Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Er-500-2010.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/500/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o., so sídlom Zvolenská cesta 48, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 643 947, zast. JUDr. Katarínou Filipovou, Zvolenská cesta 48, 974 05 Banská Bystrica, proti povinnému: Dopravná, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 65, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 650 307, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 405,16 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 457/2010, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 123,02 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 405,16 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Rob 185/2010-23 zo dňa 08. 06. 2010.
Poverením č. 5601 058269* zo dňa 16. 08. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 457/2010. V súčasnosti exekúciu vedie súdny exekútor Mgr. Jozef Deák so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, nástupca súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, ktorý ju vedie pod rovnakou spisovou značkou EX 457/2010.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 04. 03. 2011, súdny exekútor postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený žiadal o zastavenie exekúcie v zmysle ust. 57 ods. 1 písm. c) v spojení s písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, t.j. z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.
Súd v konaní o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rešpektoval dispozičnú zásadu občianskeho súdneho konania, a preto aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, napriek tomu, že oprávnený navrhoval zastaviť exekúciu aj podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd nie je viazaný právnym názorom účastníkov konania a túto skutočnosť neopomenul ani pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie, keď uprednostnil fakt, že návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený. Keby súdny exekútor zaslal súdu správu o tom, že exekúcia nemôže byť úspešne vykonaná z dôvodu nemajetnosti povinného, čo by dokladoval predložením relevantných skutočností, súd by exekúciu zastavil v súlade s ustanovením § 58 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 213,33 Eur /z toho odmena 92,96 Eur (za 28 úkonov á 3,32), náhrada hotových výdavkov 101,78 Eur, DPH 20 % z odmeny, t.j. 18,59 Eur/.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 10. 08. 2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie exekučného príkazu - ex. pr. z účtu - osemnásťkrát (9 x povinný, C. X. U.W., H..U.., P. U., H..U.., D. X. U., H..U.., J. X. U. H..U.., Č. C. X., H..U.., L. X., H..U.., O. X., H..U.., U. U., H..U.., P. Ú. X., H..U..). Súd má za to, že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za daný úkon (exekučný príkaz) odmena paušálnou sumou 3,32 Eur len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi za tento úkon paušálnu sumu len jedenkrát.
Súd posudzoval tiež účelnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu 3,32 Eur, ktorú si exekútor vyúčtoval v zmysle § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky ako úkon - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (vo vyúčtovaní označené ako zisťovanie vlastníctva NH v databáze GKÚ). Zo spisu je zrejmé, že tento úkon exekútor vykonal vyhľadávaním v databáze prístupnej na internete (katasterportál) a nie vyhotovením žiadosti o súčinnosť príslušného orgánu. Súd má za to, že v takomto prípade sa nejedná o úkon v zmysle § 15 ods. 1 písm. j), nakoľko ide o jednoduchý úkon exekučnej činnosti, ktorý nevyžaduje náročné časové spracovanie.
Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako hotové výdavky vyúčtoval tiež hotové výdavky spojené so zastavením exekúcie (9 x poštovné za príkazy na odblokovanie účtu á 1,60 Eur, poštovné za príkaz na odblokovanie motor. vozidiel - 1,60 Eur, poštovné za konečné zúčtovanie exekúcie oprávnenému
- 1,60 Eur, poštovné za konečné zúčtovanie exekúcie pr. zástupcovi - 1,00 Eur). Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov "účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti", má súd za to, že súdny exekútor má podľa ust. § 22 vyhlášky nárok na náhradu hotových výdavkov len za exekučnú činnosť vykonávanú počas exekúcie, t.j. od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie do jej zastavenia. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 18,60 Euro, ktoré si exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle ust. § 22 vyhlášky v súvislosti s doposiaľ nevykonanými úkonmi (budúcimi úkonmi), ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie. Súd má za to, že tieto úkony nesúvisia s účelným vykonávaním exekúcie, nakoľko súdny exekútor v tomto štádiu už nemôže vykonávať žiadny úkon smerujúci k faktickému vykonávaniu exekúcie.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 213,33 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 123,02 Eur /z toho odmena 33,20 (za 10 úkonov á 3,32 Eur), hotové výdavky 83,18 Eur, DPH 20 % z odmeny, t.j. 6,64 Eur/.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.