Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-140-2023.pdf
PDF · 107.96 KB
Case nature
Subarea
10C/140/2023
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. G. proti odporcovi: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Nové Zámky o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval dočasne do bytu číslo 17, na 5- tom poschodí, vo vchode číslo XX, bytového domu súpisné číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXXX pre katastrálne územie F. G., nachádzajúceho sa na parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo 6927/33, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 688 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXXX pre katastrálne územie F. G., ktorého vlastníčkou je navrhovateľka v spoluvlastníckom podiele 1/ 1.
II. Súd neodkladným opatrením u k l a d á odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.
III. Súd u k l a d á navrhovateľke: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. G. povinnosť podať v lehote 30 dní proti odporcovi: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. žalobu vo veci samej o trvalé vylúčenie odporcu z užívania bytu.
odôvodnenie:
1.1 Navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby odporcovi bolo uložené:
- nevstupovať dočasne do bytu číslo XX, F. X-XXX C., E. E. H. XX, I. J. K. H. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXXX pre katastrálne územie F. G., nachádzajúceho sa na parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo 6927/33, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 688 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXXX pre katastrálne územie F. G. (ďalej aj byt, sporný byt, označený byt, alebo citovaný byt), ktorého vlastníčkou je navrhovateľka v spoluvlastníckom podiele 1/ 1 a
- nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní. Navrhovateľka poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých je výlučnou vlastníčkou citovaného bytu, v ktorom žije s odporcom, ktorý je jej synom, a ktoré spolužitie má byť pre ňu dlhodobo neúnosné pre jeho agresívne, priečne a vulgárne správanie, ktoré je vykonávané pod vplyvom alkoholu a drog; posledné štyri roky má byť bez zamestnania. V noci zo 14. septembra na 15. septembra 2022 mal zmätene behať nahý po ulici a vrieskať, následne mala zakročiť Mestská polícia Nové Zámky a privolaná rýchla zdravotnícka pomoc ho mala odviesť na psychiatriu, kde malo byť zistené, že odporca mal v krvi marihuanu, pervitín a extázu. Pre odmietnutie liečby mal byť po 6 dňoch prepustený domov. Naďalej mal užívať drogy v kombinácii s alkoholom a pod ich vplyvom dostávať návaly zlosti, a kedy má byť voči navrhovateľke osobitne vulgárny. Navrhovateľka sa ho začala báť a zo strachu mu musela kupovať cigarety a pivo. V terajšom období sa má nachádzať v byte aj matka navrhovateľky A. A.,
ktorá je vo veku 88 rokov a pre zlomeninu stehennej kosti si vyžaduje osobnú opateru; menovaná má trpieť aj stareckou demenciou a v čase záchvatov zúrivosti odporcu sa má báť, pretože jeho správaniu nerozumie. K poslednému incidentu malo dôjsť dňa 14.11.2023, kedy pod vplyvom alkoholu, okolo 17:30 hod. mal odporca navrhovateľku vyhodiť z bytu, kričať, nadávať jej a dať jej niekoľko faciek. Mal ju prinútiť, aby si zavolala taxi a odišla z bytu, k čomu navrhovateľka mala pristúpiť z obáv o svoj život, pretože jej mal pritom neustále vulgárne nadávať. Navrhovateľka vyhľadala pomoc Mestskej polície v Nových Zámkoch, odkiaľ malo byť zabezpečené privolanie štátnej polície, ktorá mala odporcu vykázať na 14 dní zo spoločného obydlia. Navrhovateľka bola kontaktovaná aj Poradňou pre obete s intervenčným centrom, Centra Slniečko, n.o. a bola jej poskytnutá bezplatná právna pomoc.
1.2 K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila výpis z LV č. XXXXX, kat. územie F. G., výpis z LV č. XXXXX, kat. územie F. G., potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch, poučenie ohrozenej osoby a poučenie vykázanej osoby.
1.3.1 Nahliadnutím do LV č. XXXXX, kat. územie F. G. a LV č. XX XXX, kat. územie F. G. bolo zistené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou 1/1 k celku bytu č. 17, na 5. poschodí, vchodu č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome so súp. č. XXXX na pozemku parcelné číslo 6927/33, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 688 m2. Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou pozemku, teda parc. č. 6927/33 o výmere 688 m2 v podiele 8434/443621 a priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 8434/443621.
1.3.2 Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 14.11.2023 bolo vyhotovené Okresným riaditeľstvom PZ Nové Zámky, Obvodným oddelením PZ Nové Zámky pod č. DÚ: 318.23/1772 podľa § 27 a) odsek 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Jeho obsahom je konštatovanie, že dňa 14.11.2023 o 20:10 hod. bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, teda navrhovateľky. Vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahovalo na byt na adrese D. E. XX, F. G., na 5. poschodí vpravo, taktiež celý bytový dom, vrátane vchodu na adrese D. E. XX, F. G. na dobu 14 dní. Citované potvrdenie bolo podpísané dňa 14.11.2023 o 20:10 hod. nezúčastnenou osobou, vykázanou osobou (odporcom) a ohrozenou osobou (navrhovateľkou).
1.3.3 Úradným záznamom – vykázanie zo spoločné obydlia OR PZ Nové Zámky, Obvodného oddelenia PZ Nové Zámky zaslaného emailom na adresu C. bolo oznámené konanie o vykázaní zo spoločného obydlia dňa 14.11.2023 o 20:10 hod., týkajúceho sa odporcu pre možné očakávanie útoku na život, zdravie a slobodu, alebo obzvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby – navrhovateľky.
1.3.4 K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo pripojené poučenie ohrozenej osoby pri vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27 a) zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov a poučenie vykázanej osoby pri vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27 a) zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
1.4.1 Súd sa bezodkladne po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obrátil na Mestskú políciu Nové Zámky, ktorá mu zaslala nasledovný popis udalosti, pri ktorej zasahovala dňa 15.09.2022: v čase o 6:20 hod. telefonicky oznámil anonym na stálu službu MsP, že na ulici D. E. behá nahý muž, ktorý poškodzuje zaparkované autá. Na miesto bola vyslaná hliadka č.2 a hliadka č.3, ktorá po príchode na miesto spozorovala nahého muža, ktorý stál pred vchodom č.18 na ul. D. E. a svojim agresívnym správaním narušoval verejný poriadok. Obyvatelia uvedeného panelového domu hliadkam uviedli, že neznámy muž búchal a kopal do zaparkovaných vozidiel a správal sa mimoriadne agresívne. Hliadky neznámu osobu vyzvali, aby predložila doklad totožnosti a poskytol potrebnú súčinnosť na zistenie jeho totožnosti, načo nereagoval a osoba bola zjavne pod vplyvom neznámych látok . Následne sa osoba pokúšala poškodzovať vchodové dvere do panelového bytu a to tým spôsobom, že sa snažil zavreté dvere silou vytrhnúť. Následne hliadky neznámu osobu vyzvali, aby upustila od protiprávneho konania na čo osoba nereagovala a pokračovala v poškodzovaní dverí . Následne hliadky použili voči osobe donucovacie prostriedky a to hmaty a chvaty sebaobrany a následne služobné putá, nakoľko osoba kládla aktívny odpor a bolo potrebné zaistiť bezpečnosť zasahujúcich príslušníkov aj osoby samotnej. K zraneniu osoby pri použití donucovacích prostriedkov neprišlo. Šetrením na mieste hliadka zistila, že sa jedná o D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F. G.. Hliadka kontaktovala v mieste trvalého bydliska matku D. C. p. B. C., ktorá hliadke uviedla, že jej syn má už dlhšiu dobu
psychické ťažkosti a je pravdepodobne pod vplyvom návykovej látky. Nakoľko sa osoba správala počas vykonávania služobného zákroku mimoriadne agresívne a bola nepríčetná, bola na miesto privolaná rýchla zdravotnícka pomoc, ktorá za asistencie hliadok MsP previezli menovaného na oddelenie psychiatrie do FNsP Nové Zámky.
1.4.2 Nahliadnutím do Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že odporca sa dopustil priestupku dňa 14.11.2023 hrubým správaním sa voči svojej matke B. C. (navrhovateľke), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur. Zákon porušil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, a to voči blízkej osobe.
1.4.3 Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2023 bolo zistené, že odporca má začiatok registrácie od 10.07.2007, no momentálne nevystupuje ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, prípadne poberateľ dôchodku.
2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písmeno e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
3. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napr. aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania.
Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
4. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcom voči nej, jednak z tvrdenej okolnosti dôvodnosti obmedzenia užívacieho práva odporcu ako jej syna. Vo veciach domáceho násilia, vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľky, záznamov polície o podaní vysvetlenia. Stanovisko odporcu je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je dôvodné podozrenie odporcu z násilia, predovšetkým fyzického a/alebo psychického. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP sa nevyžaduje preukázanie násilia zo strany odporcu alebo hrozby násilia, ale v tomto štádiu konania postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov (v danom prípade potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 14.11.2023, úradného záznamu, výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov) zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Navrhovateľka v predmetnej veci predloženými dôkazmi dostatočne osvedčila, že správanie odporcu u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Situácia, ktorú domáce násilie môže vyvolať, neznesie odklad môže vyvolať i ťažko napraviteľné následky. Nariadeným neodkladným opatrením sa predíde ďalším možným konfliktom medzi navrhovateľkou a odporcom a zabráni sa aj situácii, kedy navrhovateľka má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie v dôsledku nebezpečného vyhrážania odporcu voči nej. Predovšetkým z týchto dôvodov bol potrebný okamžitý zásah zo strany súdu, aj keď len dočasného charakteru, ak je dôvodné podozrenie z násilia osvedčené tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade ide o domáce násilie psychické a aj fyzické , ktorému bola navrhovateľka vystavená. Účelom neodkladných opatrení tohto druhu (v zmysle § 325 ods. 1 písm. e/ CSP) je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu, a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia toho, aby odporca dočasne nevstupoval do citovaného bytu. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie, ako užívacie právo násilníka. Z tohto hľadiska je potrebné konštatovať, že súd uložil odporcovi nariadeným neodkladným opatrením dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti - bytu, ktorého je užívateľom s odvodeným právom bývania. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, ktoré bolo odporcovi uložené vo forme nepribližovania sa k navrhovateľke na vzdialenosť 30 metrov s výnimkou úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní súd uvádza, že neodkladné opatrenie uložené vo forme zákazu približovania sa k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť ohrozená, slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená ich telesná alebo duševná integrita, prípadne aj osobná sloboda alebo bezpečnosť. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd žalovaného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Pojem integrita možno definovať ako celistvosť, neporušenosť, osobnú istotu a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP musí mať súd aj v prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcu, teda osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. V predmetnej veci navrhovateľka ohrozenie svojej telesnej a duševnej integrity násilným správaním odporcu osvedčila predložením listín, ktoré sú
vymenované v bode 1.3.1,1.3.2 a 1.3.3 odôvodnenia tohto uznesenia. Súd dospel k záveru, že tieto písomnosti naznačujú také správanie odporcu, ktoré predstavuje ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľky, z ktorého dôvodu je nevyhnutná dočasná úprava pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom aj vo forme uloženia zákazu odporcu približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov s výnimkou účasti na úkonoch v trestnom a občianskoprávnom konaní. Podľa názoru súdu boli teda splnené i podmienky na uloženie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP. Súd v predmetnej veci vzal do úvahy právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované odporcovi aj Ústavou Slovenskej republiky a dospel k záveru, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré bolo odporcom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako jeho užívacie právo k predmetnému bytu. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. V neposlednom rade bolo prihliadnuté aj na opis udalosti zo dňa 15.09.2022, ktorý bol súdu zaslaný Mestskou políciou Nové Zámky, a ktorý je v podrobnostiach uvedený vyššie. Podstata udalosti spočíva v tom, že správanie odporcu, ktorý je bez zamestnania a pravidelného zdroja príjmu (lustrácia odporcu v Sociálnej poisťovni) bolo pod vplyvom návykových látok správaním, ktoré presahovalo medze bežného správania a vymykalo sa rozumnému konaniu, pričom pri tomto správaní sa prejavovali prvky agresivity aj voči príslušníkom polície. Súd nemá záruku, pokiaľ by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, že odporca v byte pod vplyvom návykových látok by sa mohol opäť dostať do stavu, pri ktorom by mohol spôsobiť ujmu na zdraví navrhovateľke, ktorá síce je jeho matkou, no odporca voči nej tento fakt vôbec nezohľadňuje.
5. Súd zastáva názor, že odporca ako syn navrhovateľky má odvodené právo užívania bytu. Vyššie uvedené a pretrvávajúce problémy je bezpochyby potrebné vyriešiť definitívnym spôsobom. Neodkladné opatrenie má charakter dočasnosti, a preto podľa § 336 ods. 1 CSP súd uložil navrhovateľke, aby v stanovenej lehote 30 dní podala voči odporcovi žalobu vo veci samej o trvalé vylúčenie odporcu z užívania bytu.
6. V súvislosti s dočasným charakterom nariadeného neodkladného opatrenia sa poukazuje na ustanovenia § 336 ods. 1 až 4 CSP a § 337 ods. 3 CSP. Konkrétne to znamená, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba vo veci samej nebude navrhovateľkou v stanovenej lehote podaná (§ 336 ods. 3 CSP). Ak bude žaloba navrhovateľky odmietnutá alebo zamietnutá, alebo ak bude konanie vo veci samej zastavené, súd aj bez návrhu zruší neodkladné opatrenie. Napokon súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel; ustanovenie § 335 CSP platí primerane.
7. Neodkladné opatrenie ako zabezpečovací inštitút civilného sporového konania predpokladá ďalší procesný postup, preto sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených s týmito procesnými úkonmi sa rozhoduje až v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave o trovách konania spojených s neodkladným opatrením súd rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.