Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-219-2011.pdf
PDF · 114.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/219/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: T. W., A.. XX. X. XXXX, W. Q. Č.. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova č. 4330/31, proti žalovaným: 1. G.. U. W., A.. X. X. XXXX, W. O., W. Č.. XXXX/X, X. O. P., H.. W., A.. XX. XX. XXXX, W. G. Č.. XXX, X. N. W., H.. W., A.. X. X. XXXX, W. Q. Č.. XX, X. W.. P. W., A.. X. X. XXXX, W. Q. Č.. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v 2. rade trovy konania vo výške 17,25 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaným v 1., 3. a 4. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 9. 9. 2011 domáhal určenia, že humno na Bóroví, súp. č. 982, postavené na pozemku KN-C parc. č. 1138, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Q., obec Vavrišovo, patrí do dedičstva po poručiteľovi U. W., A.. XX. X. XXXX, zomr. 5. 7. 1973, bytom Q.E. Č.. XX. Žalobca dňa 2. 2. 2011 podal na súd návrh na náhradné dedičské konanie sp. zn. 6D/133/2011, D/not. 30/2011 za účelom prejednania dedičstva a to humna na Bóroví, súp. č. 982 na pozemku 1138, zapísané na LV č. XXXX. V konaní o dedičstve sa stala spornou otázka týkajúca sa vlastníctva humna, v dôsledku čoho žalobca podal podľa § 175y Občianskeho súdneho poriadku žalobu o určenie, že humno patrí do dedičstva po poručiteľovi U. W..
Žalovaný v 4. rade so žalobou nesúhlasil. Humno na Bóroví bolo už predmetom dedičského konania, ktorého sa žalovaný zúčastnil dňa 20. 9. 1973, spolu so svojimi sestrami (žalované v 2. a 3. rade) a s matkou P. W.. V dedičskom konaní sa rozhodlo tak, že žalovaný v 4. rade zdedil rodinný dom č. 86 s príslušenstvom a humnom, kde stav humna bol uvedený ako neidentický. Poručiteľ bol vlastníkom humna na základe kúpnopredajnej zmluvy č. 299/41 zo dňa 17. 3. 1941, v ktorej sa uvádza Humno na Bóroví. V čase dedičského konania neboli pozemky na Bóroví pod humnami majetkovoprávne vysporiadané. Humná nemali popisné čísla a preto neboli zaevidované v katastri nehnuteľností. Humno od otcovej smrti ako vlastník užíva, udržiava a platí dane. Zo strany všetkých súrodencov neboli voči tejto skutočnosti ani počas života matky vznesené žiadne námietky. Keď žalobca potreboval na uskladnenie materiálu pri sťahovaní z Levíc do Vavrišova priestory, poskytol mu časť humna. Len nedávno sa začal usilovať o získanie vlastníctva k humnu. Získal podklady na obecnom úrade pre zaevidovanie do katastra nehnuteľností. Vždy boli vlastníkmi len jedného humna a to na Bóroví. Žalobca sa nezúčastnil dedičského konania po otcovej smrti, nemôže tvrdiť skutočnosti, ktoré boli predmetom pojednávania.
Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila. Osobne sa v roku 1973 zúčastnila dedičského konania po zomrelom otcovi U. W.. Predmetom dedičského konania bolo aj humno postavené na Bóroví. V obci Vavrišovo, vzhľadom na úzke nádvoria tzv. uličky, si obyvatelia nemohli postaviť humno pri dome, ale stavali si humná na Bóroví, v Prtiskách alebo na Črvníku. Humno zdedil žalovaný v 4. rade. Otec žalovaných mal len jedno humno. Prianie a následné rozhodnutie matky žalovaných P. W., rod. F. bolo, aby dom a všetko čo k tomu patrí, teda aj humno postavené na Bóroví, zdedil najmladší so súrodencov, t.j. žalovaný v 4. rade. Ten v tom čase býval s ňou a predpokladala, že vo Vavrišove zostane natrvalo. Starší súrodenci už v dome nebývali. Žalobca sa dedičského konania nezúčastnil, nepodal odvolanie proti rozhodnutiu, rešpektoval rozhodnutie matky. Je nepochopiteľné po 40 rokoch spochybňovať dedičské konanie. Žalovaný v 4. rade po celú dobu sa o humno staral a využíval ho. Nejedná sa o novoobjavený majetok.
Žalovaná v 3. rade nesúhlasila so žalobou. Humno na Bóroví bolo už predmetom dedenia po smrti otca v roku 1973. Dedičského konania sa osobne zúčastnila. V konaní matka rozhodla, že dedičom sa stáva žalovaný v 4. rade. Mali len jedno humno a to na Bóroví. Žalovaný v 4. rade sa o humno staral, udržiaval a platil dane.
Žalovaný v 1. rade poukázal na svoj výrazne nepriaznivý zdravotný stav, nepamätá sa na okolnosti týkajúce sa predmetného konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: výpisom z LV, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6D/133/2011 a sp. zn. D 838/1973, kúpnopredajnou zmluvou, tvrdením obce, fotodokumentáciou, výpisom z pozemkovej knihy, identifikáciou parciel, náčrtmi, kópiou katastrálnej mapy, zistiac nasledovné:
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že Humno na Bóroví postavil jeho starý otec U. W. v rokoch 1800. Otec U. W., zomrelý v roku 1973, nadobudol humno po ňom. Vyplatil len jedného brata Ľ. W.. Nie však doklad, že vyplatil aj druhého brata U. W.. Otec žalobcu nadobudol humno dedením, avšak v dedičskom konaní po zomrelom starom otcovi U. W. sa humno neuvádza. Nebolo predmetom dedičského konania. Nebolo ani predmetom dedičského konania po zomrelom otcovi. Pri dome bol objekt stavebné napojený na hnojisko, dreváreň, sypáreň. V objekte boli dve maštale, jedna sypárnička a chodba, ktorou sa dalo prejsť do záhrady. Nad dreveným stropom bola povala, kde sa ukladalo seno. Humno na Bóroví má iné rozmery. Na šope bývalo uskladnené seno, v maštali boli kravy, kone. V prechode bola ohrádka, kde sa dávala sečka pre dobytok. Tú rezali v humne na Bóroví, keďže tam bolo na to miesto. Uvedeným spôsobom sa objekt využíval do otcovej smrti, v tom čase mali ešte kravu, prasa, sliepky. Sečka sa dávala do ohrádky. Do humna na Bóroví sa dávala slama, seno a sečka sa tam rezala. Humno využíval aj otcov brat U. W.. V 57. - 58. roku s otcom vyrábali betónovú škridlu, humno sa nadstavovalo. V dedičskom konaní splnomocnil žalobca žalovaného v 4. rade, aby ho zastupoval. V uvedenom konaní nadobudol dom, humno, pozemok žalovaný v 4. rade. Keď sa ho žalobca pýtal, či to humno patrí k domu povedal, že áno. Žalobca mal za to, že humno na Bóroví zdedil žalovaný v 4. rade. V roku 2007, keď sa prisťahoval do Vavrišova zistil, že žalovaný v 4. rade získal falošne plnomocenstvá od súrodencov a nadobudol nehnuteľnosti. Vytiahol si dedičské rozhodnutie po otcovi a starom otcovi a zistil, že sa nejedná o humno na Bóroví. Pred vyhotovením potvrdenia MsNV pánom W., ktoré je súčasťou dedičského konania, bol žalobca osobne za ním. Povedal mu, aby použil dolnú hranicu ohodnocovania, aby neplatili vysokú daň z dedičstva, doniesol mu fľašu a W. ju zobral.
Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že vždy v rodine mali len jedno humno a to humno na Bóroví. Humno bolo predmetom dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 838/73. Na základe dedičského konania sa vlastníkom humna stal žalovaný v 4. rade. Predmetom dedičského konania bol dom, gazdovské stavy a humno na Bóroví. Je nemorálne a neetické, že po 40 rokoch si nárokuje na humno. Matka účastníkov konania rozhodla, že nadobúdateľom majetku sa stane žalovaný v 4. rade.
Notár prejednávajúci dedičstvo ich v tom čase informoval, že celý majetok musí nadobudnúť jeden z dedičov. Matka sa vtedy vyjadrila, že ona nikdy nevlastnila majetok, ani ho nechce vlastniť. Prítomní pri prejednaní dedičstva boli žalovaná v 2. rade, žalovaná v 3. rade a žalovaný v 4. rade. Žalobca a žalovaný v 1. rade neprejavili záujem prísť na pozostalostné konanie. Matka sa opýtala žalovanej v 2. rade, či môže byť majetok prepísaný na ňu, nesúhlasila. Následne sa obrátila na žalovanú v 3. rade, ktorá taktiež nemala záujem, preto povedala žalovanému v 4. rade, ktorý mal v tom čase 20 rokov, že majetok bude napísaný na neho. Objekt za domom nebolo humno, bola to maštaľ. Volali to dom a gazdovské stavy. Dôkazom je skutočnosť, že tam nebola ani rezačka. Je to novinka po 70-tich rokoch. Objekt, v ktorom boli maštale, sa nazýval dvor. Nezastavaná časť pozemku sa volala ulička. K žiadnemu sfalšovaniu podpisov nedošlo. Keď sa žalovaný v 4. rade chcel stať členom urbáru, bol informovaný o potrebe súhlasu ostatných súrodencov. Osobne telefonovala žalobcovi, či sa chce stať členom urbáru, odpovedal záporne. Povedala žalobcovi, že uvedenú skutočnosť musí prísť podpísať. Žalobca ju požiadal, aby ho podpísala. Od ostatných súrodencov žalovaný v 4. rade mal súhlas.
Splnomocnená zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že aj podľa tvrdení žalovanej v 2. rade v rodine bolo len jedno humno a to humno na Bóroví. Dvor sa nazýval ulička. Humno, ktoré označil žalobca, by nestačilo poskytnúť priestor pre zabezpečenie krmiva pre dobytok.
Žalovaný v 4. rade vo svojej výpovedi uviedol, že mali len jedno humno, ktoré sa nikdy nenachádzalo za domom. V rámci prejednania dedičstva sa uvádzalo vždy jedno humno, neuvádzalo sa, že bolo postavené na Bóroví. Aj v ďalších iných rozhodnutiach o dedičstve sa neuvádza, že ide o humná na Bóroví (poručitelia, ktorí zomreli v období úmrtí otca účastníkov). Humno znamenalo budovu, v ktorej sa uskladňuje seno, slama, nevymlátené obilie a poľnohospodárske stroje. V rodine to bola rezačka, šrotovník, gazdovské vozy a vejačka. Mláťačku nemali. Uvedenému nemohlo nikdy slúžiť humno pri dome. Objekt za domom sa nemôže považovať za humno. Ak to žalobca tvrdí o humne, je jediný Vavrišan, čo v humne chová kravy. Otec účastníkov mal troch súrodencov. Strýko Julo, otcov brat, bol spoluužívateľom humna. V roku 1966 odišiel z Vavrišova. Humno bolo postavené neskôr ako rodinný dom. Rodinný dom a gazdovské stavy sú spojené zo severnej strany kamenným múrom. Ide o súčasť domu. Gazdovské stavy sa nenazývajú humnom. Aj vo výpise z pozemkovej knihy sa uvádza dom a gazdovské stavy. Údaje týkajúce sa rozmerov humna v dedičskom konaní boli uvedené v tlačive, ktoré predstavovalo predtlač, nikto to nemeral. Bolo stanovené odhadom. Skutočné rozmery sú iné, a to vo vzťahu k obidvom objektom. Údajom v dedičskom konaní nezodpovedajú rozmery jedného ani druhého objektu. Žalobca šiel za pánom W., ktorý je podpísaný na predtlači a zaniesol mu fľašu, aby uviedol nižšie sumy. Žalovaný v 4. rade rešpektoval rozhodnutie matky, s ktorým sestry súhlasili. V období dedičského konania šiel na základnú vojenskú službu, bol po maturite. Žalovaný v 4. rade doopatroval matku so sestrou. V čase dedičského konania býval vo Vavrišove, ostatní súrodenci boli mimo. Humno sa využívalo na účely do roku 1971. V humne ostali poľnohospodárske stroje. Otec využíval humno na poľnohospodárske účely, vozilo sa tam obilie, seno, v pivnici boli zemiaky. V humne sa pripravovala sečka. Všetci prítomní v dedičskom konaní mali na mysli len jedno humno, a to humno na Bóroví. Z listinných dôkazov vyplýva, že ľudia z obce Vavrišovo neuvádzali v dedičských rozhodnutiach výslovne, že humná sa nachádzajú na Bóroví. Všetci ale vedeli, že pod pojmom humno sa myslí humno na Bóroví. Takéto pomenovanie však nezodpovedá časti gazdovských stavov. Žalobcovi boli doručené dedičské rozhodnutie po zomrelom otcovi. Keď navštívil žalovaného v 1. rade vyjadril sa, že mali jedno humno na Bóroví. To, čo žalobca nazýva humnom, je len časť vyňatá z gazdovských stavov. Tú nie je možné považovať za humno. Gazdovské stavy boli súčasťou rodinného domu súp. č. 86, v minulosti č. 31. Dom a gazdovské stavby boli spojené jedným kamenným múrom zo severnej strany. Ten pokračoval od domu cez sypáreň, dreváreň, hnojisko a maštaľ. Humno je definované ako hospodárska budova slúžiaca na uskladnenie krmovín, strojov. Súčasťou humna je aj holohumnica, kde prechádzal naložený voz so senom a slamou. Holohumnica slúžila na mlátenie obilia. Voz naložený so senom by do objektu označeného žalobcom nevošiel.
Z obsahu spisového materiálu Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši sp. zn. D 838/73 bolo zistené, že dňa 20. 9. 1973 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie štátneho notárstva v dedičskej veci po zomrelom U. W. (dátum úmrtia 5. 7. 1973), naposledy bytom Q. tak, že schválilo dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej preberateľom do dedičstva patriaceho rodinného domu č. 86 v celosti, vedený v pozemkovej knihe k. ú. Q. v protokole č. 463, parc. č. 34/c, 35/a, s humnom a zastavaným pozemkom v celosti, sa stal žalovaný v 4. rade. Ten sa zaviazal vyplatiť spoludedičov žalovaných v 1. až 3. rade a žalobcu, každého z nich po 5.010,-Kčs do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Role a lúky preberala manželka poručiteľa vdova P. W.. Podľa zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 20. 9. 1973 boli prítomní dedičia vdova P. W., žalovaná v 2. rade, žalovaná v 3. rade a žalovaný v 4. rade. Žalobca bol zastúpený žalovaným v 4. rade na základe plnomocenstva. Žalovaný v 1. rade bol zastúpený matkou na základe plnomocenstva. Rozhodnutie o dedičstve bolo doručené aj žalobcovi dňa 28. 11. 1973. Z protokolu č. 463 pozemkovej knihy Vavrišovo bolo zistené, že pod radovým číslom 1, 2, parc. č. 34/c, 35/a, je označený majetkový substrát dom č. 31 gazdovské stavy, v časti B. vlastníctvo U. W. (3/a, 4, 5, 6). Z tlačiva potvrdeného MNV vo Vavrišove, pracovníkom W. bolo zistené, že bola oznámená v mieste obvyklá predajná cena nehnuteľností poručiteľa: 1. dom múraný s príslušenstvom 22.800,-Kčs, 2. humno dĺžka 1000 m, šíra 600 m, v hodnote 1.800,-Kčs, pozemok zastavaný a záhrada 450,-Kčs.
Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17. 3. 1941 uzavretej medzi Ľ. W. a U. W. ako kupujúcim bolo zistené, že predmetom prevodu bola čiastka vo vlastníctve predávajúceho zo stavov, z intravilánu, čo ku stavom patrí a z náhrady, ktorá sa volá Prídavky: čiastku z humna na Bóroví a čiastku z role Polík a Podkaleník vo Vavrišove, nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici Vavrišovo č. 463, r.č. 1,2, mpč. 34/ c, 35/a, č. 91 AI, r.č. 3, mpč. 232, č. 92 AI, r.č. 3, mpč. 231, č. 228. Z náčrtu o miestnom šetrení z novembra 1967 bolo zistené, že za domom súp. č. 86 stavebne nadväzujú ďalšie objekty, sypáreň, dreváreň, hnojisko a maštaľ. Z Rozhodnutí Štátneho notárstva D 1240/73-10 a D 164/71-14, o potvrdení dedičstva po poručiteľovi v obci Vavrišovo bolo zistené, vymedzenie domovej nehnuteľnosti, s humnom.
Z grafického náčrtu vyhotoveného žalobcom, na ktorom je obsiahnutá pečiatka žalobcu T. W., bolo zistené, že dĺžka stavby humna na Bóroví predstavovala 14,03 m, šírka 8,28 m. Šírka obidvoch maštalí a sypárničky predstavovala 11,70 m a dĺžka 7,76 m. Z rozhodnutia obce Vavrišovo zo dňa 9. 11. 2010 bolo zistené, že obec určuje pre budovu humno na Bóroví, postavenú na pozemku parc. č. CK-N 1138, súpisné číslo 982. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žiadosť o určenie súp. č. podal žaloba 19. 11. 2010. Vlastníkom stavby sa stal nebohý U. W., zomrelý 5. 7. 1973 na základe dedenia. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 11. 4. 2011 bolo zistené, že je zapísaná stavba pod súp. č. 982 na parc. č. 1138, označená ako humno na Bóroví, vlastník stavby U. W., zomrelý 5. 7. 1973.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6D/133/2011 bolo zistené podľa zápisnice zo dňa 11. 4. 2011, žalobca na otázku notárky, na základe čoho bol založený list vlatníctva na humno, keďže kataster neuviedol titul nadobudnutia, žalobca uviedol, že na základe žiadosti o zápis a pridelení súpisného čísla obecným úradom. Humno mal zdediť jeho otec po svojom otcovi. Účastníci boli poučení, že žalobca môže podať na súde návrh, že do dedičstva po poručiteľovi patrí humno na Bóroví, keďže ide o spornú skutkovú otázku.
Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorý súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti, vzhľadom na jeho mimoriadne nepriaznivý zdravotný stav. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žiadna z procesných strán nevzniesla dôkazné návrhy.
Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku:
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Žalobca označil spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva poručiteľa (svojho otca U. W.) dedenie. Poručiteľ U. W. (zomr. 5. 7. 1973) mal podľa tvrdenia žalobcu nadobudnúť v dedičskom konaní predmetnú stavbu humna na Bóroví. Žalobca tvrdil a dedičským rozhodnutím po starom otcovi U. W. preukazoval, že humno na Bóroví nebolo predmetom dedičského konania. V prípade pravdivosti tvrdení žalobcu, bol daný dôvod na určenie, že predmetná nehnuteľnosť (humno na Bóroví) patrí do dedičstva po starom otcovi žalobcu U. W.. Ak podľa tvrdenia žalobcu malo byť humno na Bóroví označené v dedičskom konaní po zomrelom otcovi U. W., ktorý ho nadobudol dedením po svojom otcovi U. W., tak uvedená stavba mala byť uvedená predovšetkým v dedičskom konaní po zomrelom U. W.. V dedičskom konaní by tak došlo k prejednaniu dedičstva, v prípade spornej skutkovej otázky, by boli dedičia odkázaní na sporové konanie, vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva U. W.. V sporovom konaní nie je prípustné, aby došlo k prejednaniu dedičstva.
Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia len jedného humna a to humna na Bóroví. Objekt, ktorý stavebne nadväzoval na rodinný dom, bol označovaný vo všetkých grafických náčrtoch súkromných a verejných listinách ako maštaľ. Spolu so sypárňou, drevárňou a hnojiskom (spojené oporným múrom) tvorili gazdovské stavy. Predmetom prejednania dedičstva po U. W. v roku 1973 bol rodinný dom, vedený v pozemkovej knihe v protokole 463, označený ako dom a gazdovské stavy, ako aj humno, uvedené osobitne, ktoré v rozhodnej dobe nemalo ešte pridelení súpisné číslo (pozemok pod stavbou humna mal stav neidentický). Všetci zúčastnení účastníci dedičského konania, s výnimkou matky účastníkov, ktorá už zomrela, potvrdili prejednanie dedičstva uvedeným spôsobom, na základe ktorého sa stal preberateľom do dedičstva patriaceho rodinného domu č. 86 s príslušenstvom, teda aj s uvedeným humnom, žalovaný v 4. rade. Žalobca bol v dedičskom konaní zastúpený žalovaným v 4. rade, preto nenadobudol priame poznatky z prejednania dedičstva na rozdiel od žalovaných v 2. až 4. rade. Rozhodnutie o dedičstve bolo však žalobcovi doručené, avšak žiaden opravný prostriedok z jeho strany, ako ani zo strany iných účastníkov dedičského konania nebol podaný. Rozhodnutie v dôsledku uvedeného nadobudlo právoplatnosť.
V konaní bolo nesporné, že humno na Bóroví plnilo doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe rodinného domu. Podľa tvrdenia žalobcu humno na Bóroví slúžilo na uskladnenie slamy, sena a rezanie sečky. Uvedeným spôsobom sa objekt využíval až do smrti poručiteľa U. W.. V objekte stavebne nadväzujúcom na rodinný dom sa podľa tvrdenia žalobu ustajňovali kone a kravy, pričom na povale sa ukladalo seno. Tým bolo preukázané tvrdenie žalovaných, že objekt pri dome nemohol slúžiť účelovému určeniu humna. Humno z hľadiska hospodárskych budov predstavuje objekt slúžiaci na uskladnenie obilia, slamy, sena, poľnohospodárskych strojov. Žalobca nepoprel, že humno na Bóroví slúžilo v rodine U. W. práve na uvedený účel, pričom medzi poľnohospodárske stroje patrila rezačka, šrotovník, gazdovské vozy a vejačka. Žalobca tiež potvrdil, že sečka bola rezaná v humne na Bóroví, keďže v objekte priamo bolo na to určené miesto. Obdobne žalobca nespochybnil tvrdenie žalovaného v 4. rade, že súčasťou humna na Bóroví bola aj holohumnica, slúžiaca na mlátenie obilia. S poukazom na účelové určenie stavby humna na Bóroví nebol daný dôvod vymedziť predmet dedičstva tak, že je tvorené rodinným domom a jednou časťou gazdovských stavov, ktorý objekt neslúžil účelovému určeniu hospodárskej stavby humna. Bolo v obci obvyklé (na pozemku spravovanom urbárom bola poskytnutá možnosť výstavby humna v lokalite Bóroví), že obyvatelia obce mali humná samostatne stojace na pozemku v inej časti lokality obce. V dôsledku toho v rozhodnutiach o prejednaní dedičstva sa obvykle uvedená lokalita neuviedla (keďže bolo všeobecne známe, že humná boli postavené na pozemku Bóroví).
Kúpnopredajnou zmluvou z roku 1941 sa prevádzal celý podiel k majetkovému substrátu spolu s humnom na Bóroví. Uvedené potvrdzuje dlhoročnú doplnkovú funkciu humna na Bóroví k hlavnej stavbe. Kúpna zmluva je uvedená aj ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva vo výpise z pozemkovej knihy Vavrišovo, vložka č. 463, parc. č. 34/c, 35/a pod bodom 5 (v ktorej pozemkovej knihe je vymedzená majetková podstata právnych predchodcov, účastníkov, ako dom a gazdovské stavy). Z uvedeného vyplýva, že príslušenstvom domovej nehnuteľnosti bolo už v uvedenom období humno na Bóroví. Potvrdzujú to výpovede všetkých doposiaľ žijúcich dedičov, prítomných pri prejednaní dedičstva v roku 1973 (t.j. výpovede žalovaných v 2. až 4. rade, keďže žalovaný v 1. rade taktiež nebol prítomný). Označenie predmetu dedičstva je štandardné vzhľadom na obdobie vydania dedičského rozhodnutia. V žiadnom listinnom dôkaze objekt za domovou nehnuteľnosťou nebol označený názvom humnom, nebolo tiež preukázané, že by sa niekedy v rodine W. označoval iný objekt ako humno, pričom hospodárskemu účelu humna slúžilo Humno na Bóroví.
Argument žalobcu poukazujúci na rozmery humna v tlačive MsNV vo Vavrišove, ktoré sa mali približovať výmere humna v objekte za domom podľa údajov získaných meraním žalobcu, nebolo možné prijať. Žalobca výslovne uviedol, že poskytol úplatu (fľašu alkoholu) osobe podpísanej na tlačive (W.) v úmysle ovplyvniť ním uvádzané údaje v tlačive s cieľom znížiť hodnotu predmetu ohodnocovania. V právnom štáte nemožno založiť úspech žalujúcej strany na protiprávnom, nečestnom a amorálnom správaní. Keďže žalobca uvedeným spôsobom vplýval na osobu vyhotovujúcu predmetné tlačivo, slúžiace pre účely dedičského konania, údaje v ňom obsiahnuté nemožno považovať za hodnoverné, podávajúce objektívne hodnotenie. Rozmery humna na Bóroví, sa pritom nelíšili od označenej výmery podstatným spôsobom.
V konaní bolo nesporné, že samostatne stojace humno od počiatku až do smrti poručiteľa U. W. (podľa tvrdenia žalobcu) plnilo doplnkovú hospodársku funkciu k hlavnej stavbe - domovej nehnuteľnosti. V rozhodnutí o dedičstve po poručiteľovi U. W. bolo humno ako predmet dedenia označené, adekvátne zvyklostiam v obci, účelovému určeniu a využívaniu hospodárskej stavby v rodine. Nadobudol preto vlastnícke právo k stavbe humna na Bóroví preberateľ dedičstva žalovaný v 4. rade, na základe dohody dedičov, ktorú nespochybnil ani žalobca, ktorému bolo rozhodnutie o dedičstve doručené. Podľa tvrdenia žalobcu v čase konania o dedičstve trvalo viazanie humna na Bóroví hospodárskym účelom na hlavnú stavbu, pričom uvedené samostatne stojace humno bolo v rozhodnutí o dedičstve aj vymedzené. Nebol preto žiaden dôvod opätovne prejednávať dedičstvo ako humno na Bóroví, len na základe účelového vnímania tejto hospodárskej stavby žalobcom, odlišne od právnych následkov prejednania dedičstva a dlhoročnej genézy užívania humna ostatnými členmi rodiny (právnymi predchodcami a právnymi nástupcami).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalovaným v 1. až 4. rade, ktorí boli v konaní úspešní, prislúchala plná náhrada trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Trovy konania si vyčíslila len žalovaná v 2. rade a to cestovné (autobusom) jej splnomocnenej zástupkyne z miesta bydliska z Banskej Bystrice do Liptovského Mikuláša a späť, t.j. v súvislosti so súdnym pojednávaním dňa 20. 10. 2011 suma 4,15 eur a 4,05 eur a dňa 8. 2. 2012 suma 4,05 eur a 5 eur (podľa predložených cestovných lístkov), spolu 17,25 eur. Žalobca je preto povinný zaplatiť žalovanej v druhom rade trovy konania vo výške 17,25 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaným v 1., 3. a 4. rade súd náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto náhradu nevyčíslili. Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd v takomto prípade náhradu trov uvedeným účastníkom konania neprizná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.