Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-176-2010.pdf
PDF · 182.57 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/176/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci navrhovateľa: Q.. A. W., bytom V. XX, O., zast. JUDr. Svetlana Machová, advokátka, so sídlom Čulenova 2A/2621, Skalica, proti odporcovi: Actavis, s. r. o, so sídlom Popradská 34, Bratislava, IČO: 35 800 763, zast. Mgr. Tomáš Rybár, advokát, so sídlom Štúrova 4, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy a o návrhu odporcu takto
rozhodol:
Súd konanie v časti zaplatenia náhrady mzdy v sume 146,04 Eur, za obdobie od 30. 08. 2010 do 31. 08. 2010 z a s t a v u j e .
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu ako zamestnávateľa, dané navrhovateľovi ako zamestnancovi, zo dňa 13. 07. 2010 je n e p l a t n é a pracovný pomer medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom, ako zamestnávateľom t r v á.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 615,62 Eur brutto, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd návrh odporcu, ktorým žiadal určiť, že od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1 421,40 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 136,- Eur, v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13. 09. 2010 domáhal určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu ako zamestnávateľa, dané navrhovateľovi ako zamestnancovi, zo dňa 13. 07. 2010, doručené mu 04. 08. 2010 je neplatné, ďalej určenia, že pracovný pomer navrhovateľa trvá a odporca je povinný umožniť navrhovateľovi pokračovať v práci nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu mzdy za obdobie od 30. 08. 2010 do 31.
08. 2010, t. j. za dva pracovné dni vo výške 761,64 Eur a náhradu trov konania. Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2001 v znení dodatkov, je v pracovnom pomere u odporcu pôvodne na dobu určitú, neskôr na dobu neurčitú, na pracovnej pozícii naposledy sales director (obchodný riaditeľ) s dohodnutým miestom výkonu práce v Bratislave, Rebarborova 35/A.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 04. 08. 2010 mu bolo od odporcu doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13. 07. 2010 podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenia pracovnej disciplíny. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca skutkovo vymedzil pod bodmi 1 až 5 nasledovne:
1. Prvým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola žiadosť o preplácanie výdavkov a prijatie náhrady za údajné výdavky na účely reprezentácie pre údajné školenie zdravotníckych odborníkov. Školenia mali byť organizované firmou MAREXPO SR, s. r. o. na neurčenom mieste v Bratislave. Na základe preskúmanie neexistuje v spoločnosti žiadny dôkaz, že sa tieto podujatia naozaj uskutočnili. Žiadny člen marketingového oddelenia nebol oboznámený s konaním takéhoto podujatia, jeho marketingovými cieľmi a dosiahnutými výsledkami. Ďalej že dohodnutý druh práce navrhovateľa nezahŕňa marketingové aktivity vo vzťahu k zdravotníckym odborníkom, nie je určený, ani vyškolený ako odborný zástupca pre komunikáciu so zdravotníckymi odborníkmi a z toho dôvodu nie je oprávnený organizovať ani školiť účastníkov na akomkoľvek podujatí podobného druhu. Taktiež nevyužil žiadneho z odborných zamestnancov spoločnosti pre takého podujatia. Množstvo účastníkov uvedených na formulári predloženom spoločnosti sú neznáme osoby a neboli identifikovaní ako existujúci zdravotnícki pracovníci v danej oblasti, organizátor podujatia, ani účastníci sa nevyskytujú v databázach spoločnosti, nenachádzajú sa tam ani žiadne objednávky, pozvánky a akákoľvek iná komunikácia dokazujúca organizáciu takýchto podujatí. V čase konania podujatia dňa 13. 06. 2010 mal byť podľa informácie poskytnutej spoločnosti v Kanade. Takéto výdavky sú v rozpore s platnými ustanoveniami zásad pre firemné karty, podľa ktorých výdavky musia byť zaplatené kedykoľvek a kdekoľvek je to možné použitím firemnej karty a za žiadnych okolností sa nemajú poskytovať peňažné zálohy. Sú v rozpore so zásadami pre udelenie právomocí a Regionálnych zásad pre udelenie právomoci CER, podľa ktorých sú potrebné aspoň dva podpisy vymenovaných manažérov spoločnosti alebo skupiny, ako aj firemných zásad pre cestovné výdavky a výdavky na reprezentáciu, podľa ktorých je potrebné schválenie takýchto výdavkov zo strany nadriadených. Keďže konkrétne výdavky boli vynechané v iných informáciách predložených na schválenie pánovi V. a boli schválené iba manželkou pani W., tiež sa domnieval, že zatajenie týchto výdavkov pred nadriadenými bolo v rozpore s oznamovacími povinnosťami. Spoločnosť preto predpokladá, že tieto podujatia sa neuskutočnili a ak sa uskutočnili tak za podstatne odlišných okolností a výdavkov, než aké sa požadovali. Preto sú požiadavky o preplácanie výdavkov považované za podvodné a za závažné porušenie povinností zamestnanca. Vyššie uvedené záležitosti zahŕňajú najmä nasledovné požiadavky na preplatenie výdavkov: Január 2010 - 5 447,- Eur, Február 2010 - 4874,- Eur, Marec 2010
- 4252,- Eur, Apríl 2010 - 5 416,- Eur, Máj 2010 - 6 261,- Eur.
2. Ďalším dôvodom bolo požiadanie o schválenie výdavkov v schéme, ktorý zahŕňal manželku A. W., v ktorej si vzájomne odsúhlasili výdavky, zvýšenia platov a odmeny porušením Zásad pre udelenie právomoci, podľa ktorých sú potrebné aspoň dva podpisy nadriadených a Kódexu správania spoločnosti, ktorý zakazuje konanie v konflikte záujmov, s ktorým bol oboznámený. Schéma ako taká, kedy sa ako štatutárny zástupca jediného spoločníka spoločnosti stal podriadeným zamestnancom manželky v spoločnosti spôsobila jednoznačné porušenie záujmov spoločnosti a jej spoločníka, snažiac sa vyhnúť preskúmaniu výdavkov.
3. Ďalej mu odporca vytýkal, že pri vrátení osobného počítača, ktorý používal a bol mu zverený sa následným forenzným preskúmaním pevného disku zistilo, že množstvo súborov bolo zjavne vymazaných večer dňa 17. 06. 2010 a bol inštalovaný a použitý vymazávací softvér, zabraňujúci vykonať obnovu obsahu vymazaných súborov. Na základe typov a názvov vymazaných súborov je možné domnievať sa, že obsahovali materiál vytvorený v súvislosti s jeho zamestnaním v spoločnosti. Všetky dokumenty a ich obsah vytvorené pri plnení pracovných úloh sú majetkom spoločnosti ako zamestnávateľa a zamestnanec je povinný ich chrániť. Odstránením, alebo umožnením ich odstránenia značne poškodil záujmy zamestnávateľa a ohrozil úsilie preskúmať akékoľvek porušenie zákonov a vnútorných predpisov.
4. Ďalej mu odporca vytýkal, že podpísal dokument označený ako dodatky k jeho pracovným zmluvám so zástupkyňou spoločnosti pani W., ktorý ho oprávňuje na odstupné zodpovedajúce 24- mesačnej priemernej mzde a na iné hmotné výhody, ktoré neboli odsúhlasené žiadnym zodpovedným nadriadeným podľa zásad pre udelenie právomocí a sú aj hrubým porušením pravidiel uplatňovaných u iných porovnateľných zamestnancov a sú výrazne nevýhodné aj pre spoločnosť. Toto predstavuje jednoznačný konflikt záujmov a porušenie zákonnej povinnosti konať v súlade so záujmami zamestnávateľa a chrániť jeho majetok pred stratou alebo zneužitím. Navyše dodatky zo dňa 29. 12. 2008 boli očividne sfalšované a existuje dôkaz, potvrdzujúci, že boli datované spätne a finalizované v roku 2010 v čase, keď spoločnosť prešetrovala jeho aktivity.
5. Ďalej mu odporca vytýkal, že dňa 09. 07. 2010 bol vyzvaný spoločnosťou prostredníctvom nadriadených, p. S. V. a p. X. K., aby sa dňa 12. 07. 2010 zúčastnil stretnutia v priestoroch spoločnosti. Zástupcovia spoločnosti mu zaslali niekoľko textových správ a neúspešne sa pokúšali dovolať na služobný telefón, poskytnutý s cieľom zachovania dostihnuteľnosti, následne mu bol zanechaný odkaz u manželky A. W. o potrebe účasti na rokovaní. Napriek tomu, že uvedený deň bol riadnym pracovným dňom, kedy sa na základe inštrukcie zamestnávateľa malo prerušiť jeho uvoľnenie z plnenia pracovných úloh, na stretnutie sa bez ospravedlnenia nedostavil a nereagoval na telefonáty na služobný mobil. Toto predstavuje neospravedlnenú absenciu, ktorú spoločnosť považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Navrhovateľ s okamžitým skončením pracovného pomeru ani so skutkovými dôvodmi v ňom uvedenými nesúhlasil. Preto odporcovi písomne oznámil podaním zo dňa 27. 08. 2010, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ho odporca aj naďalej zamestnával v súlade s pracovnou zmluvou. Na toto podanie odporca nereagoval.
K skutkovým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzaným zo strany odporcu uviedol navrhovateľ v návrhu, že ako vyplýva z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca vidí porušenie jeho pracovnej disciplíny v súbehu jeho pracovného pomeru u odporcu a výkonom funkcie člena štatutárneho orgánu jediného spoločníka odporcu. Uviedol, že bol kvalifikovaným spôsobom ustanovený do funkcie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti z jej vlastného rozhodnutia. Naviac, s časovým odstupom niekoľkých rokov následne po vzniku pracovného pomeru u odporcu, preto táto skutočnosť nemôže v žiadnom prípade zakladať porušenie pracovnej disciplíny z jeho strany. K ostatným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že nie si je vedomý žiadneho porušenia povinností zamestnanca počas trvania jeho pracovného pomeru. Vždy si riadne plnil všetky povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou a s internými predpismi, čomu zodpovedá aj dlhoročná spolupráca s odporcom ako zamestnávateľom. Z jeho strany nikdy nedošlo k zámernému, alebo zavinenému konaniu, ktoré by zakladalo akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny a už vôbec nie závažným spôsobom.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh voči nemu nie je dôvodný a žiadal, aby ho súd zamietol. Uviedol, že navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani dôkazy, ktoré by vyvracali dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru uvedené v oznámení zo dňa13. 07. 2010. K bodu 1. a 2. okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že navrhovateľ žiadal o preplácanie výdavkov na účely reprezentácie pre údajné školenia zdravotníckych pracovníkov, ktoré mali byť uskutočňované firmou Marexpo. Odporca však nedisponuje žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi konanie takýchto školení, žiadny člen marketingového oddelenia odporcu nebol informovaný o ich konaní. Organizovanie školení nebolo dohodnutým druhom práce navrhovateľa a žiadneho odborného zamestnanca odporcu nevyužil. Ďalej uviedol, že navrhovateľ výdavky za školenia uhrádzal v hotovosti, pričom podľa zásad pre firemné karty musia byť refundované prostredníctvom firemnej karty a mali byť zaslané na schválenie pánovi V.. Navyše dňa 13. 06. 2010, keď sa malo konať školenie bol navrhovateľ v Kanade, čo aj sám potvrdil a toto sa nemohlo uskutočniť. Navrhovateľove výdavky boli odsúhlasované jeho manželkou pani W. a on jej vo funkcii člena predstavenstva jediného spoločníka odsúhlasoval výdavky. Toto bolo v rozpore s Etickými zásadami platnými pre obchodnú činnosť Actavis. Poukázal na to, že navrhovateľ sa mylne domnieva, že odporca videl závažné porušenie v súbehu jeho pracovného pomeru s výkonom funkcie člena štatutárneho orgánu. Porušenie pracovnej disciplíny bolo vyvolané jeho konaním v konflikte záujmov, kedy spolu s manželkou vytvorili schému, kde si navzájom schvaľovali svoje výdavky, titulom výkonu svojich funkcií u odporcu a jediného spoločníka odporcu. K bodu 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že po vrátení osobného počítača bolo zistené, že z neho bolo odstránené veľké množstvo súborov prostredníctvom programu, ktorý zabraňuje vykonať ich obnovu. Vzhľadom na obnovené názvy a typy súborov sa odporca domnieva, že súviseli s výkonom práce navrhovateľa u odporcu a preto boli majetkom odporcu, ktorý mal navrhovateľ povinnosť chrániť. K bodu 4. okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že navrhovateľ uzatvoril dodatky k pracovnej zmluve, ktoré boli podpísané jeho manželkou, na základe ktorých mu bolo priznané právo na odstupné vo výške 24-násobku priemernej mesačnej mzdy a tiež ďalšie hmotné benefity. Tieto dodatky, spolu s dodatkami iných pracovníkov neboli až do času odvolania manželky navrhovateľa z pozície konateľky súčasťou personálnych spisov a pracovníčka majúca na starosti personálnu agendu o nich nevedela. Uviedol, že tieto dodatky boli antidatované, mali rovnaké dátumy a poukázal na sfalšovanie podpisu zamestnanca preukázané znaleckým posudkom na inom dodatku. Poukázal na to, že všetky dodatky meniace podmienky skončenia pracovného pomeru zamestnancov a označené ako podpísané dňa 29. 12. 2008 boli podpísané v skutočnosti až v júni 2010, kedy odporca začal prešetrovať aktivity navrhovateľa a jeho manželky. K bodu 5 okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že navrhovateľ bol prostredníctvom jeho nadriadených pani X.y K. a pána V. dňa 09. 07. 2010 vyzvaný, aby sa zúčastnil stretnutia dňa 12. 07. 2010 v priestoroch žalovaného. Tento deň bol riadny pracovný, kedy malo byť na základe inštrukcie odporcu prerušené uvoľnenie navrhovateľa z plnenia pracovných povinností. Bolo uskutočnených viacero telefonických pokusov o jeho kontaktovanie a to aj prostredníctvom sms na jeho služobný mobil a tiež prostredníctvom jeho manželky. Napriek tomu sa navrhovateľ bez ospravedlnenia nedostavil a nereagoval ani na ďalšie pokusy o jeho telefonické kontaktovanie. Neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku dňa 12. 07. 2010 predstavuje neospravedlnenú absenciu a teda závažné porušenie pracovnej disciplíny. Poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ uvádza, že si nemohol vyzdvihnúť okamžité zrušenie pracovného pomeru, lebo v tom čase čerpal riadne schválenú dovolenku, tak toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože táto mu nebola odporcom ako zamestnávateľom nikdy schválená. Nie je možné čerpanie dovolenky len na základe jednostranného aktu zamestnanca. Ďalej uviedol, že navrhovateľ v pozícii vedúceho zamestnanca odporcu pôsobil súčasne aj vo funkcii člena štatutárneho orgánu jediného spoločníka odporcu. Keďže odporca patrí do skupiny nadnárodného charakteru, kompetencie navrhovateľa boli vymedzované v rámci skupiny spoločností Actavis, preto mal navrhovateľ dodržiavať a bol aj zodpovedný za dodržiavanie interných pravidiel a obmedzení skupiny Actavis. Uviedol, že sa vedie aj súdny spor s jeho manželkou, bývalou konateľkou odporcu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, kde sú dôvody sčasti identické s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom. Preto má za to, že konanie navrhovateľa a jeho manželky ako konateľky bolo koordinované. Žiadal návrh voči nemu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 01. 03. 2002 v znení dodatkov, s okamžitým skončením pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 13. 07. 2010, s vyjadrením navrhovateľa zo dňa 27. 08. 2010 faktúry a vyúčtovania výdavkov na č. l. 42 - 77, etické zásady platné pre obchodnú činnosť Actavis, s. r. o. na č. l. 78 - 93, správa o preskúmaní digitálnych dôkazov z 13. 1.0 2010 z č. l. 99 - 105, , výplatné pásky za obdobie 4/2010, 5/2010, 6/2010 z č. l. 160 - 161, dovolenkový lístok na č. l. 197, potvrdenie cestovnej kancelárie na č. l. 198, , výpočet priemernej mzdy odporcom na č. l. 235 - 237, zápisnicami z pojednávaní ako aj ostatými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 01. 03. 2002 v znení dodatkov vyplýva, že navrhovateľ je zamestnaný u odporcu v pracovnom pomere na dobu neurčitú, v pracovnej pozícii sales director (obchodný riaditeľ), s miestom výkonu práce Y. XX/A, O.. Zamestnanec nastúpil do práce 01. 03. 2002, pričom pracovnú zmluvu za odporcu ako zamestnávateľa podpisovala pani W., konateľka . Rovnako boli podpísané aj dodatky k pracovnej zmluve.
Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13. 07. 2010, doručenom odporcovi 04. 08. 2010 vyplýva, že odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pre závažné porušenia pracovnej disciplíny. Konania, v ktorých odporca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny, boli uvedené pod bodmi 1 - 5. Všetky tieto skutočnosti považoval zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe ktorého sa rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Pracovný pomer mal skončiť dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Z oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 27. 08. 2010 vyplýva, že navrhovateľ nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany odporcu, považoval ho za neplatné a trval na pokračovaní pracovného pomeru.
Zo správy o preskúmaní digitálnych dôkazov z 13. 10. 2010 (č. l. 99) vyplýva, že odporca požiadal spoločnosť KPMG Slovensko, spol. s r. o., o prípravu krátkej správy obsahujúcej zistenia zo skúmania notebooku navrhovateľa. Zo zistení vyplýva, že dňa 17. 06. 2010 bol do notebooku nainštalovaný program QuickWiper, ktorý je určený na bezpečné zmazanie dát z pevného disku. Ďalej bolo zistené, že bolo vymazaných z notebooku veľké množstvo súborov (583). Uviedli, že niektoré súbory, ktoré, ako sa zdá, boli vymazané, boli pomenované tak, ako je uvedené. Obsah vymazaných súborov je neobnoviteľný.
Z potvrdenia o službách spoločnosti Pontis, s. r. o. vyplýva, že navrhovateľ si zakúpil letenky na trase Toronto -Viedeň, pričom prílet do Viedne bol 13. 06. 2010 o 8,50 hod. ráno miestneho času.
Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že navrhovateľ bol od 01. 02. 2007 do 11. 06. 2010 členom predstavenstva obchodnej spoločnosti Actavis CZ, a. s., jediného spoločníka odporcu.
Z bodu 4 Etických zásad pre obchodnú činnosť Actavis vyplýva, že zamestnanec spoločnosti Actavis sa nesmie podieľať na žiadnej činnosti, ktorá je v rozpore so záujmami Actavis, ich zákazníkov alebo dodávateľov.
Z dovolenkového lístka predloženého navrhovateľom vyplýva, že mu bolo konateľkou odporcu schválené čerpanie dovolenky v čase od 12. 07. do 30. 07. 2010.
V priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na návrhu, považovala dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzané odporcom v bodoch 1 až 5 za nepravdivé. Uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vykonané neoprávnenou osobou. Pokiaľ odporca navrhovateľovi vyčíta, že preplácaním výdavkov na služobné cesty mu schvaľovala konateľka odporcu, ktorá bola odporcovou manželkou, poukázala na skutočnosť, že preplácanie výdavkov vždy schvaľoval konateľ spoločnosti, čo bolo aj v tomto prípade a je to právomoc konateľa zamestnávateľa a nie navrhovateľa. Pokiaľ je na navrhovateľovi vytýkané, že mu boli preplácané školenia, ktoré sa neuskutočnili a boli na nich prítomní účastníci, ktorí sa neboli identifikovaní, k tomuto uviedla, že navrhovateľ nijako neorganizoval školenia, ani ich miesto, ani zoznam účastníkov školenia, ani prezenčné listiny, ani pozvánky a podobne. Toto bolo záležitosťou firmy Marexpo. Navrhovateľ sa na týchto seminároch zúčastňoval len ako školiteľ, ktorý vykonal svoju časť školenia účastníkov. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa nemal zúčastniť na seminári 13. 06. 2010, lebo v tom čase bol v Kanade, uviedla, že táto skutočnosť nie je pravdivá. Dňa 13. 06. 2010 navrhovateľ už bol na Slovensku od 09,00 hod. mohol sa zúčastniť, a aj sa zúčastnil školenia. Uviedla, že odporca navrhovateľovi vytýkal, že výdavky neboli platené v súlade s firemnými ustanoveniami a platobnou firemnou kartou, pričom navrhovateľ nemal žiadne kompetencie hradiť výdavky. Nebol ani zodpovedný za to, akým spôsobom boli tieto výdavky hradené. Nevyplývala mu táto skutočnosť zo žiadnych ustanovení pracovnej zmluvy, ani z ničoho iného. Poukázala na to, že pokiaľ bolo navrhovateľovi vytýkané, že výdavky schvaľovala konateľka spoločnosti, to je pravda. Toto bola kompetencia konateľky spoločnosti a pokiaľ mal odporca za to, že to nebolo v poriadku, tak tieto výhrady mali smerovať voči konateľke odporcu a nie voči navrhovateľovi, ako zamestnancovi odporcu. Navrhovateľ postupoval vždy tak, ako mal, to znamená, že predmetné veci predložil na schvaľovanie konateľovi. Ďalej uviedol, že navrhovateľ v celom rozsahu odmieta akékoľvek podvodné konanie voči odporcovi a nemá vedomosť o tom, že by bolo voči nemu podané trestné oznámenie. Uviedla, že pokiaľ ide o vymazanie súborov na prenosnom osobnom počítači pred jeho odovzdaním, toto nie je pravda a navyše spoločnosť mala chránené vo svojej sieti a zálohované všetky dokumenty, ktoré sa v počítači nachádzali. Poukázala na to, že odporca navrhovateľovi opakovane vytýka konanie, ktoré viedlo k zmene pracovných podmienok. Tento dôvod okamžitého skončenia v bode 4 je neurčitý výpovedný dôvod, pričom zmena pracovných podmienok a pracovnej zmluvy je vecou dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Uviedla, že v bode 5 okamžitého skončenia odporca navrhovateľovi vytýka skutočnosť, že napriek výzvam sa neuskutočnili stretnutia v priestoroch spoločnosti. V tejto súvislosti poukázala na to, že v tom čase nemal navrhovateľ k dispozícii mobilný služobný telefón a odkaz na stretnutie mu nebol doručený, nakoľko mu odporca oznámil, aby dňa 15. 06. 2010 nedostavoval na pracovisko a nevykonával žiadnu prácu. Preto je zrejmé, že nemohlo dôjsť k žiadnej absencii a z tohto dôvodu k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny tak, ako uvádza odporca.
Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že nesúhlasí so žiadnym z dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany odporcu. Poukázal na to, že bol riaditeľom u odporcu, kde konateľkou bola jeho manželka a zároveň bol aj členom predstavenstva spoločnosti, ktorá bola jediným spoločníkom odporcu 4 roky a nikomu to nevadilo. Nie je mu doposiaľ zrejmé, prečo po 4 rokoch niekomu vadí, že bol riaditeľ a zamestnancom spoločnosti, ktorej konateľkou je jeho manželka, keď táto skutočnosť bola od začiatku známa všetkým zainteresovaným. Až po personálnych výmenách jediného spoločníka odporcu to zrejme začal byť problém. Uviedol, že pokiaľ vykonával funkciu školiteľa, mal na to kvalifikáciu ako jediný u odporcu, čo dokazuje jeho vzdelanie a dosiahnuté atestácie. Navyše, tým šetril náklady spoločnosti, pretože sa hradili iba výdavky na školenie a samotné školenie, ktoré vykonal bolo hradené v jeho mzde. Poukázal na to, že technické organizovanie školení a seminárov vykonávala firma Marexpo, s. r. o. Školenia sa vykonávali rôzne, napr. konkrétne aj na Palisádach. Uviedol, že aj on vykonával nejaké organizačné veci, pretože vedel posúdiť, kto sa má zúčastniť na školení. Školenia boli organizované vtedy, keď bolo potrebné nasadiť pre určité oblasti liečebné preparáty, ktoré firma zabezpečovala. S tým bolo spojené nevyhnutné informovanie príslušných zdravotníckych pracovníkov a vhodnosti daných liečebných preparátov pre ich aplikáciu v medicínskej praxi v danej diagnóze, pre ktorú boli určené tieto lieky. Poukázal na to, že ani ostatné výhrady, ktoré sú uvedené, nie sú pravdivé. Preplácanie výdavkov bolo schvaľované konateľom spoločnosti. Všetky boli riadne vyúčtované. Pokiaľ ide o hradenie výdavkov, pokračoval zaužívaný spôsob úhrady faktúr a následného zúčtovania vo firme. Pokiaľ ide o používanie platobnej karty uviedol, že platobnú kartu v spoločnosti mala dlhú dobu iba konateľka, potom finančná riaditeľka. Navrhovateľ ju dostal niekedy koncom roka 2009 a začiatkom roka 2010, pričom platenie prebiehalo predtým zaužívanou formou. Uviedol, že akceptácia platobnej karty bola veľmi nízka, nakoľko mnohé subjekty, ktorým sa hradilo, ani neakceptovali hradenie kartou a trvali na fakturácii. Uviedol, že dovolenku mu vždy schvaľovala konateľka spoločnosti, o tejto skutočnosti predložil napr. dovolenkový lístok zo dňa 08. 03. 2010. Zároveň predložil potvrdenie cestovnej kancelárie, že sa dňa 13. 06. 2010 v rannom čase o 08,50 hod. vrátil z Kanady do Viedne a teda školenie v popoludňajších a večerných hodinách mohol absolvovať, aj ho absolvoval. Poukázal nato, že ako obchodný riaditeľ vo firme zodpovedal za plán predaja produktov a marketing, ktorý bol v súvislosti s tým potrebný. Na základe toho mal finančnú mesačnú hranicu na tieto marketingové aktivity, ktorá vyplývala z obratu trhu a to mesačne do 50 000,- Eur, ktoré mohol používať a vyplácať tieto marketingové aktivity. Pokiaľ ide o preplácanie súm za tieto marketingové aktivity, ktorými boli napr. aj školenia, po obdržaní faktúr sa tieto viedli v evidencii firmy, spolu s príjmovými dokladmi o vyplatení finančných prostriedkov. V účtovnej evidencia všetky tieto faktúry boli vedené. Ďalej uviedol, že keď sa robili školenia, nemal na starosti žiadne technické záležitosti okolo toho, jeho úlohou bolo oboznámiť so skutočnosťami potrebnými pre aplikáciu produktov spoločnosti a tieto informácie boli odborné. Prebiehalo to aj tak, že zavolal ľuďom pôsobiacim v tejto oblasti, informoval ich, že bude stretnutie, kde odznejú odborné informácie a požiadal ich, aby oboznámili o tomto stretnutí ďalších potencionálnych záujemcov, svojich známych a podobne. Neviedol žiadne prezenčné listiny, ak sa lekári podpísali a napísali, tak to zobral, ak nie, tak nie. Ako sa podpisovali, za to nemôže. Zároveň uviedol, že prezenčná listina nie je podmienkou konania prezentácie, alebo akejkoľvek marketingovej akcie k predaju produktov firmy. Je to len dobrým zvykom a slúžila k interným potrebám. Poukázal aj na to, že vo všeobecnosti z praxe je mu známe, že lekári sa bránia zúčastňovaniu školenia ako lekári za určitú firmu a poskytovaniu svojich údajov ako účastníkov školení. Poukázal na to, že služobný mobil odovzdal niekedy v týždni od 13. 6. do 17. 6., keďže 13. 06. priletel z Kanady. Dňa 14. 06. 2010 mu bolo oznámené, že nemá chodiť do práce a odvtedy služobný mobil nemal k dispozícii. Ostala mu len SIM karta bez telefónu. Odovzdal aj služobný mobil používaný v Čechách v Prahe v júni 2010. Nedostal žiadny telefonický odkaz, ani neprebral žiadnu SMS o tom, že sa má dostaviť 12. 07. do práce. V tom čase ešte nemal ani svoj súkromný telefón. Uviedol, že si zo služobného notebooku vymazal svoje súkromné dokumenty, nakoľko v používaní notebooku na svoje súkromné účely nebol nijako obmedzený a v notebooku mal uložené aj súkromné dokumenty. Uviedol, že doposiaľ nikomu neodovzdal, a nikto od neho neprevzal jeho pracovnú agendu, ktorú mal u odporcu.
Právny zástupca odporcu v priebehu konania uviedol, že trvá na tom, že návrh je voči nemu nedôvodný. Uviedol, že navrhovateľovi nebolo vytýkané, že bol riaditeľom spoločnosti, ktorej konateľkou bola jeho manželka, ako sa mylne domnieva. Bolo mu vytýkané, že si dal preplatiť veľké množstvo výdavkov na školenia, ktoré sa neuskutočnili a na ktorých sa mali zúčastňovať ľudia, ktorí nikdy neboli v databáze zdravotníckych pracovníkov, vedených na základe zákona viacerými subjektmi. Uviedol, že navrhovateľ sa mylne domnieva, že je mu vytýkané, že sám vykonával školenie, lebo na to nemal odbornosť. Nie je to pravda, je mu vytýkané, že ide o fingované školenia s fingovanými nákladmi, ktoré boli hradené odporcom, keď boli predtým v konflikte záujmov schvaľované konateľkou odporcu, ktorá bola manželkou navrhovateľa. V uvedených situáciách mali byť výdavky preplácané navrhovateľovi v zmysle príslušných interných dokumentov nadnárodnej spoločnosti predkladané na podpis stredoeurópskemu riaditeľovi pánovi R.. Z uvedeného vyplýva, že v konflikte záujmov bolo konanie navrhovateľa v rozpore so záujmami odporcu ako zamestnávateľa a to také, že sa preplácali náklady schválené konateľkou, ktorá bola jeho manželkou za niečo, čo nikdy nebolo vykonané. Uviedol, že neexistuje žiadna zmluva s firmou Marexpo, ktorá by upravovala organizovanie školení. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o súbory, ktoré mali súvis s výkonom pracovnej činnosti navrhovateľa, tieto boli identifikované ich názvami. Pridelenie notebooku slúžilo na zabezpečenie výkonu pracovných činností navrhovateľa a všetky údaje obsiahnuté v týchto pracovných prostriedkoch sú predmetom duševného vlastníctva, patriaceho odporcovi ako zamestnávateľovi. Uviedol, že nesporujú navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady mzdy.
V. § 68 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa ustanovenia § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
V priebehu konania odporca uplatnil voči navrhovateľovi protinávrh na rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý súd pripustil v zmysle návrhu odporcu na pojednávaní dňa 30. 09. 2011. Uvedeným návrhom sa odporca domáhal v prípade, ak súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, aby súd určil, že od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával. Svoj návrh odporca odôvodnil tým, že navrhovateľ konal opakovane v rozpore so záujmami odporcu. Poukázal na to, že navrhovateľ podľa výpisu z Obchodného registra bol spoločníkom spoločnosti Alvogen SK, s. r. o., pričom v uvedenom období bola zároveň konateľkou tejto spoločnosti jeho manželka. Uviedol, že z názvu spoločnosti ako aj z označenia spoločníkov je nepochybné, že spoločnosť patrí do nadnárodnej skupiny Alvogen SK s. r. o., ktorá sa zaoberá distribúciou liečiv na celosvetovej úrovni a svojou činnosťou je priamym konkurentom odporcu. Viacerí riadiaci predstavitelia nadnárodnej skupiny Alvogen sú bývalí vedúci zamestnanci skupiny Actavis a teda celkové fungovanie skupiny Alvogen vychádza z podnikateľského modelu skupiny Actavis. Je teda nepochybné, že navrhovateľ sa podieľal na založení konkurenčnej spoločnosti, napomáhal zahájeniu jej činnosti, pričom je veľmi pravdepodobné, že ako jej spoločník poskytol informácie týkajúce sa činnosti navrhovateľa, ktorých sprístupnenie bolo v rozpore so záujmami odporcu. Uviedol, že je tiež veľmi pravdepodobné, že navrhovateľ je na túto konkurenčnú spoločnosť aj naďalej napojený a spolupracuje s ňou, a teda že aj v súčasnosti vykonáva bez súhlasu odporcu činnosť zhodnú s predmetom činnosti odporcu. Na argumentáciu navrhovateľa, že spoločnosť Alvogen, nevykonáva konkurenčnú činnosť, voči činnosti odporcu, pretože ten má na starosti distribúciu liečiv, čo firma Alvogen v predmete činnosti nemá uviedol, že firma odporcu nemá v predmete činnosti len distribúciu liečiv, ale aj celý marketing, ktorý sa týka tejto skutočnosti a je s tým spojený. Túto činnosť má v predmete činnosti aj firma Alvogen. Poukázal na samotného vyjadrenia odporcu, ktorý pomáhal zakladať aj firmu Alvogen a musí tam mať nejaké vzťahy, ktoré nevie konkretizovať. Odporca stratil k navrhovateľovi dôveru a to konkrétne terajší konatelia, ako aj vyšší management, ktorý mu nedôveruje.
K vzájomnému protinávrhu odporcu navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti nie je zamestnaný. Je SZČO, pracuje v Českej republike na dohodu o pracovnej činnosti ako lekár. Trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával. Považuje spoločnosť odporcu a jej vybudovanie za svoje dieťa a má k nej špecifický vzťah, preto tam chce ďalej vo svojej pozícii pracovať.
K tvrdeniam odporcu o tom, že pracoval pre firmu Alvogen, ktorá je konkurenciou odporcovi uviedol, že firma Alvogen, u ktorej dočasne pôsobil, má v predmete činnosti marketingovú činnosť. Táto spoločnosť však nemala v čase, keď tam pôsobil (do 01. 06. 2011) platnú licenciu na dovoz a distribúciu liečiv a pokiaľ vie, ani teraz ju nemá. Preto je úplne nemožné a nelogické, aby poskytovala marketing ohľadom dovozu a distribúcie liečiv. Podľa jeho názoru, do konkurencie s odporcom by sa firma Alvogen mohla dosť iba vtedy, ak by získala platnú licenciu na takýto dovoz a distribúciu liečiv, čím by logicky poskytovala aj marketingové služby. Nakoniec aj odporca sám uvádza, že marketing je spojený s dovozom a distribúciou liečiv. Preto táto argumentácia nie je správa a pravdivá. Ako podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť ďalej uviedol, že v spoločnosti Alvogen nikdy nebol v pracovnom ani obdobnom pomere a jeho účasť bola výlučne kapitálová. Z ustálenej judikatúry je dostatočne zrejmé, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je podnikateľom. Odporca ničím nepreukázal, že by žalobca v súvislosti so spoločnosťou Alvogen SK, s. r. o., vykonával akúkoľvek činnosť, ktorá je v rozpore so záujmami žalovaného.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 08. 02. 2011 zobral čiastočne návrh na zaplatenie náhrady mzdy v časti 146,04 Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľa v tejto časti súhlasil. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľa a za súhlasu odporcu s čiastočným späťvzatím konanie v časti zaplatenia náhrady mzdy v sume 146,04 Eur zastavil.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom zo dňa 13. 07. 2010 je neplatné a určil, že pracovný pomer trvá, nakoľko neboli splnené všetky hmotnoprávne podmienky, ktoré zákon pre platnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyžaduje.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol ( § 68 ods.2 Zákonníka práce).
Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľom ako zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru.
Základnou charakteristikou pracovnoprávneho vzťahu je podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi. Zamestnanec je povinný plniť a rešpektovať pokyny zamestnávateľa, je teda slabšou stranou pracovnoprávneho vzťahu a zákon mu preto poskytuje väčšiu mieru ochrany.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca ako
zamestnávateľ písomným spôsobom okamžite skončil pracovný pomer so svojím zamestnancom, t. j. navrhovateľom dňa 13. 07. 2010. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 04. 08. 2010. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom. Navrhovateľ sa v zákonnej dvojmesačnej lehote obrátil s návrhom na súd, aby určil neplatnosť predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedené skutočnosti v konaní medzi účastníkmi sporné ani neboli. Navrhovateľ v prejednávanej veci namietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru urobila osoba, ktorá nebola oprávnená konať v mene odporcu ako zamestnávateľa. Zároveň tvrdil, že neboli dané dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko sa nedopustil závažných porušení pracovnej disciplíny, ktoré sú mu vytýkané v bodoch 1 až 5 okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo dané neoprávnenou osobou, súd sa s touto námietkou nestotožnil, nakoľko pani Joanna Nietubyc konala na základe splnomocnenia udeleného v súlade s hmotným právom.
Súd skúmal, či dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnené odporcom voči navrhovateľovi a uvedené v bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13. 07. 2010 boli v súlade so zákonom.
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce urobené písomne a dôvody, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru musia byť skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom nie je možné dodatočne ich meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré neobsahuje uvedené náležitosti je neplatné.
Súd dospel k záveru, že konania, ktorými sa mal navrhovateľ dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny označené odporcom v bodoch 1 až 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru boli vymedzené v prevažnej miere neurčite, nejasne a boli len predpokladané.
V bodoch 1 a 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol že, citujem: “spoločnosť preto predpokladá, že sa tieto podujatia neuskutočnili a k sa uskutočnili, tak za podstatne odlišných okolností a výdavkov , než aké sa považovali„ alebo „tiež sa domnievame, že zatajenie týchto výdavkov pred nadriadenými bolo v rozpore s Vašimi oznamovacími povinnosťami“ alebo „na základe typov a názvov vymazaných súborov je možné sa domnievať, že obsahovali materiál vytvorený v súvislosti s vaším zamestnaním v spoločnosti“.
V bode 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca len všeobecne uviedol, že navrhovateľ požiadal o schválenie výdavkov v schéme, ktorý zahŕňal manželku Evu Sirotnú, v ktorej si vzájomne odsúhlasili výdavky, zvýšenia platov a odmeny a že schéma ako taká kedy ste sa ako štatutárny zástupca jediného spoločníka spoločnosti stali podriadeným zamestnancom manželky v spoločnosti spôsobila jednoznačné porušenie záujmov spoločnosti a jej spoločníka, snažiac sa vyhnúť preskúmaniu výdavkov.
V bode 4 odporca uviedol, že navrhovateľ podpísal dokument označený ako dodatky k jeho pracovným zmluvám so zástupkyňou spoločnosti pani W. ktorý ho oprávňuje na odstupné zodpovedajúce 24- mesačnej priemernej mzde a na iné hmotné výhody, ktoré neboli odsúhlasené žiadnym zodpovedným nadriadeným podľa zásad pre udelenie právomocí a sú aj hrubým porušením pravidiel uplatňovaných u iných porovnateľných zamestnancov a sú výrazne nevýhodné aj pre spoločnosť. Toto predstavuje jednoznačný konflikt záujmov a porušenie zákonnej povinnosti konať v súlade so záujmami zamestnávateľa a chrániť jeho majetok pred stratou alebo zneužitím.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd konštatuje, že v bodoch 1 a 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo potrebné presne uviesť, za ktoré konkrétne podujatia (školenia), ktoré sa podľa názoru odporcu nekonali si navrhovateľ uplatnil náklady a tieto mu boli aj preplatené. Aké konkrétne náklady si mal teda navrhovateľ uplatniť alebo uhradiť, a za ktoré konkrétne neuskutočnené podujatia. Bolo potrebné konkrétne uviesť aké konkrétne výdavky, v akej výške a kedy boli zatajené. V okamžitom skončení pracovného pomeru nebol v bode 1 dostatočne a konkrétne uvedený ani dôvod, kedy navrhovateľ v rozpore so zásadami pre firemné karty nepoužil firemnú kartu hoci to bolo možné. Zo zásad pre firemné karty vyplýva, že karty sa majú používať, ak je to možné. Navrhovateľ súdu uviedol, že platobnú kartu nemohol používať z dôvodu, že túto obdržal až na konci roku 2009 a jej akceptovateľnosť na platenie bola nízka. Podľa názoru súdu teda, ak nebolo možné použiť firemnú kartu nešlo o konanie v rozpore so zásadami pre firemné karty, pretože takéto konanie (nemožnosť použitia firemnej karty) zásady priamo predpokladajú. Pokiaľ navrhovateľ nepoužil kartu tam, kde to nebolo možné, nemohol porušiť pracovnú disciplínu a už vôbec nie závažným spôsobom. Pre okamžité zrušenie pracovného pomeru predpokladajúce závažné porušenia pracovnej disciplíny nie je postačujúce a neobstojí skutkové vymedzenie tohto dôvodu odporcom tak, ako je uvedené v jeho okamžitom skončení pracovného pomeru.
V bode 2 je špecifikácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nielen nejasná a neurčitá, ale odkazuje na schému, ktorá sa nedotýka pracovnoprávneho vzťahu podľa právneho poriadku SR. Odporca nemôže spájať pracovný vzťah navrhovateľa s výkonom jeho činnosti v štatutárnom orgáne jediného spoločníka odporcu. Pravidlo (etický kódex), na ktoré poukazuje odporca je dané nadnárodnou skupinou Actavis, ktoré rieši konanie zamestnanca navonok voči tretím osobám (t. j. je kvázi „konkurenčnou doložkou“). Toto pravidlo v žiadnom prípade nemôže vyvolať nemožnosť zamestnanca riešiť finančné otázky súvisiace s výkonom jeho práce so štatutárnymi orgánmi zamestnávateľa, t. j. odporcu. Z hľadiska pracovného práva SR nie je podstatné kto vykonáva činnosť štatutárneho orgánu zamestnávateľa (t. j. či je to manželka navrhovateľa alebo iná osoba). Zamestnávateľ nemôže na ťarchu zamestnanca riešiť prípadný blízky vzťah zamestnanca a štatutárneho orgánu zamestnávateľa a označovať ho za konflikt záujmov. Pokiaľ zamestnávateľ, ktorého vo funkcii konateľa reprezentovala manželka navrhovateľa videl v jej spolupráci s navrhovateľom „konflikt záujmov“ mohol a mal túto okolnosť riešiť svojimi riadiacimi orgánmi (valným zhromaždením) v súlade s možnosťami vyplývajúcimi z úpravy obchodného práva (napr. odvolanie konateľa) alebo podriadením navrhovateľa inej konkrétne určenej osobe zastupujúcej odporcu ako zamestnávateľa. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca, preto nemôže byť považovaná skutočnosť, že tento predloží na schválenie konateľovi zamestnávateľa výdavky vzniknuté v súvislosti s výkonom jeho práce.
Súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, navrhovateľ bol síce členom štatutárneho orgánu jediného spoločníka odporcu, avšak túto funkciu vkyonával už v roku 2007. Táto skutočnosť zrejmá z obchodného registra bola všeobecne známa a odporcovi dostupná od roku 2007. Nemôže ju použiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v roku 2010 pre uplynutie objektívnej a aj subjektívnej prekluzívnej lehoty.
V bode 3 bolo potrebné uviesť, ktoré konkrétne súbory spolu s akými konkrétnymi údajmi vytvorenými v súvislosti s pracovnou činnosťou navrhovateľa u odporcu boli vymazané, aké konkrétne údaje dôležité pre odporcu mali tieto súbory obsahovať a ktoré konkrétne záujmy odporcu ich vymazanie poškodilo. Bežným pravidlom elektronických dát je totiž aj ich prepis, alebo vymazanie nepotrebných a nepodstatných údajov. Nie každý súbor vytvorený zamestnancom pri výkone jeho práce na služobnom notebooku musí obsahovať údaje, alebo mať charakter súboru ktorý je pre zamestnávateľa podstatný a je potrebné ho chrániť. Odporca ničím nepreukázal, že by bol navrhovateľ v zmysle pracovnej zmluvy alebo iného pre navrhovateľa záväzného interného pokynu povinný uchovávať každý ním vytvorený súbor, alebo žeby mal zákaz odstránenia akéhokoľvek ním vytvoreného súboru.
V bode 4 odporca neuviedol, aké konkrétne dodatky, kedy a kým boli podpísané, kým konkrétne mali byť odsúhlasené a podobne. Súd pokiaľ ide o tento bod odkazuje na dôvody uvedené v bode 2. Dodatky k pracovnej zmluve sú riadne podpísané konateľom odporcu a navrhovateľ ako zamestnanec nenesie žiadnu zodpovednosť za skutočnosť, kto za zamestnávateľa podpisuje dodatky alebo kto vykonáva funkciu konateľa odporcu. Odporca nesporuje pracovnú zmluvu a všetky jej dodatky, ale len tie, ktoré upravujú niektoré finančné benefity zamestnanca. V tomto konaní odporcu je možné vidieť jeho účelovosť vo vzťahu k navrhovateľovi. Sám odporca v konaní uviedol, že dodatky s obdobnými benefitmi a odstupným boli podpísané aj s inými zamestnancami odporcu. Súd poukazuje aj na to, že od počiatku vzniku pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu a počas celého jeho trvania podpisovala pracovnú zmluvu a jej zmeny (dodatky) za odporcu vždy manželka navrhovateľa ako konateľka odporcu. Závažným ani iným porušením pracovnej disciplíny navrhovateľa nemôže byť ani skutočnosť, že dodatky k pracovnej zmluve neboli schválené nadriadeným pracovníkom nadnárodnej skupiny, nakoľko takýto postup nemá oporu v pracovnom práve SR.
Súd konštatuje, že musí byť bez pochybností zrejmé, kedy mal navrhovateľ uvádzanými spôsobmi závažne porušiť pracovnú disciplínu. Bez takéhoto presného časového vymedzenia nie je možné bez pochybností zistiť, či sú uplatnené dôvody okamžitého skončenia prac. pomeru v súlade s ustanovením § 68 ods. 2 Zákonníka práce, a to z hľadiska začiatku plynutia tak objektívnej, ako aj subjektívnej prekluzívnej lehoty. Vzhľadom na uvedené preto súd dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzené v bodoch v bode 1 až 4, považuje v hore uvedených častiach za neurčité a nepreskúmateľné, t. j. za neplatné.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli nedostatočne určité, tak aby nemohli byť zamenené s inými dôvodmi. Neboli odporcom dostatočne konkretizované, a to s uvedením kedy, kde, kto, a na základe akých skutočností naplnil zákonný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani tvrdenie odporcu v bode 1, že podujatie, ktoré sa malo konať dňa 13. 06. 2010 sa nemohlo uskutočniť, nakoľko navrhovateľ bol v tomto čase v Kanade. Potvrdením cestovnej kancelárie bolo preukázané, že aj na podujatí konanom dňa 13. 06. 2010 sa navrhovateľ mohol zúčastniť, nakoľko priletel v ranných hodinách do Viedne, ktorej vzdialenosť od Bratislavy je dostupná autom do cca hodiny.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani tvrdenie odporcu v bode 5, že sa navrhovateľ na telefonickú výzvu a sms správy odporcu nedostavil bez ospravedlnenia do zamestnania, čím sa dopustil neospravedlnenej absencie. Odporca, na ktorom bolo dôkazné bremeno nespochybnil ani nevyvrátil tvrdenie navrhovateľa, že v čase keď ho mal odporca telefonicky kontaktovať na jeho služobný mobil, tento mobil už nemal k dispozícii, keďže ho už skôr odporcovi odovzdal. Navrhovateľ sa preto nedopustil neospravedlnenej absencie.
Pokiaľ odporca poukazoval na znalecký posudok o falšovaní podpisu iného zamestnanca odporcu a na dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzané v inom konaní, týkajúceho sa iných účastníkov, tieto tvrdenia sú vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu z 13. 07. 2010 je neplatné a pracovný pomer navrhovateľa trvá. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľ má v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru nárok na náhradu mzdy, a to odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia navrhovateľa odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
V časti nároku navrhovateľa na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru súd pri určovaní výšky náhrady mzdy vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa zisteného zo mzdy za rozhodné obdobie, ktorým je v prejednávanej veci druhý kalendárny štvrťrok roku 2010, teda zo mzdy za mesiace apríl, máj a jún 2010. Navrhovateľ v rozhodnom období odpracoval podľa výplatných pások 240 pracovných hodín, čo pri dennom dohodnutom 6 hodinovom pracovnom čase predstavuje 40 pracovných dní a bola mu vyplatená brutto mzda vo výške 12 312,33 Eur. Priemerný hrubý hodinový zárobok tak predstavuje sumu 51,3014 Eur (výpočet: 12 312,33 : 240 hodín). Za uplatnené dva dni 30. 08. 2010 a 31. 08. 2010 náhrada mzdy potom predstavuje pre účely rozhodnutia o náhrade mzdy v súlade s citovanými ustanoveniami § 134 Zákonníka práce sumu 615,62 Eur brutto (výpočet 51,3014 x 12 (2 dni x 6 hodín), ktorú sumu súd navrhovateľovi priznal.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa v časti kde sa domáhal, aby súd určil, že odporca je povinný umožniť navrhovateľovi pokračovať v práci nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Takýmto určením (výrokom súdu) sa jeho právne postavenie nijako nezmení z dôvodu, že táto skutočnosť, t. j. umožnenie pokračovať v práci priamo vyplýva z právneho predpisu - Zákonníka práce.
Súd zamietol aj návrh odporcu, ktorým odporca žiadal, aby v prípade ak súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd určil, že od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával. Plne sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že nie sú dané žiadne relevantné dôvody pre ktoré by odporca nemohol navrhovateľa ďalej zamestnávať. Nebolo preukázané žiadne konanie ani činnosť navrhovateľa, ktoré namieta odporca v čase po tom, čo s ním okamžite skončil pracovný pomer, ktoré by bolo v rozpore so záujmami odporcu. Odporca argumentoval domnienkami a nie faktami. Navyše navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti pracuje ako lekár operatér, čo odporca nijako nespochybnil. Navrhovateľ bol len spoločníkom v spoločnosti Alvogen. Majetková účasť v inej obchodnej spoločnosti nezakladá relevantný dôvod na vyhovenie návrhu odporcu. Nebolo ničím relevantne preukázané, žeby pre menovanú spoločnosť vykonával činnosť, ktorá by bola porušením zákazu konkurencie, alebo žeby sa okrem majetkovej účasti nejakým spôsobom podieľal na jej činnosti. Naopak navrhovateľ v konaní opakovane uvádzal, že stál pri zakladaní a rozbiehaní činnosti odporcu, považuje ho za svoje dieťa, dlhé roky tam pracoval a rád by ďalej u odporcu pracoval. Nikto mu doteraz nevysvetlil prečo došlo k takým udalostiam, že musí obhajovať svoje práva na súde. V tejto súvislosti súd musí pre úplnosť uviesť, že všetky okolnosti v prejednávanej veci svedčia o veľmi účelovom konaní odporcu voči navrhovateľovi spočívajúcom na nepodložených domnienkach a predpokladoch odporcu, ktoré nemôže požívať a nepožíva právnu ochranu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a čiastočne úspešnému navrhovateľovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania predstavujúcu trovy právneho zastúpenia jeho právneho zástupcu, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej ku dňu kedy došlo k úkonu právnej služby pozostávajú z:
1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 55,49 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1
písm. a) vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 12. 09. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 13. 09. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 13,87 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní dňa 05. 11. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
3/ Šesť úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 57,- Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 11. 02. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 21. 06. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 24. 06. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 06. 09. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 30. 09. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
4/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 58,69 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 08. 02. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
5/ Režijný paušál - 3 x 7,21 Eur + 6 x 7,41 Eur + 1 x 7,63 Eur, t. j. spolu 73,72 Eur
6/ Cestovné náhrady (vzdialenosť 180 km, spotreba 6,6 l/km, základná náhrada 0,183 Eur/km, cena pohonných hmôt v roku 2010 - 1,101 Eur/liter; cena pohonných hmôt v roku 2011 - 1,346 Eur/liter; cena pohonných hmôt v roku 2012 - 1,395 Eur/liter)
- pojednávanie 05. 11. 2010 - 46,19 Eur
- pojednávanie 11. 02. 2011 - 48,39 Eur
- pojednávanie 15. 04. 2011 - 48,39 Eur
- pojednávanie 24. 06. 2011 - 48,39 Eur
- pojednávanie 30. 09. 2011 - 48,39 Eur
- pojednávanie 08. 02. 2012 - 48,97 Eur
Cestovné náhrady spolu - 288,72 Eur
7/ Náhrada za stratu času
- pojednávanie 05. 11. 2010 - 4 x 12,02 Eur, t. j. 48,08 Eur
- pojednávanie 11. 02. 2011 - 4 x 12,35 Eur, t. j. 49,40 Eur
- pojednávanie 15. 04. 2011 - 4 x 12,35 Eur, t. j. 49,40 Eur
- pojednávanie 24. 06. 2011 - 4 x 12,35 Eur, t. j. 49,40 Eur
- pojednávanie 30. 09. 2011 - 4 x 12,35 Eur, t. j. 49,40 Eur
- pojednávanie 08. 02. 2012 - 4 x 12,71 Eur, t. j. 50,84 Eur
Náhrada za stratu času spolu - 296,52 Eur
Trovy konania spolu 1.184,50 Eur + 20 % DPH, t. j. 1.421,40 Eur.
Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich
vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa 07. 02. 2012. Súd trovy upravil tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu za písomné podanie - zmena žalobného návrhu zo dňa 19. 11. 2010, nakoľko uvedené podanie bolo odstránením vád žalobného návrhu a ich vznik zapríčinil samotný navrhovateľ. Vo zvyšku súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak, ako bola jeho právnym zástupcom vyčíslená, nakoľko bola vyčíslená správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.
Nakoľko bol navrhovateľ od platenia súdneho poplatku za návrh zo zákona oslobodený a v konaní bol úspešný, súd v zmysle § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal na úhradu súdneho poplatku vo výške 136,- Eur (99,50 Eur + 36,50 Eur) odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).