Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-69-2022.pdf
PDF · 104.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/69/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2023 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom D. E. XXX
sa uznáva za vinného, že
od presne nezisteného času až do dňa 25.07.2022 neoprávnene a bez povolenia pestoval v rodinnom dome na adrese D. XXX rastliny rodu Cannabis (konopa), ktoré po dopestovaní sušil a taktiež v uvedenom rodinnom dome neoprávnene prechovával čerstvé rastliny konope s upotrebiteľným podielom o hmotnosti 894,05 g s priemernou koncentráciou 6,0% hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC) obsahujúce 53.643 mg THC ako aj vysušené rastliny konope s upotrebiteľným podielom o hmotnosti 69,94 g s priemernou koncentráciou 4,6 % hmotnostných THC obsahujúce 3.217 mg THC, čo podľa hmotnostného kritéria zodpovedá minimálne 1.927 obvykle jednorazovým dávkam drogy v minimálnej hodnote zaistených omamných a psychotropných látok vo výške 4.819,95 Eur, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z.z. o omamných latkách, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok,
t e d a
neoprávnene zadovážil a neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa vo väčšom rozsahu,
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. d) Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona a s § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 24 ks krabičiek so semenami rastliny rodu Cannabis (konopa) a 4 ks lámp, pričom uvedené veci sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Malackách, Odbore kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-286/1-VYS-MA-2022.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad.
Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 09. novembra 2022, sp. zn. 3T/58/2022, právoplatnom dňa 09. novembra 2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 21. novembra 2022 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 1Pv 245/22/1106-39 na obžalovaného A. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2023 obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a prípadnom ochrannom opatrení a to výsluchom matky obžalovaného F. B., oboznámením listinných dôkazov a to znaleckého posudku znalkyne MUDr. G. H. č. 102/2022 na čl. 30 -38, zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 25.07.2022 na čl. 20-21, lekárskych správ na čl. 86-92, pripojeného trestného spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/58/2022, z neho najmä trestný rozkaz právoplatný dňa 09.11.2022, aktualizovanej centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a odpisu z registra trestov.
Svedkyňa F. B. vo výsluchu uviedla, že nevedela, že jej syn pestuje marihuanu. Býva v samostatnej hornej časti domu. Vedela, že užíva marihuanu zo zdravotných dôvodov. Má bolesti a berie veľa liekov. V noci nemôže spávať. Keď užíval marihuanu bol viacej v pohode. V minulosti mal úraz hlavy, dostal basebalkou do hlavy, v tvári má kovovú platničku, to mu narušilo nervy, tŕpne mu tvár. Ďalej svedkyňa uviedla, že jej syn určite nikdy nepestoval marihuanu na predaj. Čo sa týka toho množstva, ktoré bolo nájdené, svedkyňa uviedla, že na výrobu masti alebo tinktúry je potrebné väčšie množstvo. Syn má taktiež bolesti chrbta, má posunuté stavce. Každú chvíľu ho seklo a aj tieto problémy si riešil výrobou a používaním masti. Syn užíval veľké množstvo liekov od bolesti, čo mu spôsobovalo tráviace ťažkosti, nemohol sa najesť. Užíval napríklad Tramal, z ktorého bol oťapený, nemohol spať ani nič poriadne robiť. Jej syn doma nemával návštevy. Ďalej svedkyňa uviedla, že vie syn užíval aj pervitín, ale nerobilo mu to dobre. Nebol pravidelných užívateľom, bolo to raz za čas.
Zo znaleckého posudku MUDr. G. H. č. 102/2022 vyplynulo, že u obžalovaného bola zistená závislosť od marihuany a pervitínu.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý (záujem chránený Trestným zákonom na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov) a následok (porušenie a ohrozenie takéhoto záujmu chráneného Trestným zákonom), na druhej miske ostatné okolnosti spolu určujúce spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osoba páchateľov, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V tejto súvislosti k účelu trestu súd vo všeobecnosti konštatuje, že trest ukladaný páchateľom v sebe spája tak moment trestnej represie a prevencie vo vzťahu k nim samotným (individuálna represia a prevencia), tak aj moment výchovného pôsobenia na ostatných členov spoločnosti (generálna prevencia). Prevenciu a represiu je potrebné v každom jednotlivom prípade chápať vyvážene, pretože len potom individuálna prevencia pôsobí ako prostriedok prevencie generálnej. Vzhľadom na uvedené je v zásade vylúčené, aby súd otázku uloženia trestu a nápravy páchateľa posudzoval len z hľadiska osoby páchateľa alebo len z hľadiska niektorých skutočností svedčiacich v prospech páchateľa, ktoré by preceňoval a ostatné hľadiská znižoval. V rámci zákonnej trestnej sadzby musí súd vybrať a vymerať trest tak, aby zodpovedal individuálnym osobitostiam spáchaného trestného činu.
Pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. súd vychádzal zo závažnosti trestného činu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 6 Trestného zákona) na 10 rokov až 15 rokov.
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému A. B., súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve tri roky (§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.
Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal uvedenú trestnú činnosť skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené iné odsudzujúce rozhodnutie za iný jeho trestný čin a to v danom prípade trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 09. novembra 2022, sp. zn. 3T/58/2022, právoplatným dňa 09. novembra 2022, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (ktorého sa dopustil dňa 23. júla 2022) a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, za súčasne uloženého ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). V danom prípade najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov je obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. d) Trestného zákona, pri ktorom zákonodarca stanovil trestnú sadzbu odňatia slobody od 10 rokov do 15 rokov, nakoľko vo vyššie uvedenej trestnej veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/58/2022 za uvedený prečin je rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody 6 mesiacov až tri roky.
Pri ukladaní súhrnného trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Priťažujúcu okolnosť súd zistil tiež jednu - recidívu [§ 37 písm. m) Trestného zákona], pretože obžalovaný má v odpise evidovaných 5 záznamov, z nich 4 odsúdenia sú spred obdobia dopustenia sa stíhaného skutku. Naposledy obžalovaný pred dopustením sa prejednávanej trestnej veci a v súbehu spáchanej trestnej činnosti, bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27. augusta 2018, sp.zn. 3T/68/2017, právoplatným dňa 27. augusta 2018 pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov), pretože spáchanie druhého (a viacerých) trestného činu ako priťažujúcej okolnosti sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom (resp. obzvlášť závažným zločinom), aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu popri zločine, je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2, resp. § 42 ods. 1 Trestného zákona). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Nakoľko obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest za 1 obzvlášť závažný zločin a 1 prečin (z odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 09. novembra 2022, sp. zn. 3T/58/2022), bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť trestnú sadzbu aplikáciou asperačnej zásady.
Nakoľko pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u obžalovaného v pomere 1:1, nedochádza tým pádom k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, avšak zároveň je v zmysle vyššie uvedeného potrebné vykonať úpravu trestnej sadzby aj podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, čím došlo k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby v rámci asperačnej zásady, pričom v tomto prípade sa horná hranica trestnej sadzby uvedená v osobitnej časti Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby, teda v danom prípade o 5 rokov (15 rokov : 3 = 5 rokov). Uvedeným postupom došlo k úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 10 rokov do 20 rokov.
Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu - najmä osoby obžalovaného, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, v rámci ktorého kľúčovým v danom prípade bolo, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a spáchanie skutku oľutoval - súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody v sadzbe uvedenej vyššie, by bolo neprimerane prísne. Preto pri ukladaní trestu obžalovanému súd pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného v jednej z právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj/55/2016, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti – k tomu primerane R 12/2017).
Pri ukladaní trestu súd okrem osoby obžalovaného zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku ako i možnosti jeho nápravy, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na väčšie množstvo marihuany, ktorú obžalovaný prechovával. Táto okolnosť je už ale subsumovaná do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu kladeného obžalovanému za vinu. Na druhej strane u obžalovaného súd zohľadnil aj skutočnosť, že nebolo preukázané, že by obžalovaný marihuanu aj s ohľadom na množstvo, ktorým disponoval, niekedy predával tretím osobám. Zároveň je potrebné poukázať na v tejto chvíli celkovo už 5 záznamov v odpise registra trestov (z toho jedna trestná vec, ktorá je v súbehu s aktuálne prejednávanou trestnou vecou), ohľadom ktorých platí to, čo je uvedené vyššie v rámci odôvodnenia priťažujúcej okolnosti týkajúcej sa recidívy obžalovaného. Čo do druhu páchanej trestnej činnosti, obžalovaný bol súdne trestaný za neplnenie si vyživovacej povinnosti, ako aj pre výtržníctvo, poškodzovanie cudzej veci, či marenie výkonu úradného rozhodnutia. Obžalovaný bol jeden krát odsúdený aj za prechovávanie drog v roku 2015. Je teda zrejmé, že obžalovaný má problémy s drogami. Súčasne je dôležité dodať, že v osobe obžalovaného ide stále o človeka vo veku, ktorý aj po vykonaní trestu, vrátane programu resocializácie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, bude mať možnosť zmeniť spôsob života a vyvarovať sa životných pochybení obdobného charakteru.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, okolnosti prípadu a osobu páchateľa a tiež ustanovenia zákona je súd zároveň toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a preto bolo, tak ako je to skôr odôvodnené, analogicky použité mimoriadne zmierňovacie ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 4 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanému uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom a obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody v maximálne možnej miere, teda o celú jednu tretinu, konkrétne na 6 rokov a 8 mesiacov [120 mesiacov (10 rokov) : 3 = 40 mesiacov; 120 mesiacov – 40 mesiacov = 80 mesiacov (6 rokov a 8 mesiacov)]. Uvedený 80-mesačný trest (rešpektujúci aj druhú vetu § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom) bude podľa názoru súdu adekvátny na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa a súčasne ktorý bude trestom
dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným o spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu proporcionality.
Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že nevidel dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ani v osobe páchateľa ani v okolnostiach prípadu. Súd nespochybňuje zdravotný stav obžalovaného, ktorý napriek svojmu relatívne mladému veku má zdravotný stav ovplyvnený úrazom z mladosti ako aj poškodením chrbtice. Nie je však možné ospravedlňovať pestovanie a prechovávanie (a následné užívanie) marihuany z dôvodu, že liečba liekmi od bolesti obžalovanému nezaberá a preto je „nútený“ si riešiť svoje zdravotné problémy pestovaním a užívaním marihuany.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 09. novembra 2022, sp. zn. 3T/58/2022, právoplatnom dňa 09. novembra 2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Hoci obžalovaný A. B. bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, využijúc § 48 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko súd má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, bude jeho náprava lepšie zaručená.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 25. júla 2022 vyplýva, že v rodinnom dome v D. E. XXX u obžalovaného A. B. došlo o. i. k zaisteniu 24 ks krabičiek s obsahom semien marihuany a 4 ks lámp. Keďže ide o veci bezprostredne sa týkajúce drogovej trestnej činnosti a tieto boli použité na spáchanie trestného činu, čo vyplýva z povahy vecí, ich vlastností a účelu požitia vo vzťahu k charakteru stíhanej trestnej činnosti, súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia týchto vecí, nakoľko tieto súd považoval za veci určené na spáchanie trestnej činnosti, tzn. na rozmnožovanie a pestovanie marihuany, ktorú obžalovaný prechovával vo väčšom rozsahu.
Obžalovanému A. B. súd obligatórne ukladal ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko ho súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a tento ochranný dohľad súd uložil vo výmere 1 rok.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.