Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/37/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Prosta 18, 00-850 Varšava, Poľská republika, IČ: 001254524, v mene ktorej koná na území Slovenskej republiky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXXX B., E. F., právne zastúpený JUDr. Michalom Vavríkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava, v konaní o žalobe žalovaného na obnovu konania o zaplatenie 2 350,77 € s príslušenstvom vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. – 43 zo dňa 21. septembra 2023 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o označenie strán sporu v konaní o žalobe na obnovu konania, na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd zachoval ich procesné postavenie z pôvodného konania (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13. januára 2012, resp. R V/1968). 2. Vzhľadom na uvedené odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. odmietol (I. výrok) a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal (II. výrok). 3. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný sa žalobou došlou na súd prvej inštancie dňa 12. 07. 2023 domáhal obnovy konania podľa obsahu z dôvodov uvedených v ust. a v platnom znení (ďalej aj „“), t.j. z dôvodov, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný tvrdil, že sa bez svojej viny nemohol oboznámiť s predmetom pôvodného konania, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.11.2021 a kvalifikovane sa proti nemu brániť, nakoľko nedisponoval prístupom do elektronickej schránky (pôvodne zriadenej pri jeho podnikateľskej činnosti), do ktorej mu bola žaloba žalobcu spolu s prílohami, ako aj s vydaným platobným rozkazom doručená, nakoľko ako vyplýva z potvrdenia zo dňa 28.01.2020, svoj občiansky preukaz odovzdal daného dňa príslušnému orgánu Policajného zboru SR z dôvodu odhlásenia trvalého pobytu z územia Slovenskej republiky. V uvedenom termíne teda ukončil svoj pobyt na území Slovenskej republiky a odsťahoval sa do Švajčiarskej konfederácie. Žalovaný tvrdil, že v takom prípade platné a účinné právne predpisy Slovenskej republiky neumožňujú ponechanie si

občianskeho preukazu, a preto občiansky preukaz odovzdal. Žalovaný taktiež uviedol, že mu nie je zrejmé, na akom základe bola osvedčená jeho totožnosť a uvedený v platobnom rozkaze jeho trvalý pobyt, keďže odovzdal občiansky preukaz a trvalým ani prechodným pobytom na území Slovenskej republiky počnúc dňom 12.11.2018 nedisponuje. 4. Proti samotnému platobnému rozkazu vydanému v pôvodnom konaní namietal, že boli zámerne opomenuté skutočnosti, pre ktoré nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru poskytnutého žalobcom žalovanému (o ktorých žalobca vedel) týkajúce sa ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalovaného, ako aj celkovej (ne)platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre nedoručenie výzvy podľa žalovanému. Tieto skutočnosti a dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania - žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, preto sú dané dôvody na obnovu konania. Tieto síce v čase pôvodného konania existovali, avšak žalovaný z procesného hľadiska nezavinil, že tieto sa nemohli v konaní použiť, resp. súd ich nemohol vykonať. Poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky na to, aby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný včasnosť podania žaloby na obnovu konania odôvodnil oznámením žalobcu zo dňa 14.04.2023, v ktorom žalobca uviedol, resp. potvrdil, že podal voči žalovanému návrh na vydanie platobného rozkazu z úverového vzťahu na základe zmluvy o poskytnutí úveru B. C. G. H. zo dňa 25.07.2014. 5. Súd prvej inštancie po uvedení účelu a charakteru žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku žalobu žalovaného na obnovu konania s poukazom na ust. , , , , o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „“) a o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v platnom znení (ďalej aj „“) odmietol ako zjavne nedôvodnú.

6. Súd prvej inštancie zistil, že platobný rozkaz vydaný v pôvodnom konaní bol žalovanému doručený do vlastných rúk do jeho aktívnej elektronickej schránky 11.12.2021 v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente použitím fikcie doručenia, nakoľko adresát – žalovaný si v úložnej lehote neprebral dokument potvrdením jeho prebratia na elektronickej doručenke. Fikcia doručenia nastáva v zmysle daného zákonného ustanovenia márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri fyzickej osobe môže byť elektronická schránka aktivovaná len na žiadosť. V prípade, že fyzická osoba požiadala o aktiváciu schránky, dobrovoľne akceptuje, že orgány verejnej moci (vrátane súdov) jej písomnosti budú doručovať elektronicky do tejto schránky. Vzhľadom na doručenie platobného rozkazu na základe fikcie doručenia tento nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2021. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v zmysle platných právnych predpisov musel tento po odsťahovaní sa do Švajčiarska vrátiť občiansky preukaz. Poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého aj občania Slovenskej republiky, ktorí sú prihlásení na trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky môžu byť držiteľmi občianskeho preukazu. Žalovaný tým, že občiansky preukaz vrátil, sám zavinil, že nemohol vstupovať do svojej elektronickej schránky, o ktorej musel vedieť, že je aktívna. Taktiež mohol v zmysle zákona o e-Governmente požiadať o jej deaktiváciu, čo však neurobil. Preto považoval súd prvej inštancie argumentáciu žalovaného, že do elektronickej schránky nemohol vstupovať z dôvodu, že nemal v rozhodnej dobe občiansky preukaz s čipom, za irelevantnú. Zdôraznil, že je zodpovednosťou fyzickej osoby, ktorá má zriadenú elektronickú schránku, aby si zabezpečila riadne preberanie písomnosti doručených jej prostredníctvom zriadenej a aktivovanej elektronickej schránky.

7. Vzhľadom na uvedené, citovanú právnu úpravu a s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.08.2011 bol súd prvej inštancie názoru, že nie je splnená zákonná podmienka povolenia obnovy konania podľa , t.j. že osoba, ktorá navrhuje obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť skutočnosti a dôkazy týkajúce sa predmetu pôvodného konania v danom pôvodnom konaní.

8. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený druhý dôvod obnovy konania podľa , t.j. možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že má ísť o také dôkazy, ktoré navrhla alebo predložila strana sporu v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych prekážok. Nakoľko žalovaný v pôvodnom konaní

žiadne dôkazy vykonať nenavrhol, aplikácia uvedeného zákonného dôvodu obnovy konania je v danom prípade vylúčená.

9. Na záver súd prvej inštancie podotkol, že nevyužitie riadnych opravných prostriedkov žalovaným nie je možné napraviť v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku – o žalobe na obnovu konania. Tento mimoriadny opravný prostriedok predstavuje len výnimku zo zásady nezmeniteľného právoplatného rozhodnutia a jeho uplatnenie a prípustnosť je obmedzená.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní, ktorému však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že doposiaľ sa vo veci nevyjadroval, a teda mu žiadne trovy súvisiace s týmto konaním nevznikli.

11. Proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby na obnovu konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodov uvedených v , a t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalovaný považoval dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie jeho žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú zamietol uvedené najmä v bode 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia za arbitrárne a rozhodnutie ako také za nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa žalovaného úplne opomenulo dôkazné prostriedky predložené žalovaným v spojení s argumentáciou týkajúcou sa nemožnosti disponovania s elektronickou schránkou. Žalovaný trval na tom, že bez svojej viny nemal možnosť oboznámiť sa s predmetom pôvodného konania a za tým účelom sa kvalifikovane brániť, nakoľko nedisponoval prístupom do elektronickej schránky, do ktorej mu bola žaloba spolu s prílohami ako aj vydaným platobným rozkazom doručená. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne posúdil rozhodujúce skutočnosti uvedené v žalobe na obnovu konania a za nesprávny považoval žalovaný aj jeho záver o irelevantnosti argumentácie žalovaného týkajúcej sa povinnosti odovzdať občiansky preukaz po zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky navyše podľa súdu prvej inštancie nemajúcej oporu v zákone. S poukazom na ust. až 3 o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v platnom a účinnom znení, ako aj v znení účinnom podľa tvrdenia žalovaného v čase odovzdania občianskeho preukazu a doručovania predmetného súdneho rozhodnutia do elektronickej schránky žalovaného žalovaný naďalej tvrdil, že občan Slovenskej republiky, ktorý sa počas pobytu v zahraničí rozhodne skončiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže tak urobiť buď na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky alebo prostredníctvom splnomocnenca. Odhlasovacím lístkom sa odhlási z trvalého pobytu v Slovenskej republike a zároveň ohlási miesto pobytu v zahraničí. Zároveň je jeho povinnosťou odovzdať doterajší občiansky preukaz (čo žalovaný aj vykonal), pretože skončenie trvalého pobytu v Slovenskej republike má za následok neplatnosť občianskeho preukazu a tým povinnosť odovzdať ho v zmysle . Poukázal na ust. v spojení , podľa ktorých občiansky preukaz obsahuje adresu trvalého pobytu občana na území Slovenskej republiky alebo miesto jeho pobytu v zahraničí a občiansky preukaz je neplatný, ak obsahuje neplatné alebo nesprávne údaje okrem údaja podľa . Súd prvej inštancie podľa žalovaného zrejme opomenul , ktorý stanovuje jednoznačné povinnosti každého občana na úseku hlásenia zmien trvalého pobytu. V nadväznosti na ust. a , z ktorých vyplýva povinnosť odovzdať príslušnému útvaru policajného zboru alebo zastupiteľskému úradu neplatný občiansky preukaz a s poukazom na ust. zákona o e-Governmente, podľa ktorého na účely autentifikácie je možné použiť autentifikátor, ktorým je úradný autentifikátor, ktorým sú občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu, mal žalovaný za to, že sa nemohol prihlásiť do elektronickej schránky. Žalovaný zároveň dodal, že nesplnenie povinnosti odovzdať občiansky preukaz pri zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky môže byť sankcionované ako tzv. iný priestupok vo verejnej správe, za ktorý je možné uložiť sankciu podľa o priestupkoch.

13. Žalovaný ďalej súdu prvej inštancie vyčítal, že sa vôbec nezaoberal tým, že žalovaný ako strana sporu musel byť v pôvodnom konaní v zmysle v žalobe, ako aj platobnom rozkaze označený menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Súd prvej inštancie sa zaoberal len prístupom do elektronickej schránky, avšak nie tým, akým spôsobom bola osvedčená v pôvodnom konaní totožnosť žalovaného, ak ten odovzdal občiansky preukaz v zmysle zákona a teda trvalým a ani prechodným pobytom na území Slovenskej republiky počnúc dňom 12.11.2018 (teda 4 roky pred vydaním platobného rozkazu) nedisponoval. Skutočnosť, že trvalý pobyt zo Slovenskej republiky odhlásil dňom 12.11.2018 vyplýva z potvrdenia príslušnej ohlasovne pobytu - mesta Prešov, ako aj z predložených dôkazov. Preto žalovaný považoval za nesprávne, že súd v pôvodnom konaní vôbec vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu, ak si nemohol preveriť údaje vyžadované ust. a v dôsledku toho považoval za nesprávne aj odmietnutie žaloby na obnovu konania napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyjadril pochybnosť o splnení podmienok pôvodného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , mal za to, že mu bolo odňaté jeho právo na prístup k súdu a štát voči nemu porušil povinnosť garantovanú v umožniť každému, kto bol na svojich právach ukrátený, uplatniť ich na súde, ktorej zodpovedá právo každého na súdnu ochranu garantované , ako aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Žalovaný taktiež v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.01.2020, podľa ktorého: „podľa Čl. 3 ods. 1 súd musí vykladať každé ustanovenie v súlade , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ teda súd nemá preukázané mimo rozumných pochybností, že procesný úkon nebol včas urobený alebo procesné právo nebolo včas uplatnené, musí vychádzať z predpokladu, že sa tak stalo.“.

15. Žalovaný preto uzavrel, že ak nedisponoval platným občianskym preukazom a nedisponoval trvalým ani iným pobytom na území Slovenskej republiky, z uvedeného dôvodu sa nemohol oboznámiť s predmetom konania a predložiť skutočnosti na svoju obranu, preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

16. K záveru súdu prvej inštancie, že dôvod obnovy konania podľa neprichádzal v tomto prípade do úvahy, pretože žalovaný v pôvodnom konaní žiadne dôkazy nenavrhol vykonať, žalovaný uviedol, že tieto dôkazy nemohol v pôvodnom konaní predložiť, avšak predložil ich pri podaní žaloby na obnovu konania a opätovne zdôraznil, že dôkazy v čase pôvodného konania existovali a on z procesného hľadiska nezavinil, že tieto sa nemohli v pôvodnom konaní použiť, resp. súd ich nemohol vykonať a v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky platí, že aby bola obnova konania prípustná, musí ísť v vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

17. Podľa názoru žalovaného preto sú dôvody obnovy konania podľa a dané. Na záver poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého: „neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.“.

18. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

20. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa po prejednaní veci len v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich podľa v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem, dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie v celosti je vecne správne a je potrebné ho podľa , potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného udáva, že nie je daná iná vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, či jeho nepreskúmateľnosti, skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne (s výhradou uvedenou v bode 37. odôvodnenia tohto rozhodnutia) a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

21. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil, prečo nie sú naplnené podmienky ustanovenia pre prípustnosť žaloby na obnovu konania v tomto prípade. Z hľadiska prípustnosti dôvodu obnovy konania podľa tohto ustanovenia nie je podstatné len to, či skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania môžu privodiť pre toho, kto podal žalobu na obnovu konania, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ale kumulatívne aj to, či ich bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zdôvodnil najmä v bode 9. a 10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z akých dôvodov možno pričítať žalovanému zavinenie na nepoužití skutočností a dôkazov, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci oproti pôvodnému konaniu, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz. Jednoznačne poukázal na , podľa ktorého držiteľom občianskeho preukazu môže byť aj občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z tohto zákonného ustanovenia teda nevyplýva povinnosť odovzdať (neplatný) občiansky preukaz pri odhlásení sa z pobytu na území SR ani pri odchode do zahraničia. Takáto povinnosť nevyplýva ani z ust. v súčasnosti platnom znení, podľa ktorého občan je pri ohlásení skončenia trvalého pobytu povinný vyplniť a podpísať odhlasovací lístok z trvalého pobytu, ktorého vzor určí ministerstvo. Občan, ktorý nebude žiadať o vydanie občianskeho preukazu, je zároveň povinný tejto ohlasovni odovzdať občiansky preukaz. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva len to, že len ak občan, ktorý nebude žiadať o vydanie (nového) občianskeho preukazu (v súvislosti s tým, že údaj na pôvodnom občianskom preukaze o trvalom pobyte občana je už neaktuálny), je povinný ohlasovni pobytu odovzdať (pôvodný, neplatný) občiansky preukaz. Veta druhá tohto zákonného ustanovenia totiž bola doň vložená práve , ktorý stanovuje, kedy má občan Slovenskej republiky povinnosť požiadať o vydanie (nového) občianskeho preukazu.

22. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) daného zákona občan je povinný požiadať o vydanie občianskeho preukazu do 30 dní od neplatnosti skôr vydaného občianskeho preukazu, od nadobudnutia štátneho občianstva alebo od prihlásenia sa na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; počas tohto obdobia a počas lehoty na vydanie občianskeho preukazu nie je občan povinný byť držiteľom občianskeho preukazu.

23. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) daného zákona občan je povinný odovzdať príslušnému útvaru alebo zastupiteľskému úradu neplatný občiansky preukaz pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu, ak nejde o prípad podľa odseku 2; po strate štátneho občianstva je osoba povinná odovzdať občiansky preukaz bezodkladne.

24. Podľa § 15 ods. 1 písm. d) daného zákona občan je povinný odovzdať bezodkladne príslušnému útvaru neplatný občiansky preukaz, ak nepostupuje podľa písmena c) alebo neplatný občiansky preukaz bez podoby tváre.

25. Podľa § 15 ods. 2 občiansky preukaz neplatný podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e) môže občan odovzdať aj pri prevzatí občianskeho preukazu.

26. Podľa občiansky preukaz je neplatný, ak obsahuje neplatné alebo nesprávne údaje okrem údaja podľa .

27. Poľa § 3 ods. 1 písm. g) občiansky preukaz obsahuje adresu trvalého pobytu občana na území Slovenskej republiky alebo miesto jeho pobytu v zahraničí.

28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení v ich vzájomnej súvislosti teda vyplýva, že občan Slovenskej republiky, ktorý sa odhlási z (trvalého) pobytu na území Slovenskej republiky môže byť v zmysle naďalej držiteľom občianskeho preukazu, nakoľko sa však pôvodný občiansky preukaz stal v zmysle v spojení s neplatným pre už neplatný údaj o adrese trvalého pobytu na území SR, ak sa tak rozhodne, je v zmysle povinný požiadať o nový občiansky preukaz (kde sa uvedie miesto jeho pobytu v zahraničí) do 30 dní od neplatnosti skôr vydaného občianskeho preukazu. V prípade podania takejto žiadosti v zmysle veta druhá a contrario nemá povinnosť odovzdať neplatný občiansky preukaz ohlasovni pobytu, pretože je v zmysle a povinný ho odovzdať príslušnému útvaru Policajného zboru SR buď pri podaní žiadosti, alebo pri prevzatí nového občianskeho preukazu. Ak sa tak nerozhodne (teda už nechce byť držiteľom slovenského občianskeho preukazu a nepožiada o vydanie nového občianskeho preukazu pre neplatnosť pôvodného, predošlého), len v takom prípade je povinný odovzdať neplatný občiansky preukaz buď v zmysle ohlasovni pobytu, alebo v zmysle príslušnému útvaru PZ SR, a to bezodkladne.

29. Odvolací súd podotýka, že uvedené platí podľa v súčasnosti platného a účinného právneho stavu. V čase odhlásenia sa žalovaného z trvalého pobytu na území SR (t.j. 12.11.2018) totiž ust. ešte neobsahovalo druhú vetu, podľa ktorej občan, ktorý nebude žiadať o vydanie občianskeho preukazu, je zároveň povinný ohlasovni odovzdať občiansky preukaz. , ktorý ust. doplnil o túto druhú vetu totiž nadobudol účinnosť až dňa 01.12.2019.

30. Navyše z dôkazov predložených žalovaným k žalobe na obnovu konania jednoznačne vyplýva, že žalovaný odovzdal nejaký občiansky preukaz príslušnému orgánu Policajného zboru SR, nie ohlasovni pobytu, a to až dňa 28.01.2020, teda po viac ako roku od odhlásenia sa z trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí tvrdenie žalovaného, že po odhlásení sa z trvalého pobytu na území SR nemohol disponovať so svojou elektronickou schránkou, pretože mohol požiadať o nový občiansky preukaz s čipom a ak by tak bol urobil, naďalej by bol disponoval autentifikátorom – občianskym preukazom s čipom a prideleným bezpečnostným osobným kódom, ktorými by sa mohol naďalej prihlasovať do svojej elektronickej schránky a prevziať si elektronické úradné dokumenty od orgánov verejnej moci vrátane súdu.

32. Taktiež je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný (či už by chcel alebo nechcel byť držiteľom slovenského občianskeho preukazu), mohol svoju aktívnu elektronickú schránku pred odhlásením sa z trvalého pobytu na území SR ešte s vtedy platným občianskym preukazom deaktivovať. V takom prípade by mu zásielky od orgánov verejnej moci vrátane súdu boli museli byť doručované inými spôsobmi.

33. Pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie, resp. upomínaciemu súdu v pôvodnom konaní vyčíta, že si nepreveril adresu jeho pobytu uvedenú v žalobe, odvolací súd k tomu uvádza nasledovné:

34. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „“) žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu (zákona o e-Governmente).

35. Podľa ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.

36. Žalovaný bol v žalobe a v platobnom rozkaze označený údajmi vyžadovanými ust. , t.j. menom a priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu (ktoré mal žalobca k dispozícii). Nakoľko žalovaný mal v čase doručovania platobného rozkazu aktívnu elektronickú schránku, bolo povinnosťou upomínacieho súdu doručovať mu platobný rozkaz do tejto aktívnej elektronickej schránky a nie vopred preverovať správnosť, či aktuálnosť údaju uvedeného v žalobe o adrese jeho trvalého pobytu na území SR. Až v prípade, že by ju nemal aktívnu, teda by mu nebolo možné doručovať platobný rozkaz do elektronickej schránky ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu (zákona o e-Governmente), nastupuje povinnosť súdu doručovať platobný rozkaz na adresu žalovaného uvedenú žalobcom a ak by nebolo možné doručiť platobný rozkaz ani tam do vlastných rúk žalovaného, až v takom prípade nasleduje postup podľa veta druhá , t.j. súd je povinný prešetrovať pobyt žalovaného a následne v prípade, ak by to neviedlo k výsledku platobný rozkaz zrušiť pre nemožnosť jeho doručenia v zmysle . Odvolací súd má preto za to, že platobný rozkaz bol žalovanému doručený právne účinným spôsobom zodpovedajúcim zneniu (nakoľko fikciu doručenia v zmysle nemožno v zmysle uplatniť len pri doručovaní na adresu žalovaného uvedenú žalobcom, či zistenú súdom, nie pri doručovaní do aktívnej elektronickej schránky žalovaného podľa zákona o e-Governmente).

37. Odvolací súd súc si vedomý viazanosťou skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v zmysle , teda aj osvojením si súdom prvej inštancie skutkového tvrdenia žalovaného, že dňa 28.01.2020 odovzdal na príslušnom útvare PZ SR svoj občiansky preukaz a viazanosťou odvolacími dôvodmi v zmysle , ktorými žalovaný toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie nenapadol (a bolo by proti logike veci, aby napádal vlastné skutkové tvrdenie), len pre úplnosť poukazuje na žalovaným k žalobe na obnovu konania pripojené potvrdenie o občianskom preukaze vydané v Prešove dňa 28.01.2020 a založené na č. l. 24 súdneho spisu, v ktorom sa uvádza, že dôvodom vydania potvrdenia je žiadosť občana, ak odovzdal neplatný občiansky preukaz iného občana (dôvod je vyznačený v zmysle poznámky č. 1 pod čiarou krížikom) a v zátvorke je uvedené, že v takom prípade sa vypĺňa časť B potvrdenia. V časti B sú uvedené identifikačné údaje žalovaného v rozsahu meno a priezvisko a adresa miesta pobytu v zahraničí. V zmysle poznámky č. 3 pod čiarou sa v časti B vyplňujú údaje toho, kto občiansky preukaz odovzdal, ak sa potvrdenie vydáva pre inú osobu ako je držiteľ. Na záver potvrdenia je uvedené, že svojím podpisom potvrdzuje, že údaje, ktoré uviedol v potvrdení sú pravdivé a úplné. Z uvedeného potvrdenia teda nevyplýva, že by žalovaný odovzdal svoj neplatný občiansky preukaz, ale neplatný občiansky preukaz iného občana. Je pritom vylúčené, aby došlo k chybe vo vyznačení dôvodu vydania potvrdenia krížikom, pretože ak by bol žalovaný odovzdával svoj neplatný občiansky preukaz, v takom prípade by sa bola v zmysle potvrdenia vypĺňala časť A, nie časť B potvrdenia, v ktorej by sa boli v zmysle poznámky č. 2 pod čiarou vyplnili údaje držiteľa občianskeho preukazu, pretože potvrdenie sa v takom prípade vydáva držiteľovi občianskeho preukazu.

38. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nevzhliadol dôvod obnovy konania podľa , nakoľko skutočnosti nim uvádzané v žalobe na obnovu konania a dôkazy ním predložené, ktoré by mohli podľa neho pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci spočívajúce v zamietnutí pôvodnej žaloby, mohol použiť v pôvodnom konaní, resp. sám si zavinil, že ich nemohol použiť v pôvodnom konaní.

39. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie, pre ktoré nebol daný ani žalovaným tvrdený dôvod obnovy podľa , teda že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozdiel medzi dôvodom obnovy konania podľa a spočívajúci v tom, že jednou z kumulatívnych podmienok uplatnenia dôvodu obnovy podľa je tá, že ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dôkaz v pôvodnom konaní bez svojej viny nemohol použiť, teda ho nemohol ani navrhnúť, či označiť, uplatniť, kým pri dôvode obnovy konania ho síce použil, uplatnil, ale z objektívnych dôvodov ho nebolo možné vykonať. Dôvod obnovy konania podľa teda prichádza do úvahy len vtedy, ak by ten, kto navrhuje obnovu konania tvrdil a preukázal, že dôkaz v pôvodnom konaní riadne uplatnil, ale napriek tomu sa nemohol vykonať, pričom prekážka, ktorá bránila vykonaniu dôkazu už odpadla. Na podporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto otázke odvolací súd poukazuje na odbornú právnickú literatúru: „Na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písmena a) ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov

takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa .“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: CH.Beck, 2016, s. 1327 -1328).

40. Odvolací súd je preto názoru, že súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania správne ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle .

41. Odvolací súd preskúmal v zmysle aj od I. výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania závislý II. výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Keďže súd prvej inštancie v napadnutom uznesení o odmietnutí žaloby na obnovu konania rozhodol o nároku protistrany – žalobcu, musel doručiť a a aj doručil toto uznesenie aj žalobcovi (po správnosti, ak sa súd prvej inštancie už tak rozhodol nevyužijúc možnosť danú mu ust. , mal žalobcovi už spolu s uznesením a nie až po podaní odvolania doručiť aj žalobu žalovaného na obnovu konania s prílohami). osobitné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania v prípade odmietnutia žaloby na obnovu konania neobsahuje. Obsahom a účelom najbližšie ustanovenie v zmysle článku 4 ods. 1 pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v prípade odmietnutia žaloby na obnovu konania je ustanovenie , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ust. hovorí totiž o úspechu strany sporu vo veci, t.j. ak sa (aspoň sčasti) rozhodlo meritórne, nie len procesne. Súd prvej inštancie neprejednal žalobu na obnovu konania meritórne v zmysle , t.j. nerozhodol rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne, žalobu na obnovu konania odmietol z jedného z procesných dôvodov uvedených v , preto žalovaný, ktorý vyvolal konanie zjavne nedôvodnou žalobou na obnovu konania procesne zavinil jej odmietnutie. Pri aplikácii článku 4 ods. 1 , podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci možno konštatovať, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je aj v II. výroku o nároku na náhradu trov konania vecne správne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018 uverejneným v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a , nakoľko odvolanie vecne prejednal a rozhodol o ňom meritórne potvrdením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie doručil v zmysle odvolanie na vyjadrenie žalobcovi, ten sa však k odvolaniu žalovaného nevyjadril, teda nevznikli mu ani trovy odvolacieho konania, preto aj keď je odvolanie žalovaného nedôvodné a plný úspech vo veci odvolania mal žalobca, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).