Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/108/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu E. J., bytom T. XXX, zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Špitálska 6 proti žalovanému M. J., bytom E. F. B. XXX, o zaplatenie mzdy a stravného s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 14. 02. 2011, č. k. - 118 v spojení s opravným uznesením zo dňa 08. 03. 2011, č. k. - 126, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 898,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 01. 09. 2005 do zaplatenia z dôvodu nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2005 a nevyplateného stravného za vykonanú pracovnú cestu v období od 12. do 23. 07. 2005 v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Mikuláša Pavlíka Špitálska 6, Michalovce vo výške 549,25 Eur a zaviazal žalovaného zaplatiť trovy štátu 33,19 Eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa v predmetnom konaní žalobou zo dňa 15. 05. 2006 domáhal zaplatenia mzdy za mesiac júl 2005 a stravného za obdobie vykonania zahraničnej pracovnej cesty. Prvostupňový súd žalobcom uplatnený nárok právne kvalifikoval ustanovením , , , a v znení o cestovných náhradách. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili dňa 07. 06. 2005 písomnú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou troch mesiacov, na druh práce vodič nákladného vozidla, s miestom výkonu práce E. nad B.. Počas výkonu práce žalovaný zaplatil žalobcovi mzdu za mesiac jún 2005. V mesiaci júl 2005 v termíne od 12. 07. do 23. 07. 2005 žalobca vykonal zahraničnú pracovnú cestu s nákladným motorovým vozidlom na trase J. - R. - H. a späť. Žalovaný žalobcovi za mesiac júl 2005 nevyplatil mzdu a nezaplatil mu ani stravné za vykonanú zahraničnú pracovnú cestu. Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že mzdu za mesiac júl zaplatil k rukám manželky žalobcu. Pokiaľ ide o nárok na stravné, žalovaný tvrdil, že uplatnený nárok žalobcovi nevznikol, pretože na pracovnú cestu, ktorú žalobca absolvoval, ho žalovaný nevyslal. Na preukázanie tvrdení obidvoch účastníkov konania súd ich vyzval, aby predložili súdu dôkazy. Žalovaný uvedené tvrdenia o neudelení príkazu na vykonanie pracovnej cesty o vyplatení mzdy žalobcovi prostredníctvom jeho

manželky, resp. iné listinné dôkazy, v konaní nepreukázal. Naopak žalobca vykonanie pracovnej cesty v dňoch 12. 07. až 23. 07. 2005 preukázal nielen výpoveďami svedkov (R. F. a D. J.), ale aj listinnými dôkazmi. Z výsluchu svedka R. F. mal súd za preukázané, že svedok pomáhal žalobcovi u jeho rodičov v obci T. v čase okolo 22:00 hod. naložiť veci do kamiónu z dôvodu, že žalobca odchádzal na zahraničnú pracovnú cestu. Svedok potvrdil, že žalobca, keď nasadol do nákladného vozidla, nasadol na miesto vodiča. Svedkyňa D. J. tvrdila, že keď jej manžel oznámil nástup na zahraničnú pracovnú cestu do R., nakúpila mu potrebné veci, pripravila osobnú batožinu, nakoľko odchádzal na obdobie dvoch týždňov. Potvrdila, že žalobca na pracovnú cestu do R. išiel spolu s kolegom E. P., pričom v čase odchodu na miesto šoféra nastúpil žalobca a v kabíne okrem ich dvoch nebol nikto iný prítomný. Žalobca ako ďalšie listinné dôkazy súdu preukázal medzinárodné nákladné listy spoločnosti WISTA, s. r. o. Chemonská 1, Humenné zo dňa 11. 07. 2005, z ktorých súd zistil, že v tejto spoločnosti bol prebraný tovar na nákladné vozidlo ev. č. HE-594AN, príves ev. č. HE-182IB a listinný dôkaz tej istej spoločnosti zo dňa 05. 01. 2006, ktorým spoločnosť WISTA, s. r. o. potvrdila, že žalobca u nich nakladal tovar, ktorý smeroval do H. a R. s vyššie uvedeným nákladným vozidlom a prívesom ( ). Keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k súlade sumy, ktorá tvorí nárok žalobcu na vyplatenie mzdy a stravného za vykonanú pracovnú cestu mimo SR, súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. I. E., znalkyňou z odboru ekonomika, účtovníctvo a daňovníctvo. Znalkyňa v znaleckom posudku ustálila výšku finančného nároku žalobcu z vykonanej zahraničnej pracovnej cesty v dňoch 12. 07. 2005 až 23. 07. 2005 v sume 556,10 Eur. Výšku stravného vypočítala podľa opatrenia ministerstva financií SR číslo 712/2004, ktorým sa ustanovujú na rok 2005 základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene. Vzhľadom na výsledky konania a výsledky znaleckého dokazovania súd uzatvoril, že žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať, že zaplatil žalobcovi mzdu za mesiac júl 2005, žalovaný tiež nepreukázal, aby žalobca nevykonal zahraničnú pracovnú cestu, a preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom mzdy za mesiac júl 2005 sumu 341,10 Eur (10 276 Sk) a stravné vo výške 556,96 Eur spolu 898,06 Eur.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa a o trovách štátu rozhodol postupom podľa

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd nevykonal všetky dokazovania, z ktorých vyplývajú žalobcovi dohody medzi obidvoma stranami. Nevyhodnotil dôkazy žalovaného, ale zaoberal sa len sumou, ktorú má žalovaný žalobcovi uhradiť.

Žalobca k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd objektívne zistil skutkový stav a vo veci spravodlivo rozhodol. Odvolanie žalovaného je účelové, čoho dôkazom je skutočnosť, že žalovaný len všeobecne poukazuje na nevykonanie dokazovania po právnej stránke.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. , Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Treba ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. nenariaďoval pojednávanie. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že „súd nevykonal všetky dôkazy, z ktorých vyplývali dohody medzi obidvoma stranami a nevyhodnotil dôkazy žalovaného, ale zaoberal sa len sumou, ktorú má žalovaný žalobcovi uhradiť“ (č. l. 128 spisu), táto je právne bezvýznamná.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky (viď. ) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď ). Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď. ), a nie účastníkov konania.

Žalovaný v odvolaní namieta, že „súd prvého stupňa nevykonal všetky dokazovania po právnej stránke a nevyhodnotil dôkazy žalovaného“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého súd je povinný okrem veci podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd na pojednávaní nariadenom na deň 24. 01. 2011 pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie v prejednávanej veci, poučil účastníkov konania postupom podľa Po takomto poučení účastníci konania ďalšie dokazovanie vo veci nenavrhli. Žalovaný v tejto súvislosti pred súdom uviedol, že „mu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že žalobca bol vyslaný žalovaným na služobnú cestu“ (č. l. 112 spisu). Súd prvého stupňa teda účastníkov poučil v zmysle a zároveň súd „vyhlásil dokazovanie za skončené“. Pokiaľ za takejto situácie žalovaný v odvolacom konaní tvrdí, že „súd nevykonal všetky dokazovania po právnej stránke a nevyhodnotil dôkazy žalovaného“, odvolací súd na odvolateľom uplatnené odvolacie námietky nemohol prihliadať (, , ). Navyše ani v odvolacom konaní žalovaný neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Výsledkami vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2005 ako vodič nákladného vozidla. Počas výkonu práce žalovaný odmietol vyplatiť žalobcovi mzdu za mesiac júl 2005 a odmietol mu zaplatiť stravné za vykonanú zahraničnú pracovnú cestu v dňoch od 12. 07. do 23. 07. 2005, t. j. v počte 11 dní. Žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa síce namietal existenciu zahraničnej pracovnej cesty, tvrdil, že žalobcovi nedal príkaz na vykonanie pracovnej cesty, tiež tvrdil, že mzda za mesiac júl bola vyplatená žalobcovi prostredníctvom jeho manželky, ale na preukázanie svojich tvrdení žiaden dôkaz nepreukázal. Naopak žalobca výkon zahraničnej pracovnej cesty v dňoch 12. 07. až 23. 07. 2005 preukázal nie len výpoveďami svedkov vypočutých na pojednávaní dňa 27. 02. 2009 (č. l. 71 - 72 spisu ), ale tiež predloženými listinnými dôkazmi (č. l. 4 - 6 spisu). O uplatnenom nároku na zaplatenie mzdy za mesiac júl 2005 predložil žalobca listinný dôkaz, potvrdenie o príjme (č. l. 7 spisu). Uvedené potvrdenie vystavil žalovaný na žiadosť žalobcu, v ktorom potvrdzuje, že príjem za mesiace jún, júl 2005 žalobcu predstavuje 10 914 Sk brutto.

Za takéhoto stavu správny je záver súdu prvého stupňa, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie mzdy za mesiac júl 2005 a stravné za vykonanie zahraničnej pracovnej cesty v dňoch 12. 07. až 23. 07.2005 je dôvodný.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.