Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9P-119-2011.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/119/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou v právnej veci navrhovateľky: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, U., zast. LAW FIRM s.r.o., Špitálska 10, Bratislava proti odporcovi: L. T., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, U. o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej: X. T., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Q. T., nar. XX.XX.XXXX rod. L. a odporcu L. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., vo zväzku P., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Maloletá X. T., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec L. T., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej X. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 120,- eur mesačne a to vždy k 10. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 05.10.2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo je nefunkčné, trvale rozvrátené a preto nemôže plniť svoj účel a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uviedla, že manželstvo uzavreli po dvoch rokoch známosti a bolo spočiatku harmonické až do narodenia dcéry X., keď začalo dochádzať ku krízam najmä v dôsledku rozdielnych názorov na výchovu dcéry. Zo strany odporcu dochádzalo k psychickému a citovému vydieraniu navrhovateľky. Niektoré hádky skončili aj fyzickou inzultáciou navrhovateľky odporcom. V rodine nastal z dôvodu správania sa odporcu strach niečo povedať, aby sa odporca náhodou nenahneval a nezačal kričať a útočiť na psychiku či už navrhovateľky, alebo dcéry. Hádky sa vystupňovali v roku 2010, kedy odporca dostal náhlu mozgovú príhodu a po jeho návrate z nemocnice sa situácia ešte zhoršila. Časté hádky v rodine ťažko prežíva dcéra X., ktorá nechce s otcom komunikovať, má strach že na ňu bude kričať. Zo strany navrhovateľky nastalo pod vplyvom častých hádok citové ochladenie k odporcovi, približne od novembra 2010 navrhovateľka s odporcom intímne nežije. V spolužití s odporcom absentujú vzájomná láska, tolerancia, dôvera a rovnoprávnosť oboch partnerov. Zo strany navrhovateľky niet žiadneho predpokladu obnovenia manželského spolužitia. Na pojednávaní doplnila, že v septembri 2011 navštívili manželskú poradňu, avšak ich problémy v manželstve nevyriešili.
Hádky sa zintenzívnili a sú takmer každý deň . Po mozgovej príhode odporcu sa mu navrhovateľka snažila pomôcť, najmä s jeho zaradením do bežného života, avšak na strane odporcu nevidí žiadnu snahu. Odporca si vôbec nepripúšťa chybu, nemá žiadnu snahu meniť svoje postoje.
Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, z dôvodu, že sú u nej lepšie predpoklady k výkonu starostlivosti, sama maloletá prejavuje záujem byť v jej osobnej starostlivosti a odporca vzhľadom k jeho chorobe ani nie je schopný sa o maloletú starať. Vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletej navrhla určiť na sumu 120,- eur mesačne vzhľadom na potreby maloletej, náklady, ktoré tu sú na maloletú a pomery na strane odporcu.
Odporca sa vyjadril k návrhu na pojednávaní, uviedol že s rozvodom nesúhlasí. Podľa odporcu sa v ich manželstve vyskytujú len bežné hádky ohľadom financií, chodu domácnosti a výchove k maloletej. Takéto hádky považuje za normálne a vyskytujúce sa v každom manželstve, nakoľko žiadne manželstvo nie je ideálne. Odmietol, že by dal niekedy navrhovateľke facku, mali hádku, pri ktorej do seba vzájomne strkali, avšak facku nikdy navrhovateľke nedal. Intímne nežijú od júla 2011, teda nie od doby, ktorú uviedla navrhovateľka. Ďalej uviedol, že až do jeho choroby bolo ich manželstvo v poriadku, chodili na spoločné dovolenky, staral sa aj o domácnosť a maloletú. Hádky, ktoré sa sem tam vyskytli nepovažuje za vážne. Navrhovateľka sa zo spoločnej spálne odsťahovala až v dôsledku jeho choroby. V prípade ak by súd rozviedol ich manželstvo, uviedol, že vzhľadom na jeho chorobu nie je schopný sa o maloletú osobne starať a nemá problém platiť na výživu sumu požadovanú v návrhu.
Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu účastníkov doporučujú súdu vyhovieť návrhu a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať platením výživného v sume 120,- eur mesačne. Takáto úprave je v záujme maloletej.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a maloletej X. a listinnými dokladmi a to: rodný list maloletej, sobášny list účastníkov, správa zo psychologického vyšetrenia, potvrdenie o príjme navrhovateľky za obdobie september 2010 až december 2011, potvrdenie o zaplatení príspevku základnej škole, potvrdenie o výške invalidného dôchodku odporcu, platobný príkaz na výplatu dávok vo výške 49,33 eur odporcovi, lekárska správa o zdravotnom stave odporcu.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z výsluchu účastníkov má súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu v podstate nežijú, i keď obývajú spoločný dom, každý má svoju vlastnú izbu, obaja súdu potvrdili, že dlhšiu dobu už spolu nežijú intímne. Súd má z dokazovania potvrdené, že nevytvárajú zdravé rodinné prostredie pre maloletú. Manželstvo účastníkov je rozvrátené už dlhú dobu, je sprevádzané častými hádkami, ktoré tu boli aj pred tým, ako odporca ochorel. To, že účastníci spolu nedokážu komunikovať a dochádza k hádkam ohľadom riešenia bežných vecí ako je nakladanie s financiami, starostlivosť a výchova o maloletú, potvrdili obaja. Rozdiel je len v tom, že zatiaľ čo navrhovateľka tieto hádky pociťuje ako neznesiteľné, odporca ich vníma ako niečo bežné, niečo čo patrí k manželskému životu. Dcéra účastníkov potvrdila, že rodičia sa toho času hádajú skoro každý deň a že hádky medzi rodičmi boli aj pred tým, ako odporca ochorel. Ďalej uviedla, že otec sa veľmi ľahko rozčúli, stačí že sa mu niečo trocha nepáči. Súd má za to, že je preukázaná neschopnosť účastníkov riešiť bežné problémy manželského spolužitia normálnou komunikáciou, dochádza k častým hádkam, ktoré viedli k rozvratu manželstva. Súd nevidí možnosť obnovy riadneho manželského spolužitia, keď účastníci navštívili aj manželskú poradňu, avšak napraviť ich rozvrátený vzťah sa nepodarilo. Očakávať obnovenie manželského spolužitia nemožno aj z dôvodu, že odporca nechce vidieť príčinu rozvratu manželstva inú ako jeho choroba, nepripúšťa to, že hádky v manželstve nie sú bežnou vecou a že práve neschopnosť riešiť bežné problémy života normálnou komunikáciou s navrhovateľkou viedla k rozvratu ich vzťahu. Pre navrhovateľku sa spolužitie s odporcom stalo neznesiteľným a súd zdôrazňuje, že nie je možné nútiť navrhovateľku v takomto vzťahu zotrvávať len z dôvodu, že podľa odporcu je ich vzťah v poriadku.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
S konaním o rozvod manželstva, z ktorého pochádza maloleté dieťa je spojené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, preto súd sa zaoberal aj touto úpravou.
Súd zveril maloletú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľke, prihliadol pri tom na záujem maloletej a stabilitu jej výchovného prostredia. Súd vzhľadom na vek maloletej prihliadol aj na jej názor. Maloletá uviedla, že chce ostať bývať s matkou. Aj vzhľadom k zdravotnému stavu otca, ktorý mu bráni vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, je v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Styk maloletej s otcom súd neupravoval, nakoľko matka a aj otec v podstate uviedli, že tento nežiadajú upraviť.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil potreby maloletej, výkon osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloletú a pomery, zárobkové možnosti a schopnosti na strane odporcu, teda povinného.
Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti J., s.r.o. s príjmom cca. 900,- eur mesačne. Odporca je na invalidnom dôchodku, dôchodok poberá vo výške 689,- eur mesačne a k tomu poberá príspevok na benzín v sume 49,- eur mesačne. Maloletá je žiačkou 9. triedy Základnej školy v U., je zdravá. Nie sú také okolnosti na strane maloletej, ktoré by znamenali potrebu zvýšených nákladov. Navrhovateľka predložila súdu rozpis priemerných mesačných nákladov na maloletú, ktoré sú vo výške cca. 235,- eur a pozostávajú z bežných výdavkov na stravu, ošatenie, hygienu, školné a školské potreby, bývanie a lekársku starostlivosť.
Vzhľadom na vek dieťaťa, oprávnené náklady na maloletú, a výšku invalidného dôchodku odporcu, má súd za to, že suma 120,- eur mesačne ako výživné zo strany odporcu je primeraná a zodpovedá
oprávneným potrebám maloletej a je v schopnostiach a možnostiach odporcu takto stanovené výživné platiť.
Na základe vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení a vyššie uvedeného zdôvodnenia, súd pristúpil k rozvodu manželstva účastníkov a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na podklade § 204 ods. 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 Zákona o rodine ).