Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-19C/16/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľky U. V., nar.X.X.XXXX, bytom E. č.XX, U., zast. JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti odporcom: 1. V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č.XX, S. 2. X. S., nar.X.X.XXXX, bytom G. č.XX, S., zast. JUDr. Radomírom R., PhD., advokátom, Bočná 1, Košice, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti nepatria do BSM

rozhodol:

Návrh zamieta.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala dňa 11.2.2011 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti vedené na L. katastra V. - okolie, katastrálne územie U., na liste vlastníctva č.XXXX ako parcela č.XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX s rodinným domom č.s.XXXX a parcela č.XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, ako aj nehnuteľnosti vedené na Správe katastra Košice - okolie, katastrálne územie U. na liste vlastníctva č.XXXX ako parcela č.XX - záhrady o výmere XXXmX nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o určenie, že patria do vlastníctva a podielového spoluvlastníctva navrhovateľky.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 14.4.1951 uzavrela manželstvo s Y. V., nar.XX.X.XXXX, ktorý dňa X.X.XXXX zomrel. Nebohý manžel navrhovateľky dňa XX.X.XXXX zriadil formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Semjana v Košiciach závet č. N XX/XX, Nz XXXXX/XX, ktorým svoj majetok odkázal odporkyniam v 1. a 2.rade, ktoré sú jeho neterami. Dňa 15.7.2010 bolo na Notárskom úrade JUDr. Košovej v Košiciach vydané osvedčenie o dedičstve pod číslom XXD/XXX/XXXX, H. XX/XX, ktorým bolo po poručiteľovi Y. V. potvrdené dedičstvo odporkyniam v 1. a 2.rade.

Keďže navrhovateľka požiadala o pokračovanie v dedičskom konaní, Okresný súd Košice - okolie uznesením v konaní zo dňa 21.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.1.2011 uložil navrhovateľke povinnosť podať na súd žalobu o určenie, že dedičstvo, ktoré odkázal poručiteľ Y. V., manžel navrhovateľky, odporkyniam v 1. a 2.rade, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva nebohého

poručiteľa a navrhovateľky a teda že nepatrí do dedičstva po poručiteľovi Y. V., ale že patrí do vlastníctva a podielového spoluvlastníctva navrhovateľky.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania boli pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č.40 katastrálne územie Košťany ako parcely číslo XX a XX s tým, že parcela č.XX - záhrada bola odpísaná do pozemkovoknižnej vložky č.XXX, katastrálne územie V.. V pozemkovoknižnej vložke č.XX katastrálne územie V. boli vedené pod F na rodičov navrhovateľky - R. Y. a Y. Y., rodenú T. a pod B6 a F na Y. Y., rodenú T.. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že uvedené nehnuteľnosti (čo sa týka rodinného domu) nadobudli rodičia navrhovateľky jednak kúpou a jednak dedením po starých rodičoch navrhovateľky

- E. a E. T.. Z dôvodov dlhov v roku XXXX na základe kúpnej zmluvy č.XXXXX kúpili predmetné nehnuteľnosti od rodičov navrhovateľky manželia B. a Y. C., ktorí predmetné nehnuteľnosti ponechali ďalej do užívania rodičom navrhovateľky. V roku XXXX boli C., ako občania židovskej národnosti, deportovaní do koncentračného tábora, z ktorého sa už nevrátili a podľa navrhovateľky pred svojim odchodom darovali ústnou dohodou predmetné nehnuteľnosti rodičom navrhovateľky, R. a Y. Y., ktorí ich ako vlastné užívali až do svojej smrti.

Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č.XXXX a LV č.XXXX nebolo počas života rodičov navrhovateľky (R. Y. zomrel X.X.XXXX a Y. Y. zomrela XX.X.XXXX) vysporiadané, a to ani v dedičskom konaní po poručiteľoch, právne vysporiadané bolo až počas manželstva navrhovateľky a nebohého Y. V., a to v rámci konania na katastrálnom úrade, keď na základe rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie, číslo konania C XX/XX/Mi zo dňa 16.8.2005 bolo potvrdené vlastníctvo k parc.č.XXX a č.XX v celosti v č.XX v podiele X do bezpodielového spoluvlastníctva manželov V., titulom vydržania.

Navrhovateľka v návrhu uvádza, že vzhľadom k tomu, že predmetné nehnuteľnosti patrili do vlastníctva jej rodičov resp. jej starých rodičov, nemohli byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov

- t.j. navrhovateľky a nebohého Y. V. a teda nemohli byť predmetom dedičského konania po poručiteľovi Y. V., zomrelom X.X.XXXX.

Keďže navrhovateľka v návrhu uvádza, že odporkyne v 1. a 2.rade neuznávajú jej výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, má naliehavý právny záujem na určení tohto vlastníckeho práva.

Odporkyne v 1. a 2.rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu navrhovateľky vyjadrili, majú za to, že návrh je po právnej aj skutkovej stránke nedôvodný a navrhli, aby ho súd zamietol a priznal odporkyniam náhradu trov konania.

Vo svojom vyjadrení uviedli, že manželia V., t.j. navrhovateľka a jej nebohý manžel žili 60 rokov spoločne a spoločne aj užívali predmetné nehnuteľnosti, s vedomím, že ide o majetok patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka

ani v dobe počas života svojho manžela nenamietala, že nehnuteľnosti sú jej výlučným vlastníctvom, a to ani v dobe, keď Správa katastra Košice - okolie rozhodla o vydržaní týchto nehnuteľností, ako aj v čase vydania rozhodnutia o pridelení súpisného čísla ako aj v čase podávania návrhu na zápis rodinného domu do katastra nehnuteľností v roku XXXX. Spochybnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nastalo podľa vyjadrenia odporcov po smrti poručiteľa Y. V., a to v dôsledku opomenutia rodinných príslušníkov navrhovateľky. Odporcovia majú za to, že podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním boli splnené už dňom 1.4.1984 s prihliadnutím na ustanovenie a to vo vzťahu k obom manželom, eventuálne, ak by podmienky vydržania spĺňala iba navrhovateľka, vydržaním nehnuteľností by vzniklo k nim bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, keďže podmienky vydržania by boli splnené až v čase trvania manželstva.

Odporcovia ďalej poukazujú na to, že navrhovateľka tvrdí, že nehnuteľnosti nadobudla do svojho vlastníctva z dôvodu, že jej právni predchodcovia vlastnili predmetné nehnuteľnosti, avšak vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Navyše v roku XXXX boli nehnuteľnosti predané manželom C. a právni predchodcovia navrhovateľky ich užívali na základe nájomného vzťahu, pričom ústna darovacia zmluva uzavretá medzi pôvodnými vlastníkmi a rodičmi navrhovateľky nebola nikde zaknihovaná v zmysle vtedy platných právnych predpisov a teda nikdy nenadobudla účinnosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, obsahom spisu, obsahom pripojených dedičských spisov, obsahom spisu Správy katastra Košice - okolie č. konania C XX/XXXX Mi, ako ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento stav vo veci:

Uznesením Okresného súdu Košice - okolie, č. konania XXD/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX bolo dedičské konanie po nebohom poručiteľovi Y. V., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX prerušené a uložené účastníčke konania U. V., rodenej Y., nar.X.X.XXXX, bytom E. XX, U., aby v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podala na Okresnom súde Košice - okolie žalobu, proti V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S., T. XXX/XX a X. S., nar. X.X.XXXX, bytom S., G. XXX/XX o určenie, že nehnuteľnosti v katastrálnom území U., zapísané na liste vlastníctva č.XXXX parc.č.XXX rodinný dom č.súp. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX, parc.č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX - pod B1 a na liste vlastníctva č.XXXX parc.č.XX záhrada o výmere XXXmX - pod B3 nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky U. V., rodenej Y. a teda nepatria do dedičstva po poručiteľovi.

Uznesenie o prerušení dedičského konania súd odôvodnil tým, že navrhovateľka U. V. proti vydanému osvedčeniu o dedičstve zo dňa 15.7.2010 podala žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve a domáhala sa svojho práva, že nehnuteľnosti, uvedené v uznesení, by mali tvoriť jej výlučné vlastníctvo, nakoľko ich nadobudla po svojich rodičoch a starých rodičoch a teda nepatria do BSM resp. do dedičstva po poručiteľovi Y. V., čím spochybnila zápisy vlastníckeho práva na citovaných LV. Súd napriek vykonanému šetreniu dedičské konanie v zmysle ust. prerušil, keďže rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený súd v tomto konaní riešiť.

Podľa veta prvá, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa , , ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Navrhovateľka podala v zmysle vyššie citovaného uznesenia žalobu na tunajší dňa 11.2.2011, pričom posledným dňom 10 dňovej lehoty na podanie žaloby bol deň 31.1.2011, t.j. žalobu podala navrhovateľka oneskorene, po uplynutí súdom určenej lehoty. Nakoľko ide o procesnú sudcovskú lehotu, lehota do jej uplynutia súdom predĺžená nebola a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

Navrhovateľka počas svojej výpovede na pojednávaní jednoznačne potvrdila, že podala žalobu v zmysle uznesenia súdu v dedičskom konaní a že sa jedná o túto žalobu.

Napriek tomu však súd vykonal ďalšie dokazovanie a zistil nasledovné:

Navrhovateľka počas svojej výpovede potvrdila, že jediným skutočným dôvodom, pre ktorý spochybnila vlastnícke právo odporkýň v 1. a 2.rade je skutočnosť narušenia vzájomných rodinných vzťahov medzi ňou a odporkyňami. Navrhovateľka spoločne s nebohým manželom deti nemali a preto mali, najmä manžel navrhovateľky veľmi intenzívny vzťah so svojimi neterami. Počas manželovho života sa intenzívne navštevovali, pomáhali im a navrhovateľka sa domnievala, že takto to bude pokračovať aj po smrti manžela. Keďže vzájomné vzťahy sa narušili kvôli rôznym predstavám o poskytnutí starostlivosti pre navrhovateľku, ktorá žije sama a je vo väčšej miere odkázaná na pomoc iných, navrhovateľka spochybnila v dedičskom konaní po nebohom manželovi vlastnícke právo odporkýň v 1. a 2.rade, z tohto dôvodu aj zrušila závet, ktorý spísala, podobne ako aj jej nebohý manžel v tom istom čase na notárskom úrade a v ktorom taktiež odkázala svoj majetok odporkyniam v 1. a 2.rade.

Súd sa pokúsil o vykonanie zmieru medzi účastníkmi konania, s tým, že určil lehotu na mimosúdne vyriešenie sporu, v otázke vyriešenia rozsahu starostlivosti pre navrhovateľku zo strany odporkýň, avšak bezvýsledne.

Z výpisov z pozemkovoknižnej vložky č.40, katastrálne územie V. vyplýva, že pôvodnými vlastníkmi parciel č.XX a XX boli R. Y. a podiele 1, manželka Y. rodená T. v podiele 3, na uvedenom pozemku bol postavený aj rodinný dom. Nehnuteľnosti z dôvodov exekúcie kúpil v roku XXXX B. C. s manželkou Y., kúpnou zmluvou č. XXXXX z X.novembra XXXX. Parcelu č.XX ponechali vlastníci C. pôvodnému majiteľovi t.j. R. a Y. Y. na jej ďalšie užívanie do árendy, pričom aj na prenájom týchto nehnuteľností existuje písomný dokument zo X.novembra XXXX, ktorý je súčasťou spisu č. C XX/XXXX Správy katastra Košice - okolie.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky v návrhu, vlastníci - manželia C. mali ústnou darovacou zmluvou z roku XXXX darovať nehnuteľnosti rodičom navrhovateľky Y. a R. Y.. Navrhovateľka túto skutočnosť vie od svojich rodičov z rozprávania, ona sama sa s C. nepoznala. Táto skutočnosť je ťažko preukázateľná, resp. takmer vôbec, založená iba na vyjadrení navrhovateľky. C. do koncentračného tábora nemuseli odchádzať s tým, že sa nevrátia a ak vedeli písomne vysporiadať aréndu predmetných nehnuteľností, t.j. prenájom, v listine je aj dátum arendy do r.XXXX, nie je však ani zmienka darovaní resp. o prípadnom ďalšom darovaní. Ak si C. po skončení II. sv. vojny neuplatňovali právny nárok na nehnuteľnosti, neznamená to automaticky, že preto, že ich mali predtým ústne darovať. Navrhovateľka ďalej uvádza, že okolnosti existencie ústnej darovacej zmluvy vyplývajú aj z rozhodnutia č. C XX/XXXX Správy katastra Košice - okolie z XX.X.XXXX. V rozhodnutí je to konštatované iba ako tvrdenie navrhovateľky ako aj jej nebohého manžela.

Z dedičských spisov Štátneho notárstva v Košiciach č.konania H a D XXX/XX po nebohých poručiteľoch Y. Y., nar.XX.X.XXXX a zomrelej XX.X.XXXX a R. Y., nar.XX.X.XXXX a zomrelom X.X.XXXX vyplýva, že po nebohých poručiteľoch - rodičoch navrhovateľky nezostal žiaden majetok nehnuteľný ani hnuteľný, ktorý by bol predmetom dedičského konania.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia navrhovateľky užívali predmetné nehnuteľnosti nerušene od roku XXXX. Ak by nehnuteľnosti užívali v dobrej viere od roku XXXX, že im tieto patria, nadobudli by vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním ku dňu X.X.XXXX.

Podľa , účinného od 1.1.1951 do 31.3.1964, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Podľa cit. zákona vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Podľa ods.2 cit. zákona kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa cit. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pre 1.januárom 1951, do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

Podľa cit. lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951, ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. Podľa ods.2 cit.zákona to isté platí aj o vydržacej a premlčacej dobe.

Z uvedeného vyplýva, že podľa intertemporálneho ustanovenia sa od 1.1.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva, platného do 31.12.1950. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle ust. cit. Obč.zákonníka skončila najneskoršie uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pravda neuplynula skôr.

V tomto prípade, za predpokladu, že vydržacia lehota začala plynúť v roku XXXX, 10- ročná premlčacia lehota uplynula ku dňu X.X.XXXX a takom prípade by mohli nadobudnúť vydržaním predmetné nehnuteľnosti rodičia navrhovateľky. Ak by tieto okolnosti boli objektívne preukázané, mohla by si navrhovateľka uplatniť nárok na určenie vlastníckeho práva po svojich právnych predchodcoch žalobou o určenie veci patriacich do dedičstva po nebohých rodičoch ako jedna z potenciálnych dedičov, keďže navrhovateľka má resp. mala aj ďalších súrodencov, resp. ich právnych nástupcov. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľka predmetné nehnuteľnosti vydržať nemohla, mohli ich vydržať len jej rodičia, ktorí v dobe uplynutia XXročnej premlčacej dobe ešte žili ( matka zomrela XX.X.XXXX, otec zomrel X.X.XXXX).

Rozhodnutím Správy katastra Košice - okolie v konaní č. C XX/XXXX Mi zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ust. 134 Obč.zákonníka, a a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, nadobudli navrhovateľka U. V. a jej manžel Y. V. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v katastrálnom území U. parcela registra C KN č.XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX v podiele X/X, k parcelám registra E KN č.X-XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX v podiele 1/1 a č.X -XX záhrada o výmere XXXmX v podiele X/X, a to titulom vydržania ku dňu 1.1.1992.

V predmetnom katastrálnom konaní boli vypočutí navrhovatelia, t.j. navrhovateľka U. V. a jej nebohý manžel Y. V., ďalej aj osoby znalé miestnych pomerov. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli iné skutočnosti, ktoré by spochybnili nadobudnutie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľmi. Na základe vykonaného dokazovania vydal katastálny úrad ako príslušný správny orgán rozhodnutie o vydržaní.

Obsahom spisu Správy katastra Košice - okolie č.k.C XX/XXXX Mi je aj potvrdenie vydané starostom obce U. K.. Y. M. zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom sa konštatuje, že vlastníci evidovaní v pozemkovoknižnej vložke č.XXX katastrálne územie V. B. C. a Y. C. rodená F. v obci U. nebývajú a ich pobyt nie je obci známy.

Počas celého priebehu katastrálneho konania v zmysle ust. na katastrálnom úrade, z prednesov navrhovateľov, prípadne z výpovedí svedkov nie je spochybnené vlastnícke právo navrhovateľa Y. V..

Podľa ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, správny orgán na návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa ust. § 11 ods.8 cit.zákona správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona, b)si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konaniapodľa osobitného predpisu .

Podľa ust. cit.zákona proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemožno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. ( až 250k ).

Podľa ust. cit.zákona rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu ( )

Podľa inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podľa ./ návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Na základe vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že navrhovateľke U. V. bolo v rámci katastrálneho konania návrhu vyhovené a príslušný katastrálny orgán vydal rozhodnutie v súlade s návrhom, keď vydal rozhodnutie o nadobudnutí vlastníckeho práva titulom vydržania. Navrhovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania tohto rozhodnutia v rámci správneho súdnictva v lehotách určených zákonom. Práva domáhať sa preskúmania rozhodnutia katastrálneho orgánu v tomto prípade, ak sa návrhu vyhovelo má v rámci občianskeho súdneho konania iba osoba iná ako je navrhovateľka.

Súd sa preto stotožnil s názorom odporcov, v tom, že navrhovateľke na podanie žaloby, ktorou sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vydržania, chýba aktívna legitimácia . Navyše súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia katastrálneho úradu v rámci tohto občianskeho súdneho konania.

Z uvedených dôvodov, s poukazom na skutočnosti vyššie odprezentované a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto prípade videl súd v majetkových a sociálnych pomeroch navrhovateľky, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodov uvedených v Keďže dôvody, pre ktoré bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov trvajú ďalej, navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou, žije sama v domácnosti a dôchodok je jediným zdrojom jej príjmu, súd s prihliadnutím na tieto skutočnosti náhradu trov konania odporkyniam, napriek úspechu v konaní, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice -

okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).