jej zdravotné záznamy sa v ich evidencii nenachádzajú a že v ich zdravotníckom zariadení ošetrená nebola. Podala preto podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o prešetrenie údajného ošetrenia v nemocnici Milosrdní bratia s.r.o Bratislava, ktorý je oznámil, že v uvedenej nemocnici jej preukázateľne nebola poskytnutá žiadna zdravotná starostlivosť.

Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie kópiou zdravotnej dokumentácie evidovanej odporcom v súvislosti s úrazom navrhovateľky (č. l.125 až 148), písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky, žiadosťou o opätovné prešetrenie, písomnými vyjadreniami odporcu, záznamom zápisom o úraze zo dňa 30.5.2006, časovým harmonogramom upratovacích prác na lôžkovom oddelení, ako aj ďalším obsahom spisu.

Podľa ust. § 415 Obč. zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.;

Podľa ust. § 420 ods. 1,2 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 441 Obč. zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ako bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon ako porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie škodcu vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti, ktoré sa predpokladá na úrovni nevedomej nedbanlivosti. Protiprávnym úkonom môže byť ako konanie, tak aj opomenutie, kde bolo potrebné určitým spôsobom konať a zakročiť.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo v zmysle záverov odvolacieho súdu ustáliť spornú otázku v prejednávanej veci a to tú rozhodujúcu skutočnosť, či sa navrhovateľka cestou na toaletu šmykla na mokrej chodbe alebo či spadla na suchej podlahe chodby, ako podstatnú pre vyriešenie právnej otázky vzniku zodpovednosti odporcu za škodu na zdraví navrhovateľky.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v opätovnom konaní pred súdom prvého stupňa, riadnom zistení skutkového stavu v intenciách nevyhnutných pre ustálenie spornej otázky nastolenej odvolacím súdom dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľka v konaní pred súdom nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci, že podlaha chodby bola mokrá, resp. bola mokrá na mieste pádu a teda k pádu došlo porušením prevenčnej povinnosti odporcu, v súvislosti s čím súd ustálil spornú otázku tak, že navrhovateľka spadla na suchej podlahe chodby v dôsledku čoho možno uzavrieť, že k protiprávnemu konaniu spočívajúcom v porušení právnej povinnosti odporcom nedošlo. V nadväznosti na záver o existencii, resp. neexistencii jedného z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti podľa ust. , ktorý následne vylučuje vznik zodpovednosti odporcu za škodu na zdraví vzniknutej v dôsledku pádu navrhovateľke, keďže všetky predpoklady vzniku zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne (súčasne) súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania ostatné predpoklady neskúmal s odôvodnením, že ich dôvodnosť je vzhľadom na absenciu protiprávneho konania odporcu bezpredmetná.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania ( ust. , veta prvá ) súd rozhodol v zmysle ust. , veta prvá , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Súd v danom prípade s cieľom zmierniť dôsledky zákonných noriem upravujúcich náhradu trov konania využil svoje moderačné absolučné právo, rešpektujúc pri tom podmienky, ktoré zákon na takéto rozhodnutie vyžaduje. Pri svojom rozhodovaní sa preto zaoberal otázkou, či v danom prípade ide o dôvody osobitného zreteľa a či ide o výnimočné okolnosti. Dôvod osobitného zreteľa je v tomto prípade daný podľa názoru konajúceho súdu jednak priamo z charakteru konania (náhrada škody na zdraví) a tiež je daný sociálnymi aspektami, keďže súd v priebehu konania dospel k záveru, že navrhovateľka by mohla hradiť náhradu trov konania len s veľkými ťažkosťami.

Súd pri svojom rozhodovaní bral na zreteľ osobné, zárobkové a majetkové a iné pomery oboch účastníkov, nielen navrhovateľky, nakoľko jeho rozhodnutím je dotknutá majetková sféra odporcu.

Z obsahu spisu zistil, že navrhovateľka je osoba v dôchodkovom veku, do veľkej miery imobilná, na prepravu na väčšie vzdialenosti používa invalidný vozík, trpiaca viacerými ochoreniami, vzhľadom na

svoj vek, ale najmä zdravotný stav nie je objektívne spôsobilá zabezpečovať si finančné prostriedky vlastnou prácou, je poberateľkou starobného dôchodku, predtým poberala invalidný dôchodok, je rozvedená, nemá teda manžela, ktorý by jej pomohol s finančnými nákladmi.

Odporca je ako vyplýva z výpisu z obchodného registra právnická osoba, ktorá podniká, obchodná spoločnosť, konkrétne spoločnosť s ručením obmedzených poskytujúca ústavnú zdravotnú starostlivosť ako aj ďalšie činnosti, za ktoré prijíma platby. Ako taká vlastní majetok, hospodári s ním, poskytuje okrem iného aj spoplatnené služby, v súvislosti s čím má objektívne predpoklady produkovať zisk, ak to tak nie je, je to výsledkom jej hospodárenia a súčasťou podnikateľského rizika.

Po zvážení všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že miera akou sa rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania dotkne majetkovej sféry odporcu je nepomerne menšia ako miera akou by sa priznanie náhrady trov dotklo navrhovateľky, ktorá by na jeho základe bola povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré by vzhľadom na hodnotu sporu a počet vykonaných úkonov právnej služby bola čiastka, ktorá by existenčne ohrozila navrhovateľku, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia nepriznal.

Záverom súd uvádza, že v danom prípade vzal do úvahy aj skutočnosti týkajúce sa procesného „správania“ účastníkov v konaní, teda či zo strany navrhovateľky nešlo o zjavne bezúspešné bránenie práva, ako sa sporové strany stavali k predkladaniu dôkazov nevyhnutných pre zistenie skutkového stavu so záverom, že príčinou neúspechu v spore bola skutočnosť, že sa navrhovateľka dostala v preukazovaní svojho nároku do dôkaznej tiesne, keď sa jej nepodarilo spoľahlivo preukázať porušenie právnej povinnosti odporcom, pričom v konaní vynaložila potrebnú snahu a možno tiež bez pochybností uzavrieť, že z jej strany nešlo o zjavne od počiatku návrh, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka v zariadení odporcu utrpela úraz, v dôsledku ktorého jej vznikla škoda na zdraví. Spornou otázkou bolo len, ako vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu, citovaného vyššie, či k škode došlo v dôsledku porušenia povinnosti odporcom alebo si ju navrhovateľka zavinila sama. Nakoľko odporca sám zodpovednosť za škodu neuznal, bolo právom navrhovateľky obrátiť sa na súd, aby vyriekol, či a v akom rozsahu odporca za škodu zodpovedá.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.