Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-202-2022.pdf
PDF · 119.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/202/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.X.X.XXXX, bytom v Košiciach, Pražská 9, 2/ C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom v E., D. X, obaja zastúpený JUDr. JCLic. D. A., F., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774, proti žalovanému: MINITEC s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mliečna 1246, IČO: 17 075 149, zastúpenému GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 53, IČO: 36 730 564, o zaplatenie 1.888,08 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11. júla 2022 sp.zn. 11C/11/2021
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 11. júla 2022 č.k. 11C/11/2021-174 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (t.č. Mestský súd Košice; ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 11. júla 2022 č.k. 11C/11/2021-174 (kontumačným rozsudkom) žalobu zamietol (výrok I.) a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 1.888,08 € titulom bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že sú podielovými spoluvlastníkmi na nehnuteľnostiach špecifikovaných v žalobe, ktoré žalovaný užíva napriek tomu, že nie je ich vlastníkom bez toho, aby zaplatil žalobcom za užívanie tejto nehnuteľnosti, a to aj napriek im výzvam.
3. Z odôvodnenia vyplýva, že súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.7.2022, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcov a ani žalobcovia sa pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť ani jeden neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadali. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené do elektronickej schránky dňa 9.5.2022 a žalobcom dňa 13.5.2022. Súd preto v súlade s § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného vzhľadom na neospravedlnenú neprítomnosť žalobcov a ich právneho zástupcu navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a žalobu zamietol.
4. Po citácii ust. § 278 a § 279 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd konštatoval, že v súlade s uvedenými ustanovenia rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie na základe toho, že boli splnené zákonné podmienky, keďže žalobcovia sa nedostavili na pojednávanie vo veci, hoci naň boli riadne a včas predvolaní a v predvolaní na pojednávanie boli poučení o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, svoju neprítomnosť neospravedlnili a žalovaný na pojednávaní dňa 11.7.2022 súdu navrhol, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP.
6. Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b/ CSP) a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7.1. K nesplneniu podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie (ako jedinému dôvodu kedy zákon pripúšťa odvolanie proti takémuto rozsudku), pod čím treba rozumieť jednak všeobecné procesné podmienky (podmienky konania), ako aj osobitné podmienky zakotvené pre vydanie tohto rozsudku v ust. § 278 a ust. § 280 CSP, zdôraznili, že sa vyžaduje, aby bol žalobca v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobcovia majú za to, že musia byť takto poučení v každom predvolaní na pojednávanie, a to bez ohľadu na formu akou sa vykonáva, teda nepostačuje poučenie len pri jednom predvolaní. 7.2. V danom prípade súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania, ktorý však následne opakovane odročil, pričom v upovedomení o odročení alebo zrušení pojednávania zo dňa 9.5.2022 žalobcom oznámil, že pojednávanie určené na deň 9.5.2022 o 9.00 hod. odročil na deň 11.7.2022 o 9.00 hod., avšak v tomto upovedomení žalobcov nepoučil o uvedených skutočnostiach, ktoré predpokladá ust. § 278 a § 280 CSP, ale iba uviedol: „predvolávame Vás na toto pojednávanie a upozorňujeme na obsah poučení a príkazov uvedených v predošlom predvolaní“. Žalobcovia teda majú za to, že im súd neposkytol riadne poučenie, iba odkázal a upozornil na obsah poučenia a príkazov uvedených v predošlom predvolaní, z čoho nie je dostatočne jasné, na aké poučenie odkazuje, či upozorňuje. V tejto súvislosti odvolatelia zdôraznili, že predošlé predvolanie zo dňa 22.2.2022 taktiež neobsahovalo riadne poučenie, nakoľko je svojim obsahom skoro identické a súd aj v tomto dokumente neposkytol žalobcom riadne poučenie, ale opätovne iba upozornil na obsah poučení a príkazov uvedených v predošlom predvolaní. Žalobcom teda nie je dostatočne jasné, na aké poučenia súd prvej inštancie odkazuje, resp. upozorňuje. Na základe uvedeného vyjadrili názor, že neboli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže neboli riadne poučení v predvolaní zo dňa 9.5.2022 ani zo dňa 22.2.2022 o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie teda nepostupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. 7.3. Žalobcovia zároveň vyjadrili názor, že súd by mal brať do úvahy tiež predchádzajúcu procesnú aktivitu strany sporu, k vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal pristupovať uvážlivo a zvoliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalobcu (alebo žalovaného) je zrejmý, tento je skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, či úmyselne súdne konanie preťahuje. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. V tomto prípade žalobcovia boli neustále činní, odpovedali na výzvu súdu, predkladali vyjadrenia, neboli pasívni a nespôsobovali zbytočné prieťahy v konaní. Žalobcovia zdôraznili, že prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu a podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu, pričom v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu, v ktorej súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 121/2021-35. Súd by mal rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškané pojednávanie a mal by vždy prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany, kde poukázali na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 373/2020-58. Odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie uvádzané argumenty vôbec nebral do úvahy a nezaoberal sa súdnym konaním ako celkom, nebral do úvahy aktívny postup žalobcov v tomto konaní, ktorí si riadne plnili svoje povinnosti a neboli nečinní. 7.4. Dôvodili, že poučenie na možné následky nedostavenia sa na pojednávanie, ako osobitný predpoklad rozsudku pre zmeškanie, je potrebné považovať za osobitné poučenie, ktoré nie je súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti podľa ust. § 160 CSP. Takéto poučenie je potrebné urobiť osobitne, formálne kvalifikovaným spôsobom, a to v predvolaní na pojednávanie. Žalobcovia majú za to, že namieste je gramatická metóda výkladu ust. § 278 CSP, na základe ktorej možno dospieť k záveru, že poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie musí byť súčasťou predvolania na pojednávanie a nie akéhokoľvek iného úkonu súdu (tu poukázali na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 339/2021-38). 7.5. Žalobcovia poukázali aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/225/2018 vydaný v konaní iných žalobcov proti rovnakému žalovanému tiež ohľadom zaplatenia sumy z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov a zdôraznili, že žalovaný dlhodobo zasahuje do vlastníctva žalobcov tým, že užíva parcely im vlastnícky patriace bez poskytnutia akejkoľvek náhrady.
Vychádzajúc zo zásady iura novit curia žalobcovia majú za to, že súd v prejednávanej veci mohol (a mal) rozhodnúť na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe, pričom mu bolo známe aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/225/2018. Napriek vedomosti žalovaného, že užíva cudzie vlastníctvo, tento žalobcom neposkytuje žiadnu náhradu. Namiesto toho, aby súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej, dochádzalo k neustálemu odročovaniu pojednávania, vznikali zbytočné prieťahy súdneho konania (a to celkovo štyrikrát s tým, že ani jedenkrát dôvodom na odročenie nebola iniciatíva zo strany žalobcov) a následne k vydaniu napadnutého rozhodnutia.
8.1. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nestotožnil s tvrdeniami žalobcov a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Má za to, že žalobcovia boli opakovane poučení o následkoch neospravedlnenej neúčasti na pojednávaní dôvodiac, že súd prvej inštancie v predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 29.11.2021 určito a zrozumiteľne poučil strany sporu o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 a § 278 CSP, avšak v dôsledku núdzového stavu vyhláseného Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 695 súd zrušil nariadené pojednávanie a nariadil nový termín pojednávania na deň 23.2.2022, kde opätovne poučil strany sporu o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Aj uvedené pojednávanie nariadené na 23.2.2022 bolo odročené na deň 9.5.2022, v ktorom súd strany sporu výslovne upozornil na obsah poučení a príkazov uvedených v predošlom predvolaní, preto žalovaný má za to, že žalobcovia aj v tomto predvolaní boli poučení o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Obdobne v oznámení o odročení pojednávania zo dňa 9.5.2022 na deň 11.7.2022 súd upozornil na obsah poučenia a príkazov uvedených v predošlom predvolaní, teda žalovaný má za to, že strany výslovne upozornil na možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa žalovaného, keď už súd raz nariadil termín pojednávania a následne došlo k zmene miesta a času pojednávania, súd už nerozhodoval druhýkrát o tej istej veci, iba oznámil stranám sporu termín nového času pojednávania, pričom má za to, že predvolanie na pojednávanie, oznámenie, prvé upovedomenie a druhé upovedomenie tvoria jeden na seba nadväzujúci celok, v rámci ktorého súd menil len jednu časť predvolania na pojednávanie a síce čas pojednávania. Tvrdenie žalobcov o absencii riadneho poučenia teda podľa žalovaného nie je pravdivé. 8.2. S poukazom na ust. § 160 ods. 3 písm. b/ CSP s odkazom na ust. § 160 ods. 1 CSP žalovaný má za to, že v prípade, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý pozná právo, nemá súd povinnosť poskytovať stranám sporu poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenia CSP vrátane poučenia podľa ust. § 274 písm. a/ CSP. Keďže v predmetnom konaní boli žalobcovia od začiatku zastúpení advokátom, žalovaný je presvedčený, že boli poučení spôsobom, ktorý vyhovuje všetkým požiadavkám CSP vrátane požiadavkám na zákonné vydanie tzv. kontumačného rozsudku. 8.3. Podľa žalovaného názory Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazujú žalobcovia, nie sú pre relevantné rozdiely v právnych veciach spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu, a to z dôvodu, že sa jednalo o prípady, v ktorých boli vydané kontumačné rozsudky: 1. kde strany žiadnym spôsobom neboli poučené o možnosti vydania kontumačného rozsudku, 2. kde strany od začiatku sporu neboli zastúpené advokátom. 8.4. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/225/2018, na ktorý žalobcovia poukázali, žalovaný zdôraznil, že prejednávaná vec nikdy nebola predmetom odvolacieho prieskumu Krajského súdu v Košiciach a v uvedenej veci si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovali iné osoby, ktoré boli vlastníkmi iných pozemkov, za iné obdobie, ako v prejednávanej veci. 8.5. Žalovaný napokon vyjadril názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o riadnej procesnej aktivite žalobcov v konaní s poukazom na to, že sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci, kde neboli žalobcovia ešte ani vyslúchnutí. Žalovaný má za to, že v konaní riadne poukázal na neoprávnenosť nároku žalobcov, neexistenciu legitimácie subjektov v konaní, čo žalobcovia účinne nevyvrátili ani nepreukázali, teda podľa neho sa nejedná o procesnú aktivitu žalobcov, ktorá by mala byť špecificky zohľadňovaná pri rozhodovaní o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie. Opakovane zdôraznil, že žalobcovia sú od začiatku sporu zastúpení advokátom a zopakoval, že žalobcovia boli dvakrát poučení (predvolanie na pojednávanie, oznámenie) a dvakrát upozornení o možnosti vydania kontumačného rozsudku v ich neprospech.
9. V odvolacej replike žalobcovia zotrvali na podanom odvolaní vyjadriac názor, že tvrdenia žalovaného sú v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, na ktoré poukázali v odvolaní. Nepopreli, že predvolanie na pojednávanie a oznámenie o zrušení pojednávania zo dňa 26.11.2021 obsahovali poučenie ohľadom rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 CSP, avšak zdôraznili, že v ďalších upovedomeniach o odročení nedošlo k riadnemu poučeniu o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie resp. nedošlo k žiadnemu poučeniu ohľadom vydania takéhoto rozsudku.
Zdôraznili, že podľa doslovného textu Civilného sporového poriadku je nepochybné, že žalobca musí byť riadne poučený v každom predvolaní na pojednávaní, a to bez ohľadu na formu ako sa vykoná. Nemôže byť postačujúce poučenie len pri jednom predvolaní (tu poukázali aj na názor prezentovaný v odbornej publikácií: Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, strana 1191). Opakovane poukázali na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 339/2021-38, v zmysle ktorého poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie musí byť súčasťou predvolania na pojednávanie, a nie akéhokoľvek iného úkonu súdu.
10. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu. Opakovane pri tom zdôraznil, že v danom prípade sa úkony súdu prvej inštancie (predvolanie na pojednávanie, oznámenie a obe upovedomenia) týkali organizácie a prípravy toho istého prvého pojednávania vo veci, preto sa podľa jeho názoru právny názor uvedený v odbornej publikácií na ktorú žalobcovia poukazovali nevzťahuje na procesný stav vzniknutý v predmetnom konaní. Má za to, že jednotlivé úkony počnúc prvým predvolaním na pojednávanie až po posledné upovedomenie zo dňa 9.5.2022 nie je možné posúdiť ako separátne úkony, nakoľko medzi nimi nedošlo k ďalšiemu pojednávaniu a jediným dôvodom ich vykonania zo strany súdu prvej inštancie bola zmena termínu pojednávania. Zotrval aj na svojom tvrdení, že judikatúra najvyšších súdnych autorít, ktorou žalobcovia odôvodňujú svoje odvolanie vznikla v konaniach v rámci, ktorých došlo k preukázaniu úplnej absencie poučenia súdu o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Oproti čomu v prejednávanej veci došlo k viacnásobnému poučeniu žalobcov o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) sa v rámci skúmania splnenia podmienok odvolacieho konania zaoberal prípustnosťou odvolania voči rozsudku pre zmeškanie s poukazom na § 356 CPS a dospel k záveru, že v danom prípade odvolanie žalobcov voči rozsudku pre zmeškanie bolo prípustné.
12. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
13. Podľa § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
14. Citované ust. § 356 písm. b/ CSP je jednou z výnimiek zo zásady prípustnosti odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. V zmysle tohto ustanovenia nie je prípustné odvolanie voči rozsudku vydanému osobitným procesným postupom, a to rozsudkom pre zmeškanie, avšak táto výnimka nie je absolútna, lebo proti rozsudku vydanému takýmto osobitným procesným postupom je odvolanie prípustné z dôvodu, ak neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
15. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie teda zakladajú len nesplnené predpoklady na vydanie takéhoto rozhodnutia, pričom stačí nesplnenie (aj len) jedného zo zákonných predpokladov stanoveného zákonom.
16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ako prvé skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonom stanovené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP.
17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP.
18. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak: a/ sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
19. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd rozhodne na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v prípade, ak sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky: 1. jedná sa o žalobu podľa § 137 písm. a/, t.j. žalobu na plnenie,
2. žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, 3. žalobca bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, 4. žalobca sa nedostavil, 5. žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 6. žalovaný navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
20. V preskúmavanom prípade z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami nie je sporným, že sa jedná o žalobu na plnenie, žalobcovia a ich právny zástupca sa nedostavili na pojednávanie vytýčené na deň 11.7.2022, svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnili, pričom žalovaný na tomto pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Nie je sporným, že predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov do elektronickej schránky dňa 9.5.2022 a žalobcom dňa 13.5.2022. Z uvedeného je zrejme, že boli splnené predpoklady uvedené vyššie pod č. 1, 2, 4, 5, 6.
21. Podstatou odvolacích námietok je ne/splnenie podmienky č. 3-, t.j. posúdenie či žalobcovia ne/ boli v predvolaní na pojednávanie poučení o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktorá skutočnosť bola predmetom odvolacieho prieskumu.
22. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že v prípade ak je strana sporu zastúpená advokátom, nemá súd povinnosť poskytovať stranám sporu poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom CSP vrátane poučenia podľa ust. § 274 písm. a/ CSP, a to (argumentum a contrario s poukazom na ust. § 160 ods. 3 písm. b/ CSP s odkazom na ust. § 160 ods. 1 CSP), sa odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť najprv k tejto otázke.
23. Odvolací súd nepovažuje názor žalovaného za správny majúc za to, že obmedzenie poučovacej povinnosti súdu uvedené v § 160 ods. 3 písm. b/ CSP (v zmysle, ktorého poučovaciu povinnosť podľa § 160 ods. 1 a 2 súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa) sa týka iba všeobecnej poučovacej povinnosti. Nevzťahuje sa však na povinnosť súdu poučiť strany na základe výslovnej (osobitnej) povinnosti uvedenej v osobitných ustanoveniach Civilného sporového poriadku, tak ako je tomu aj v prípade ustanovenia § 278 písm. a/ CSP (ale aj v iných prípadoch napr. § 75 ods. 2, § 90 ods. 2, § 101 ods. 1, § 129 ods. 2, § 130, § 167 ods. 3, 4, § 172 ods. 1 a 2...). V takýchto prípadoch, kedy Civilný sporový poriadok výslovne ustanovuje povinnosť súdu poučiť o určitých procesných právach a povinnostiach, súd musí strany poučiť aj vtedy, keď je strana zastúpená advokátom.
24. Odvolací súd teda zdôrazňuje, že poučovacia povinnosť obsiahnutá v § 278 písm. a/ CSP (rovnako v § 274 písm. a/ CSP) je osobitnou poučovacou povinnosťou, ktorú je potrebné odlišovať od všeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP. Aplikačná prax súdov už ustálila, že v prípade takejto osobitnej poučovacej povinnosti je potrebné stranu poučovať aj vtedy, ak má advokáta, pretože výnimka z poučovacej povinnosti súdu ustanovená v § 160 ods. 3 CSP (v prípade zastúpenia strany advokátom) sa vzťahuje len na všeobecnú poučovaciu povinnosť súdu a nie je možné ju generalizovať. K uvedenému názoru sa prikláňa aj právnická literatúra (napr. komentár k CSP od vydavateľa C.H.Beck, strana 603, Števček a kol.).
25. S poukazom na uvedené aj v preskúmavanom prípade bolo potrebné, aby žalobcovia boli, napriek tomu, že sú v konaní zastúpení advokátom, riadne poučení o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
26. Nie je sporným, že v danom prípade súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania, ktorý následne opakovane odročil. V predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 29.11.2021 súd určito a zrozumiteľne poučil strany sporu o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 a § 278 CSP. Následne súd zrušil nariadené pojednávanie a nariadil nový termín pojednávania na deň 23.2.2022, kde opätovne poučil strany sporu o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Pojednávanie nariadené na 23.2.2022 však bolo odročené na deň 9.5.2022, pričom súd v predvolaní súd strany sporu výslovne nepoučil o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, ale ich iba upozornil na obsah poučení a príkazov uvedených v predošlom predvolaní. Napokon nie je sporným, že aj toto pojednávanie bolo odročené, pričom v upovedomení o odročení pojednávania súd žalobcom oznámil,
že pojednávanie určené na deň 9.5.2022 o 9.00 hod. odročil na deň 11.7.2022 o 9.00 hod. a uviedol: „predvolávame Vás na toto pojednávanie a upozorňujeme na obsah poučení a príkazov uvedených v predošlom predvolaní“.
27. Podstatným pre rozhodnutie tak bolo posúdenie či uvedeným spôsobom bola riadne splnená zákonná požiadavka týkajúca sa poučenia žalobcov o možnosti rozhodnúť kontumačne v ich neprospech na pojednávaní konanom dňa 11.7.2022, t.j. na pojednávaní, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
28. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax už ustálila, že nestačí stranu sporu poučiť len v jednom predvolaní (napr. prvom), resp. nepostačuje ak bol žalobca alebo žalovaný poučený v predvolaní na predchádzajúce pojednávanie, ale musí byť takto poučený v každom predvolaní na pojednávanie, pretože všetky osobitné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie (vrátane poučenia) musia byť splnené práve na tomto pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vydaný.
29. Zároveň je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 339/2021-38, v ktorom tento jednoznačne vychádzal z úvahy formálne prísneho konceptu kvalifikovanej formy poučenia, v dôsledku ktorého poučenie musí byť súčasťou predvolania na pojednávanie, a nie akéhokoľvek iného úkonu súdu: „ Osobitným predpokladom rozsudku pre zmeškanie je to, že je následkom porušenia procesnej povinnosti strany sporu, no s tým, že strana musí byť o následkoch porušenia svojej povinnosti pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie osobitne poučená. Osobitosť tohto poučenia nevyplýva len z toho, že poučenie o rozsudku pre zmeškania nie je súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP, ale i z toho, že takéto poučenie je potrebné urobiť osobitne, a to formálne kvalifikovaným spôsobom. Pri oboch typoch rozsudku pre zmeškanie musí byť strana podľa § 274 písm. a) a § 278 písm. a) CSP poučená o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie. Takáto formou osobitne kvalifikovaná poučovacia povinnosť nie je bezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie má pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom štandardného postupu, v ktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán. Osobitná forma poučenia je predurčená osobitnosťou zásahu vyvolaného formálnym, nie materiálnym rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie. Najvyšší súd sa v namietanom rozhodnutí stotožnil s tým, že zaslanie predvolania a poučenia o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v dvoch samostatných dokumentoch priložených k jednej elektronickej správe spĺňa zákonom definovanú požiadavku poučenia v predvolaní na pojednávanie. Takýto výklad však opomína to, že predvolanie na pojednávanie je osobitným, na rozdiel od všeobecného poučenia nielen čo sa týka formy, ale aj obsahu, zákonom upraveným úkonom súdu tak, ako to vyplýva z § 100 ods. 2 a 3 CSP, ktorý stanovuje formu a rozsah obsahu predvolania na pojednávanie. K tomu treba uviesť, že aj keď Civilný sporový poriadok vo viacerých miestach upravuje obsah poučenia, len pri rozsudku pri zmeškanie v texte ustanovenia jasne zakotvuje, že poučenie musí byť súčasťou predvolania na pojednávanie. Výnimočnosť následku spočívajúca v rozhodnutí bez zohľadnenia skutkových a právnych námietok predurčuje výnimočnosť obsahu a formy poučenia o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie.“
30. Ústavný súd konštatoval, že právny záver, že poučenie môže byť obsiahnuté aj v inom úkone súdu ako v predvolaní na pojednávanie nemá žiadnu oporu v Civilnom sporovom poriadku, pričom vychádzal z úvahy, že „ To, že takéto poučenie má byť obsiahnuté priamo v predvolaní, gramaticky nepochybne vyplýva z § 274 písm. a) CSP. To, že ide o v zásade jediné poučenie, ktoré musí byť vykonané takouto formou, je zrejmé i zo systematického výkladu, keďže žiadne ďalšie obligatórne poučenie súdu v civilnom spore okrem poučenia o opravnom prostriedku nie je prísne viazané na úkon súdu, pri ktorom takéto poučenie musí byť urobené. Tento prístup zákona ku konštrukcii poučovacej povinnosti zodpovedá účelu rozsudku pre zmeškanie, ktorým je sankcionovanie strany za nedostavenie sa na pojednávanie v zásade najprísnejším procesným následkom spočívajúcim v strate sporu. Rovnako formálne prísny koncept kvalifikovanej formy poučenia je zrejmý aj pri rozsudku pre zmeškanie z dôvodu nevyjadrenia sa k žalobe podľa § 273 CSP, keď žalovaný musí byť o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškania poučený formou do vlastných rúk doručeného uznesenia. ...ide o výklad normy formálneho procesného práva, ktorý umožňuje vytvorenie takej konštrukcie skončenia sporu, ktorý nie je výsledkom materiálneho vedenia sporu, ale záverom, ktorý sa prejavuje jeho formálnym vyriešením rozsudkom pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie môže byť v príkrom rozpore s výsledkom sporu, ktorý by bol dosiahnutý pri nevyužití tohto nekonsenzuálneho procesného odklonu. Formálny procesný odklon vyžaduje dôsledný
výklad podmienok takéhoto procesného postupu, a aj preto musí vychádzať predovšetkým z gramatickej metódy výkladu zameranej na výslovné znenie ustanovenia zákona, ktoré takýto procesný odklon umožňuje. Preto je z pohľadu výkladu § 274 písm. a) CSP nevyhnutné dospieť k tomu, že poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie musí byť súčasťou predvolania na pojednávanie, a nie akéhokoľvek iného úkonu súdu, ktorý v tomto ustanovení nie je, či priamo alebo nepriamo upravený.“
31. S poukazom na uvedené úvahy nemožno považovať za správne tvrdenie žalovaného, že v danom prípade na pojednávaní konanom dňa 11. júla 2022 boli splnené všetky podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu vrátane splnenia poučovacej povinnosti. Je nesporné, že v predvolaní na uvedené pojednávanie (v oznámení o odročení pojednávania určeného na deň 9.5.2022 o 9.00 hod. na nový termín- deň 11.7.2022 o 9.00) súd neuviedol poučenie o možnosti rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Odkaz na predchádzajúce poučenia nemožno považovať za riadne poučenie, čo platí o to viac, že ani v predvolaní na termín 9.5.2022 takéto poučenie uvedené nebolo (opäť tam bol iba odkaz na predchádzajúce poučenia).
32. Na uvedenom závere nič nemení ani poukaz žalovaného na to, že súd iba odročoval už nariadené pojednávanie a nerozhodoval nanovo (iba oznámil stranám sporu termín nového času prvého pojednávania), pretože aj v takom prípade bolo jeho povinnosťou dodržať tento prísny koncept kvalifikovanej formy poučenia.
33. Dôvodne žalobca upriamil pozornosť aj na to, že Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach poukázal aj na potrebu zobrať do úvahy tiež predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného pri rozhodovaní o prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie alebo pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie takéhoto rozsudku. K vydaniu rozsudku pre zmeškania by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne súdne konanie preťahuje. Osobná účasť žalobcu nie je nevyhnutným predpokladom úspechu každého jedného civilného sporu v akejkoľvek jeho fáze. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, o inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu ( nález III.ÚS 121/2021-35)
34. V danom prípade nemožmo konštatovať, že by žalobcovia neboli v spore aktívni, resp., že by boli v konaní pasívni (k opakovanému odročeniu, resp. zmene nariadeného termínu pojednávania, nedošlo pre správanie žalobcu alebo jeho právneho zástupcu). Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom, že k vydaniu rozsudku pre zmeškania by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút iba v prípadoch, v ktorých je žalovaný skutočne nečinný, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že proti kontumačnému rozsudku (okrem prípadu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie) nie je možné podať riadny opravný prostriedok, teda jedná sa o „definitívne“ ukončenie sporu (bez zohľadnenia skutkových a právnych tvrdení a námietok).
35. Vychádzajúc z uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade neboli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku podľa § 278 CSP.
36. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie, bolo odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie prípustné a odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len rozsudok podľa ust. § 389 písm. a/ a b/ CSP zrušiť a vec v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
37. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne aj trovách celého konania vrátane tohto odvolacieho konania.
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).