Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-1-2011.pdf
PDF · 151.26 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.2.2012 na Okresnom súde vo Zvolene senát v zložení predseda senátu JUDr. Beata Gešvantnerová, prísediace Elena Valentová, JUDr. Michaela Migasová v trestnej veci obžalovaných T. L. a spol. zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a iné takto,
rozhodol:
Obžalovaný 2/ L. J., nar. XX.XX.XXXX vo S., trvale bytom S., T.. K.. W. XXX/XX, t.č. v ÚVV Q. Q., Obžalovaný 3/ P. Y., nar. XX.XX.XXXX vo S., trvale bytom S., J.. W. XXXX/XX, t.č. v ÚVV Q. Q.,
sa podľa § 285 písm. c/ Tr poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen číslo 3Pv 532/10, ktorou im bolo kladené za vinu
že
po vzájomnej predchádzajúcej dohode s T. L., nar. XX.X.XXXX v R., bytom S., t.č. v ÚVV Q. Q. dňa 01.09.2010 v čase približne o 12.30 h vo S. v priestoroch železničnej stanice v reštaurácii „ Mališ“ oslovili D. Č., nar. XX.XX.XXXX a požiadali ho, aby im dal peniaze na jedlo, na čo im zo svojej peňaženky dobrovoľne dal asi 2,- eur a následne si všetci traja prisadli k nemu k stolu, potom D. Č. vyšiel von z reštaurácie „ Mališ“ popri výčape na záhradnú terasu nachádzajúcu sa na peróne železničnej stanice vo S., kde si sadol na lavice za stôl, tu za ním opätovne prišli, sadli si k nemu na lavice, pričom ho T. L. udrel dlaňou do tváre, po čom D. Č. spadol a ostal ležať na zemi, kde mu L. J. z pravého zadného vrecka nohavíc vytiahol hnedú pánsku peňaženku, z ktorej vybral vodičský preukaz a občiansky preukaz na meno D. Č. a finančnú hotovosť vo výške 25,- eur, následne peňaženku odhodil na zem a peniaze s dokladmi podal P. Y., ktorý si ich odložil do vrecka, po čom všetci traja odišli rýchlym krokom smerom do centra mesta, čím spôsobili D. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XX, okr. R. B. odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 25,- eur, odcudzením vodičského preukazu a občianskeho preukazu škodu v celkovej výške 23,- eur, pričom zranenia mu fyzickým útokom nespôsobili, kde uvedeného konania sa dopustili: napriek tomu, že L. J. bol pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/91 zo dňa 23.10.1991, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne so zaradením do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých, ktorý trest vykonal dňa 23.07.1994,
- pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a iné odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. 3T 9/97 zo dňa 25.04.1997, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne, ktorý trest vykonal v III. nápravnovýchovnej skupine dňa 19.10.2004, P. Y. bol pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 22/91 zo dňa 18.03.1991, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny,
- pre trestný lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a iné odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 3/92 zo dňa 24.02.1992, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 28.09.2003,
- pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona do 01.01.2006 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 8/95 zo dňa 20.02.1995, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 12.09.2002,
teda
- spoločným konaním proti inému mali použiť násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom boli za takýto trestný čin uvedený v ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zákona dvakrát odsúdení k nepodmienečnému trestu odňatia slobody,
čím mali spáchať
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona ako páchatelia za dokonaný trestný čin podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona,
o s l o b o d z u j ú
- pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Naproti súd obžalovaného
T. L., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom S., E. XXX/X, t.č. v ÚVV Q. Q.,
u z n á v a v i n n ý m
že
dňa 1.9.2010 v čase o 12.30 hod. vo S. v priestoroch Železničnej stanice v reštaurácii Mališ D. Č., nar. X.X.XXXX z pravého zadného vrecka nohavíc rýchlym pohybom vytiahol hnedú pánsku peňaženku z ktorej vybral vodičský preukaz a občiansky preukaz a finančnú hotovosť 25 eur, čím mu spôsobil škodu odcudzením hotovosti 25 eur a odcudzením vodičského a občianskeho preukazu škodu 23 eur,
t e d a
prisvojil si cudziu vec, tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. 41 ods.1 ,42 ods.1 Zákona na úhrnný súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 / dvanásť/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 1 písm. b/ Tr. Zákona súd obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. Zákona zrušuje u obžalovaného T. L. výrok o treste rozsudku Okresného súdu Zvolen 3T 15/2009 zo dňa 26.1.2011 právoplatného dňa 11.2.2011 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce a vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému ukladá nahradiť škodu poškodenému D. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XX, okr. R. B. vo výške 25,- eur.
odôvodnenie:
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných T. L., L. J. a P. Y., svedkov - poškodeného D. Č., svedkov V. W., V. Y., L. Q., T. C., D. J., D. Y. , F. Q., I.. U. L. a ďalších, oboznámením
zápisnice o výsluchu svedkyne B., zápisníc o konfrontáciách i rekogníciách, znaleckých posudkov, zápisnice o previerke výpovede na mieste, zápisnice o vydaní veci, odborných vyjadrení, správ a odpisov z registra trestov, ako aj pripojených spisov.
Obžalovaný T. L. vypovedal, že v ten deň popíjali s J. a Y. na stanici, poškodeného vtedy videl asi druhý krát v živote. Išli si kúpiť jesť do reštaurácie a vtedy pýtal od poškodeného drobné na jedlo. Dal im asi 2 eurá, kúpili si jesť a poškodený išiel kúpiť pivo aj poldeci, tieto si kúpil ešte v reštaurácii a vyšiel von na perón do „ záhradky.“ Vyšli za ním, on videl, že mu vypadla peňaženka zo zadného vrecka tak ju zobral z lavičky za jeho chrbtom vytiahol z nej peniaze, drobné aj bankovky, on sa ohradil, povedal, že drobné si môžu nechať, ale celé mu majú vrátiť, načo ho poklepkal po pleci, povedal mu, že tam má dosť peňazí, oni peniaze potrebujú. Premiestnili sa do kruhu k fontáne, kde pili s W., V., W.. Ešte predtým ako peniaze rozdelil ostatným, bol kúpiť víno a tak rozmenil. Prišiel poškodený, že ak mu nevrátia peniaze . Vzhľadom na rozpory oproti výpovedi z prípravného konania bola čítaná jeho výpoveď v ktorej uviedol že na jedlo sa poskladali a že peňaženku vytrhol poškodenému z ruky a peniaze potom dal Y.. K tomu uviedol, že ak v PK uvádzal že sa nato jedlo poskladali myslel tým, že mu doložil poškodený, pretože J. a Y. nemali vôbec peniaze. Je pravda, že dojedali jedlo aj po poškodenom. Ak predtým uvádzal, že vytrhol peňaženku poškodenému a že dal peniaze Y. hovoril to, lebo si neuvedomoval závažnosť veci, bolo mu to jedno. Bol si vedomý, že nie je obvinený za lúpež, myslel si že to bude krádež. Nevravel čistú pravdu.. Na otázku predsedu senátu, aby vysvetlil prečo vo výpovedi z 03.09.010 uvádzal, že peňaženku poškodenému vytrhol, že peňaženku vrátil poškodenému a musí to byť potvrdené pachovou skúškou obžalovaný uviedol že tak vypovedal pred sudcom pretože nechcel meniť výpoveď. Potom zmenil výpoveď lebo si povedal, že pravda vyjde najavo, budú aj svedkovia konania, tak radšej povie pravdu. Poškodený mal dosť vypité. Podľa neho ostalo v peňaženke asi 100,- eur. Keď zobral peňaženku poškodenému, J. driemal za stolom v tej záhradke. Y. sedel vedľa J.. On dal Y. peniaze až potom, keď kúpil za tú dvadsiatku víno, dal mu asi 15 eur, jemu ostalo 10 eur, mohli zobrať z tej peňaženky viac peňazí asi 25-27 eur. J. peniaze nedával. Od nákupu vína po rozdeľovanie peňazí mohli uplynúť dve minúty. Poškodenému zobral peniaze sám nebolo tam žiadne násilie ani lúpež.
Obžalovaný L. J. vypovedal, že s L. a Y. spoločne išli do reštaurácie kúpiť si jesť, mal peniaze aj on, aj L., je možné, že si ešte vypýtal nejaké drobné od poškodeného už si to nepamätá. Kúpili si párky a sadli k poškodenému, tento ako dojedol nechal tam ešte niečo na tanieri, išiel k výčapu kúpiť si pivo, oni po ňom dojedli. Od tohto okamihu už poškodeného nezaregistroval. Vyšli von, sadli si na takú terasu na peróne, kde zdriemol, medzi tým mohol aj prísť ale on o tom nevie. Potom nevie kto ho prebudil či Y., alebo L., že idú do kruhu, kde pili víno s W., s V. Y. a obžalovanými. Keď prišli ku kruhu policajti, poškodený sa pýtal kde sú tie štetky, tie ktoré mi ukradli tie peniaze. Vzhľadom na rozpory oproti výpovedi z prípravného konania bola čítaná jeho výpoveď, v ktorej vypovedal, že ku kruhu prišiel najskôr poškodený sám, až potom s policajtmi. Na otázku predsedu senátu obžalovaný uviedol že najskôr prišiel poškodený sám a o pár minút prišli aj policajtmi. To kde sú tie štetky sa pýtal keď prišiel s policajtmi. Nepamätá si kade šli z tej terasy ku kruhu. Nevedel o ničom, žeby sa tam páchala trestná činnosť, spal .
Obžalovaný P. Y. vypovedal, že spoločne s L. a J. boli na stanici on dal nabíjať mobil vo vestibule. Nepamätá si vôbec, že jedli párky ako to zistil zo spisu, žiadne jedlo si nepamätá. Potom si spomína, že sedeli vonku na tej terase, oproti sedel J., L. sedel vedľa neho. L. od poškodeného ešte pýtal peniaze, poškodený vytiahol peňaženku, nie veľmi ochotne. L. mu vytrhol peňaženku z ruky, vysypal z nej drobné a vybral 25 eur v bankovkách, dve desiatky a jednu päťku. Drobné si dal do vrecka. Poškodený ostal v šoku, že to čo má znamenať a L. mu vypálil tak, že poškodený padol naspäť na lavičku. Určite nepadol na zem , ale na lavičku. Potom mu on vyčítal že čo to robí, povedal mu že je debil, že či si uvedomuje čo to robí, on mu nadal, že je sračka. Zobral si fľašu s vínom, ktorú mal stále so sebou, mal ju so sebou aj keď si nabíjal mobil a išiel ku schodom pri ubytovni, kde začal fajčiť. Po chvíľke prišiel L. a J., L. mu podával 15 eur, že si to majú rozdeliť s J., on nechcel, 10 eur si dal sám do vrecka, potom šiel okolo K., ktorému L. dal tých 15 eur, aby ich rozmenil a doniesol. Potom už prišla polícia a odviedli ich. S policajtmi prišiel aj poškodený a ukázal rukou na nich neurčito, tak ich policajti zobrali. Po odcudzení peňazí už s nimi nesedel. Počas toho ako sedeli na tej terase pôsobil J. akoby spal, on sa aktívne na skutku nepodieľal. Nikomu nič nezobral. Hlavu mal sklonenú na stole. J. sedel vedľa poškodeného. Poškodený dostal zaucho na ľavú stranu tváre, v dôsledku zaucha dopadol nohami o lavičku a dopadol smerom na J. na lavičku. Keď vybral L. peniaze hodil peňaženku na poškodeného, nevie či padla na zem, to si nevšimol, snažil sa čím skôr odtiaľ odísť. Nemal z kade vedieť, čo chystá L.. Odišiel z miesta
prvý sám, oni odišli za ním. L. nemal v rukách nič, keď prišiel za ním k tým schodom, pri ubytovni mohol mať nejaké euro.
Poškodený D. Č. na hlavnom pojednávaní jednoznačne označil ako osobu ktorá ho udrela - doslova bachla a vybrala mu peňaženku obžalovaného J.. Na opakovanú otázku OP svedok uviedol že trvá na tom že facku mu dal prítomný obžalovaný J. a Y. mu ešte povedal, že čo to robí, (svedok len rukou označil obžalovaného Y., nemenoval ho). Je pravda, že prítomný Y. bol zo všetkých najslušnejší. Nevidel žeby si rozdeľovali peniaze, odišli z miesta. J. stál v čase úderu vedľa lavičky. Je pravda, že nemohol v PK na prvý krát označiť miesto kde sa to stalo, lebo si nebol istý, vyšiel von inými dverami a nie je zo S., nepozná to tam. Vzhľadom na podstatné rozpory bola čítaná výpoveď svedka z prípravného konania v ktorej uviedol ,že dňa 01.09.2010 cestoval vlakom a keďže medzi jednotlivými prestupmi mal čas, išiel sa najesť do železničnej reštaurácie, pričom keď si objednal jedlo, pristúpili k nemu traja Rómovia, ktorých si všimol už predtým a začali od neho pýtať peniaze na jedlo. Dal jednému z nich asi 2 eurá, lebo chcel mať od nich pokoj. Tieto peniaze vyberal z hnedej peňaženky, ktorú vytiahol zo zadného vrecka nohavíc a túto si potom dal naspäť. Za tie 2 € si niečo kúpili a prisadli si k nemu, kde následne potom sa on zodvihol a odišiel vonku si pofajčiť, avšak aj tu prišli všetci traja za ním, kde najprv mu navrhovali, že mu zoženú nejakú kurvu a keď nemal záujem, tak mu jeden z nich dal facku na ľavé líce, ktorá bola taká silná, že spadol naspäť na lavičku a ostal ležať na chrbte a vtedy k nemu priskočil ďalší z Rómov a vytrhol mu peňaženku zo zadného vrecka nohavíc, pričom z peňaženky vytiahol doklady, túto hodil na stôl a peniaze hodil ďalšiemu Rómovi, ktorý ich zobral a všetci traja utiekli preč. Tiež bola čítaná výpoveď svedka čl. 178, kde uviedol že jeden mu dal bez varovania facku a druhý mu z vrecka vybral peňaženku , z nej si vybral peniaze a doklady a podal ich tomu tretiemu. Po prečítaní tejto výpovede čl. 178 svedok uviedol že trvá na tom, čo uviedol na hlavnom pojednávaní- že osoba ktorá ho udrela a vybrala mu peňaženku bola tá istá osoba, ale to ako si a či si peniaze odovzdali to už nevie. Vzhľadom k tomu že poškodený označil na hlavnom pojednávaní ako páchateľa J.L., kým v prípravnom konaní L., bola čítaná aj jeho výpoveď čl.184, v ktorej vypovedal , že jeden ho udrel do ramena a druhý mu vytrhol peňaženku zo zadného vrecka nohavíc. Po predložení fotografií označil ako osobu ktorá mu vytrhla peňaženku J. a osobu ktorá ho udrela T. L.. K tomu svedok uviedol ,že podľa neho mu vyšetrovateľka neukázala fotografie. Trvá na tom , že ho udrel tu prítomný J., nie ako predtým vypovedal, že ho udrel T. L.. Nevie prečo je v zápisnici, že ho udrel L.. Ak predtým uvádzal, že spadol pri tom ako sedel po facke, tak to je pravda, spadol ,ale potom sa postavil. L. tam len bol a nič nerobil a Y. sa len spýtal čo robí ten J.Á.. V ten deň vypil tri pivá, tvrdý alkohol nepil. Vzhľadom na ďalšie rozpory bola čítaná aj jeho výpoveď čl. 169, kde vypovedal, že ten najstarší mu dal silnú facku, a on po nej spadol z lavičky dozadu a ostal ležať na chrbte. Vtedy priskočil ten stredný a vytrhol mu peňaženku z vrecka nohavíc. Po prečítaní výpovede svedok uviedol že trvá na tom, že osoba ktorá ho udrela a vybrala mu peňaženku bol J., teda jedna osoba. Nevie prečo je to v jeho výpovedi inak napísané. Tiež bola prečítaná jeho ďalšia výpoveď. Po prečítaní výpovede svedok uviedol že trvá na tom čo uviedol na hlavnom pojednávaní. Nevie prečo je to v zápisnici tak uvedené. Obžalovaný L. k tomu uviedol že svedok klame, zamenil si ich. On sa dopustil krádeže . Ďalej boli čítané výpovede svedka čl.169 a 148- rozpor ohľadom toho že svedok 01.09.2010 uviedol, že z peňaženky mal vytiahnuť peniaze ten kto ju mu vybral z nohavíc a potom ju mal hodiť tomu tretiemu, kým, v konfrontácii z 02.09.2010 uviedol čl. 148, že peňaženku mu vytrhol J., peniaze vybral z peňaženky ten najstarší čo sa s ním konfrontoval predtým a peniaze dal tomu tretiemu, predtým mu ten najstarší dal facku. Ďalej uviedol, že tú peňaženku ozaj zodvihol sám, ale policajti tam už boli. On dopadol na chrbát, už sa na ten incident nepamätá. To, že ho udrel J. a zobral mu peňaženku si pamätá. Dostal aj úder do pleca aj facku, prvé bolo buchnutie, tú peňaženku mu zobrali, keď spadol. Nevie či spadol v dôsledku buchnutia alebo facky. Y. nebola tá osoba ktorej podali peniaze a utekal z miesta činu. Tie peniaze asi podal J. L., určite nie Y..
Svedkyňa L. Q. vypovedala, že v čase skutku pracovala ako čašníčka v staničnej reštaurácii , okolo obeda prišli policajti a jeden pán, ktorý sa tam bol v ten deň najesť. Videla ho vychádzať, za ním šli obžalovaní. Obžalovaní mohli posedávať v záhradnej reštaurácii ale ona si ich nevšimla. Poškodený sa jej nezdal byť pod vplyvom alkoholu. Videla ich ,ako vychádzali len z reštaurácie nevie kam šli. Ak uvádzala vo svojej výpovedi, že vychádzali do vestibulu, usudzovala zo smeru ich chôdze, išli rovno. Tak sa ide do vestibulu.
Svedkyňa T. C. vypovedala, že v ten deň predávala v časti, kde sa predáva alkohol a cigarety a potraviny, ona nič nevidela, svoju výpoveď z polície musí zmeniť, tí traja páni čo u nej kupovali čučo a skladali sa naň, nie sú tu prítomní obžalovaní. Tú zmenu výpovede chce urobiť po rozhovore s Q. pretože táto to
musela vidieť. Ešte tam v ten deň pracovala pri výčape a v reštaurácii pani krstným menom L., priezvisko nevie, ktorá je zamestnaná tiež u pána L.. Preto bola čítaná jej výpoveď v ktorej uviedla že si pamätá jedného pána z Oravy, ktorý obedoval v jedálni a žiadal obvinených aby mu dali pokoj. K tomu uviedla že chce zmeniť túto výpoveď, obžalovaní na HP nie sú tí, ktorí kupovali víno. V čase výsluchu bola chorá, nečítala si výpoveď. Mala silný zápal nadobličiek, boli to hrozné bolesti.
Svedok Ing. U. L. vypovedal že v ten deň vykonával službu spolu s kolegom B. U. a W.. Prišiel za nimi poškodený, že bol lúpežne prepadnutý, že najskôr jedol v reštaurácii u Mališa, pýtali od neho peniaze, nechcel dať, tak odišiel z reštaurácie, nevedel upresniť miesto kam išiel, lebo mal vypité a nie je stadeto. Tak raz ukazoval priestor prvého nástupišťa, kde je taká terasa a potom ukázal ako druhé miesto lavičku pri stanovisku taxíkov. Povedal, že keď tam prišiel, jeden z nich ho udrel do tváre, druhý mu vytiahol peňaženku zdá sa mu, že zo zadného vrecka. Poškodený sa potom nejako prebral na zemi, peňaženka ležala pri jeho nohách, zistil, že mu chýbajú doklady a finančná hotovosť. Tak to prišiel oznámiť. Najskôr šli hľadať podozrivých videli ich v parku, poškodený ich opoznal a ukázal prstom jednotlivo, všetkých troch obžalovaných ako sú na HP , ešte predtým ich popisoval, že sú silnejšej postavy. Nepamätá si ,či tam ešte niekto bol, keď ich ukazoval. Je pravda, že poškodený bol dezorientový aj vplyvom alkoholu, ako prvé miesto mi popísal tú terasu na peróne ako miesto kde došlo k napadnutiu. Oznámili to obvodnému oddeleniu, on strážil obžalovaných. Poškodený bol s B. U.. Zdá sa mu, že obžalovaní stáli v parku v okruhu tej fontány, v parku Višňovského. V úradnom zázname, ktorý spísal ,sú uvedené veci, ktoré zisťoval od poškodeného. Neboli prítomní pri úkonoch policajtov, ktorí ich prevzali. Je pravda, že potom vyťažoval svedkov v tejto veci, konkrétne aj C. tá mu povedala, že si u nej taký silnejší kupoval víno za drobné. Podľa neho bol dezorientovaný poškodený po skutku v dôsledku toho že dostal niekoľko úderov do tváre a kopancov, on povedal, že dostal údery do hlavy. Bol v šoku. Pokiaľ svedok na HP hovoril o kopancoch, poškodený toto nespomínal a nevie z toho ani uviesť či hovoril o viacerých úderoch alebo jednom údere, určite tam bol jeden úder päsťou a poškodený sa potom začal kryť. Poškodený mu to hovoril a že cítil, že mu vyberajú zozadu veci. Keďže často sa stáva, že stratu veci oznamujú aj bezdomovci len aby sa vyhli pokute, zvyknú v teréne preverovať ich tvrdenie, idú s nimi na to miesto, poukazujú im miesto, spôsob, aj v tomto prípade to tak bolo. Poškodený si nebol istý len miestom, tie osoby označil hneď, ukázal prstom. V takýchto veciach treba konať hneď lebo sa môžu rozpŕchnuť tieto osoby. To ako bol poškodený napadnutý im opísal hneď ako prišiel . Nepamätá si, kto sa prvý s poškodeným rozprával. Keď išli do parku, B. bol s poškodeným meter odo neho a poškodený prstom ukázal obžalovaných. Poškodený neuvádzal konkrétnu osobu, ktorá ho udrela. Obžalovaných opoznal ako osoby, ktoré s ním boli v reštaurácii a pristúpili k nemu na terasu. Podľa jeho názoru to mohla byť aj jedna osoba. S tým kopnutím sa svedok zmýlil, majú toho veľa, nemôže si to pamätať. Svedok L. W. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. V ten deň pracoval ako stála služba. Majú kamerový systém, ktorý ale nenahráva a nezaberal priestory peróna. Prišiel poškodený oznámiť, že bol napadnutý. Zistil či nie je zranený a poslal hliadku na miesto kam mali odísť podozriví aj s poškodeným. Vrátili sa na oddelenie s ďalšími tromi osobami a s poškodeným. Jemu poškodený označil priestor lavičky pri taxíkoch ako miesto kde mal byť okradnutý.
Svedkyňa V. W. vypovedala že popíja s týmito tromi, aj popíjala 01.09.2010 ale s kým presne, si nepamätá. Sú to jej kamaráti. Preto bola čítaná výpoveď svedkyne z 01.09.2010. V nej uviedla že v ten deň pila s obžalovanými , víno bola kúpiť Q. a potom keď boli pred vchodom , prišli po nich policajti. Nikomu nedávali peniaze. Po prečítaní výpovede svedkyňa uviedla že trvá na tom, čo uvádzala, bolo to tak.
Svedkyňa V. Y. vypovedala že v ten deň popíjala s obžalovanými, ktorí odbiehali kupovať víno a cigarety. Jej dal cigarety jeden pán a kúpil jej aj víno. Obžalovaní žiadne peniaze nemohli mať, pilo sa to čo jej ten pán dal.
Svedkyňa Y. Y. vypovedala že bola pre deti zo školy, zastavili sa v reštaurácii na stanici, kde deti jedli, ona zatiaľ fajčila vonku, stála tam aj s bratom D. Y. ktorého tam stretla. Stáli čelom k záhradnej terase na nástupišti. Videla sedieť na lavičke Y. s J., J. mal sklonenú hlavu akoby spal, podľa nej bol pod vplyvom alkoholu, oproti nim ale na druhej strane sedel L. s poškodeným. Ona nevidela, žeby mu niekto niečo zobral, len počula ako Y. hovoril L., aby vrátil poškodenému peňaženku. To počul aj jej brat. Keď odišla, všetci štyria sedeli na svojich miestach. S bratom sa o tomto nerozprávali. Po nahliadnutí do dokumentácie svedkyňa na čl. 431 označila na fotke číslo 9, že pri druhom okne zľava na lavičke sedel poškodený s obžalovaným L. a oproti nim ďalej sedeli Y.U. s J. ale presné miesto lavičky už nevie označiť.
Bol to poškodený na fotodokumentácii. Vzhľadom na rozpory oproti prípravnému konaniu bola čítaná jej výpoveď z prípravného konania v ktorej uviedla že videla ako T. siahol tomu pánovi do vrecka, bližšie sa k tomu nevie vyjadriť, ten pán potom kričal na neho že čo to robí. Y. hovoril T. aby vrátil tie peniaze. Po prečítaní výpovede svedkyňa uviedla že ona nehovorila, že videla ako T. siahol poškodenému do vrecka a že mu poškodený mal niečo hovoriť, to ju nútili k výpovedi na polícii, ona to nevidela, možno mu zobral. Nevie prečo je to v tej výpovedi. Nepamätá si už kde sedeli.
Svedok D. Y. vypovedal, že veľa pije a potom má výpadky a už si nič nepamätá. Po prečítaní výpovede z prípravného konania v ktorej vypovedal že videl ako L. berie poškodenému peniaze- peňaženku, nevie akým spôsobom a J. spal, svedok uviedol, že to bolo tak, ako to uvádzal.
Znalec MUDr. Peter Vážny predniesol závery znaleckých posudkov ktoré vypracovali znalci z odboru zdravotníctva - psychiatrie MUDr. Peter Vážny a MUDr. Tibor Ďurian. V záveroch znaleckých posudkov je okrem iného konštatované, že pokiaľ sa týka obžalovaného T. L. tento v čase spáchania žalovaného zločinu netrpel žiadnou duševnou chorobou, ktorá by ovplyvňovala jeho konanie, pričom však v jeho správaní prevažuje agresivita, ktorá je jeho osobe vlastná. Nakoľko u obvineného nebola zistená žiadna duševná porucha alebo choroba v pravom slova zmysle, znalci nenavrhujú žiadnu formu liečenia. Pokiaľ sa týka prípadného vplyvu uloženia trestu na obžalovaného T. L. tu sa znalci vyjadrujú v tom zmysle, že aj napriek jeho predchádzajúcej trestnej minulosti je istá nádej nápravy pri dlhšom treste. Pokiaľ sa týka obžalovaného L. J. tu znalci konštatujú, že pokiaľ sa týka trestnej minulosti obžalovaného takisto je nádej pri uložení trestu dlhšieho charakteru k jeho náprave a uvedomení si svojho konania, pričom obžalovaný v čase spáchania skutku bol si plne vedomý svojho konania a netrpel žiadnou duševnou chorobou či poruchou a preto znalci nenavrhli uloženie žiadnej formy liečenia. V písomnom vyhotovení znaleckého posudku týkajúceho sa skúmania duševného stavu obžalovaného P. Y. sa konštatujú tie isté skutočnosti ako pri obžalovanom L. a J., t. j. že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel a ani netrpí žiadnou duševnou poruchou či chorobou, plne chápe zmysel trestného stíhania, pričom vyšetrením bol u obžalovaného zistený syndróm závislosti na alkohole, kde v štádiu vyšetrenia sa obžalovaný nachádzal vo fáze abstinencie vynútenej väzbou. Znalci však nenavrhujú žiaden druh liečenia.
Svedok stržm. T. R. vypočutý na návrh obhajcu uviedol, že pokiaľ ide o úradný záznam na ktorom je podpísaný v tejto veci, on ho nespisoval, vždy ho spisuje veliteľ hliadky v tomto prípade to bol pán P.. Boli vyslaní zo stálej služby na ŽP Zvolen, V čase príchodu tam boli tri osoby. Eskortovali ich na OO PZ Zvolen, po príchode na OO PZ bol spísaný úradný záznam. Myslí , že úradný záznam spisovali na základe informácie od ŽP, ale presne si to už nepamätá. Nevie kto mal zobrať peňaženku poškodenému.
Svedok Mjr. Ing. T. B. vypovedal, že vo veci vykonával úkony ako vyšetrovateľ od nahlásenia výjazdu. Vec oznámil poškodený, ktorý uviedol, že jeden z obžalovaných mu dal facku, jeden mu zobral peňaženku a jeden od neho zobral peniaze. Poškodený bol pred OR PZ a mal pri sebe aj peňaženku, ktorú mu mali páchatelia zobrať a potom ju mali zahodiť. Požiadal ho o vydanie veci, čo poškodený spravil. Vypočul poškodeného a urobil ohliadku miesta činu. Podľa výpovede poškodeného malo ísť o miesto pred stanicou, pri lavičkách, zvonku stanice ako je na čl. 416. Uisťoval sa, či je to miesto, on to potvrdzoval. Miesto malo byť monitorované kamerami, ale záznam nebol uložený. Vie, že sa robili aj ďalšie úkony aj s obžalovanými, rekognícia, bolo vznesené obvinenie a konfrontácia. Zápisnice spisoval klasickým spôsobom, všetci ju dobrovoľne podpísali. Myslí, že konfrontácie sa robili na druhý deň, robil asi dve, pretože jeden obvinený nevypovedal. Na konkrétne vyjadrenia strán si nespomína. Miesto, ktoré označil poškodený bolo znehodnotené inými osobami, ktoré tam neskôr sedeli. Skutkovú vetu v uznesení ustálil podľa úradného záznamu a výpovede poškodeného. Pri rekogníciách žiadal poškodeného o označenie osoby, ktorá ho mala udrieť, respektíve nech popíše čo ktorá osoba spravila a to zapísal do tej zápisnice o rekognícii. Pre ustálenie skutkového deja považoval za podstatné procesné úkony, nie úradné záznamy. Čo sa týka Y., poškodený hovoril, že tento tú peňaženku prevzal. Poškodený od počiatku hovoril, že tú peňaženku zobral Y.. Je pravda, že pri rekognícii povedal, že Y. bol najslušnejší. Myslí, že poškodený začal meniť výpoveď pri konfrontácii, bolo mu to dlho.
Svedok D. A. vypovedal že si nepamätá na obsah úradného záznamu, spisoval ho člen hliadky. Oni v tejto veci robili eskortu obžalovaným. Nevie ako sa dostali informácie do úradného záznamu. Šéfom hliadky bol D. B..
Svedok D. B. uviedol, že údaje v úradnom zázname získali pravdepodobne od ŽP, nemali to odkiaľ vedieť. Nevie kto spisoval ten úradný záznam, možno že aj on. Boli pri tom všetci. Nevie odkiaľ boli tie informácie čo sú v zázname, od ktorého konkrétneho ŽP.
Svedok práp. T. A. uviedol že si nespomína kto spisoval úradný záznam čl. 2. Nepamätá sa či v tejto veci vyťažovali poškodeného a nevie odkiaľ pochádzajú údaje v úradnom zázname. Keď obvykle spisujú úradný záznam vychádzajú buď z údajov samotného poškodeného alebo ak vo veci už konala ŽP z údajov od ŽP.
Svedok L. W. uviedol, že nerealizoval obmedzenie osobnej slobody obžalovaných. Volal stálu službu OO PZ Zvolen, keďže podozrivé osoby boli u nich dobrovoľne, čakali na príchod hliadky, tak sa obvykle spisuje len úradný záznam hliadky k tomuto úkonu, to je že prišla hliadka OO PZ a vec ako príslušná to prevzala. Tento úradný záznam sa odovzdá štátnej polícii, do neho hliadka ŽP uvedie všetko, čo o veci vie.
Svedok ppráp. D. U. uviedol, že bol prítomný pri spisovaní záznamu, ale nevie kto ho spisoval, on určite nie. Zdrojom boli informácie od poškodeného, myslí, že ho niekto z hliadok vypočul na mieste. On ho nevypočúval patrí k zásahovej skupine, on sa administratívou nezaoberá. Podľa jeho vedomia sa vyjadrenia podozrivých osôb nepíšu.
Svedok D. J. , brat obžalovaného L. J., uviedol, že v ten deň hľadal brata na ŽS sedel v záhradke na peróne. Sedel tam aj T. L. a P. Y.. S nimi tam sedel aj ten jeden pán, meno nevie. L. spal, tak povedal Samovi aby ho doviedol k tomu kruhu, počas toho videl L. ako vytiahol peňaženku tomu neznámemu čo sedel vedľa neho. Vytiahol mu ju zo zadného vrecka nohavíc. On stál oproti nim, takže nevidel zadnú časť poškodeného. Nevie čo tá neznáma osoba potom robila, on išiel odtiaľ preč. Počas toho, ako mu L. vyťahoval peňaženku, J. spal, a P. hovoril L. čo to robí. Potom sa s obžalovaným nestretol, odišiel do Lidlu. Keď sa vrátil už tam boli policajné hliadky a odvážali ich. Nevie ako reagoval poškodený keď mu vytiahol L. peňaženku. Vzhľadom na rozpory oproti prípravnému konaniu bola čítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania. Tu uviedol, že si pamätá ako hľadal raz brata, ktorého našiel práve vtedy, keď L. vytrhol peňaženku tam stojacemu neznámemu mužovi a túto peňaženku T. L. vytrhol poškodenému zo zadného vrecka. V tom čase muž sedel na lavici vedľa T. L. a videl ako mu L. ťahá peňaženku, keď sedel vedľa neho. P. Y.Š. vtedy kričal na L., aby to nechal. Napadnutie poškodeného však nevidel. Podľa neho však poškodený mal vypité. Po prečítaní výpovede svedok uviedol že to môže byť tak ,ako to uvádzal, on si to už nepamätá.
Znalec PhDr. Cupák predniesol na hlavnom pojednávaní závery svojich znaleckých posudkov podľa ktorých je agresivita osobnosti obžalovaného L. vlastná ale je istá nádej na jeho nápravu i uložením kratšieho trestu do 25 rokov. To isté konštatoval i u obžalovaného L. J.. P. Y. má v osobnosti agresivitu v miere bežnej v populácii.
Svedok F. Q. prezývaný K. k veci uviedol, že niekedy v letných mesiacoch, keď išiel z roboty asi okolo obeda na peróne stretol L., J.Á. a Y., pričom mu Y. dal do ruky 10 € a prosil ho, aby mu išiel do potravín kúpiť víno, pričom to aj išiel kúpiť. Videl na mieste spiaceho J. ale nevidel, keď ich brali policajti. On sa o tom dozvedel od iných cigánov. Pochybuje žeby niekoho okradli. Podľa neho mali dosť vypité. Oni si vtedy zarábali zberom železa. K tomu uviedol obžalovaný Y. že sa s tu prítomným svedkom stretli pri fontáne pred ubytovňou , nie v reštaurácii. Je pravda, že sa zastavil pri nich a L. mu dal 15 eur, aby šiel rozmeniť, on mu nedával peniaze. Svedok trval na tom že dostal 10 eur od Y..
Svedkyňa C. L. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, že bola s D. J. a jeho družkou pri kruhu, potom si išli kúpiť víno a potom pili a fajčili na peróne na terase. Videla tam sedieť L., Y. a J. a neznámeho pána. J. spal, ona videla ako L. zobral poškodenému zo zadného vrecka peňaženku a nechal si ju. Či vyberal aj peniaze nevidela. Nevidela že by fyzicky napadol poškodeného. Y. sa potom s L. pohádal. Podľa nej mal poškodený dosť vypité, jeho reakciu si nevšimla. Podľa nej Y. počas incidentu len sedel, ona sa nato ale nepamätá. Y. skočil do L. že čo to robí.
Svedok B. U. vypovedal, že počas hliadky šiel s mužom, ktorý tvrdil že bol okradnutý a napadnutý pozrieť okolie stanice a poškodený mu označil tri osoby, označil aj osobu ktorá ho napadla a ktorá ho okradla.
Jemu sa zdal zorientovaný. Svedok B. U. vypovedal že poškodený mu označil aj osobu ktorá ho mala napadnúť- L.. J. mu mal ukradnúť veci. Poškodený mu nehovoril kde sa to malo stať.
Súčasťou spisového materiálu sú zápisnice z vykonaných rekognícií medzi poškodeným a obvinenými, kde v rámci týchto poškodený jednoznačne opoznal všetkých troch obvinených, ktorých aj identifikoval a uviedol akým spôsobom mu odcudzili finančnú hotovosť, ako aj ktorá osoba ho fyzicky napadla, pričom ako útočníka označil T. L..
Z oznámenia vedúceho Oddelenia železničnej polície Zvolen bolo zistené, že kamerový systém v železničnej stanici Zvolen plní len monitorovaciu funkciu z toho dôvodu sa záznam z kamerového systému nenahráva. Takisto v priestoroch reštaurácie sa jedná len o monitorovací záznam.
Obžalovaný T. L. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Z ústavu na výkon väzby je hodnotený kladne s tým, že ústavný poriadok dodržiava. Priestupkovo bol riešený celkovo 17-krát vo väčšine prípadov pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 Zákona o priestupkoch. Takisto bol opakovane riešený príslušníkmi mestskej polície pre požívanie alkoholu na verejnom priestranstve celkovo 19-krát. Doposiaľ bol 6-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 22/91 zo dňa 18.03.1991 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov 6 mesiacov, ktorý vykonal v III. NVS. Podľa rozsudku vo veci Okresného súdu Zvolen 3T 15/2009 z 26.1.2011 právoplatného 11.2.2011 bol obžalovaný uznaný vinným za trestný čin podľa § 222 ods.1 Tr. zák a bol mu uložený úhrnný podmienečný trest vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 18 mesiacov.
Obžalovaný L. J. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Z ústavu na výkon väzby je hodnotený s tým, že viackrát bol upozornený na dodržiavanie ústavného poriadku a denného režimu, pričom bol disciplinárne potrestaný za nedodržanie denného režimu. Doposiaľ bol 8-krát priestupkovo riešený takisto prevažne pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 Zákona o priestupkoch. Takisto má záznamy o riešení priestupkov mestskou políciou a to 12-krát pre požívanie alkoholu na verejných priestranstvách. Súdne trestaný bol 5-krát, naposledy rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 5T 81/96 zo dňa 20.06.1997 pre trestný čin podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona a iné k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov nepodmienečne so zaradením do II. NVS.
Obžalovaný P. Y. z ústavu na výkon väzby je hodnotený kladne s tým, že ústavný poriadok dodržiava a disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ bol priestupkovo riešený 2-krát pre rôzne priestupky a súdne trestaný bol vychádzajúc z priloženého odpisu z RT celkovo 10-krát, naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 11/08 zo dňa 05.11.2008 pre prečin podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené konfrontácie medzi obvinenými a poškodeným . Pri konfrontácii z 2.9.2010 s L. poškodený uviedol, že jeden z nich mu ponúkol, že mu zoženie kurvu, to odmietol , vtedy mu strelil, druhý mu vytiahol peňaženku a podal tomu tretiemu. T. L. tu uviedol že to nie je pravda, on mu peňaženku len vytrhol z ruky, vybral z nej 25 eur celých - ktoré podal Y. a drobné, ktoré si podelili. Pri konfrontácii z 2.9.2010 s L. J. poškodený uviedol, že J. mu vytrhol z vrecka nohavíc tú peňaženku, peniaze však vybral ten najstarší a dal ich tomu tretiemu. Predtým mu ten najstarší dal facku. Pri ďalšej konfrontácii s týmto obžalovaným 1.12.2010 zotrval na tom že peňaženku mu vytrhol J., udrel ho L.. V tejto zápisnici poškodený uviedol, že peňaženku našiel policajt a zistil, že peniaze tam nie sú , kým vo výpovedi z 1.9.2010 uviedol že ešte kým zadržali tých rómov zobral tú peňaženku a zistil že tam nechali 100 eurovú bankovku ktorú si nevšimli. Peňaženku vydal vyšetrovateľovi pred výsluchom. Pri konfrontácii medzi poškodeným a P. Y. uviedol Y. že poškodenému vytrhol peňaženku L., poškodený tu trval na tom že mu ju vytrhol J.. Boli oboznámené i zápisnice o rekognícii. Poškodený podľa zápisnice o rekognícii uviedol že L. J. ho neudrel, len mu vytrhol peňaženku. Pri ďalšej rekognícii označil T. L. ako osobu ktorá mu „tresla“.
Tiež boli oboznámené: zápisnica o ohliadke miesta činu ,zápisnica o previerke výpovede na mieste, zápisnica o vydaní veci, z týchto je zrejmé že poškodený najskôr označil ako miesto činu lavičky pri stanovisku taxíkov čl. 414, potom pri previerke výpovede označil iné miesto čl. 430.
Ako vyplýva zo zápisnice o vydaní veci 1.9.2010 poškodený vydal vyšetrovateľovi peňaženku v ktorej bol obnos 100 eur. Tiež boli oboznámené rozsudky týkajúce sa predchádzajúcich odsúdení obžalovaných ako boli uvedené v obžalobe:1T 132/1991, 4T 8/1995, 4T 77/1985, 5T 73/1979, 1T 22/1991, 1T 3/1991, 1T 11/1988
Svedkyňa L. B. ,ktorej výpoveď bola čítaná vypovedala, že pracovala vo výčape. Obvinení chodia do výčapu každý deň. Prišiel za ňou poškodený ,že ho okradli. Ona obvinených s poškodeným nevidela. Poškodený si u nej v ten deň kupoval jedenie. Na druhý deň sa od policajtov dozvedela čo sa malo stať.
Na základe takto vykonaných dôkazov okresný súd rozsudkom z 11.5.2001 súd všetkých obžalovaných oslobodil spod obžaloby , pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Konštatoval vo svojom rozhodnutí, že výpoveď poškodeného ktorá bola v tomto prípade rozhodujúca, bola na hlavnom pojednávaní úplne odlišná od výpovede v prípravnom konaní. Poškodený aj v prípravnom konaní menil podstatné okolnosti, napríklad aj miesto činu, spôsob ako bola nájdená peňaženka poradie osôb ako ho mali napadnúť, spôsob ako ho mali napadnúť. V jednej výpovedi z prípravného konania opisoval len facku od jedného páchateľa /L./ , ktorá mala byť tak silná že padol, /169/ v ďalšej aj buchnát do ramena a že nespadol /čl.184/ .Tiež menil výpoveď ohľadom toho čo mali pri tom jednotlivé osoby urobiť. Na hlavnom pojednávaní napriek opakovaným poukazom na rozpor oproti prípravnému konaniu označil ako osobu ktorá mu dala aj facku a okradla ho J. a L. označil ako „asi“ osobu ktorému mal dať J. peniaze. Súd konštatoval vo výpovedi tohto svedka poškodeného podstatné rozpory, ktoré nemohli byť spôsobené odstupom času ani jednoduchosťou svedka. Z výpovede P. Y.U. na hlavnom pojednávaní vyplývalo, že sa poškodený pýtal aj Y. ako to vlastne bolo. Poškodený si dej vôbec nepamätal, bol pod vplyvom alkoholu, tiež menil výpoveď k množstvu a druhu požitých alkoholických nápojov. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že pil len pivo, výslovne povedal že tvrdý alkohol nepil, v prípravnom konaní uviedol, že vypil pivo a poldeci. Výpoveď tohto svedka-poškodeného súd považoval za nevierohodnú . Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy, obžalovaný P. Y. tvrdil že L. najskôr vytrhol peňaženku a následne mal vypáliť zaucho poškodenému, čo bolo v rozpore s tvrdením poškodeného v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní. J. sa vyjadril, že L. vytiahol poškodenému peňaženku, svedkyňa Q. nevidela nič. Svedkyňa C. zmenila výpoveď z prípravného konania, že obžalovaní kupovali u nej víno, na hlavnom pojednávaní uviedla, že to boli iné osoby. Svedkyňa L. potvrdila, že L. vytiahol poškodenému peňaženku, ale nevidela, žeby ho napadol. Svedkyňa Y. Y. podstatným spôsobom pozmenila výpoveď oproti prípravnému konaniu, keď na hlavnom pojednávaní poprela, že uviedla vo svojej pôvodnej výpovedi , že videla ako T. L. vybral poškodenému z vrecka peňaženku. Pokiaľ ide o výpoveď D. J. je bratom obžalovaného L. J., ktorého na hlavnom pojednávaní usvedčoval ako jediného páchateľa poškodený. Preto i o tejto výpovedi mal súd dôvodné pochybnosti. Ani samotné priznanie odcudzenia peňazí T. L. podľa názoru súdu nebolo nepochybným dôkazom v prospech jeho viny, pretože sám niekoľkokrát podstatným spôsobom zmenil výpoveď a poškodený vo výpovedi bezprostredne po skutku uviedol, že ten najstarší -L. mu dal facku, a peňaženku mu zobral ten stredný , zarastený v tmavom / J./. Preto mal súd pochybnosti aj o vierohodnosti tvrdení týchto svedkov a nemohol bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že peňaženku zobral poškodenému T. L.. Po zhodnotení ďalších dôkazov súd všetkých obžalovaných oslobodil spod obžaloby , pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Krajský súd Banská Bystrica uznesením 2To 194/2011 zo dňa 13.10.2011 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen 2T 1/2011 z 11.5.2011 v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici rozsudok trpel chybami v napadnutých výrokoch pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Súd sa nevysporiadal s tvrdením poškodeného akým spôsobom došlo k jeho napadnutiu a ani s tým, že obžalovaný L. sa k takémuto protiprávnemu konaniu aj keď nie v zmysle obžaloby doznal. Jeho tvrdenie potvrdil aj obžalovaný Y.. Krajský súd ďalej uzavrel, že minimálne v prípade výpovede obžalovaného T. L. a P. Y. je zrejmé, že obžalovaný L. mal vytrhnúť poškodenému z rúk peňaženku, čím naplnil minimálne zákonné znaky trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zákona. Krajský súd uložil Okresnému súdu na hlavnom pojednávaní odstrániť rozpor v tvrdení poškodeného, kto mu vytrhol z ruky peňaženku, pokiaľ sa taký
rozpor nebude dať odstrániť, musí potom vychádzať z tvrdení obžalovaného L. a Y.. Tiež bude musieť vykonané dôkazy vyhodnotiť a odôvodniť, prečo jednotlivým dôkazom uveril, alebo neuveril.
Okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom poškodeného D. Č. na hlavnom pojednávaní. Tento uviedol, že už k veci nechce nič povedať. Ďalej na výzvu súdu vypovedal, že prítomný T. L. ho udrel, P. Y. mu vytrhol peňaženku a L. J. je nevinný. Tieto osoby na pojednávaní aj označil. Vzhľadom na rozpor oproti výpovedi z prípravného konania bola čítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania ku ktorej poškodený uviedol, že ak pred tým hovoril, že P. Y. nič neurobil, tak teraz hovorí, že J. nič neurobil. Ďalej zmenil výpoveď priamo na pojednávaní a vypovedal, že P. Y. nič neurobil, ten je nevinný, on si ich nepamätá. Trvá na tom, že ho udrel do pleca L., ale nevie sa vyjadriť, či ho udrel alebo mu dal facku. Keď povedal, že Y. nič neurobil, tak tú peňaženku musel zobrať J.. Vzhľadom na rozpor oproti výpovedi na predchádzajúcom hlavnom pojednaní bola čítaná výpoveď tohto poškodeného z HP v ktorej označil J., ako osobu, ktorá ho udrela a aj mu zobrala peňaženku. Na žiadosť súdu, aby vysvetlil tieto rozpory vypovedal, že už ich nerozoznáva navzájom, nevie ktorý je ktorý a ktorý čo spravil.
Na základe takto doplneného dokazovania súd opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s § 2 ods.12 Tr. por. podľa vlastného vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho kto ich obstaral. Súd musel konštatovať zo všetkých výpovedí poškodeného závažné pochybnosti o mieste spáchania skutku, priebehu skutku a rozpornú identifikáciu osôb, ktoré sa mali dopustiť konania popísaného v obžalobe. Rozpory vo výpovedi poškodeného sa súdu nepodarilo odstrániť, naopak jeho ďalšou výpoveďou boli tieto rozpory prehĺbené. Na ostatnom pojednávaní poškodený ponúkol opäť novú verziu, osoba ktorá ho udrela bol Martinka a osoba , ktorá mu vzala peňaženku /opäť už uvádza že jedna osoba ho udrela a ďalšia mu vzala peňaženku/ bol Y.. Súd nevidel dôvod považovať tvrdenia poškodeného z prípravného konania o priebehu spáchania skutku ako ich opisoval bezprostredne po skutku policajtom, ktorí boli vypočutí ako svedkovia- za nepochybné, keď poškodený už od počiatku sa pomýlil najmenej v mieste spáchania skutku. Dôkazom sú zápisnica o ohliadke miesta činu z 1.9.2010 kde poškodený opísal miesto činu- pred budovou ŽS pri dvoch betónových lavičkách a previerka výpovedí poškodeného čl 420-427 z 14.12.2010, kde opísal ako miesto činu terasu reštaurácie na peróne. Z jedného dňa na druhý nevedel zreprodukovať čo vlastne pred skutkom konzumoval, čo pil. Svedčia o tom prvotné výpovede z 1.9.2010 a z 2.9.2010, najskôr vypovedal že konzumoval segedínsky guláš, potom že mäso s kapustou a knedľou. Následne úplne inak v ďalšej výpovedi vypovedal k tomu, kto sa akého konania mal dopustiť a v akej časovej následnosti, či po údere spadol a ako mu mali vybrať z vrecka peňaženku. Svedok už nielenže jednotlivé osoby nedokázal opoznať, ale raz vypovedal že osoba ktorá mu mala dať facku a zobrať peňaženku bola jedna a tá istá osoba a raz vypovedal že išlo o dve odlišné osoby. Z vykonaných dôkazov vyplýva že bol v čase skutku i po ňom pod vplyvom alkoholu a bol dezorientovaný čo potvrdil i svedok Ing. L.. Priami svedkovia skutku Y. Y., D. Y., D. J. a C. L. vypovedali v rozpore s týmto poškodeným, že nevideli žiaden fyzický útok. Policajti - Ing. U. L., B. U., L. W. a ďalší členovia hliadky OO PZ ktorí boli po skutku v kontakte s poškodeným, mali tvrdené skutočnosti sprostredkované len od poškodeného, ktorý zjavne sám nedokáže dej zreprodukovať a ľahko mení svoju výpoveď. Obžalovaný P. Y. opísal dej tak, že najskôr bola krádež peňaženky a potom bol úder zo strany L.. Poškodený sa ho pri jednej konfrontácii pýtal ako to vlastne bolo. To pripustil i svedok B.. Obžalovaný L. na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči zotrval na tom, čo pred tým vypovedal na hlavnom pojednávaní, že poškodenému peňaženku vytrhol. Táto jeho výpoveď je v súlade aj s verziou, ktorú produkoval obžalovaný P. Y. na hlavnom pojednávaní. Žiadne ďalšie priame dôkazy neboli vo veci produkované. V danom prípade pre posúdenie skutku bolo rozhodujúce zistenie, či obžalovaní konali po vzájomnej predchádzajúcej dohode a tiež v ktorom okamihu a ktorý z obžalovaných dal poškodenému facku, resp. ho udrel /ani v tomto si poškodený nebol istý/ a v akej časovej následnosti s odňatím peňaženky to bolo. Tieto základné skutočnosti sa súdu nepodarilo jednoznačne zistiť. Vzhľadom na tak rozpornú výpoveď poškodeného preto nemohol súd takúto časovú následnosť a ani mieru účasti jednotlivých obžalovaných z jeho výpovede bez pochybností ustáliť. Na základe takto vyhodnotených dôkazov súd obžalovaných J. a Y. v celom rozsahu oslobodil spod obžaloby pretože nebolo dokázané že skutok spáchali títo obžalovaní.
Súd prihliadol na priznanie obžalovaného L. a ustálil skutkový dej podľa jeho priznania, korešpondujúceho s výpoveďami svedkov Y., Y., J. a L. i obžalovaného Y.. Obžalovaného T. L. uznal vinným za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Keďže skutok spáchal obžalovaný 1.9.2010, teda pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku vo veci Okresného súdu Zvolen 3T 15/2009 z 26.1.2011 právoplatného 11.2.2011 súd obžalovanému ukladal trest ako trest súhrnný úhrnný podľa
zásad uvedených v § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, 2 Tr. zákona a to podľa najprísnejšieho ustanovenia teda podľa § 222 ods.1 Tr. zákona. Ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona prihliadal na priznanie skutku a jeho oľutovanie a ako na priťažujúcu okolnosť súd prihliadal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Takto mu uložil úhrnný súhrnný nepodmienečný trest OS vo výmere 12 mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tiež ho zaviazal k náhrade škody poškodenému vo výške 25 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Zvolen, na Krajský súd Banskej Bystrici.