Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/154/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: F. T., bytom A.C. XXX/XX, Bratislava - J., XXX XX, občan Nemeckej spolkovej republiky, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské nivy 45, Bratislava, IČO: 35 906 464 a Mgr. Mária Jagelková, advokátka, so sídlom Mlynské nivy 45, Bratislava, IČO: 36075396, proti odporcovi: N. T. O., bytom: B. XXX/X, Bratislava, občan SR, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, takto

rozhodol:

Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, navrhovateľa F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, Bratislava - J., a odporkyne N. T. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, Bratislava, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa XX.XX.XXXX, zrušuje.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2011 domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, ktoré uzavrel s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Obvodný úrad v Bratislave, odbor živnostenského podnikania vydal dňa 23.8.2011 odporkyni živnostenský list č. H.-B.-H.-XXXX/XXXXX-X, ktorý osvedčuje, že dňa 22.8.2011 odporkyni vzniklo živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti - fotografické služby. Navrhovateľ k dnešnému dňu oprávnenie na podnikateľskú činnosť nemá.

Odporkyňa sa písomne k návrhu nevyjadrila, avšak na pojednávaní konanom dňa 8.2.2012 súhlasila so žalobným návrhom a žiadala mu vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: žalobným návrhom, sobášnym listom, osvedčením o živnostenskom oprávnení, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou manželstvo dňa XX.XX.XXXX ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Týmto dňom manželia nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Odporkyňa dňom XX.X.XXXX získala živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti - fotografické služby.

Podľa o živnostenskom podnikaní, živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa , podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa , podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podľa , súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

Je bežné a samozrejmé, že na výkon podnikateľskej činnosti jedného z manželov sa nepoužije len jeho oddelený (samostatný) majetok, ale aj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to bez ohľadu na to, či tento manžel bude podnikať sám alebo spoločne s inou fyzickou alebo právnickou osobou.

Zákon preto na účely ochrany manžela, ktorý nie je podnikateľom, vyžaduje súhlas druhého manžela na použitie tohto majetku manželom podnikateľom pri začatí podnikania. Vzhľadom na nedostatok výslovnej úpravy tento súhlas možno dať písomne, ústne i konkludentne (mlčky). Začatie podnikania treba hodnotiť v súlade s a 2 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ale aj v súlade s .

Pod pojmom začatie podnikania treba rozumieť faktické uskutočňovanie ohlasovacej živnosti alebo získanie oprávnenia na vykonávanie zvolenej podnikateľskej činnosti (spravidla živnostenské oprávnenie, oprávnenie podľa osobitných predpisov a pod.). K ďalším právnym úkonom súvisiacim s podnikaním sa už súhlas druhého manžela nevyžaduje, takže ide o výnimku z ustanovenia § 145.

Túto zákonnú úpravu nemožno vylúčiť ani dohodou podľa § 143a, a to z dôvodu určitej právnej istoty a pružnosti v obchodných vzťahoch.

So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex specialis) v pomere k § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. V prípade, keď sú podnikateľmi obaja manželia, návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek z nich. Podanie návrhu nie je obmedzené

žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako to je v prípade podľa § 148 ods. 2.

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podala na to aktívne vecne legitimovaná osoba (navrhovateľ), pričom odporkyňa počas trvania manželstva vykonávala podnikateľskú činnosť- živnosť - fotografické služby (ktorú vykonáva aj v súčasnosti), preto súd bol povinný takémuto návrhu vyhovieť a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vzniknuté uzavretím ich manželstva dňa 30.09.2011 s poukazom na ust. zrušiť.

Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov ho treba vyporiadať v zmysle . Predmetom vyporiadania bude všetok spoločný majetok, ktorý bol nadobudnutý do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. a úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli a rozhodnutie vo veci bolo vydané tak v záujme navrhovateľa ako i v záujme odporkyne, ktorá s jeho vydaním súhlasila. Zároveň úspešný navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko sám v žalobnom petite žiadal, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa navrhovateľka aj odporca po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, prípadné podanie odvolania by bolo právne neúčinné a odvolací súd takéto odvolanie odmietne ako podané neoprávnenou osobou.