Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-9Sp-44-2015.pdf
PDF · 88.22 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-9Sp/44/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Záhradnícka 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2015 na základe opravného prostriedku, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2015 potvrdzuje.
II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietla odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok dôvodiac, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dňa 09.01.2015, ku ktorému dňu nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, v dôsledku čoho bola jeho žiadosť zamietnutá. Svoje rozhodnutie založila na skutkových zisteniach, že navrhovateľ, ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, teda ku dňu 09.01.2015, získal 4050 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 35 dní. Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), z ktorých vyplýva, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov. Ku napadnutému rozhodnutiu odporkyňa pripojila podrobný rozpis obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 04.05.2015. Dňa 29.05.2015 bolo Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) doručené podanie zo dňa 28.05.2015, označené ako „komplexná štrasburská žaloba na Úrad práce SVR, Vazovova 7/A“. Z obsahu podania bolo možné zistiť, že navrhovateľ žiada o preskúmanie rozhodnutia odporcu v 1. rade (Sociálna poisťovňa, ústredie) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2015. Ďalej si voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (odporca v 2. rade) uplatňuje viaceré nároky na peňažné plnenie (nárok titulom príspevku na bývanie za obdobie od 01.01.2012 do 01.08.2015 vo výške 2.335,- eur, nárok titulom rozdielu dávky v hmotnej núdzi za obdobie od 10/2012 do 10/2014 vo výške 1.120,- eur, nárok titulom príspevku na podnikanie vo výške 5.000,- eur a nárok titulom jednorazovej pomoci v hmotnej núdzi za obdobie rokov 2012 až 2015 vo výške 2.400,- eur). Toto podanie doplnil navrhovateľ podaniami doručenými súdu dňa 04.06.2015, 02.10.2015 a 31.05.2016, ktorými menil výšku uplatňovaných nárokov. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.08.2023, č. k. BA – 9Sp/44/2015 – 51 vylúčil na samostatné konanie návrh v časti voči odporcovi v 2. rade Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava týkajúcu sa zaplatenia 10.855,- eur. Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. BA – 9Sp/44/2015 tak zostalo iba preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2015.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odrobil omnoho viac rokov na dohody. Už od konca 80-tych rokov opatroval svoju stále viac chorú matku. Ochorela už od konca 80-tych rokov. V roku 1990 po rozvode s manželkou, keď sa odsťahoval z bytu, ktorý patril manželke, sa prisťahoval k matke. Matka bola uznaná v roku 1996 za čiastočne bezvládnu. Jej zdravotný stav sa ku koncu 90-tych rokov podstatne zhoršil, od roku 1999 si pichala aj inzulín, posledné roky bola opakovane hospitalizovaná v súvislosti s kolapsovými stavmi. V období rokov 1999 až 2003 na základe podstatne zhoršeného zdravotného stavu mala a mohla mať jeho matka rozhodnutie, že je prevažne bezvládna. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od roku 1990 do roku 2003 sa staral o matku, všetka starostlivosť bola iba na ňom. Žiadal, aby mu boli započítané aspoň tie 4 chýbajúce roky z tých 13 rokov (1990 – 2003), keď opatroval matku. K návrhu navrhovateľ pripojil okrem napadnutého rozhodnutia aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.10.1996, ktorým bolo matke navrhovateľa priznané od 01.09.1996 zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť v sume 300,- Sk mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa posudku Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, jej posudkovej komisie zo dňa 24.09.1996 bola uznaná za čiastočne bezvládnu. Tiež pripojil Správu o hospitalizácii matky zo dňa 25.10.2001. Vo vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa navrhla potvrdiť napadnuté rozhodnutie. Uviedla, že navrhovateľ dňa 01.04.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, teda ku dňu 09.01.2015, navrhovateľ získal 4050 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 35 dní. Teda navrhovateľ nesplnil podmienku uvedenú v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa obdobia, kedy opatroval mamu v období rokov 1990 až 2003 odporkyňa poukázala na ust. § 9 písm. k) zák. č. 100/1988 Zb. v znení účinnom k 31.12.2000, podľa ktorého je náhradnou dobou aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení. Matka navrhovateľa v období od roku 1990 do roku 1996 nepoberala zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Toto jej bolo priznané až od 01.09.1996, nakoľko bola uznaná za čiastočne bezvládnu. Matka navrhovateľa nebola uznaná ani za prevažne ani za úplne bezvládnu, preto nie je možné hodnotiť toto obdobie ako obdobie dôchodkového poistenia. Ďalej odporkyňa uviedla, že pri posudzovaní nároku poistencov na dôchodkové dávky vychádza z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia a je povinná rešpektovať tieto evidenčné listy a potvrdenia vykázané zamestnávateľmi poistencov. Doba zamestnania (poistenia) a osobné vymeriavacie základy navrhovateľa boli zhodnotené na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku neuviedol žiadne konkrétne námietky týkajúce sa nezhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia ani určenia nesprávneho vymeriavacieho základu (hrubého zárobku). Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporkyne nevyjadril. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený Správny súd v Bratislave. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Výkon súdnictva teda prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 9Sp/44/2015. Od 01.06.2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave, kde je vec vedená pod sp. zn. BA-9Sp/44/2015. Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa v predmetnom prípade jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako súd vecne príslušný.
Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP ako miestne a vecne príslušný bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 22.11.2023. Účastníci konania boli vyzvaní, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom odporkyňa svoj súhlas vyjadrila písomným podaním zo dňa 27.09.2023. Navrhovateľ sa napriek výzve, ku ktorej bola pripojená doložka podľa § 250f ods. 2 OSP k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nevyjadril, v dôsledku čoho má správny súd za to, že voči takémuto procesnému postupu nemá námietky. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke v súlade s § 156 ods. 3 OSP. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 1 zákona č. 461/2003 Z. z, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Podľa § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000, sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000. Podľa § 9 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb. úč. do 31.12.2000, ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho ako aj administratívneho spisu dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako správne a zákonné postupom podľa § 250q ods. 3 prvej vety OSP potvrdiť. Z administratívneho spisu vyplýva že navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok dňa 01.04.2015. Dôchodkový vek, teda 62 rokov, dosiahol dňa 09.01.2015. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že navrhovateľovi bolo do obdobia dôchodkového poistenia započítané obdobie od 01.09.1968 do 31.12.1968 v rozsahu 122 dní; obdobie od 01.01.1969 do 31.12.1969 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1970 do 31.12.1970 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1971 do 31.12.1971 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1972 do 31.12.1972 v rozsahu 366 dní; obdobie od 01.01.1973 do 31.12.1973 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1974 do 31.12.1974 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1975 do 31.12.1975 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1976 do 31.12.1976 v rozsahu 366 dní; obdobie od 01.01.1977 do 31.12.1977 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1978 do 31.07.1978 v rozsahu 212 dní; obdobie od 22.09.1978 do 31.12.1978 v rozsahu 101 dní; obdobie od 01.01.1979 do 16.07.1979 v rozsahu 197 dní a obdobie od 23.08.1982 do 31.12.1982 v rozsahu 131 dní, čo činí celkovo 4050 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 35 dní. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku. S konkretizáciou na prejednávanú vec dospela odporkyňa k zisteniu, že ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (09.01.2015), navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, teda 15 rokov, ale iba 11 rokov a 35 dní, pričom vychádzala z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdil, že odrobil omnoho viac rokov na dohody, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, ani odporkyni ani súdu v konaní o opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu, pričom jeho zaťažovalo dôkazné bremeno. Navrhovateľ mal tiež za to, že by sa mu malo do obdobia dôchodkového poistenia započítať obdobie, kedy sa osobne staral o bezvládnu matku (1990 až 2003), pričom podľa jeho názoru v období rokov 1999 až 2003 na základe podstatne zhoršeného zdravotného stavu mala a mohla mať jeho matka rozhodnutie, že je prevažne bezvládna. Podľa § 9 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb. úč. do 31.12.2000, ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítava sa doňho aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ako náhradná doba sa môže započítať iba doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola
prevažne alebo úplne bezvládna. Navrhovateľ však predložil iba dôkaz o tom, že jeho matka bola od septembra 1996 uznaná za čiastočne bezvládnu, pričom doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola čiastočne bezvládna, sa do doby zamestnania ako náhradná doba v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. nezapočítavala. Súd nemôže v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, prehodnocovať stupeň bezvládnosti jeho matky v čase, keď jej poskytoval osobnú starostlivosť. O tom mohla rozhodnúť len Sociálna poisťovňa. Naviac, ak by aj bola matka navrhovateľa uznaná za prevažne bezvládnu od roku 1999 (tak, ako uvádzal navrhovateľ), nepostačovalo by to na to, aby dosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia, keďže doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna sa mohla započítať ako náhradná doba zamestnania iba do 31.12.2000, pričom navrhovateľovi ku dňu 09.01.2015 chýbali do dosiahnutia minimálnej doby dôchodkového poistenia takmer 4 roky. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia a prijaté závery správnemu súdu nezostalo nič iné iba skonštatovať, že odporkyňa žiadosť o starobný dôchodok pre nesplnenie zákonných predpokladov zamietla v súlade so zákonom, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie odporkyne potrebné ako zákonné a správne potvrdiť. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s poukazom na výsledok konania navrhovateľovi, ktorý nebol úspešný, právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).