Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Pc-34-2023.pdf
PDF · 74.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci navrhovateľa – výživou povinnej osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., proti výživou oprávnenej osobe – (plnoleté dieťa): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e s a počnúc dňom 01.05.2023 vyživovacia povinnosť výživou povinnej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX k výživou oprávnenej osobe A. B., nar. XX.XX.XXXX naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 15.05.2014 č. k. 4P/31/2013-78.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.06.2023 domáhal zrušenia výživného k plnoletému synovi odo dňa 01.05.2023, poukazujúc na to, že došlo k podstatnej zmene na strane odporcu (syna) odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia, podľa ktorej je navrhovateľ povinný platiť výživné mesačne 120 Eur. Rozsudkom č. k. 10P/335/2011-61 zo dňa 13.03.2012 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu vtedy ešte maloletého odporcu mesačne sumou 100 Eur, počnúc dňom 01.11.2011 a následne rozsudkom č. k. 4P/31/2013-78 zo dňa 15.05.2014 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 120 Eur počnúc dňom 08.10.2013. Navrhovateľ si svoju povinnosť voči synovi plnil. Ďalej uviedol, že
nemá vedomosť o tom, či a kde je odporca zamestnaný, resp. evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce.
2. Osoba oprávnená na výživné vo svojom písomnom vyjadrení, súdu doručenému dňa 20.07.2023 uviedla, že nesúhlasí s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko zo zdravotných dôvodov nenavštevuje školu a ani nepracuje a zároveň požiadala o invalidný dôchodok. Na pojednávaní dňa 19.10.2023 uviedla, že školskú dochádzku ukončila v r. 2021, navštevovala špeciálnu ZŠ. Ďalej plnoleté dieťa uviedlo, že ďalej sa nevzdelávalo z dôvodu zdravotných problémov. Naposledy sa podrobilo operácii v minulom roku. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom i maloletým bratom. Tiež s nimi býva dedko. Nevedelo sa vyjadriť k nákladom na bývanie, ani k výške doplatkov za lieky, ktoré užíva. raz mesačne chodí sanitkou k urológovi do Bratislavy, za čo doplatila 26,- eur. Potvrdilo, že otec mu doplatil zaostalé výživné, za ktoré si zakúpilo play-station a televízor. Poberá invalidný dôchodok od 26.04.2023, nemôže pracovať. S otcom (výživou povinná osoba) nemá dobrý vzťah.
3. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 21.11.2023 v neprítomnosti výživou oprávnenej osoby, ktorá neúčasť ospravedlnila a žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. V písomnom podaní súčasne
uviedla, že s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí. Požadované doklady o výške svojich mesačných nákladov a výške príjmu spolužijúcich osôb nepredložila.
4. Dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k v tom čase maloletému dieťaťu bola určená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 13.03.2012 č. k. 10P/335/2011-61, právoplatný dňa 02.04.2012, ktorým boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že v tom čase maloletý A. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne. Následne rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 15.05.2014 č. k. 4P/31/2013-78, právoplatný dňa 28.05.2014, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletého A. zvýšeným výživným 120,- eur mesačne, počnúc dňom 08.10.2013. V tom čase výživou oprávnená osoba navštevovala 1. ročník špeciálnej základnej školy. Nestravovala sa v škole. Mesačné cestovné predstavovalo 50,- eur. Mala zdravotné problémy: vývod močového mechúra, epilepsiu, bola plienkovaná. Žila v spoločnej domácnosti s matkou a jej rodičmi. Matka uhrádzala za vodu 16-20,- eur mesačne, elektrinu 100,- eur, telefón 38,87 eur. Poberala na syna opatrovateľský príspevok 267,- eur mesačne, ako i rodičovský príspevok 199,60 eur, nakoľko mala tiež vyživovaciu povinnosť k v tom čase mal. F., nar. XX.XX.XXXX. Tiež poberala rodinné prídavky 46,20 eur mesačne. Nehnuteľný majetok nevlastnila. Výživou povinná osoba (otec) bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým na domácnosť prispievala sumou 100,- eur mesačne. Tiež mala mesačné náklady s dochádzkou do práce 100,- eur mesačne. Platila náklady v súvislosti s bytom, do ktorého sa hodlala presťahovať (byt v Bajke), elektrinu 50,- eur, plyn 30,- eur mesačne. Rodičia plnoletého dieťaťa (výživou oprávnenej osoby) inú vyživovaciu povinnosť nemali. 4.1. Z lustrácie v databáze sociálnej poisťovne vyplýva, že osoba oprávnená na výživné poberá invalidný dôchodok vo výške 377,10 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný od 26.04.2023. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že výživou oprávnená osoba
(plnoleté dieťa) má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Invalidita vznikla v dôsledku choroby. Kontrolná lekárska prehliadka je určená na júl 2024 (čl. 47).
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5.1. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorú sú povinní plniť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a ktorej rozsah závisí aj od odôvodnených potrieb dieťaťa a trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samo sa živiť, má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách a záleží spravidla len na ňom (na jeho vzdelávaní, usilovnosti, šikovnosti, aktivite a pod.), v akých majetkových pomeroch bude žiť. Pokiaľ je teda dieťa už objektívne schopné si svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé prispôsobovať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napr. kupovaním stravy, ošatenia, zabezpečovania zdravotnej starostlivosti a pod. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie všetkých nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Každý z rodičov má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.
6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. V prejednávanej veci z predložených dokladov výživou oprávnenej osoby (plnoleté dieťa) súd mal preukázané, že toto naďalej má závažné zdravotné problémy a bolo uznané za invalidné s tým, že miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Plnoleté dieťa, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok, však napriek výzve súdu, nijakým spôsobom nepreukázalo, že mu priznaný invalidný dôchodok nepostačuje na uhradenie všetkých jeho odôvodnených potrieb a teda ako znevýhodnené dieťa nepreukázalo, že v dôsledku svojho ťažkého zdravotného postihnutia je naďalej odkázané na výživu svojich rodičov. Naopak, v písomnom vyjadrení (čl. 51) súhlasilo so zrušením vyživovacej povinnosti. S poukazom na vyššie uvedené, súd v súlade s vyjadrením výživou oprávnenej osoby zrušil vyživovaciu povinnosť otca (výživou povinnej osoby).
8. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).