Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/30/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hattalova č. 12/C, IČO: 45 869 464, zastúpeného v konaní advokátom JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátom so sídlom Nitra, Mostná č. 72, proti povinnému: C. T., bytom R. č. XX, o vymoženie 618,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -20 zo dňa 21.12.2011 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v celosti zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Kmeťkova č. 30 o udelenia poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 30.09.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na Ex. por., , a o rozhodcovskom konaní, a nasl., a , Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 18.08.2011 domáha vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. IBB0310007, ktorý vydali dňa 15.04.2011 rozhodcovia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 7. Uvedený rozsudok, ktorým bola žalovanému ( povinnému ) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške spolu 618,52 Eur s príslušenstvom, mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 17.05.2011. Súdny exekútor predložil súdu dňa 30.09.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Úverová zmluva, na základe ktorej bol oprávneným úver poskytnutý povinnému túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 28.05.2007 (správne má byť 29.05.2007), medzi pôvodným majiteľom pohľadávky a povinným, pričom sa na ňu vzťahuje režim Z. z o spotrebiteľských úveroch a podporne Obch. zák.. Ustanovenia Obch. zák. však v danom prípade nemožno použiť, pretože prednosť má špeciálna právna úprava - o spotrebiteľských úveroch v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis a tiež preto, že podľa Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným)

a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle vyššie citovaného a o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Podľa článku 3 bod 6 zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a Poštovou bankou, a.s. a podľa článku 11, bod 11.2 Obchodných podmienok spoločnosti Poštovej banky, a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej výklad, platnosť a vznik, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach, kde je uvedené že Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorej ak bude v spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Klient nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy individuálne. Súd poukázal na rozsudky Súdneho dvora vo veci C - 40/08

- Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). Súd zistil, že v Obchodných podmienkach spoločnosti Poštová banka, a.s., je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Obč. zák. neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach Obč. zák. ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, a teda exekučný súd bude podľa o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, súd podľa Ex. por. v spojení s o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu. Povinný ako spotrebiteľ prijal v rámci zmluvných podmienok túto rozhodcovskú doložku, preto nemožno konštatovať, že by si ju vyjednal. Je všeobecne známou skutočnosťou, že práve pri formulárových typoch spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ buď takýto typ zmluvy aj so všeobecnými obchodnými podmienkami príjme alebo nie, nemá možnosť, aby si sám vyjednal podmienky takejto zmluvy. Podľa rozhodcovskej doložky sa tak musí povinný ako spotrebiteľ v prípade sporov vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu. Za týchto okolností, súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného v zmysle Obč. zák., a je preto v zmysle Obč. zák. neplatná. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Ex. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy- právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Ten žiadnym spôsobom neprejavil vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok, a preto je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od Ex. por. v spojení s a o rozhodcovskom konaní. Nesprávnym výkladom ustanovení Ex. por. okresný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou

súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom uznaných exekučných titulov. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, čo vychádza zo skutočností, že súd aplikoval správny predpis, ktorý ale nesprávne vyložil. Oprávnený poukazuje na nesprávne preloženie smernice, v zmysle ktorého je skutočne ako neprijateľná zmluvná podmienka bod q) nesprávne, proti duchu ostatných prekladov, preložený. Slovenská verzia je následne zavádzajúca. Ďalej sa vo svojom odvolaní sústreďuje na podrobné rozobratie a výklad § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.. Uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 29.05.2007, uvedené ustanovenie Obč. zák., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2008 nie je možné na vzťahy z príslušnej úverovej zmluvy aplikovať. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v uzavretej zmluve nespôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami a jej znenie reálne poskytuje rovnaké práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou. Skutočnosťou zostáva, že súd prvého stupňa bližšie nešpecifikuje, z akých dôvodov aplikuje závery Súdneho dvora uvedené v rozhodnutí Oceáno Grupo Editorial SA na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav. Domnieva sa, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v rozhodnutí Oceáno Grupo Editorial SA, bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým súdom, a preto aplikácia záverov Súdneho dvora obsiahnutých v uvedenom rozhodnutí je nesprávna. Oprávnený má za to, že pri porovnaní dlžnej sumy a prípadných nákladov povinného súvisiacich s rozhodcovským konaním, predstavuje suma nákladov povinného súvisiacich s obranou v rozhodcovskom konaní len nepatrnú časť dlžnej sumy. V zmysle § 4 ods. 1 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. rozhodcovský súd môže s prihliadnutím na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania určiť odlišné miesto konania, vždy však na území SR. V súlade s § 4 ods. 2 uvedeného Rokovacieho poriadku žalovaný má možnosť písomne podať návrh, aby sa určilo iné vhodné miesto konania na území SR. Povinný však takýto návrh nepodal. Povinnému bola daná vo výzve na žalobnú odpoveď možnosť na vyjadrenie námietok a výber rozhodcu, účastníci konania mohli tiež uzatvoriť v zmysle § 19 Rokovacieho poriadku zmier. Povinný však tieto možnosti nevyužil. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu, či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Podľa oprávneného zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. To však nie je prípad rozhodcovského konania podľa , v ktorom sa rozhoduje podľa právneho poriadku SR. Na záver oprávnený dodáva, že v prípade, ak exekučný súd vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku posúdi ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Z vyššie uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd v zmysle zmenil predmetné uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo, aby v zmysle rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 29.05.2007 a je v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. v spojení s ust. , preto odvolací súd podľa ust. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V

zmysle o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zák. alebo podľa Obch. zák., ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. Ex. por. v spojení s ust. z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. Ex. por. tiež spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (), resp. či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a . Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Exekučný súd teda správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. Z. z, správne súd prvého stupňa vychádzal z ust. a a , Obč. zák. a smernice Rady 93/13/ EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej ( Obč. zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku upravenú v článku 11 bod 11.2 obchodných podmienok pre úver a v čl. 3 bod 7 zmluvy o úvere správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou obchodných podmienok pre úver, ktoré predkladal oprávnený povinnej na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť.

Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Ex. por.). Na záver dodáva, že súd prvého stupňa dostatočne poukázal na pochybenie rozhodcovského súdu

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.