Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Co-133-2010.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/133/2010
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: V.. P. H., N.. XX. X. XXXX, A. W. XXXX/XX, D., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, so sídlom ulica 29. augusta, Bratislava, o zaplatenie 1.165,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25C/134/09-37, zo dňa 15. 1. 2010
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 21C 134/09-37 zo dňa 15. 1. 2010, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 4. 2009 domáhala voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 1.165,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu s tým, že uvedená suma zodpovedá rozdielu medzi výškou dôchodku, ktorá mala byť navrhovateľke správne vyplácaná a dôchodkom, ktorý odporca navrhovateľke vyplácal.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. h), § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, s tým, že na konanie o náhradu škody je vecne príslušný okresný súd, a preto vec nepostúpil krajskému súdu tak, ako to navrhol odporca, keďže nešlo o preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho konania. Uviedol tiež, že ak navrhovateľka chcela byť v konaní úspešná, musela okrem iného preukázať hmotnoprávne predpoklady pre priznanie nároku, ktoré jej ukladá § 15 citovaného zákona, t.j. že si nárok na náhradu škody najprv uplatnila u odporcu na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, a až keby odporca jej nároku nevyhovel, mohla v lehote šiestich mesiacov od prijatia žiadosti podať návrh na súd. Podľa súdu však navrhovateľka nepreukázala, že podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, a preto je jej návrh podaný predčasne. Podľa súdu jej návrhu nebolo možné vyhovieť aj z dôvodu, že odporca v spore nie je pasívne legitimovaným subjektom. V danom prípade je pasívne legitimovaným a zodpovedným subjektom štát - Slovenská republika, v súlade s citovaným ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., za ktorého koná odporca ako právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy, keďže navrhovateľka tvrdí, že škoda jej vznikla v dôsledku jej nesprávneho úradného postupu.
Navrhovateľka nepreukázala, že podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a označila odporcu nesprávne, súd preto jej návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany odporcu, ktorý mal byť spôsobený vyplácaním starobného dôchodku v nesprávnej výške. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu súd nepriznal s tým, že mu trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Poukázala na to, že na základe rozsudku podala novú žiadosť o náhradu škody priamo Sociálnej poisťovni v Bratislave, keďže jej súd vytkol, že pred podaním žaloby takúto možnosť nevyužila. Ako osoba neznalá práva sa domnievala, že stačilo, keď podala žiadosť v roku 2007 ( 5. 12. 2007 ) do rúk p. Š. o náhradu škody v rámci mimosúdnej pokonávky. Nemala záujem viesť súdny spor, a až na doporučenie Ústavného súdu podala túto žalobu na súd. Žiada preto, aby súd rozhodol o jej odvolaní až po tom, keď odporca rozhodne o jej opätovnej žiadosti o náhradu škody. Pokiaľ príde k jej odškodneniu, žalobu vezme späť.
Na výzvu súdu prvého stupňa na odstránenie vád odvolania, navrhovateľka v doplnení odvolania uviedla, že podanie podala z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu. Vytkla súdu, že sa neoboznámil s jej dôkazmi priloženými k žalobe. Uviedla, že o tom, že jej bol dôchodok v minulosti zle vypočítaný, sa dozvedela z listu odporcu zo dňa 22. 11. 2007, ktorý jej bol doručený dňa 29. 11. 2007. Od začiatku sa domáhala doplatenia rozdielu medzi nesprávne vypočítaným dôchodkom a dôchodkom, na ktorý mala nárok, a to za obdobie od 1. 7. 2003 do roku 2006. Žiada tiež, aby bol do sporu pripustený aj štát - Slovenská republika, nakoľko škodu si uplatňuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z., pretože ide o škodu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, a až z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa dozvedela, že mala žalovať Slovenskú republiku, pretože táto zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím štátneho orgánu. Od začiatku sa domnievala, že sa so Sociálnou poisťovňou dohodne a túto snahu má aj naďalej. Novú žiadosť o náhradu škody z 10. 2. 2010 poslala Sociálnej poisťovni - ústrediu v Bratislave.
K odvolaniu navrhovateľky zaujal dňa 7. 4. 2010 písomné stanovisko odporca s tým, že mu doteraz nebola doručená žiadosť navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku. Napadnutý rozsudok považuje za správny a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
Prítomný odporca pred odvolacím súdom uviedol, že od navrhovateľky doteraz neobdržal návrh na predbežné prerokovanie jej nárokov na náhradu škody. Ani žiadosť z 10. 2. 2010, na ktorú sa navrhovateľka odvoláva, mu doručená nebola. Čo sa týka podania navrhovateľky z 5. 12. 2007, túto odporca neposúdil ako žiadosť o predbežné prerokovanie nárokov navrhovateľky, aj keď podľa obsahu by to bolo možné, keďže ani zákon č. 514/2003 Z.z. pre takúto žiadosť nevyžaduje žiadne formálne náležitosti. Odporca však toto podanie posúdil výslovne ako odvolanie navrhovateľky proti ich rozhodnutiu z roku 2003 tak, ako toto podanie aj navrhovateľka označila.
Po preskúmaní konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie za predčasné, nakoľko konanie pred súdom prvého stupňa je zaťažené viacerými procesnými vadami - vadným postupom súdu, ktorými bola účastníkom odňatá možnosť uplatňovať procesné práva priznané im zákonom za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku.
Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 28. 4. 2009 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 1.165,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 20% od 1. 7. 2003, a to titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu. Podaním z 18. 8. 2009, doručeným súdu dňa 21. 8. 2009 ( č.l. 21 ) navrhovateľka rozšírila svoj návrh tak, že žalovanú sumu zvýšila o 108,- Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že súd prvého stupňa o zmene petitu podľa ust. § 95 O.s.p., do vyhlásenia rozsudku nerozhodol. Na prvom pojednávaní, uskutočnenom v neprítomnosti riadne ospravedlnenej navrhovateľky, súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že jej návrh zamietol z formálnych dôvodov - pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, a pre predčasnosť žaloby s tým, že navrhovateľka nedodržala postup podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, t.j. nepožiadala odporcu o predbežné prerokovanie jej nároku.
Podľa názoru odvolacieho súdu, už podanie navrhovateľky zo dňa 5. 12. 2007, napriek jeho označeniu „Odvolanie sa voči predchádzajúcim rozhodnutiam“, je možné podľa jeho obsahu posúdiť ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, keďže z neho jasne vyplýva presvedčenie navrhovateľky o vyplácaní dôchodku v predchádzajúcom období ( od roku 2003 do roku 2007 ) v nižších sumách, ako jej mali byť vyplácané. Napriek skutočnosti, že zákon č. 514/2003 Z.z. pre podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nestanovuje dodržanie žiadnych formálnych náležitostí, odporca ho zjavne za takúto žiadosť, hoci mohol, nepovažoval. Ako vyplýva z jeho listu zo 4. 1. 2008 ( č.l. 29 ) adresovanom navrhovateľke, jej podanie z 5. 12. 2007 posúdil ako odvolanie voči svojmu rozhodnutiu č. 47 57 17 7130 z 22. 11. 2007 ( v liste odporcu nesprávne uvedený dátum z 29. 11. 2007 ) a zaslal ho Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu príslušnému na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na dôchodkovú dávku.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka podala žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. predčasne. Takýto záver súdu neobstojí aj z dôvodu, že súd navrhovateľku ani nevyzval postupom podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jej návrhu o údaj, či takúto žiadosť podala. Navyše navrhovateľka k svojmu odvolaniu priložila aj kópiu ďalšej svojej žiadosti z 10. 2. 2010, ktorú podľa jej obsahu možno považovať za žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.
Čo sa týka zamietnutia žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, podľa názoru odvolacieho súdu, bola postupom súdu prvého stupňa účastníkovi konania - navrhovateľke - odňatá možnosť konať pred súdom nielen tým, že súd vzhľadom na jej zlý zdravotný stav nevyhovel jej oprávnenému návrhu na vypočutie pred dožiadaným súdom vo Zvolene ( kde by mohla predniesť svoju žalobu, a prípadne po riadnom poučení súdom aj opraviť označenie odporcu tak, aby zodpovedalo zneniu zákona ), ale pred doručením žaloby odporcovi a pred nariadením pojednávania ani navrhovateľku riadne nepoučil podľa ust. § 30 O.s.p. ( o jej práve byť v konaní zastúpená ustanoveným zástupcom ), ani ju postupom podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval na opravu zjavnej formálnej vady v označení odporcu, hoci ide o odstrániteľnú vadu žaloby ( judikát Z IV: Súd je povinný postarať sa v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. o opravu alebo doplnenie návrhu tak, aby v bol účastník označený v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. a § 25 zákona č. 58/1969 Zb. ).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
( § 221 ods. 2 O.s.p. ), v ktorom bude jeho povinnosťou predovšetkým riadnym procesným postupom vyzvať navrhovateľku na opravu označenia odporcu, a na upresnenie, v akej výške sa domáha priznania náhrady škody ( keďže v odvolacom petite opätovne uvádza len pôvodne žalovanú sumu, a to napriek tomu, že svoju žalobu podaním z 18. 8. 2009 rozšírila ), po tomto ustálení prípadne aj rozhodnúť o zmene žaloby, a po vykonanom dokazovaní čo do merita sporu vo veci spravodlivo rozhodnúť a rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci ( § 224 ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p. ).
V súlade s § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.