Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-114-2004.pdf
PDF · 98.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/114/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Jozefom Miklušom v právnej veci žalobkyne H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Košice, G. Č.. X, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovaným: 1) T. P., 2) Z. P., obaja bytom W., Y. Č.. XX, zastúpení JUDr. Michalom Treščákom ml., so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty č. 8, o ochranu vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 306,70 Eur na účet Okresného súdu Košice I, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa pôvodne so žalobcom v 1. rade Š. I., jej manželom, domáhala, aby súd zakázal žalovaným v 1. a 2. rade vykonávať stolárske práce v stolárskej dielni postavenej na parcele č. XX v katastrálnom území Ť. a zaviazal ich na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území Ť. zapísanej na Správe katastra W. N. na LV č. XX ako parcela č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 402 m2 s rodinným domom č. súp. XXXX. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susedných nehnuteľností parciel č. XX a č. XX katastrálne územie Ť.. V rokoch 1992 až 1994 postavil žalovaný v 1. rade na parcele č. 57 bez stavebného povolenia stolársku dielňu murovanú, prízemnú, nepodpivničenú. Táto stavba je od ich stavby vzdialená 1,2 m. Žalovaný v 1. rade ako súkromný podnikateľ vykonáva v tejto stolárskej dielni stolárske práce. Má v nej umiestnených 11 stolárskych strojov s pevným zabudovaním a zamestnáva asi 8 zamestnancov. Práca je v dielni vykonávaná každý deň, zvyčajne v čase od 8,00 hod. do 16,00 hod., ale aj v skorších ranných hodinách a neskorších večerných hodinách, aj v sobotu. Výkonom tejto práce spôsobujú im žalovaní nadmernú hlučnosť, vibrácie, otrasy a prašnosť. Stavba má 4 komíny, ktoré dymia, spracovávané drevo strieka acetónovými farbami. Boli toho názoru, že vykonávaním stolárskych prác ich žalovaní nad únosnú mieru obťažujú hlukom, prachom a smradom a tak im znemožňujú riadne vykonávať vlastnícke právo k ich nehnuteľnosti, predovšetkým sústavný hluk, vibrácie a otrasy veľmi nepriaznivo pôsobia na ich zdravotný stav, najmä na psychický stav. Sú nútení sa liečiť, berú lieky na ukľudnenie a snažia sa nebyť doma. Veľakrát žalovaných upozornili na nadmernú hlučnosť, prašnosť a smrad a žiadali ich, aby dobrovoľne od takéhoto konania upustili, resp. aby stolársku dielňu v súlade s normami odhlučnili, čo žalovaní neurobili. Z toho dôvodu sa domáhajú súdnej ochrany vlastníckeho práva.
Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že rozhodnutím Okresného úradu Košice I, štátneho okresného hygienika č. Š.-I.-XXXXX/XX-X. zo dňa XX. X. XXXX bola stolárska dielňa žalovaného v 1. rade uvedená do prevádzky. Uvedené rozhodnutie bolo vydané na podklade znaleckého zisťovania vplyvov tejto prevádzky na životné prostredie. Z týchto posudkov nebolo zistené, že by hluk z priestorov prevádzky prekračoval najvyššiu prípustnú hladinu hluku. Objednávkou zo dňa XX. XX. XXXX žalovaný v 1. rade požiadal opätovne Štátny zdravotný ústav o vykonanie meraní hluku z jeho prevádzky. Z posudku vyplýva, že miera hluku neprevyšuje prípustnú mieru. V roku 2003 bolo vykonané opätovné znalecké dokazovanie týkajúce sa merania vibrácií, vyjadrenie k tomuto meraniu podal znalec J.. N.. Š. C., S.. dňa XX. XX. XXXX. V jeho vyjadrení sa uvádza, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukázali zvýšenie hlukovej záťaže vnútorného prostredia podľa požiadaviek hygienických predpisov o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami zákona č. 40/2002. Do dnešného dňa nebolo preukázané, že by činnosť stolárskej dielne pôsobila nepriaznivo na životné prostredie, resp. obmedzovala by vlastníkov susedných nehnuteľností. Ostatní vlastníci susedných nehnuteľností do dnešného dňa neprejavili žiadne námietky k činnosti vykonávanej žalovaným v 1. rade v stolárskej dielni.
Pôvodný žalobca v 1. rade Š. I., manžel žalobkyne, v priebehu konania zomrel. Súd ďalej pokračoval so žalobkyňou pôvodne v 2. rade H. I.. Ostatní zákonní dedičia nechceli v konaní ako žalobcovia pokračovať. Všetci spolu so žalobkyňou v 2. rade súhlasili s tým, aby iba táto v konaní pokračovala, preto súd pokračoval a konal ďalej v konaní so žalobkyňou pôvodne v 2. rade (uznesenie č.k.10C 114/2004-238 zo dňa 9.1.2012).
Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, vypočutím účastníkov a znaleckým dokazovaním a zistil tento skutkový stav:
Pôvodný žalobca v 1. rade Š. I. vo svojej účastníckej výpovedi dňa XX. X. XXXX uviedol, že spor medzi ním a žalovanými trvá už niekoľko rokov. Žalovaný mal asi v T. XXXX vybudovať novú prístavbu, do ktorej mal premiestniť stolárske stroje, ktoré ho svojím hlukom a vibráciami obťažujú. Naďalej bol obťažovaný spalinami z komína, ktoré sú spôsobované ohrevom reziva. Toto by malo byť ohrievané elektrickou sušičkou, je však ohrievané teplom, ktoré vzniká pri spaľovaní a tieto emisie obťažujú jeho a susedov. Navrhoval, aby dva stroje zo stolárskej dielne boli umiestnené v novej prístavbe, ktorá vybudovaná nie je. Ďalej chce, aby bol odstránený komín, ktorý ho svojimi emisiami rovnako obťažuje, aby bolo zriadené vykurovanie elektrikou a zároveň chce, aby bola zabezpečená protipožiarna ochrana. Ďalej ho obťažuje aj zápach náterových hmôt acetónových farieb.
Žalobkyňa - pôvodne žalobkyňa v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že ju obťažujú práce vykonávané v stolárskej dielni žalovaného, a to tým, že vykonáva stolárske práce pri rezaní reziva v kuse celý deň, pričom ju naďalej obťažuje aj spúšťanie a zastavovanie strojov, a to svojimi vibráciami, kde sa jej trasú steny domu. Ďalej je rušená pri striekaní výrobkov zo stolárskej dielne acetónovými farbami, ich zápachom, rušená je naďalej spalinami z kotla žalovaného, ktorý si tak zabezpečuje svoje vykurovanie, spaľuje tam piliny, ktoré žeravé vyletujú z komína. Stolárska dielňa je umiestnená asi 1 meter od jej pozemku, z toho dôvodu má aj obavy z požiaru.
Žalovaný v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi dňa XX. X. XXXX uviedol, že hlučnosť neprekračuje povolenú prípustnú mieru a to je 50 decibelov, čo bolo konštatované rozhodnutím štátneho okresného hygienika. Z dôvodu obviňovania žalobcami si dal vypracovať nezávislou inštitúciou, a to Slovenskou akadémiou vied, Ústavom geotechniky v Košiciach protokol z merania hluku, vypracovaný v marci XXXX. K vibráciám chce uviesť, že na vibrácie si dal vypracovať posudok J.. C., ktorý je priložený v spise, ktorý konštatuje, že takisto nie je prekročená miera hlukovej záťaže vnútorného prostredia. V územnom rozhodnutí mesta Košice je ulica, na ktorej je umiestnená jeho dielňa, určená na rozvoj malého a stredného podnikania a rovnako je táto ulica v blízkosti železničnej trate, kde tak či tak je rušenie od železnice. Nezávislá organizácia Slovenská akadémia vied, ktorá vykonávala meranie, namerala hluk z vlaku 90 decibelov. Ku komínom uviedol, že na komíny existuje kolaudačné rozhodnutie, ktoré sú riadne týmto rozhodnutím schválené. Spaľuje v nich prírodné drevo, biomasu. K zápachu z farieb uvádza, že nepoužíva acetónové farby, nakoľko ani takéto farby neodoberá. Odoberá len vodné farby. Priložil potvrdenie o odbere vodných farieb. Podľa jeho vedomostí sa acetónové farby ani nevyrábajú,
teda ich nemôže používať. Používa len farby, ktoré sú životnému prostrediu nezávadné. Pokiaľ ide o umiestnenie dvoch strojov, ktoré prekážajú žalobcom v 1. a 2. rade, uviedol, že asi koncom roka zriadi novú dielňu smerom bližšie k železničnej trati. Aj keď neporušuje žiadne predpisy, tak tieto stroje chce premiestniť len z ľudského hľadiska, pričom súčasným ich umiestnením neporušuje žiadne predpisy.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia otázok, a to aká je hlučnosť decibelov v rodinnom dome žalobcov pri chode všetkých strojov nachádzajúcich sa v dielni žalovaných, ako aj súčasne spustených len niektorých strojov za bežnej prevádzky, aká je hodnota vibrácií pri chode týchto strojov v dielni žalovaných a v dome žalobcov pri súčasnom spustení všetkých strojov a len strojov spúšťaných pri bežnej prevádzke, aká je prašnosť pri bežnom spracovaní dreva v dielni žalovaných na dvore žalobcov, aký je rozptyl farieb pri ich použití žalovanými, akého druhu sú farby používané žalovanými a či namerané hodnoty prevyšujú povolené limity stanovené príslušnými predpismi, technickými, hygienickým, či životného prostredia.
Zo znaleckého posudku Ústavu geotechniky Slovenskej akadémie vied, Watsonova č. 45, Košice súd zistil, že po obhliadke predmetnej dielne a dvora žalobcov, ako aj po rozhovoroch so žalobcami a žalovanými a po preskúmaní súčasného stavu prevádzky bolo zistené, že nie je možné vykonať priame meranie prašnosti a tým priamo odpovedať na zadané otázky súdu. Podľa vyjadrenia obidvoch strán v dielni žalovaných už neprebieha bežná prevádzka, ako v minulosti. Podľa vyjadrení žalobcov činnosť dielne je nepravidelná a obťažovanie prašnosťou z dielne prestalo asi pred tromi rokmi. Pretrváva obťažovanie vibráciami a hlukom. Podľa ich troch obhliadok predmetnej lokality v mesiaci máj XXXX v dopoludňajších hodinách nebola zistená žiadna pracovná činnosť na strojnom zariadení v dielni. Predmetná dielňa je v súčasnosti celá vo vnútornom priestore spojených budov, osadená plastovými oknami, niektoré stroje sú vybavené odsávaním s filtrami. Aby bol objektívne zistený ich vplyv prašnosti na voľné ovzdušie na dvore žalobcom zo stolárskej dielne by boli potrebné dlhodobejšie merania počas bežnej prevádzky dielne, avšak aj meranie počas bežnej prevádzky dielne z hľadiska existujúcich povolených limitov v legislatíve pre voľné ovzdušie by pravdepodobne nemalo jednoznačnú výpovednú hodnotu. Pre vysvetlenie tohto stavu je nutné objasniť legislatívu v problematike znečisťovania ovzdušia a prašnosti, ako aj niektoré pojmy z problematiky prašnosti. Po zistení týchto skutočností by meranie prašnosti na dvore žalobcov, ktoré je posudzované ako voľné ovzdušie, neprinieslo odpovede na položené otázky a z týchto dôvodov bolo vylúčené ako zbytočné. Stolárska dielňa žalovaných z hľadiska platnej legislatívy v oblasti ochrany a znečisťovania ovzdušia predstavuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia (§ 3 ods. 2 písm. c/), kde sú uvedené aj povinnosti prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20) a podľa tohto zákona prenesený výkon štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia spadá pod obec. Technológia predmetnej stolárskej dielne ako malého zdroja znečisťovania ovzdušia z hľadiska posudzovania je vecne zhodná s kategóriou spracovania dreva strednými a veľkými zdrojmi a líši sa iba svojou kapacitou. Koncentrácie látok uvedené v emisných limitoch sú stanovené pre odpadové plyny. V prípade veľkých a stredných zdrojov znečisťovania sú odpadové plyny zvyčajne vedené potrubím a po prípadných technológiách čistenia a odprášenia emitované definovanými výduchmi, kde je možné relatívne presne zmerať koncentrácie a hmotnostný tok látok. V malých prevádzkach nie je vždy prítomná vzduchotechnika, ktorá by odvádzala znečistené ovzdušie cez výduchy, kde by mohli byť hmotnostné toky látok kvantifikované. Znečistené ovzdušie je odvádzané často voľne, napríklad vetraním vnútorných priestorov. Takéto fugitívne úniky sa nedajú exaktne kvantifikovať a tým je aj ťažko určiť či je alebo nie je dodržaný emisný limit. Zhrnutím vyššie uvedeného vyplýva, že existujúca legislatíva predpokladá, že pri dodržaní existujúcich emisných limitov by nemalo dochádzať k prekračovaniu imisného limitu, ktorý je z hľadiska prašnosti stanovený len pre častice PM10. To ale nevylučuje možnosť obťažovania blízkeho okolia zvýšenou prašnosťou, hlavne hrubším prachom, pre ktorú neexistujú exaktne stanovené limity a hodnoty. Na základe vyššie uvedených skutočností a po zistení súčasného stavu prevádzky nie je možné priamo odpovedať na takto položené otázky súdu. Posudok bol vypracovaný 20. 5. 2008.
Z posudku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (č.l.108) so sídlom v Košiciach, Ipeľská č. 1, Košice súd zistil, že hlučnosť meraná pri rodinnom dome žalobcov v čase prevádzky jednotlivých obrábacích strojov neprekračovala stanovené limity, avšak počas merania hluku, kedy boli v stolárskej dielni súčasne v činnosti viaceré drevoobrábacie stroje, bola prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny hluku pre denný časový interval prekročená. Podľa výsledku štátneho zdravotného dozoru v predmetnej
dielni takáto situácia nie je reálna, keďže pri pracovnom postupe výroby výrobku nie sú nikdy obrábacie stroje v prevádzke súčasne. Naviac v prevádzke pracuje len jeden zamestnanec - majiteľ firmy. Vyhláška MS SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku stanovuje prípustnú hodnotu pre referenčný časový interval deň vo vonkajšom životnom prostredí 50 decibelov, počas prevádzky každého z drevoobrábacích strojov zvlášť táto hodnota nebola prekročená (42,8 decibelov) a v prípade prevádzkovania viacerých drevoobrábacích strojov súčasne bola táto hodnota prekročená o 0,7 decibelov (50,7 decibelov).
Z posudku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, Národné referenčné centrum pre hluk a vibrácie zo dňa XX. X. XXXX súd zistil, že na základe posúdenia rizika z hľadiska ochrany zdravia ľudí je nutné konštatovanie, že najvyššie prípustné hodnoty vibrácií v obytných priestoroch rodinného domu žalobcov ani v stolárskej dielni nie sú prekročené pri žiadnej z preverovaných činností vykonávaných v dielni žalovaných.
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 8. 2. 2012 predniesol, že na podanej žalobe trvajú, avšak v tom zmysle, že súd zakazuje žalovaným v 1. a 2. rade vykonávať stolárske práce v stolárskej dielni, ktorej vibrácie prekročia hodnotu 0,001 m.s-2 až 0,003 m.s-2 a zároveň, aby súd zaviazal žalovaných na náhradu trov konania. Zároveň predniesol, že takto zmenený petit nepovažujú za zmenu žaloby, ale len za upresnenie žaloby, preto navrhol, aby súd o tomto nerozhodoval.
Žalobkyňa na pojednávaní dňa 8. 2. 2012 predniesla, že podali žalobu vtedy, keď tam pracovalo 10 až 12 pracovníkov v plnom rozsahu aj do večera do 22,00 hod. Teraz, keď už bolo vykonané meranie, robotníkov žalovaný poprepúšťal, keď sa dozvedel, že bola daná žaloba na súd. Takže, keď už boli merať, nerobili už také dačo, nemal foršne ani robotníkov.
Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by činnosťou žalovaných boli prekročené predpismi stanovené limity pre hlučnosť, prašnosť a vibrácie, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovieť nemohol a žalobu zamietol. Upresnenú žalobu v tom zmysle, aby súd zakázal žalovaným vykonávať stolárske práce, ktorej vibrácie prekročia hodnotu 0,001 m.s-2 až 0,003 m.s-2 súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú, vzhľadom k tomu, že ide o hodnoty namerané pri bežnej prevádzke dielne, ktoré sú 8-násobne v obytných miestnostiach žalobkyne a 2,67 násobne pod stanovené prípustné limity 0,008 m.s-2.
O trovách konania medzi účastníkmi konania rozhodol súd v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a prihliadal na to, že žalobkyňa je starobná dôchodkyňa, pôvodný žalobca v 1. rade počas konania zomrel a žaloba bola podávaná v čase, keď prevádzka bola v inej činnosti, v súčasnosti bola v obmedzenej činnosti, ako sa konštatovalo aj v znaleckom posudku a v súčasnosti už nie je možné objektívne zistiť, aká bola situácia v čase podávania žaloby.
O povinnosti náhrady trov štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že sú u nej predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to ani na výzvu súdu na pojednávaní dňa 8. 2. 2012, kde táto uviedla, že poberá dôchodky spoločne vo výške asi 500,- Eur. Preto súd zaviazal žalobkyňu ako neúspešnú účastníčku na náhradu trov štátu, ktoré spočívajú v zaplatenom znalečnom, a to znalečné priznané Slovenskej akadémii vied vo výške 179,28 Eur a Národnému referenčnému centru pre hluk a vibrácie, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Poprade v sume 227,- Eur. Po odpočítaní zálohy 99,58 Eur (3 000,- Sk) predstavujú neuhradené trovy štátu na znalečnom 306,70 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.